Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Tk-1-2015.pdf
PDF · 415.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tk/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr. Mariána Mišíka a Ladislava Potoczkého, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému S. X. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno g/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2016 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
S. X. L. C. Á. S. E. Z. nar. XX.XX.XXXX W. R., trvale bytom M. - Q., prechodne bytom M., M. X, M. - bez prihlásenia, vo väzbe od 13.05.2015 v ÚVV a ÚVTOS Bratislava,
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e
I.
v presne nezistenom čase najskôr od 22.00 hodiny dňa 07.11.2014 najneskôr do 03.40 hodiny dňa 08.11.2014, na doposiaľ neustálenom mieste v Bratislave, pričom skutok vyšiel najavo v Bratislave
- Petržalke, na križovatke ulíc Jantárová, Šintavská a Topoľčianska, fyzicky napadol a surovo zbil poškodenú X. N., narodenú dňa XX.XX.XXXX, a to tak, že útok smeroval najmä na oblasť hlavy a hrudníka poškodenej, pričom v presne nezistenom čase v rámci tohto konania na nej vykonal proti jej vôli pohlavný styk, čím jej uvedeným konaním spôsobil otras mozgu, podliatiny tváre, zmliaždenie hrudníka, tržné rany hrádze vonkajšieho genitálu a pošvy a početné trhliny v oblasti konečníka s dobou liečby 21 dní, následne jej odcudzil mobilný telefón značky Samsung GT-V IMEI čísla: XXXXXX/XX/XXXXXX/X v hodnote 20,-Eur,
II.
v presne nezistenom čase najskôr od 02.55 hodiny najneskôr do 03.30 hodiny dňa 11.05.2015 v Bratislave na Betliarskej ul. č. 8/A, na parkovisku vedľa budovy spoločnosti IMAGEWELL, s.r.o., usmrtil poškodenú L. A., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že jej údermi do oblasti hlavy a krku spôsobil poranenia hlavy a vnútrolebečných štruktúr, následkom čoho došlo k zakrvácaniu pod tvrdé a mäkké blany mozgu, k drobnému pomliaždeniu mozgu a ťažkému opuchu mozgu, čím takto u poškodenej došlo k zlyhaniu riadiacej činnosti mozgu - mozgovej smrti, ďalej jej opakovane prudkým násilným pohybom prenikal tupo
- oblým predmetom, vínovou fľašou do pošvy a ritného otvoru, čím došlo k vzniku povrchových poranení a pyskov ohanbia a k trhline steny pošvy a závesu maternice sprevádzaných krvácaním, podobným spôsobom ako v oblasti genitálií došlo aj k vzniku podliatiny a trhliny v okolí ritného otvoru, ku smrti poškodenej došlo dňa 11.05.2015, v čase medzi 08.00 hodiny až 14.00 hodiny, pričom jej telo bolo nájdené dňa 12.05.2015 v čase o 07.00 hodiny.
t e d a
v bode I.
- násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
v bode II.
- iného úmyselne usmrtil a čin spáchal z osobitného motívu - so sexuálnym motívom,
č í m s p á c h a l
v bode I.
- zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c/ Trestného zákona,
- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona,
v bode II.
- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno g/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno j/, § 37 písmeno h/, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný ohľad na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 1.780,83 Eur (tisícsedemstoosemdesiat euro a osemdesiattri eurocentov).
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená X. N., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Q., V. XXXX/XX, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená X. A., S.. XX.XX.XXXX, Q. M. Bratislava, R.na X, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S. X. ku skutku v bode II. obžaloby a prečítaním zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania ku skutku v bode I. obžaloby postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, nakoľko na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol k tomuto skutku vypovedať, výsluchom svedkov - poškodených X. N. (vykonávajúceho práva
poškodenej X. N. do nadobudnutia jej plnoletosti), X. N., prečítaním zápisnice o výpovedi svedkyne - poškodenej X. A. podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), výsluchom svedkov S. E., U. V., W. A E. V., X. P., X. Z., X. Z., H. V., N. M., X. D., M. C., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), a to X. Q., W. V., H. N., C. M., U. N., X. M., L. X., F.. F. X., R. Z., U. X., Q. M., M. X., X. E., C. W., E. X. a Q. F., výsluchom znalcov prof. MUDr. Štefana Durdíka, PhD., MHA, MUDr. Romana Kuruca, PhD., Ing. Veroniky Oslovičovej, PhD. (po jej vzatí do sľubu), MUDr. Ivana Andrého, PhD., RNDr. Mgr Dušana Kešického, PhD., čítaním tých znaleckých posudkov, na ktoré sa títo znalci odvolali, a to za podmienok upravených v § 268 odsek 2 Trestného poriadku, ďalej súd podľa toho istého ustanovenia so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal aj ďalšie vo veci podané znalecké posudky, podľa § 269 prečítal všetky podstatné listinné dôkazy, postupom podľa § 270 odsek 1 Trestného poriadku vykonal vecné dôkazy a podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku na technickom zariadení ako dôkazy vykonal obrazové záznamy.
Obžalovaný S. X. po tom, čo urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, teda že je nevinný zo spáchania skutkov v bode I. a II. obžaloby, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že L. (A.) prvý krát stretol týždeň alebo 10 dní predtým, než bola zabitá. Stretli sa náhodou v meste na zástavke pri Starom rozhlase. Dali sa do reči, pričom si boli navzájom sympatickí. Po tom, či ju obžalovaný odprevadil do miesta bydliska pri americkej ambasáde, strávili spolu ešte nejaký čas, následne si vymenili na seba čísla s tým, že si ešte zavolajú a stretnú sa. V ten deň k intímnostiam medzi nimi nedošlo. Ďalej obžalovaný uviedol, že jej písal, keď bol v meste, či nejde von. Až na druhú smsku mu uviedla, že pôjde, ale že jej má dať dlhší čas. Ďalej s ňou cez sms komunikoval v tom smere, že čo má kúpiť, či si pôjdu sadnúť niekam von alebo kúpi nejaký alkohol a pod. Dohodli sa, že sa stretnú asi o hodinu pod Fórumom. Stretli sa približne o desiatej, dali si pusu a potom išli kúpiť nejaké víno. Prešli cez Nám. SNP, Obchodnú a Kollárovo nám k obchodu Hviezda, kde si kúpili dve 0,75 l fľaše bieleho vína, fľaše minerálky a cigarety. Odtiaľ išli na bývalé Gottwaldovo námestie, kde si sadli a pili zakúpené víno. Tu došlo aj k intímnostiam, kedy sa navzájom dráždili, on ju dole hladkal pod oblečením tzv. naostro, „prstoval“ ju, ona mu „honila“. Pokiaľ si pamätá, tak ejakuláciu nemal. Keď dopili, tak si išli kúpiť ešte jednu fľašu bieleho vína, ktorá mala šróbovací uzáver a potom sa presúvali po meste. Túto fľašu si poškodená dala do kabelky. Keďže už chcela ísť domov, išiel ju odprevadiť cez celú Obchodnú, avšak potom si to rozmyslela a chcela sa ísť niekde zabaviť. Myslel si, že boli v podniku Chanels, ale neskôr sa z obsahu spisu dozvedel, že boli v Piccolo bare. Taktiež si nepamätal, že by L. predtým niekoho stretla. Do uvedeného baru sa išli baviť s jedným dievčaťom a chalanom, ktorých cestou stretli a ktorých nepoznali. Dievča sa mu predstavila ako M.. Tu vypili nejaké dve vodky, ktoré každému on zobral a s L. vypil pri bare asi ďalšie dve vodky. Potom si už nepamätá, má výpadok pamäti. K tomu na vysvetlenie ešte dodal, že v ten týždeň bol deň matiek, pričom jeho sestra mala aj narodeniny, tak si boli so sestrou a mamou v ten deň (10.05.2015) sadnúť v Petržalke. Tu vypil asi štyri giny, nejaké tri pivá a následne u sestry v byte, kam sa presunuli, si dal asi ďalšie tri pivá. Odtiaľ išiel sledovať hokej do baru na Obchodnej, kde písal L.. Medzitým sa nikde nezastavil, išiel priamo od sestry. V podstate až po stretnutí so znalcom psychológom začal mať nejaké záblesky v tom smere, že ako vystúpil z autobusu, alebo ako odchádzal autobus, tak sa s L. bozkali, boli opití, padali na zem a to je asi všetko. Miesto, kde mali padať si nepamätal a nemal žiadne odreniny ani modriny. Ešte si spomenul, že ho nejakú chvíľu ústami uspokojovala, potom sa ju akosi pokúšal zdvihnúť, ale ju nevládal zobrať, tak potom išiel sám. Nevedel uviesť, či pri uspokojovaní zo strany poškodenej mal ejakuláciu. Následne si pamätal, že okolo obeda sa zobudil doma, na Bzovíckej 4 u otca. Hodil veci do práčky, keďže si perie každá dva - tri dni, nakoľko nemá veľa oblečenia. Oblečenie mal vyzlečené, nevedel uviesť, či mal trenky na sebe. Bol ešte vyniesť smeti, s ktorými súčasne vyhodil aj tenisky, ktoré mal večer predtým obuté, nakoľko už boli veľmi roztrhané. Išlo o tenisky šedej farby, ktorých značku obžalovaný uviesť nevedel. Asi to boli pumy. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť, aký znak, logo, resp. niečo symbolizujúce (okrem zobrazenia nápisu a symbolu v podobe zvieraťa pumy) majú tenisky značky Puma. Po predložení dvoch zobrazení tenisiek (jedny značky Puma a druhé značky Lonsdale) sa obžalovaný nevedel vyjadriť, ktoré z nich sú tenisky značky Puma. V ten večer s L. mal oblečené rifle, nejaké tričko a tenisky, ona mala nejakú bundu alebo kabát, sukňu, pančuchy a „bodičko“, čo sa dole zatvára. Na ďalší deň ráno okolo siedmej šiel do mesta. Bol v Avione, potom v Centráli, kde mu susedka písala, že ho zháňa kriminálka. Následne videl v telefóne v správach, že bola zabitá nejaká L. na Betliarskej. Nevedel si vybaviť koniec večera, rozmýšľal o tom, chcel si spomenúť, ale nešlo mu to. Tak išiel do Senca vlakom, kde chcel porozmýšľať, pričom tam aj zaspal. Túto skutočnosť odôvodnil tým, že sa zľakol, čo sa stalo, pretože si nepamätal koniec večera a chcel nejaký čas na rozpamätanie sa. Z toho istého dôvodu nešiel na políciu ani na druhý deň.
