Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-502-2015.pdf
PDF · 97.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/502/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., regist. Č.: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské Kráľovstvo, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: K. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. F. XX, Y. W. F. v konaní o 1571,77€ s prísl takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 69,71 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 68,54 eur od 22.4.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1571,77 €, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 27,04 € a úrok z omeškania vo výške 8,05% % ročne od 22.4.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, ide o pohľadávku žalobcu, vzniknutú z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.10.2012. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 4.10.2014 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1500 € na nákup tovaru. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach spolu s dohodnutými úrokmi v počte 60 vo výške 63,93 €. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku a preto listom zo dňa 16.1.2015 ho veriteľ vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Dlh pozostáva zo sumy dlžnej istiny splátok 90,14 €, dlžných neuhradených úrokov 206,78€, zosplatnenej istiny 1168,85€, upomienky I 5 €, poistenie 22,50 € upomienky II 60 € a zmluvnej pokuty 17 €. Za obdobie od 3.2.2015 do 21.4.2015 činí kapitalizovaný úrok z omeškania 8,05% zo sumy 1571,77€ sumu 27,04€ a od 22.4.2015 sa ho domáhal až do zaplatenia.
Žalovaný sa k veci nevyjadril a zostal v konaní pasívny.
Keďže pojednávania dňa 9.5.2016 sa žiaden z účastníkov nezúčastnil, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a na ich základe zistil nasledovné:
Dňa 4.10.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť HOME Credit Slovakia a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1500€ bezúčelového úveru, ktorý mu bol poukázaný na jeho účet v banke. Žalovaný sa zaviazal splatiť požičané peniaze v 60 splátkach po 63,93 €. Ročná úroková sadzba bola 39,85%, RPMN od 48,7 do 51,7 % a priemerná RPMN 27,07%. Termíny splatnosti splátok upravené nie sú a lehota splatnosti
uvedená spôsobom: 60 mesiacov po poskytnutí veru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, titulom poplatku za možnosť zmeny výšky splátok 0,30 € mesačne a titulom poistenia 450 € mesačne.
Z karty klienta (čl. 34) súd zistil, že žalovaný v období od 14.11.2012 do 4.9.2014 zaplatil celkovú sumu 1431,46 €.
Veriteľ úver listom zo dňa 16.1.2015 (čl.32) úver zosplatnil a vyzval žalovaného na vrátenie dlhu v sume 1571,77 € do 15 dní od odoslania výzvy. Kedy bola výzva vypravená na pošte, nie je možné zistiť, pretože bola súdu predložená iba 13. strana z celkového počtu 32 listov podacieho poštového hárka.
Pohľadávku voči žalovanému veriteľ postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.1.2015 (čl. 51)
Podaním zo dňa 26.8.2015 (čl 40) žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na sumu 1258,99 €, vyčíslený ročný úrok z omeškania v sume 21,64 € a zo sumy 1258,99 € úrok z omeškania 8,05 % ročne od 22.4.2015 do zaplatenia.
Ohľadom rozdielu medzi pôvodne žalovanou sumou a sumou požadovanou v podaní z 26.8.20185 nevykonal žiadne procesný úkon (nezobral žalobu späť) a ani neuviedol, čo túto zmenu odôvodňovalo.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva keďže žalobca bol v pozícii dodávateľa, ktorého predmetom podnikania sú služby vrátane poskytovania úverov z vlastných zdrojov a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli peniaze poskytnuté za účelom jeho osobnej spotreby.
Súd právny vzťah posúdil vec podľa zmluvného typu upraveného Obchodným zákonníkom, avšak ako vec spotrebiteľského - občianskeho charakteru.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: okrem iného aj:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v zmluve je uvedená RPMN spôsobom : od 48,7% do 51,7%. Čo sa týka uvedenia termínov splatnosti splátok, tu je odkaz na údaj pod *, podľa ktorého: prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom, v ktorom je splatná prvá splátka. V kolónke č. 47 - „lehota splatnosti“ sa uvádza 60 mesiacov a to do 15. dňa posledného mesiaca. Doba trvania úverového vzťahu je vyjadrená 60 mesiacmi avšak zmluva neuvádza konkrétny dátum - označenie presného dňa, mesiaca a roka, t.j. presný termín, v ktorom je konečná splatnosť úveru ako celku. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva aj to, že sa uvádzajú 2 hodnoty RPMN (od 48,7 do 51,7%) a teda takto vyjadrená RPMN je neurčitá, a podľa zákona neplatná.