Občas sa mu v minulosti stávalo, že mal výpadky pamäte po požití väčšieho množstva alkoholu. Na ďalší deň ráno išiel svojej ex odniesť veci do auta, a to telefón Mysteria a pamäťovú kartu s fotkami ich detí a vtedy bol zadržaný. Deň predtým (ako bol zadržaný) tam dával tašku, v ktorej boli plavky jeho expartnerky, vymalovánky pre chlapcov a telefón. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť, o aký telefón išlo, ani odkiaľ ho mal. Obžalovaný sa ďalej vyjadril v tom smere, že preferuje sexuálny styk vonku, v prírode. Pri sexuálnych praktikách nebýva agresívny, násilný sex nepreferuje. Za obdobie asi dvoch rokov pred jeho zadržaním mal približne dvadsať sexuálnych partneriek. Análny sex mal niekoľkokrát. V tejto súvislosti pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kedy bola podľa § 258 odsek 4 v spojení s § 2 odsek 11 Trestného poriadku prečítaná relevantná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania, kde uviedol, že análny styk skúšal iba raz, obžalovaný na vysvetlenie uviedol, že prvýkrát bol na polícii vypočúvaný, bolo to po jeho zadržaní a hanbil sa tam. Pokiaľ ide o obuv, ktorú mal následne obutú po tom, čo vyhodil zmienené tenisky, obžalovaný uviedol, že to bola taká vyššia pevnejšia obuv, v podstate nad kotníky. Bola to teplá obuv. Vo vzťahu k otázke, či išlo o obuv na počasie v tom období, sa obžalovaný vyjadril tým spôsobom, že to súvisí s tým, že nemá veľa tenisiek. Predmetnú pevnú obuv si obul po tom, čo vyhodil tenisky, teda na druhý deň ráno, keď odišiel z domu do Senca a túto pevnú obuv mal obutú v čase svojho zadržania. Keď sa robila domová prehliadka, tak mu boli letné tenisky spôsobilé na nosenie vzaté. Boli to biele tenisky, ktoré boli už tiež roztrhané. Vo vzťahu k téme rozhovorov s L. A. obžalovaný uviedol, že sa bavili aj sexe, o rôznych praktikách, o tom, čo má kto rád a pýtal sa jej aj na to, či niekedy natáčala porno.
Nakoľko obžalovaný S. X. na hlavnom pojednávaní odmietol ku skutku v bode I. vypovedať, bola zápisnica o jeho výsluchu v prípravnom konaní vo vzťahu k tomuto skutku prečítaná postupom podľa 258 odsek 4 Trestného poriadku. V rámci tohto výsluchu obžalovaný uviedol, že mal viacero dievčat, s ktorými mal sexuálny styk, či už v parku, v aute, alebo u neho doma, prípadne u nich. Po predložení fotky poškodenej X. N. obžalovanému, tento uviedol, že mal dobrovoľné sexuálne partnerky na jednu noc a táto mohla byť jednou z nich. Nevedel však uviesť, kde by s ňou mohol mať sexuálny styk. Nepamätal si, čo robil dňa 07.11.2014 a dňa 08.11.2014. Dňa 12.05.2015 dal do auta, ktoré užíval spolu s X. P., igelitku alebo nejakú tašku s vymaľovankami aj s ceruzkami, potom tam dal jej plavky a ešte tam dal jeden mobilný telefón, nevie akej značky. Tento telefón bol jeho, ale už si nepamätal, odkedy ho má, ani kde ho nadobudol. Prekvapilo ho, že predmetný telefón patril poškodenej X. N.. Ďalej uviedol, že nikdy nemal sexuálny styk so ženou, ktorá ho nechcela dobrovoľne. Zo svojich partneriek si niektoré pamätal aj po mene, pričom išlo o ženy vo veku od 17 do 40 rokov. Za sex im nič nedával, išlo o vzájomné sympatie. On väčšinou bol pod vplyvom alkoholu, niekedy aj ona. Dievčatá, s ktorými mal sexuálny styk, najčastejšie stretol v Starom Meste. Pokiaľ ide o to, či sa dopredu dohadovali na sexe obžalovaný uviedol, že sa ponúkol, že ju odvezie domov a potom k tomu prišlo. Nebolo to však vždy. Priamo o sexu im dopredu nehovoril. Nikdy nevyžadoval násilný sex, teda druh sexu, s ktorým partnerka nesúhlasila, poprípade jej nevyhovoval. Keď partnerka nemala chuť na sex, tak s ňou mal sex na druhý deň alebo inokedy. Preferuje sex vonku v prírode, teda na iných miestach ako doma v posteli. Zo sexuálnych praktík to bol orálny sex, potom klasický, anál málokedy. Sado-maso praktiky nevyhľadával.
Svedok - poškodený X. N., vykonávajúci tiež práva poškodenej X. N. do nadobudnutia jej plnoletosti, na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo to v piatok, keď jeho dcéra išla do Bratislavy. Prišla zo školy a povedala, že ide s kamoškami do Bratislavy. Vravela, že ide na vlak a že by mala byť do polnoci doma. Išla s kamarátkou E., ktorá ju zoznámila s dvomi chalanmi, ktorých mená uviesť nevedel. V ten večer dňa 07.11.2014 bol s dcérou v telefonickom kontakte okolo 19,30 hod. a potom jej telefonoval až o desiatej, pretože vedel, že posledný vlak ide okolo 22,30 hod. z Bratislavy. Počas telefonátu nebola pod vplyvom alkoholu a keď spolu dohovorili, tak on potom pri televízore zaspal. Ráno o siedmej vstal z postele a videl ju spať celú zakrytú ako balík. Nepočul, kedy došla. Keď sa vrátil naspäť do spálne, počul buchot po celej trase, ako išla na záchod. Mohlo byť asi 7,15 - 7,20 hod. Vstal z postele, išiel za ňou a videl, že posteľ bola už odokrytá, ale nevidel žiadne handry, rifle, nič. Bola oblečená, nedokázala sa vyzliecť. Sedela špinavá na záchode v kúpeľni, nevidela ho, nebola schopná sa na neho pozrieť. Oči mala rozbité, rozprávať nevedela, mala opuchnutú pravú lícnu kosť, vybité predné zuby a enormne napuchnuté pery. Sedela nakrivo, pretože mala bolesti v hrudníku, nevedela nič udržať, krvácala zovšadiaľ, ruky mala opuchnuté. Krvácala z očí, z úst, natrhnutého líca, zo zubov, z pier, krvácali jej hánky. Mala napuchnutú vrchnú časť dlane, špinu za nechtami a po ceste na záchod boli všade stopy stolice a krvi po zemi. Všetko z nej vytieklo, keď išla, z vagíny aj z análneho otvoru. Kládol jej otázky, kto jej to urobil, kde bola, ale ona si nič nepamätala. Prišla reč iba na nejakú partiu ľudí v parku, ale nevedela to bližšie popísať. Iba uviedla, že sa od nich oddelila. On následne zavolal policajtov a záchranku. Nevedela, ako sa ocitla
doma, ale potom si spomenula, že prišla taxíkom. Privolaná záchranka ju odviezla do nemocnice na Kramároch. Pri skutku jej mali byť odcudzené všetky karty a prišla aj o telefón. Išlo o dotykový telefón značky Samsung, pričom doteraz sa mu nevrátil záručný list, ktorý vydal polícii. Podľa vyjadrenia jeho dcéry jej mali všetko ukradnúť, aj peniaze a doklady. Keď sa snažil komunikovať s dcérou po tom, čo ju našiel, táto mu s určitosťou uviedla, že ju znásilnili, čo povedala v množnom čísle a aj ju enormne bili. Nevedela, ako dlho ležala na zemi v bezvedomí, iba že sa prebrala, poobliekala a vyšla z kríkov na cestu. Svedok ďalej uviedol, že X. chodí do internátnej školy na Mokrohájskej 1, kde sa špeciálne venujú deťom, ktoré sa nedokážu nejakým spôsobom prispôsobiť. Bol upozornený, že X. je iná, že je to živel, huncút. Začala tam chodiť v septembri pred skutkom. Bývala tam cez týždeň a na víkend chodila domov. Vychádzky na internáte mali len v stredu, pretože je tam vyšší dozor. Mal vedomosť o tom, resp. dvakrát sa stalo, že jeho dcéra pila alkohol, čo podľa svedka má asi po otcovi. Raz volal aj hliadku, lebo nevedela vstať. Prejavovala sa veselo, smiala sa, nič jej nevadilo. Po skutku, keď sa s ňou o tom rozprával, nemala odpor k veci, ale uviedla mu, že si fakt nič nepamätá. V súčasnosti je v kontakte so školským psychológom v súvislosti s tým, čo sa stalo, ale nie permanentne. Navštevovať psychológa začala až po vyliečení, keď sa vrátila do školy. Keď mu volá z internátu zástupkyňa, tak väčšinou riešia, že chodí neskoro. S dochvíľnosťou to trochu vynecháva, ako v škole, tak aj v súkromí. Pokiaľ ide o neho, on v ten večer v čase skutku alkoholické nápoje nepožíval.
Svedkyňa - poškodená X. N. (v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní osoba mladšia ako 18 rokov, vypočúvaná v prítomnosti psychológa a zástupcu ÚPSVaR s vylúčením verejnosti, obžalovaného a jej zákonného zástupcu počas jej výsluchu s tým, že obžalovanému bola daná možnosť po oboznámení sa s obsahom výpovede svedkyne položiť jej prostredníctvom predsedu senátu otázky) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bol to asi rok 2013 v období pred zimou, keď sa s kamarátkou S. E. dohodla, že pôjdu do Bratislavy, pričom to bolo prvý krát. Išli tam autobusom a vystúpili na autobusovej stanici Nivy. Mali ich tam čakať dvaja chalani, ktorých ona nepoznala. Išli do jedného obchodu, kde kúpili fľašu rumu. V Eurovei boli asi o siedmej alebo ôsmej. Asi už tu začala cítiť účinky alkoholu. Následne išli do parčíku, kde prišli asi okolo deviatej hodiny. Fľašu otvorili a začali piť hneď, keď vyšli z obchodu. Keď prišli do toho parku, tak tam bolo veľa ľudí, asi 50, možno aj 100. Tam už bola asi dosť opitá, avšak vnímala, s nikým tam neboli žiadne problémy. V tom parku nikoho nepoznala, okrem jej kamarátky a tých chalanov. Držala sa iba kamarátky a potom sa tam s niekým zoznamovala. Aj tu pila alkohol, ktorý jej tu niekto ponúkol. Jej kamarátka a tí chalani potom uviedli, že idú piť niekam inam, na čo im ona povedala, že nejde. Boli pred ňou, resp. od nej asi 30 metrov s tým, že ju volali a následne zašli za roh. V tomto momente, možno okolo desiatej - jedenástej hodiny, ich stratila. Začala ich hľadať, pričom začala panikáriť. S otcom volala približne pred 22.00 hod. Vedela, že sa jej to vymklo spod kontroly, avšak mu nepovedala, že je opitá, ani to, že ako sa dostane domov. Iba mu povedala, že príde o desiatej. Uviedla mu, že bude o chvíľu doma, že čaká na autobus, ale bola ešte v tom parku. Otec bol asi trochu nervózny, ale nekričal na ňu a ani jej potom nevolal. Následne behala od človeka k človeku s otázkou, ako sa dostane do Pezinka. Potom jej jeden chalan, ktorého nepoznala a ktorého sama oslovila, dal číslo na iného chalana, ktorý jej potom volal, že už je tam a že má na neho počkať. Nevedela uviesť, v akom čase s ním volala, ale volala s ním asi 3 - 4 krát. Či sa stretli, svedkyňa uviesť nevedela. Ona peniaze na cestu nemala. Vtedy ju nenapadlo zavolať si taxík. Od momentu, čo telefonovala s tým chalanom, až do času, kedy nastúpila do taxíka, si nič nepamätá. Iba v zábleskoch si pamätá taxikára, ktorému povedala, že si myslí, že bola znásilnená. Nevedela, či mu uviedla aj niečo iné. Avšak cítila bolesti a silné tlaky na tvári, mala asi aj opuchnuté oko, ktoré musela mať prižmúrené. Ako sa do taxíka dostala, resp. ako ho zavolala, kedy a kde, si tiež nepamätala. Spomínala si len na obraz taxikára, na svetlo v taxíku a že sedela vzadu v strede. Takisto mu uviedla, že nemá peniaze a že mu dá kabát do zálohy. Teda ako posledné, čo si pamätá predtým, ako sa ocitla v taxíku, bolo asi to, že telefonovala s tým chalanom, alebo že bola na WC za kríkom. Zo strany taxikára nezaznamenala žiadne nevhodné správanie, ale pripadal jej ľahostajný, ako keby na nej ani nevidel, že sa jej niečo stalo. Potom si pamätala už len to, že sa zobudila odspodu nahá. Ďalej uviedla, že okrem uvedených telefonických hovorov, volala ešte s jednou kamarátkou, s ktorou sa hádala. Už vtedy bola viac opitá a po tom telefonáte s kamarátkou vyšla na schodíky, kde kričala, že je lesba. Aj potom ešte pila alkohol, ale iba ak za niekým došla a ten jej ho dal. V rámci odstraňovania rozporov oproti jej výpovede z prípravného konania potvrdila, že sama dopila vodku z fľaše, ktorú v parku niekto nechal. Cítila sa pod vplyvom alkoholu, bola v nálade, mala všetko v paži, avšak ju aj stále niečo trápilo. Vnímať však vedela. Podľa nej tam nikto žiaden konflikt nemal, každý sa s každým bavil. Ani ona neprišla s nikým do konfliktu. Došlo ale k situácii, že sa tam bozkávala s jedným dievčaťom, s ktorým sa tam zoznámila. Následne si spomenula, že tam bol nejaký tučný cigán, ktorý ju obťažoval, sále doliezal, obchytkával ju, chytal za zadok, ale ona ho posielala preč,
na čo on nereagoval. Potom ale už bola opäť s S.. Presne sa k časovým súvislostiam v tomto smere nevedela vyjadriť. Po tom, čo sa zobudila, bol otec doma, pričom spal vo vedľajšej izbe. Keď išla na WC po zobudení, tak cestou odpadla, v dôsledku čoho spadla na zem a vybila si špičky predných zubov. Otec sa na to zobudil, na chodbe bola krv a bol celý vydesený, čo sa stalo. Volal následne záchranku. Pokiaľ ide o jej zranenia, bola dotrhaná vo vagíne a v análi a bola zašívaná. Pred skutkom mala skúsenosti s alkoholom, ale toto bolo prvýkrát, čo bola opitá tak, že si to nepamätá. Taktiež už pred skutkom mala sexuálnu skúsenosť, nebola panna, ale viac sa k tomu odmietla vyjadriť. To, že niekto nie je panna vníma tak, že došlo k sexu, pohlavnému styku muža so ženou. Vzhľadom na neúplnosť vyjadrenia svedkyne ohľadne jej telefonátov oproti jej výpovedi v prípravnom konaní s tým, že sa následne odmietla vyjadriť k vyššie uvedeným okolnostiam (ktorých kontext s uskutočnenými hovormi so zreteľom na jej výpoveď v prípravnom konaní je zrejmý) súd prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania, v rámci ktorej svedkyňa uviedla, že telefonovala s R. X., bol to dlhý hovor asi 15 - 20 minút, ale nechcela uviesť, o čom s ňou hovorila S týmto dievčaťom niečo mala, bozkávala sa s ňou a myslela si, že medzi nimi bude niečo vážnejšie. Ona (svedkyňa - poškodená) sa jej vyrevala do telefónu a vynadala jej. Následne na hlavnom pojednávaní potvrdila, že uvedené (prečítané) zodpovedá skutočnosti. Pokiaľ ide o jej telefón, tento nikomu nepožičiavala. Mala telefón zn. Sony Erickson, išlo o malý tlačítkový telefón. V ten deň jej bol tento telefón odcudzený a asi aj peňaženka a kľúče. Keď išla do Bratislavy, mala 55 eur a nejaké drobné. Kúpila si za ne čaj, energetický nápoj Monster a ďalej nevie, ako s ostatnými peniazmi naložila. Do bytovému domu, kde býva, sa vchádza cez vchod, ktorý je uzamknutý. Takisto dvere od bytu si musí otvoriť kľúčom. Ako prišla domov, si už ďalej nič nepamätá, len to, že vstala o 8,12 hod., nakoľko sa hneď pozrela na hodinky. Nevedela uviesť, ako sa dostala domov, možno jej otvoril otec a možno aj mala tie kľúče. Čo sa týka režimu na internáte po škole, resp. po vyučovaní, svedkyňa uviedla, že po škole nemôžu opustiť internát, prípadne tento môžu opustiť iba v rámci parku pred internátom, ktorý je oplotený. Od piatej do pol siedmej je večera. Raz do týždňa, každú stredu, môžu opustiť po škole internát, avšak o piatej sa už musia hlásiť. Svedkyňa sa tiež vyjadrila k dôvodom, pre ktoré išla študovať na internátnu školu, ako aj k návštevám psychológov v čase po skutku a výchovným metódam jej otca, ktoré podľa nej boli v poriadku, otec nebol agresívny. Doma nebývala večer alebo v noci sama, rodičia boli vždy doma. Otec vždy, mama podľa toho, či bola v práci. Čo sa týka požívania alkoholu zo strany jej otca, tento si občas dá pivo.
Za podmienok upravených v § 263 odsek 1 Trestného poriadku, teda so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne - poškodenej X. A. z prípravného konania zo dňa 28.05.2015, v rámci ktorej uviedla, že je matkou zavraždenej L. A., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 10.05.2015 odišla L. z domu okolo 21.00 hod. s tým, že ju zavolali kamaráti z Petržalky. Uviedla jej, že sa za 2 hodiny vráti, pretože mala ísť na druhý deň do práce. Žiadne mená jej nepovedala, iba ju videla si s niekým smskovať. V noci neprišla domov, tak jej predtým, ako mala nastúpiť do práce, asi o 07.30 hod. dňa 11.05.2015 volala na jej číslo XXXXXXXXXX. Telefón zvonil, ale nikto nezdvíhal. Ďalej sa jej pokúšala volať asi 10 krát a potom išla za ňou aj do práce. Odtiaľ sa jej tiež pokúšali dovolať, ale nedvíhala. Večer okolo 21.30 hod. išla na políciu nahlásiť jej nezvestnosť. Na druhý deň 12.05.2015 doobeda prišli za ňou policajti, ktorí jej oznámili, že ju našli mŕtvu. S dcérou bývali na Riečnej ulici č. 2 v Bratislave. Keď odchádzala z domu, mala na sebe oblečený tmavosivý dlhý sveter, svetlosivú sukňu, čiernu koženú bundu, biele kotníkové tenisky, čierne pančucháče a mala na sebe čierne tielko. Na ľavom uchu mala náušnicu, ktorá bola upevnená na laloku ucha a pevná kovová časť prechádzala od laloka až k vrchu ušnice. Ešte mala so sebou čiernu kabelku, v ktorej mala čiernu lakovanú peňaženku, zrejme mobil, základné doklady, občiansky preukaz, kartičku poistenca, 50,-Eur a platobnú kartu ZUNO. Mala dva mobily, ale so sebou si vzala dotykový značky Samsung. Svedkyňa
- poškodená sa tiež vyjadrila k predchádzajúcim partnerským vzťahom jej dcéry. Osobu menom S. jej nespomínala. Vie, že jej dcéra pila džús s vodkou a veľa alkoholu nezniesla. Keď mala vypité, bola veselá a odviazanejšia. Ale veselá bola aj za triezva. Keď bola opitá, nebola konfliktná, ani agresívna. Taktiež má vedomosť o tom, že si niekedy dala marihuanu. Nespomínala jej, že by ju niekto napadol, alebo iné nepríjemné skúsenosti s chlapmi.
Svedkyňa S. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bolo to minulý rok (svedkyňa pri odstraňovaní rozporov následne potvrdila, že to bol rok 2014) niekedy v zime, keď išli s X. N. do Bratislavy za kamarátmi, a to za W. A. a jeho kamarátom. Stretli sa na autobusovej stanici a potom s nimi išli do Eurovei v Bratislave, kde si X. kúpila nealkoholický drink, odtiaľ išli do parku, na názov ktorého si nepamätala, ale v blízkosti ktorého je Billa. V parku bolo dosť ľudí, ktorí tam popíjali alkohol. Aj oni vrátane X. tu pili tvrdý alkohol, nevedela ale v akom množstve. V tom čase už bola tma. Oni sa tam na chvíľu rozdelili
pomedzi tých ľudí, pričom X. tam s niekým volala, s nejakou babou. Pri tom rozhovore, resp. po ňom sa aj X. rozplakala. X. jej ukázala aj pár fotiek toho dievčaťa, podľa jej odhadu mala okolo 20 rokov. Bola to jej priateľka, nevedela uviesť, či vtedy spolu chodili. Dôvod, pre ktorý plakala bol ten, že sa s ňou pohádala a rozišla, ale tým si nebola istá, lebo nevedela, či spolu chodili. V tom parku sa X. správala dosť bláznivo, dalo by sa povedať, že vyzerala pod vplyvom alkoholu. Začala tam vystrájať, pobehovať, kričať, že je lesba a že si hľadá kamarátku. Ona (svedkyňa) sa najviac bavila so W. A. a aj s kamarátmi zo školy, ktorých tam stretla. Potom sa so W. A. a N. G. vzdialili od toho parku, boli v nejakej uličke, podchode, kde viacerí popíjali. X. zostala v parku. Volala ju so sebou, ale ona nechcela ísť. Povedala, že chce ostať v tom parku. X. jej spomínala, že pôjde odtiaľ na autobus. Svedkyňa následne uviedla, že neskôr, za približne dve - tri hodinky, sa vrátili do toho parku, ale už tam nikto nebol. Potom sa rozdelili a ona so W. A. išla na autobus pred jeho dom a odtiaľ na autobusovú stanicu. S X. už nebola v kontakte a ani sa ju nesnažila nejako kontaktovať. X. videla volať iba s tým dievčaťom. S nikým tam nemala konflikt, ale rada sa prihovárala každému. Nevedela, s kým všetkým v tom parku komunikovala. Telefón nikomu nepožičiavala, pričom mala starší tlačítkový telefón. Predtým mala novší telefón, väčší, ktorý jej otec zobral. Volala z toho malého, staršieho telefónu. V čase pred skutkom sa s X. stretávali takmer každý deň. Rozprávali sa o všeličom. X. jej o sebe hovorila, že je lesba. Vtedy hovorila skôr o babách, že aké by to bolo, keby mohla pobozkať babu. Aj ju tľapkala po zadku, čo svedkyni vadilo. Nevedela uviesť, či mala nejaké sexuálne skúsenosti s chlapcom. Následne uviedla, že X. jej spomínala niečo s nejakým chlapom O.. Nevedela si spomenúť, či mala s ním pohlavný styk. Vtedy asi došla na to, že je inak orientovaná, lebo sa nevedela pri ňom uvoľniť. V rámci odstraňovania rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi svedkyne z prípravného konania, kde v podstate uviedla, že na internáte na Mokrohájskej v Bratislave mala spolubývajúcu, s ktorou sa bozkávala, X. ju masírovala a že sa jej to páčilo. Odvtedy je zasadnutá, že je lesba. Spomínala, že ju chcel nejaký chlapec, ale ona mu povedala, že je inak orientovaná. X. mala pohlavný styk s mužom, možno to bolo minulý rok v lete. Povedala jej, že nebola uvoľnená, že sa jej to nepáčilo. Iných mužov nespomínala. Následne na hlavnom pojednávaní potvrdila pravdivosť tejto výpovede. S X. sa dalo o všeličom porozprávať, verila jej. Spomínala jej tiež, že má prísneho otca v tom smere, že musí byť načas doma, že jej zobral telefón za to, že sa v škole zle učí. Uviedla tiež, že dostala aj facku. O tom, čo sa jej stalo, sa dozvedela na polícii. Je si vedomá, že v danej trestnej veci nevypovedala rovnako. Prvýkrát vypovedala inak z dôvodu, že sa bála jej otca, keďže hovorila, že je prísny. X. jej takisto uviedla, že večer bývala asi aj viackrát sama doma. Nespomínala, že by jej otec požíval alkoholické nápoje. Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne z prípravného konania dňa 06.07.2015 (postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku) okrem iného vyplynulo, že na Kollárovom námestí mali W. a U. fľaše alkoholu a tak tam popíjali. Zdalo sa jej, že X. viacej vypila a potom začal byť divná, smutná. Išla bokom na lavičku, kde volala s nejakou babou, asi s jej priateľkou. Potom došla uplakaná a neskôr jej povedala, že sa s ňou asi rozíde, lebo mala pocit, že ju tá baba neľúbi. Potom išla k ľuďom, čo mali fľašu alkoholu, pila s nimi a potom bola moc odviazaná. Vyšla po takých schodíkoch a vykrikovala, že je lesba. Ona ju potiahla dole a chceli ísť niekde inde, na čo jej ona povedala, že nikam nejde a nevie, či jej aj nepovedala, že má u seba veľa peňazí na taxík. Oni potom išli kúpiť do Billy nealko k vodke, ktorú mali, popíjali v takej chodbičke a ona aj zabudla na kamošku. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že prečítaná časť zápisnice zodpovedá skutočnosti. Čo sa týka internátnej školy, kam X. chodila, svedkyňa uviedla, že dochádzala domov len na víkend. Cez týždeň prespávala na internáte v škole. K harmonogramu, ktorý tam fungoval sa vyjadriť nevedela, ale X. jej spomínala, že tam mala vychovávateľku, ktorá ju kontrolovala. Vychádzky mali povolené, ale ako často, to svedkyňa nevedela. Podľa nej museli byť asi do ôsmej - deviatej späť, ale nevedela to určite.