Ako z obsahu zmluvy vyplynulo, úver sa mal vrátiť spolu s 39,85 % ročným úrokom. Zo súhrnu nových úverov, zverejnených NBS na jej stránke bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov v októbri 2012 pri úveroch s dobou splatnosti do 5 rokov v sadzbe 14,54% a RPMN 15,94%%.
Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.
Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.
Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.
V danom prípade súd zistil, že v zmluve o úvere je uvedená sadzba 39,85% predstavuje viac než 274% výpočtového základu a sú o 175% vyššie než obvyklá úroková miera. Je všeobecne známe, že je prípustné, ak subjekty, poskytujúce úvery obyvateľstvu z vlastných zdrojov vyžadujú úroky vyššie než v obchodných bankách v danom čase, čo je pôsobené najmä tým, že vybavenie nie je až tak administratívne náročné - sú rýchlejšie, obyčajne sa od spotrebiteľa nevyžaduje zabezpečenie. Miera, v akej ale takéto úroky sú akceptovateľné, nesmie prekročiť rámec korektívu dobrých mravov a podľa ustálenej judikatúry súdov je to miera, ak nepresahuje úroveň 100% nad priemernú úrokovú sadzbu obchodných bánk v danom čase.
V konečnom dôsledku, aj ust. § 502 ods. 1 posledná veta Obch. zákonníka upravuje, že Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. V zmluve „dojednané“ úroky je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Pohybujúc sa v tolerancii udržateľných úrokov, ktoré by mohli v tomto prípade dosiahnuť úroveň od 29% do 30% ročne, súd však nemôže suplovať vôľu, v akej výške by riadne úroky boli, popr. mohli byť dohodnuté, keďže nemôže vstupovať a ani nahrádzať kontraktačnú autonómiu zmluvných strán. Absolútnou neplatnosťou je v zmysle ustanovenia § 41 OZ postihnuté iba dojednanie o úrokoch, nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho úkonu možno oddeliť od ostatného obsahu.
Dohoda o úroku tvorí jeden celok a nemožno ju deliť, ako to má na mysli § 41 OZ a preto neplatne dohodnutý úrok nemožno moderovať na úroveň výšky, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi (NS SR sp.zn. 5Cdo 26/2011).
Podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V danej veci v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, neurčitým spôsobom , teda neplatne je uvedená RPMN a navyše je neplatne dojednená výška úrokovej sadzby a preto súd vyhodnotil daný úver ako bezúročný a bez poplatkov.
Vo vzťahu k sume 17 € zmluvnej pokuty:
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Z dikcie ustanovení Obč. zákonníka vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Inak povedané, dohoda/zmluva účastníkov o zmluvnej pokute musí spĺňať zákonom obligatórne požadovanú podmienku písomnej formy dvojstranného právneho úkonu. Dojednania, zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných podmienok, ale iba v zmluve samotnej, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Zmluva zo dňa 4.10.2012 žiadne takéto ustanovenia neobsahuje a preto nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi pre neplatnosť tohto dojednania nepatrí.
Vychádzajúc z uvedenej faktografie preto má súd za to, že pokiaľ žalovaný vyčerpal celú sumu 1500 € a zaplatil 1431,46 €, žalobcovi dlhuje 68,54 €, ktorú mu súd priznal aj s úrokom z omeškania.
Keďže k vzniku záväzkového vzťahu v čase pred 1.2.2013, úrok z omeškania sa riadi predpismi účinnými k 31.1.2013.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009 do 31.1.2013: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Dňa 31.1.2013 bola základná sadzba ECB 0,75%, takže úrok z omeškania by činil 8,75%. Žalobca sa ho domáhal v sadzbe 8,05% a preto mu bol priznaný zo sumy 68,54 € za obdobie od 3.2.2015 do 21.4.2015 kapitalizovanou sumou 1,17 € a od 22.4.2015 v sadzbe 8,05 % ročne až do zaplatenia. Istina 68,54 € spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania tak činí 69,71 €
Z vyššie uvedených príčin bola žaloba ohľadom zvyšku uplatnených nárokov zamietnutá. poplatku za upomienky a zmluvnej pokuty zamietnutá.
V konaní bol žalobca takmer úplne neúspešný a nárok na náhradu trov konania, hoci ich náhradu navrhol, mu nevznikol a úspešný žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.