Svedok U. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho kamarát W. A. zavolal svoje kamarátky, že idú piť. Stretli sa večer, išli do Eurovei a potom sa presunuli do mesta na Kollárovo námestie, kde pili rum, ktorý si kúpili. Poškodená pila viac, vykrikovala na Kollárovom námestí, že je lesba a správala sa opito. Jej kamarátka dohovárala poškodenej, že nech sa tak nespráva. Potom sa im stratila. Už v autobuse z Eurovei si na poškodenej všimol, že je opitá, pretože už tam vykrikovala. On sa s ňou skoro vôbec nebavil, bavili sa s ňou W. a tá jej kamarátka. Keď sa stratila, mohlo byť asi jedenásť hodín. Ostatní, resp. jej kamarátka jej asi 5 - 6 krát volala, ale nemohla sa jej dovolať. Oni potom išli pre ďalšiu fľašu do Billy, následne sa asi o 20 minút znova vrátili na Kollárovo námestie, ale ona tam nebola. On už potom išiel domov. W. A. a jej kamarátka tam ostali a ešte aj ľudia, ktorí tam boli predtým. V čase, keď prvý krát prišli na Kollárove námestie, bolo tam asi ďalších 50 ľudí a keď sa vrátili z obchodu, tak tam mohlo byť asi 20
- 30 ľudí. S poškodenou sa rozprávali ľudia, ktorých on nepoznal. Ona tam každého oslovovala, cudzích ľudí, pričom konflikt tam s nikým nemala. Videl, že s niekým dlhšie telefonovala, pričom si nepamätal, či niekomu požičiavala telefón. Telefonovala viackrát. Pokiaľ ide o prejav emócií z jej strany, možno ju
videl plakať. Mohla piť asi to, čo oni, čiže rum, pivo, asi aj vodku a možno ju tam niekto niečím ponúkol. Svedok neskôr pripustil, že do Billy museli ísť pred desiatou, nakoľko je len dovtedy otvorená. Poškodenú naposledy videl v strede Kollárovho námestia asi so 4 - 5 cigáňmi, ktorých nepoznal. Boli tam aj muži, aj ženy. Rozprávala sa s nimi normálne, ale vykrikovala tam aj o svojej sexuálnej orientácii. Keď sa vrátil na námestie, ani ich tam už nevidel. Svedok potvrdil, že svedkyňa E. ich spoločného kamaráta W. A. žiadala, aby uviedli iné skutočnosti, za akých stratili poškodenú. Dôvodom mal byť strach z otca poškodenej.
Svedok W. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s U. V. išiel na Mlynské Nivy, kde sa asi o piatej stretol s S. E. a jej kamarátkou. Tam si v Tescu kúpili fľašu tvrdého, asi rumu, pričom už tu vypili asi jednu tretinu. Pili všetci štyria, ale poškodená pila viac po celý čas. Odtiaľ išli do Eurovei, kde si poškodená kúpila nejaký čaj a odtiaľ šli do mesta na Kollárovo námestie, kde bolo asi 30 - 40 ľudí. Tu popíjali, ale nie veľa. On sa venoval viac S. Jej kamarátka tam stále s niekým volala, asi s frajerom a plakala. Potom z ničoho nič zmizla. Nevedel, koľko mohlo byť hodín, asi osem alebo deväť. Chvíľku ju hľadali, ale nikde nebola. S. jej volala, ale nedvíhala alebo bola vypnutá. Podľa svedka poškodená bola dosť pripitá, lebo už cestou, ako išli na to Kollárovo námestie, tak si kúpili jedno 1 a pol litrové pivo a ona z neho veľa pila. Jej opitosť sa prejavovala tým, že kričala, vyvádzala, na Kollárovom námestí vyšla na schody a kričala, že je lesba. Pokiaľ ide o ňu, žiaden konflikt si nevšimol. Ona sa pokúšala baviť s niekým z nejakej partie, ale oni ju odtiaľ zavolali, lebo ich nepoznali. S. sa s ňou na začiatku rozprávala, ale po čase už bola opitá a už tam viac s niekým volala a plakala. To mohlo byť asi o ôsmej. Keď sa im poškodená stratila, oni boli na Kollárovom námestí, odkiaľ odišli s S. až neskôr, asi o dvanástej - pol jednej, pred jeho dom a on ju potom išiel odprevadiť na autobusovú stanicu. O skutku sa dozvedel od S. a od polície. S. od neho chcela, aby povedal, že ju nejaké cigánky napadli. Dôvodom bolo to, že sa bála otca poškodenej. Poškodená tam s cigánkami konflikt nemala. Naposledy ju registroval pri schodoch na Kollárovom námestí, keď volala a plakala. To, že je lesba, vedel od nej, keďže mu to povedala. Už na začiatku to vedeli všetci štyria. Predtým o tom nemal vedomosť. Pri odstraňovaní rozporov oproti jeho výpovedi z prípravného konania (ktorá bola z tohto dôvodu prečítaná) pripustil, že mu to S. povedala deň dopredu. Taktiež v rámci odstraňovania rozporov potvrdil, že poškodená asi volala s bývalou frajerkou, nie frajerom, keďže si to vtedy lepšie pamätal. Na základe rovnakého procesného postupu svedok uviedol, že zabudol na to, že boli ešte na námestí SNP kúpiť fľašu. Keď sa vrátili na Kollárovo námestie, poškodená tam nebola.
Svedok E. V. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovanú noc išiel ako taxikár z Petržalky v smere do mesta, kde na križovatke Topoľčianska a Strečnianska ho zastavilo dievča, ktoré bolo pri zastávke. Boli asi dve hodiny, pol tretej. Trvalo dlho, než nastúpila, asi 3 - 4 minúty. Sadla si dozadu na pravú stranu, stonala, mala rozmazané obočie a povedala mu, že chce ísť na Silvánovú do Pezinku. Uviedla mu, že ju všetko bolí, že ju niekto asi zbil a pravdepodobne znásilnil. Hovorila o bolestiach brucha a krížov, ďalej si nepamätal. Spomínala nejakú partiu, s ktorou sa rozišla a že ani nevie, kde je. Nakoľko nemala peniaze ani doklady, prosila ho, aby ju zobral, že doma mu zaplatí. Ďalej spolu nekomunikovali. Viditeľné zranenia na nej nevidel, pretože sedela vzadu a on nemal čas sa jej venovať. Tak ju teda vzal a keď vystupovala, chcel od nej niečo do zálohy. Dala mu krátku bundu s kapucňou s tým, že hneď príde. Rovnako vystupovanie z auta jej trvalo dlhšie. Asi po pol hodine, keď jej nebolo, išiel na políciu, kde mu povedali, aby sa vrátil na tú adresu, že tam príde hliadka. Následne im o nej nikto nevedel nič povedať. On asi udal aj vyšší vek poškodenej, hádal jej 26 rokov. Bol prekvapený, keď sa dozvedel jej skutočný vek. Na druhý deň mu volali z polície, aby s nimi išiel na miesto v Bratislave, kde vzal poškodenú. Popozerali aj jeho auto, kde našli nabíjačku patriacu asi tomu dievčaťu a mal tam aj jej bundu. Na sedadle v aute našiel technik nejakú malú škvrnku, tak zobral vzorky. Po nej žiadnych iných zákazníkov nemal, nakoľko bol unavený a chcel sa ísť vyspať. Predtým mal asi nejakých šesť zákazníkov. Ona pri sebe nemala žiadne iné veci, lebo hľadala peňaženku a uviedla mu, že ani peňaženku ani telefón nemá. Keď išla do domu, tak si bránu otvárala asi kľúčom, ale bola k nemu otočená chrbtom, takže to nevidel. On sa jej nepýtal, či nechce odviesť do nemocnice alebo na políciu, ani či nepotrebuje pomoc.
Svedkyňa X. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným tvorili pár vyše osem rokov a majú spolu dve malé deti. Spoznali sa v malom Kryme, kde robil čašníka. Pokiaľ ide o správanie obžalovaného svedkyňa uviedla, že keď išli niekam na diskotéku a on si vypil, tak bol agresívny. Sácal ju a napríklad keď išli domov z jednej diskotéky, tak ju sotil a ona si vytkla členok. Potom sa o ňu staral. Jeho agresivita vyplývala hlavne z toho, že si pil. Taktiež jej vždy niečo vyčítal. Boli napríklad u jeho bratranca a keď sa vrátili, povedal jej, že bola trápna, že sa zle správala. Ona chcela odísť, otvorila výťahové dvere a on ju chytil, sotil do okennej výplne a rozbila si hlavu. Na to sa jej pýtal, či chce ísť na pohotovosť, keďže jej
to začalo krvácať. Povedala, že nie, pričom plakala a išli domov. Na druhý deň sa jej ospravedlňoval, že on si to nepamätá, že spadla. Obžalovaného charakterizovala ako žiarlivého a keď si vypil, tak aj agresívneho. Keď vytriezvel, tak sa ospravedlňoval a bol dobrý, staral sa o ňu, veľakrát povedal, že si to nepamätá. V auguste 2013 boli sami doma, obžalovaný pil a hovoril, že vie, že chce od neho odísť. Išla si ľahnúť do druhej izby, on išiel do auta, že sa ide zabiť. Následne vyšiel hore, išiel naspäť do izby a volal ju, že nech ide za ním do izby. Ona v tom čase ležala s deťmi. Keď prišla za ním do izby, kde mali zrkadlá, videla, že za chrbtom drží nožík. Rýchlo utekala naspäť do izby za deťmi, a nakoľko tam nemali kľúčiky, zavrela dvere, ku ktorým dala skrinku s pohármi, aby sa tam nedostal. On otvoril dvere, tá skriňa spadla a rozbilo sa, čo bolo v nej. Na to sa zobudili deti a začal plač. Obžalovaný prestrčil ruku a starší syn Q. išiel k nemu, pričom sa zavreli do druhej izby. Mladší syn plakal a nakoľko jej obžalovaný nechcel dať mlieko a fľašku, mal u seba Q. a ona nevedela, či má ešte nožík, tak volala políciu. Po prečítaní časti zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania pri odstraňovaní rozporov svedkyňa potvrdila, že nožík už obžalovaný pri sebe nemal, nakoľko tento bol v kuchyni, kde sa išla pozrieť z dôvodu, že sa bála. To bolo jediný krát, čo volala policajtov. Obžalovaný jej potom cez dvere hodil fľašku aj sunar, zavrel dvere a zase sa zamkol. Myslela si, že ráno už bude v pohode. O deti sa nebála, pretože k deťom nikdy nebol agresívny. Obžalovaný jej potom povedal, že keby išla za ním, nič by sa jej nestalo, že jej nechcel ublížiť, že chcel iba sex. Na druhý deň volala sestre a mamine, že či k ním môže ísť, že sa bojí. V auguste 2013 sa teda rozišli. Svedkom týchto incidentov, napríklad na tej diskotéke, bol bratranec a nejakí kamaráti, čo tam boli, keď ju sácal a keď spadla. Na ďalšej diskotéke, kde boli s jeho kolegovcami, obžalovaný, keď už mal vypité, najskôr buchol jedného svojho kolegu a potom druhého kolegu. Potom si prišiel od nej pýtať kľúče a keď mu povedala, že ich nemá, dal jej facku. Odišiel preč, mal zákaz vstupu ísť na tú diskotéku, ale chcel sa tam dostať, tak zavolal policajtov, ale policajti ho tam nepustili. V tú noc prespala doma vo vani v zamknutej kúpeľni. Ráno jej vypínal teplú vodu. Taktiež uviedla, že v čase, keď žili v podnájme na Rovniankovej, bola raz u nich sestra s frajerom. Obžalovaný už mal vypité, zazeral na nich a keď odišli, nadával jej, ona nadávala jemu a potom ju chytil pod krk. Ocitla sa na zemi, obžalovaný ju dal na lopatky a začal ju udierať päsťou do tváre. Boli v kuchyni, ona kričala a videla, ako on vyťahoval nožík zo šuflíka. Povedala mu, že ho miluje, že nech to nerobí, strašne pišťala. On videl, že je krvavá, že jej niečo urobil, tak sa spamätal a ona išla rýchlo do kúpelky, kde sa zamkla. Potom išli na pohotovosť, kde povedala, že spadla na roh stola. Taktiež sa svedkyňa vyjadrila v tom smere, že obžalovaný raz udrel jej otca päsťou do tváre, opäť pod vplyvom alkoholu. Otec ho potom začal biť. Ona prespala u otca, lebo sa bála zostať doma. Rovnako pod vplyvom alkoholu sa v Pezinku pobil s kamarátom a obžalovaný jej následne uviedol niečo v zmysle, že „skapeš ty sviňa“. Ona nasadla na taxík a išla sama z Pezinka domov. Svedkyňa tiež potvrdila časť z prečítanej zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania (keďže na hlavnom pojednávaní si nevedela na ďalšie skutočnosti spomenúť), v rámci ktorej uviedla, že raz sa vracali odniekiaľ z vonku, kde sa pohádali a vo výťahu mu ona nadávala, na čo obžalovaný stlačil stopku, výťah zastavil, chytil ju obidvomi rukami za hrdlo a zovrel jej ho. Začal ju vlastne škrtiť, hrozne sa bála a vlastne sa ani nebránila. Potom asi sám usúdil, že jej môže ublížiť, tak od toho upustil a prestal ju škrtiť. Vtedy bol tiež opitý. Ospravedlňoval sa za to a na druhý deň jej povedal, že si to nepamätá. V ich vzťahu sa prejavoval aj vo verbálnej rovine, resp. vzájomne si dosť často vulgárne nadávali, a to aj pred deťmi. Obžalovaný jej rozprával o jeho bývalej priateľke A., že ju bil, že raz stretol v podniku jej kamarátku, ktorá mu začala nadávať, že bije ženy a že keď odišiel z podniku, chytil nejakú dievčinu a znásilnil ju. To jej povedal asi po roku, čo boli spolu, keď ležali v posteli a keď sa jej pýtal, či je psycho. Ona verila tomu, že bil svoju priateľku, nie však tomu, že niekoho znásilnil. Myslela si, že ju iba skúša, či pôjde na políciu. Obžalovaný tiež napríklad žiarlil na kolegu, keď ho pozdravila, keď spolu začínali, tak jej vymazával kamarátov z mobilu a každý večer jej kontroloval telefón. Sexuálny život s obžalovaným svedkyňa charakterizovala ako normálny bez bizarností. Pri sexe nebol agresívny, iba keď mal vypité a chcel sex, tak vtedy išiel, aj keď ona sex nechcela. Vtedy ju nepočúval, keď mu povedala, že nechce a aj napriek tomu ju začal vyzliekať. Ona pritom kládla odpor tak, že ho buchla. Nestávalo sa to stále, ale asi iba tri krát. Čo sa týka ich majetku, spoločné mali iba auto, ktoré používali podľa toho, kto má deti. Teraz ho už používa iba ona. Po tom, čo bol obžalovaný zadržaný, našla v aute vymalovánky a nejakú tašku, ktoré jej tam nechal obžalovaný a v prvom kastlíku našla nejaký telefón, o ktorom nevedela, či tam bol dávnejšie alebo nie. Tento odovzdala polícii. Kľúče a prístup k autu mala iba ona a obžalovaný. Nikto iný ho nepoužíval. Pokiaľ ide o schopnosť obžalovaného erekcie, keď bol pod vplyvom alkoholu svedkyňa uviedla, že napríklad na prvýkrát sa mu to nepodarilo, za 5 minút začal znova, za ďalších 15 minút zase a potom bol schopný. V čase opitosti trvalo dlho, kým dospel k vyvrcholeniu. Obžalovanému ako dôvod rozchodu uviedla, že ho už nemiluje, že už s ním nechce byť, nakoľko s ním nie je šťastná. Nejakú dobu nevedela, či odíde, aj keď mu to povedala. Istá si začala by až vtedy, keď sa na ňu zahnal, keď pila z pohára. Po rozchode sa s obžalovaným párkrát stretla a mali spolu aj sex. Raz alebo dva krát
u nej prespal. Ohľadne jeho styku s deťmi sa vedeli dohodnúť. S obžalovaným sa predtým nerozišla z dôvodu, že sa jej vždy ospravedlňoval a ona ho mala rada, pričom vždy sľuboval, že už nebude piť a pôjde k psychologičke. Taktiež bol dobrý k deťom. Keď bol obžalovaný opitý, tak na druhý deň si častejšie nepamätal, a to aj keď nebol agresívny, teda keď sa nič nestalo. Obžalovaný kamarátov nemal.
Svedok X. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v utorok 12. mája (svedok pôvodne uviedol 14. mája, čo pri odstraňovaní rozporov korigoval v zmysle uvedeného dátumu) prišiel ráno do práce do spoločnosti IMAGEWELL, ktorá sa nachádza na Betliarskej ulici číslo 8/A, zhruba na siedmu hodinu. Zaparkoval automobil, pričom vedľa neho na druhom konci parkoviska parkoval kolega Q. P.. Išiel k nemu a všimol si šikmo za jeho automobilom ležať v tráve niečo, čo mu pripomínalo kusy lepenkového papiera. Ako k tomu išiel bližšie, videl pod tým šatstvo a kus bieleho tela. Šiel sa podívať ešte bližšie a videl, ako tam leží ženské telo. Dotkol sa ho prstami, ležala na ľavom boku a bola úplne ľadová studená. Okolo hlavy mala poskrúcanú čiernu potrhanú koženkovú bundu, nebolo vidno na tvár a okolo bedier mala zvyšky nejakého kombiné alebo prádla. Stehno bolo holé a na nohách mala biele botasky. Na nohách mala zvyšky pančúch a pod tým kombiné boli asi aj nohavičky. Pančuchy boli asi telovej farby. Následne po prečítaní častí zápisnice o jeho výsluchu v prípravnom konaní pri odstraňovaní rozporov svedok potvrdil pravdivosť tejto prečítanej časti svojej výpovede, v ktorej rámci uviedol, že osoba mala čiernu koženú bundu vyhrnutú až po pazuchy, v dolnej časti tela mala oblečené čierne roztrhané silónové pančuchy. Boli výrazne roztrhané na pravej nohe od pásu až po koleno. Ležala na ľavom boku nejako skrútená, ruku mala cez hlavu, resp. pravú ruku mala pokrčenú lakťom zhruba na úrovni hlavy, akoby si držala hlavu pravou rukou z ľavej strany. Rameno mala obnažené. Telo bolo na okraji štrkovej plochy, na ktorom už začínala rásť vysoká tráva asi do pol metra. Ona ležala tesne na jej okraji. Tá tráva ju už nekryla. Hneď zavolal záchranku zo svojho mobilného telefónu. Počkal na mieste a pani zo záchranky hneď konštatovala, že to je násilné a volali políciu. Krvavé škvrny na zemi si všimol až potom, keď čakali na políciu. Konkrétne na mieste, kde končí parkovisko, na obrubníku za automobilom Q. P.. Zvyšok škvŕn potom našla polícia pod tým automobilom, keď ho odtiaľ odparkoval. Inak v okolí nebolo nič pohádzané. S telom sa až do príchodu polície nemanipulovalo, on tam bol celú dobu, kým neprišla polícia.
Svedok X. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň brali do servisu auto z ich firmy IMAGEWELL, na Betliarskej ulici, a to asi o 08.15 hod., pričom keď sa auto vrátilo naspäť, tak sa zistilo, že na pravom boku v zadnej časti auta (na strane spolujazdca) bola krv, čo oznámili policajtom. Auto, konkrétne išlo o dodávku Citroen Jumper, brali do servisu v pondelok ráno a v utorok išli poňho. Keď brali vozidlo, bolo zacúvané smerom k obrubníku, smerom k miestu, kde ležalo telo, asi 3 - 4 metre od toho miesta. Bolo to druhé parkovacie miesto od budovy. Vtedy si všimol len to, že spätné zrkadlo na strane spolujazdca bolo sklopené. Auto tam stálo od piatku, možno už od štvrtku, celý víkend.
Svedok H. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný mu bol povedomý z tej noci, keď stretol zavraždenú. Asi na 90% to bol on. V tú noc bol v práci na nočnej v reštaurácii Primi pod Michalskou, kam išiel na desiatu hodinu večer. Bola to noc z nedele na pondelok. Nadriadený ho poslal do dielne, aby priniesol lampáš a keď vyšiel von z podniku, tak rovno pod Michalskou stretol zavraždenú L. A.. Tá ho ponúkala vínom z fľaše, ktorú vytiahla z kabelky, čo on odmietol, lebo bol v práci. Povedala mu, že sa bola zabávať s nejakým priateľom, ktorý postával kúsok ďalej, asi o nejakých 10-12 metrov. Rozhovor s L. trval iba pár sekúnd, možno 15-20 sekúnd, bolo to do minúty. Na to sa rozišli a ona s tým priateľom išla smerom hore do mesta. Bola priateľská ako vždy, nebola ani opitá, ani pod vplyvom nejakých návykových látok. Bolo mu zvláštne, že osoba, ktorá s ňou bola, sa nezastavila, pokračovala pár metrov ďalej a až tam sa pozastavila. Ani sa nepredstavila. L. mala na sebe tmavomodré šaty, čiernu koženkovú bundu, kabelku tmavej farby, z ktorej povytiahla fľašku bieleho vína. Z vína mohlo byť asi deci odpité. Uzáver na fľaši bol na závit.
Svedkyňa N. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného videla minulý rok v deň, keď bola s kamarátom X. D. na diskotéke. Tam ho stretli s kamarátkou alebo priateľkou. Veľa si z toho nepamätá. Viac dní po sebe požívala alkohol. Stretli ich niekde pred diskotékou, niekde, ako je Alizee. Postupne sa presunuli smerom na Obchodnú a tam išli do nejakého podniku. Tam sa bavili a potom jediné, čo si pamätá, je, že videla to dievča vybehnúť a on potom vybehol za ňou. V podniku popíjali všetci spolu alkohol, ale ona s kamarátom menej, lebo už mali dosť. Ich vnímala ako pár. Asi boli aj pod vplyvom alkoholu. Mala pocit, že to dievča sa na niečo nahnevalo, ale nejako to nevnímala. Na hlavnom pojednávaní dôvod uviesť nevedela. Po prečítaní časti zápisnice z prípravného konania pri odstraňovaní rozporov, kde uviedla, že ona sa asi na neho urazila, sa svedkyňa pridržiavala tohto vyjadrenia. Ďalej
uviedla, že jej prezývka je M. a predstavuje sa ako N. alebo M.. Je zrejmé, že dala obžalovanému svoje telefónne číslo, nakoľko na polícii jej pozerali telefón. Z neho vyplývalo, že obžalovaný ju prezváňal niekedy o 01:53 hod. Asi sa rozprávali, čo si ona nepamätá. Potom jej aj neskôr kamarát hovoril, že dotyčný (ktorému dala telefónne číslo) ich volal niekde na byt.
Svedok X. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného videl iba v ten večer minulý rok. Bol s kamarátkou N. M. vonku v meste a pred Sybila barom náhodne stretli obžalovaného aj s nebohou, ktorí ich oslovili na ulici. Predstavili sa im ako S. a L.. Začali sa spolu rozprávať a spolu aj odišli do podniku, do Piccola baru. Tam sa zabávali, obžalovaný išiel k baru kúpiť im drinky, popíjali a tancovali. Najprv tancovali všetci štyria, neskôr obžalovaný s N. M., na čo L. reagovala úplne normálne. Potom večer obžalovaný odišiel a následne za ním aj slečna. V tom podniku bol hluk, dosť nahlas tam hrala hudba a viac menej museli pri rozhovore dosť kričať. Svedok ďalej uviedol, že ich obžalovaný s tou slečnou volali ešte na nejaký byt. Najskôr začala o tom rozprávať ona a potom sa pripojil aj obžalovaný. Oni sa mu javili ako kamaráti, neprebehli medzi nimi nejaké intímnosti. Svedok ďalej uviedol, že jeho kamarátka N. M. dávala telefonický kontakt obžalovanému. Vie, že medzi obžalovaným a zavraždenou došlo k nejakej slovnej potýčke, bol tam nejaký krik. Zdá sa mu, že obžalovaný začal na ňu kričať. To vyplývalo z jeho veľkej gestikulácie. Po tejto potýčke obžalovaný odišiel a ona odišla za ním. Iný konflikt tam nezaznamenal. Pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovediach bola prečítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania, kde uviedol, že pri bare sedel nejaký chlapík a zavolali ho zabávať sa s nimi, pričom po tom, čo k nim prišiel, tak obžalovaný do neho strčil a povedal, že nech vypadne od nich. Potom tam N., S. a L. tancovali. Nevedel, či L. žiarlila na jeho kamarátku. Sadla si, ostali tancovať N. a S. a potom to nejako vzniklo, že on zvýšil hlas a niečo jej tam vykrikoval, ale nevie čo, nakoľko tam bola hlasná hudba. Keď S. dotancoval, niečo L. povedal, ona sa zodvihla a išla preč a potom išiel S. za ňou. Nevedel, či vychádzala prvá ona alebo on. Vzdialenosť medzi nimi, keď na L. S. kričal, bola 1,5 až 2 metra. K vysvetleniu rozporov svedok uviedol, že vtedy to bolo čerstvé, tak si pamätal viac. Po prečítaní zápisnice sa mu to takto vybavilo.
Svedok M. C. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného videl ako cestujúceho a na konečnej ho požiadal, nech vystúpi. On bol vodič autobusu nočnej linky 95 smerom z Hlavnej stanice do vozovne Petržalka, pričom na konečnej si všimol, že sú tam ešte vzadu nejakí cestujúci. Požiadal ich, aby vystúpili. Obžalovaný nereagoval, resp. ukázal mu prostredník. Tak ho požiadal druhýkrát, ale tiež nereagoval a opäť mu ukázal prostredník. Chcel potom posunúť voz bližšie k rampe, kde je SBS a vo chvíli, keď išiel k volantu, vystúpili a nikto už vo voze nezostal. Bolo tam s ním ešte jedno dievča strednej postavy, asi okolo 25 rokov, čierne vlasy, čierne oblečenie a bol tam ešte jeden pán, ktorý bol ale sám. Keď asi za 10 minút išiel naspäť do mesta, tak tento muž nastúpil do jeho autobusu na zastávke Betliarska, čo svedok potvrdil po tom, čo mu bola prečítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania pri odstraňovaní rozporov. Vystúpili spoločne a potom odišli preč. Všetci traja zašli smerom k budove tlačiarne a potom smerom do sídliska. Pôsobili unavene, prípadne mohli byť pod vplyvom alkoholu. Boli asi dve - tri hodiny v noci z nedele na pondelok roku 2015. Nevidel, že by uvedené osoby medzi sebou komunikovali. Obžalovaného predtým nevidel. O prípade čítal na internete, pričom mŕtva žena bola tá osoba, ktorú videli autobuse.
Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítané tiež zápisnice o výpovediach vyššie menovaných svedkov, pričom súd v súlade s citovaným ustanovením nepovažoval ich výsluch na hlavnom pojednávaní za potrebný.
Svedok X. Q. v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní uviedol v podstate iba to, že sa dňa 07.11.2014 nachádzal na Kollárovom námestí v prítomnosti jeho kamarátov. Nevedel, kto mu mohol v ten deň na jeho telefónne číslo volať v čase o 22.13 hod., o 22.15 hod., o 22.16 hod a 22.22 hod., a to z telefónneho čísla XXXXXXXXXX (patriaceho poškodenej X. N.). Obžalovaného nepozná a ani ho nevidel. Ine skutočnosti ku skutku (v bode I.) svedok neuviedol.
Svedok W. V. vo svojej výpovedi z prípravného konania (ku skutku v bode I.) taktiež uviedol v podstate iba to, že sa dňa 07.11.2014 nachádzal asi na Kollárovom námestí. Nevedel uviesť, či a od koho prijal hovor na jeho telefónne číslo v čase o 22.01.44 hod. a v čase o 22.02.53 z čísla XXXXXXXXXX. Taktiež obžalovaného nepozná a nevidel.
Svedkyňa H. N. pri výsluchu v prípravnom konaní (ku skutku v bode I.) vypovedala, že s poškodenou X. N. boli spolužiačky na Mokrohájskej ulici v Bratislave. U. N. alebo X. D. jej povedali, že poškodená bola v Bratislave znásilnená a dobitá. Poškodená X. N. jej to sama povedala po prepustení z nemocnice. Uviedla jej, že išla domov taxíkom, že musela dať do zálohy kabát, že jej niekto ukradol mobil alebo ho stratila. Nepamätala si, kto jej to spravil, akým spôsobom a kde.
Svedkyňa C. M. v prípravnom konaní (ku skutku v bode I.) vypovedala, že je kamarátkou X. N. (nie blízkou), na druhý deň po skutku sa od S. E. dozvedela, že X. zbili a znásilnili. X. jej z nemocnice písala, že ju dobili, ale nepovedala jej, koľkí ju mali zbiť. Taktiež jej uviedla, že ju asi znásilnili. Poslala jej aj dve fotky tváre, ako bola dobitá. Od S. E. počula, že X. vtedy, keď odtiaľ odchádzali, viackrát volali, aby išla s nimi, ale ona nechcela ísť odtiaľ preč. Vraj sa tam aj vychvaľovala, že má veľa peňazí.
Svedkyňa U. N. vo svojej výpovedi z prípravného konania (ku skutku v bode I.) uviedla, že je kamarátkou a spolužiačkou poškodenej X. N.. Z. sa X. vrátila do školy, tak jej povedala, že bola s S. E. a nejakou partiou v Bratislave. S. ju niekde na nejakom mieste nechala, X. chcela ísť za ňou, ale nevedela kam. Ocitla sa v tmavej uličke, kde na ňu niekto vyskočil, znásilnil a zbil. Povedala, že ju mali zbiť a znásilniť viacerí. Nepamätala si, koľko ich bolo, ani ich tváre. Malo sa to stať v Bratislave, ale nevedela kde. Potom si našla taxík, ktorý ju mal odviezť do Pezinka, pričom musela dať do zálohy bundu. Svedkyňa ďalej uviedla, že X. N. je na dievčatá, nikdy nechodila so žiadnym chlapcom. Mala však s chlapcom jednu sexuálnu skúsenosť asi rok pred tou udalosťou. Meno chlapca jej nespomenula.
Svedkyňa X. M. v prípravnom konaní (ku skutku v bode II.) vypovedala, že L. A. pozná zo zamestnania v predajni Billa na Nobelovom námestí č. 1 v Bratislave. Asi 3 týždne pred skutkom jej L. hovorila o tom, že bola v meste a išla sa vyčúrať za kríky, pričom ju tam šmíroval nejaký starší chalan, o ktorom sa vyjadrila, že má 40 rokov a že sa volá S.. Keď na ňu pozeral, ako čúra, tak mu povedala „Ti jebe“. Potom sa začali spolu rozprávať a do tretej ráno sa prechádzali. Rozprávali sa o živote, nespomínala, ako vyzerá a odkiaľ je. Keď sa jej svedkyňa opýtala, či sa nebála prechádzať do tretej ráno, L. jej povedala, že nie, že tam býva a že ju tam všetci poznajú. Tiež jej povedala, že sa jej ten chlap pýtal, či natočila nejaké porno. Potom jej asi za dva dni povedala, že jej ten S. píše na telefón. Na jej radu, aby mu neodpisovala L. uviedla, že mu neodpíše, že má asi pravdu. O iných stretnutiach medzi nimi svedkyňa nemala vedomosť.
Svedkyňa L. X. (matka obžalovaného) vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že syna S. X. videla naposledy dňa 10.05.2015, kedy prišiel k nej domov a odtiaľ išli za dcérou R. Z., ktorá ich pozvala na obed do Rančíka v Petržalke, nakoľko oslavovala narodeniny. Sedeli tam asi do 15.30 hod. a potom išiel syn k jej dcére. Obžalovaný si dal asi jeden „frťan“ a asi dve pivá. Oblečené mal čierne tričko s modrým nápisom Rowing, modré rifle a mal obuté topánky alebo tenisky, ktorých značku ani farbu uviesť nevedela. Na druhý deň dňa 11.05.2015 jej písal sms správu s 3 fotkami z oslavy zo svojho telefónneho čísla XXXXXXXXXX. Ona mu toho istého dňa telefonovala kvôli robote ohľadne voľného miesta čašníka. Jeho bývala manželka U. jej povedala, že ju nikdy fyzicky nenapadol. Ani jeho družka X. sa na neho nikdy nesťažovala.
Svedok F.. F. X. v prípravnom konaní po vznesení obvinenia využil svoje právo a odmietol vo veci ako svedok vypovedať, nakoľko obžalovaný je jeho syn.
Svedkyňa R. Z. (sestra obžalovaného) v rámci svojich výsluchov v prípravnom konaní uviedla, že dňa 10.05.2015 boli s mamou a s bratom S. na obede v reštaurácii Rančík v Petržalke, kde boli asi do 16.00 hod. Potom sa s bratom dohodli, že pôjde k nej na návštevu. U nej bol ešte za svetla, kedy odchádzal a povedal jej, že ide domov. Na obede vypil asi 3-4 pivá a mal ešte 2-3 panáky tvrdého alkoholu. U nej doma vypil ešte dve pivá. V ten deň mal oblečené modré rifle, tričko a modré tenisky. Tie si pamätá, lebo mu ich pochválila, na čo jej on povedal, že sa mu rozpadajú, že majú niečo s podrážkou. Dala mu 50,- Eur, aby si kúpil nové tenisky. V tom čase dlhšie nepracoval, tak nemal peniaze. Tie tenisky vyzerali ako na sálový futbal, značku uviesť nevedela. Podľa nej neboli značkové, nakoľko si nekupoval značkové veci. Odvtedy s ním nebola v kontakte. Obžalovaný bol u žien obľúbený, často si písal s inými ženami. Nevedela o tom, že by mal nejakú priateľku po rozchode so svojou družkou X.. S ňou nemala nejaký kamarátsky vzťah, pričom X. sa na neho nesťažovala, nakoľko ani nebola „sťažovací“ typ. Pokiaľ ide o deti, vedeli sa s X. dohodnúť dovtedy, dokiaľ prispieval na deti. Keď prestal, obmedzila mu styk s deťmi. Keď bol pod vplyvom alkoholu, nikdy nebol agresívny, niekedy si nepamätal veci. V ten večer si asi s niekým písal, nakoľko mal v ruke mobil a niečo s ním robil. Keď od nej odchádzal, povedal jej, že
ide domov. Od nej z Romanovej ulice je to na Bzovícku ulicu asi 15 minú autobusom. Vo svojej ďalšej výpovedi svedkyňa k obuvi obžalovaného, ktoré mal v ten deň obuté, uviedla, že to boli modré tenisky, mali nejaký asi bledý pásik a neboli značkové. Určite neboli tmavomodré. Nekupoval si často obuv, nakoľko nemal peniaze. Po ukázaní 4 fotografií obuvi (zobrazené elektronicky, čísla fotiek DSC-0154, DSC-0155, DSC-0213 a DSC-0215) svedkyňa uviedla, že to určite neboli tieto tenisky. Tie, čo mal obuté dňa 10.05.2015, boli letnejšieho typu, neboli také robustné a boli ako na sálový futbal. Neboli zvrchu prešívané. Na boku mali taký širší biely pásik. Vyzerali bližšie k plátenným číňanom, ale neboli to číňany.
Svedkyňa U. X. (bývalá manželka obžalovaného) v prípravnom konaní uviedla, že počas ich spolužitia obžalovaný nebol agresívny ani konfliktný po požití alkoholu. Skôr bol kľudný a išiel si ľahnúť. V ich sexuálnom živote nebol agresívny ani násilný. Nikdy ju fyzicky nenapadol ani neudrel, nevyhrážal sa jej, ani nikomu inému v jej prítomnosti.
Svedkyňa Q. M. sa vo svojej výpovedi z prípravného konania vyjadrila k sexuálnym skúsenostiam s obžalovaný v tom smere, že raz, keď bola u neho, tak on začal a asi po 5 minútach mu povedala, aby prestal, čo akceptoval. Druhý krát, keď mu po dvoch minútach sexu povedala, že nechce, tak prestal. V ďalšom prípade, keď boli u jeho mamy, mali sex asi 5 minút, urobil sa, potom chcel ešte raz, ale ona mu povedala, že stačilo, čo opäť obžalovaný akceptoval. Vždy vypili fľašu vína a keď boli u jeho mamy, nevedela, či nekúpil vodku. V sexe bol dominantný, ale keď povedala, aby prestal, tak prestal. K jeho prípadným kamarátom sa vyjadrila tak, že ho videla vždy samého.
Svedkyňa M. X. v prípravnom konaní vypovedala, že s obžalovaným sa spoznala vonku na Kollárovom námestí v Bratislave niekedy v júni roku 2014. Sedela tam s kamarátkou, on prišiel za nimi, oslovil ich, ale oni si ho nevšímali. Potom odišiel a vrátil sa asi o hodinku s fľašou vodky. Začali piť a po tom, čo jej kamarátka odišla, ostali dvaja a normálne sa rozprávali. Ponúkol sa, či nechce ísť k nemu prespať a ráno išla domov. Sex mali dva krát. Pri sexe nebol hrubý ani násilný. Mali vypitých pár pív a pár panákov.
Svedkyňa X. E. vo svojej výpovedi s prípravného konania uviedla, že s obžalovaným mala krátku známosť, stretávali sa asi mesiac a pol. S S. sa asi raz vyspala v októbri roku 2014 u nej doma. Nebolo to nič násilné. Ona bola triezva, on mal niečo vypité, ale nebolo to na ňom vidieť, lebo zniesol veľa alkoholu.
Svedkyňa C. W. v prípravnom konaní uviedla, že s obžalovaným mala sex viac krát, pričom násilný nebol. Bolo to u neho doma, kde bola asi štyri krát.
Svedkovia E. X. a Q. F. v prípravnom konaní vypovedali v podstate len k osobe L. A., ku skutku v bode II. neuviedli žiadne relevantné skutočnosti.
Znalec prof. MUDr. Štefan Durdík, PhD., MHA na hlavnom pojednávaní uviedol, že do konania bol pribratý ako znalec na vypracovanie písomného znaleckého posudku k poraneniam poškodenej mladistvej X. N., ktoré utrpela v noci zo 7.11.2014 na 8.11.2014 v čase medzi desiatou a treťou hodinou rannou na nezistenom mieste. Menovaná utrpela otras mozgu, podliatiny na tvári, zmliaždeniny hrudníka, tržné rany hrádze a vonkajšieho genitálu a pošvy, ako aj početné trhliny v okolí konečníka. Bola konštatovaná opilosť u poškodenej. Ide o početné poranenia a vážnu ujmu na zdraví s priamym ohrozením života poškodenej, nakoľko násilie smerovalo na oblasť hlavy, hrudníka a malú panvu. Pri násilí sa postavenie útočníka, prípadne útočníkov menilo, čo je dané tým, že boli to početné poranenia na rôznych systémoch, čiže hlavy, tela, genitálu, ktoré poranenia podľa znalca nie je možné spôsobiť bez zmeny polohy. Ten človek môže byť hodený na zem, udretý o rigidný predmet, udieraný päsťou, potom znásilňovaný. To znásilnenie muselo byť opakované, nakoľko došlo k roztrhnutiu nielen vagíny, ale aj konečníka, ako aj k natrhnutiu hrádze, čo je priestor medzi konečníkom a pošvou. Údery smerovali na hlavu, hrudník a išlo o násilný pohlavný styk do vagíny a konečníka. Intenzita útoku bola mimoriadne agresívna. Išlo o brutálny styk, nakoľko normálny pohlavný styk nekončí u ženy tým, že je roztrhnutá pošva a konečník. Poranenia poškodenej si vyžiadali hospitalizáciu na chirurgickej klinike detskej fakultnej nemocnice v intervale od 08.11.2014 do 12.11.2014. U poškodenej bolo realizované chirurgické ošetrenie tržných rán v oblastí genitálu a konečníka, bola detoxikovaná, nasadená infúzna liečba a monitorovanie vitálnych funkcií. Ošetrenie poranení prebiehalo v znecitlivení, avšak pre poškodenú je také ošetrenie stresujúce. Krvácanie z konečníka a vagíny, tržných rán je bolestivé, spojené s poruchami vyprázdňovania, odchodom vetrov, menštruačným cyklom. Tieto poranenia sa postupne zhoja v priebehu 14 dní do stavu pred vznikom poranenia. Otras mozgu vedie k bolestiam hlavy,
poruchám koncentrácie. V spojení s ebrietou potiaže gradujú. Poškodená bola obmedzená v čítaní, pozeraní TV, v osobnej hygiene v spojení so zhmoždeninami na tvári. Tieto potiaže v priebehu 20 dní postupne ustupujú, dochádza k vymiznutiu podliatín a návratu k pôvodnému stavu poškodenej. Bolesti hrudníka ustupujú po 10 dňoch. Ťažkosti poškodenej zodpovedajú lekárskym zisteniam. Zo vzniknutých zranení hrozilo poškodenej krvácanie do mozgu, krvácanie do malej panvy, vzniku zápalu podbrušnice a vzhľadom na znásilnenie aj nakazenie sa pohlavnými ochoreniami. Najzávažnejší je však možný vznik trvalej traumy po znásilnení s potenciálnym možným narušením budúcich partnerských vzťahov a budúceho pohlavného života poškodenej zo vzniknutej psychotraumy. Doba liečenia poškodenej je 21 dní a toľko by trvala aj práceneschopnosť. U poškodenej mohlo dôjsť k ťažkému krvácaniu, ktoré, keby nebolo zachytené, tak mohla vykrvácať. Takisto sa mohla udusiť zvratkami v ebriete pri otrase mozgu. Po priamom poranení cez oblasti genitálu, hrádze a konečníka, dochádza k spazmu, čo lokálne spomalí organizmus. Následne môže dôjsť k uvoľneniu toho spazmu, ale ten časový interval je veľmi zložitý. Nedá sa to definovať. Krvácanie po takomto poranení môže byť slabšie a potom, keď dôjde k uvoľneniu zvieračov, sa to krvácanie môže rozbehnúť a zosilniť. Podľa znalca sa nedá posúdiť, či išlo o jedného, alebo viacerých útočníkov. Znalec tiež uviedol, že charakter poranení by mohol nasvedčovať aj pre použitie iného tupého predmetu, obdobného tvaru ako mužský pohlavný orgán, či už fľaše alebo palice, čo by ale preferoval pri ženách po pôrode. Znalec stanovil bodové ohodnotenie poranení poškodenej na 175 bodov (otras mozgu 30 bodov, poranenie vonkajších rodidiel 90 bodov, poranenie hrádze a konečníka 30 bodov, pomliaždenie hrudníka 20 bodov, pomliaždenie tváre 5 bodov).
Znalec MUDr. Roman Kuruc, PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu so znalcom MUDr. Mikulášom boli pribratí ako znalci na vykonanie prehliadky a pitvy mŕtvoly L. A., ktorú vykonali dňa 12.5.2015 v čase o 17.00 hodine. Pri prehliadke a pitve poškodenej zistili početnejšie poranenia, ktoré boli lokalizované jednak v oblasti hlavy, krku, trupu, končatín, ako aj v oblasti pohlavných orgánov a konečníkového otvoru. Konštatovali, že násilie na telo poškodenej pôsobilo vo viacerých lokalitách, jednalo sa o tupé mechanické násilie, pričom všetky pitvou zistené poranenia na tele poškodenej mali vitálny charakter, teda vznikli počas života poškodenej. Bezprostrednou príčinou smrti poškodenej bolo zlyhanie riadiacej a regulačnej činnosti mozgu (mozgová smrť), a to v dôsledku závažných poranení hlavy, ktoré menovaná utrpela konaním inej osoby. Rovnako ďalšie poranenia na tele poškodenej vznikli konaním inej osoby. V dôsledku opakovaného pôsobenia násilia na hlavu poškodenej došlo ku vzniku jednak povrchových (vonkajších poranení) hlavy, ale najmä ku vzniku závažných vnútrolebečných poranení, vedúcich k rozvoju ťažkého opuchu mozgu a spoločne viedli bezprostredne ku smrti poškodenej. Posúdením toxikologických vyšetrení, ktoré vykonal znalec MUDr. Valúch, kde bola vo vzorke krvi poškodenej zistená koncentrácia 0,14 promile etanolu a vo vzorke moču koncentrácia 1,51 promile etanolu, konštatovali, že menovaná sa nepochybne v čase smrti nachádzala už v štádiu vylučovania eliminácie etanolu z jej organizmu. Zistené koncentrácie sú koncentrácie v čase smrti poškodenej, čiže nie v čase spáchania skutku. Toxikologickým vyšetrením bola zistená prítomnosť veľmi malého množstva kanabinoidov vo vzorke moču poškodenej, vo vzorke krvi nebola zistená prítomnosť žiadnych kanabinoidov, teda v čase smrti poškodená nebola ovplyvnená žiadnymi kanabinoidmi, ani inými toxikologicky významnými látkami. Ďalej znalci konštatovali, že samotnú postupnosť a presné poradie, ako jednotlivé poranenia vznikali, nie je možné len na základe pitvy určiť. Uviedli ale veľmi pravdepodobný priebeh v niekoľkých fázach. Ako prvé s vysokou pravdepodobnosťou vznikli poranenia hlavy poškodenej pri vzájomnom čelnom alebo k tomuto približnom postavení útočníka a poškodenej, a to opakovaným udieraním, či už dlaňou ruky, zovretou päsťou alebo nejakým podobným tupooblým predmetom, teda predmetom bez nejakých výrazných hrán alebo výstupkov do hlavy poškodenej, čím vznikli jednak poranenia tváre tržnozhmliaždené - rany na dolných perách, povrchové odlomenie časti horných rezákov, následne, v dôsledku týchto úderov, ktoré boli vedené približne stredne veľkou až väčšou intenzitou (nie extra veľkou, keďže nedošlo ku vzniku zlomením), došlo k zmene polohy poškodenej do ležiacej polohy, pravdepodobne otrasom mozgu, ktorý bol vyvolaný v dôsledku týchto úderov do hlavy, a v tejto ďalšej fáze (ďalšej polohe) poškodenej prebiehal ďalší útok, kde konštatovali, že pravdepodobne došlo k opakovanému útoku jednak na hlavu poškodenej a takisto aj v oblasti vonkajších pohlavných orgánov a konečníkového otvoru. Súčasne v tejto fáze mohlo dochádzať alebo aj dochádzalo k útoku na krk a hrudník poškodenej. Niektoré z poranení na tele poškodenej, hlavne poranenia na horných končatinách, by mohli nasvedčovať tomu, že poškodená sa mohla do určitej miery brániť útoku vedenom na jej telo, hlavne na hlavu, obranným nastavením horných končatín. Určité nálezy zistené na mieste, ako aj poranenia poškodenej v driekovej oblasti - čiarovité odreniny, nasvedčujú tomu, že v konečnej fáze bolo telo poškodenej odtiahnuté do trávnatého porastu, kde bola nájdená ležať. Pokiaľ ide o bližšiu špecifikáciu poranení na tele poškodenej znalec uviedol, že
na hlave našli jednak poranenia charakteru odrenín, charakteru početných až splývajúcich podliatin, konkrétne boli lokalizované v tvárovej časti, ale aj mozgovej (vlasatej) časti. Poranenia v tvári vznikli mechanizmom opakovaných nárazov, resp. úderov tupého alebo prípadne tupoobleého predmetu, bez nejakých výraznejších výstupkov, alebo hrán, ktorý pôsobil strednou až väčšou silou a prudkosťou a viedol teda ku vzniku odrenín, podliatin, dvoch tržnozhmliaždených rán na dolnej pere a k odštiepeniu časti korunky prvých horných rezákov. V oblasti vlasatej časti hlavy a v oblasti oboch ušníc takisto pôsobil pevný tupý predmet, ktorý viedol jednak ku vzniku viacerých tržných a tržnozhmliaždených rán dvoch ušníc, ku vzniku odrenín a podliatin vlasatej časti hlavy, krvných výronov mäkkých lebečných pokrývok. Sumáciou tohto účinku násilia na hlavu poškodenej došlo ku vzniku vnútrolebečných poranení, to znamená k zakrvácaniu pod tvrdé mäkké blany v mozgu, krvácaniu do komôr v mozgu a k povrchovému pohmliaždeniu spodiny mozgu. Ďalej v oblasti krku výraznejšie vľavo pôsobil buď mechanizmom opakovaného nárazu alebo aj mechanizmom tlaku, približne strednou silou a prudkosťou tupý až tupooblý predmet, prípadne viaceré predmety podobného charakteru, ktoré viedli ku vzniku jednak odrenín a viacerých navzájom splývajúcich podliatin. Konštatovali, že násilie na oblasť krku nebolo veľkej sily a prudkosti, keďže nedošlo ku vzniku poranení hlbších tkaninových štruktúr, a ani vzniku zlomeniny jazylky alebo chrupiek hltana. V oblasti trupu, hlavne hrudníka a chrbta, pôsobil na menších kontaktných plochách tupý prípadne až tupohranatý predmet, prípadne s drsným povrchom, ktorý viedol ku vzniku jednak podliatin mechanizmom nárazu alebo tlaku, alebo ku vzniku odrením, kde pôsobil mechanizmom tlaku a ťahu. Na oblasť vonkajších pohlavných orgánov a konečníkového otvoru pôsobil tupý prípadne až tupooblý predmet strednou silou a prudkosťou, mechanizmom tlaku, resp. nárazu a ťahu. Svojím účinkom viedol jednak ku vzniku podliatiny na ľavom pysku ohanbia a ku vzniku podliatiny s drobnou povrchovou tržnou ranou na pravom veľkom pysku ohanbia, ďalej ku vzniku tržných rán konečníkového otvoru a podliatin v jeho okolí. Tento predmet opakovaným preniknutím do pošvy, resp. násilným preniknutím, spôsobil mechanizmom tlaku alebo prudkého nárazu, resp. opakovaných nárazov väčšou silou trhlinu steny pošvy v oblasti jej úponu na maternicu a trhlinu priľahlej časti závesu maternice. Tieto poranenia vnútorných pohlavných orgánov a konečníkového otvoru boli sprevádzané krvácaním s výtokom krvi z pošvy a z konečníkového otvoru. V oblasti horných a dolných končatín pôsobil na menších kontaktných plochách tupý alebo tupooblý predmet a viedol ku vzniku jednak odrenín a podliatin. Mikroskopickým vyšetrením u poškodenej zistili aj známky vdýchnutia žalúdočného obsahu do dýchacích ciest a najmä do ľavých pľúc so zápalovou reakciou v okolí. Poranenia konečníkového otvoru teoreticky mohli byť spôsobené aj pohlavným údom, ale v prípade poranenia vnútorných pohlavných orgánov, teda trhliny závesu steny maternice, je oveľa pravdepodobnejší vznik nejakým podlhovastým tupooblým, tupým predmetom, ktorým napríklad mohlo byť aj hrdlo fľaše, ktorá bola nájdená v okolí tela menovanej. Nie je možné vylúčiť ani účinok prstov ruky. Ako najpravdepodobnejší predmet sa však javí hrdlo tej sklenenej fľaše. Možná je aj kombinácia uvedených spôsobov vzniku zistených poranení. Ako eventuálne obranné zranenia zistili podliatiny na chrbtoch oboch rúk a v oblasti zápästí, ktoré vznikajú nastavením rúk poškodenej osoby voči útoku vedenom na jej telo. Čo sa týka vzniku obranných poraní po upadnutí poškodenej do bezvedomia, tieto už nie sú možné, nakoľko osoba v bezvedomí nie je schopná sa aktívne brániť útoku. Pokiaľ ide o samotný vznik bezvedomia, pitvou zistené vnútrolebečné poranenia sú spojené vždy aj s otrasom mozgu, hlavne subdurálne krvácanie, ktoré zistili, prípade tam bolo aj drobné povrchové pomliaždenie mozgu, ktoré takisto býva sprevádzané otrasom mozgu. V dôsledku tohto otrasu mozgu poškodená osoba upadá do bezvedomia. Z prečítaného znaleckého posudku vyplýva, že útok na hlavu L. A., vzhľadom na rozsah zistených povrchových aj vnútorných lebečných poranení a s tým súvisiacu intenzitu pôsobiaceho násilia bol s vysokou pravdepodobnosťou sprevádzaný poruchou vedomia poškodenej, v dôsledku čoho poškodená zotrvala v ďalšom priebehu útoku v nehybne ležiacej polohe. Uvedenú skutočnosť podporuje absencia známok, resp. charakteristických poranení na tele L. A. ktoré by svedčili pre intenzívnejší zápas poškodenej s útočníkom, resp. jej snahe zabrániť násilnému prenikaniu do pošvy a análneho otvoru. Poranenia zistené na horných končatinách, ktoré by mohli nasvedčovať pre obranu, museli vzniknúť zákonite ešte pred vyššie uvedenou fázou útoku, teda v prvej fáze útoku vedeného na hlavu poškodenej. Na tele poškodenej nezistili žiadne poranenia, ktoré by svedčili pre to, že by sa poškodená bránila útočníkovi voči prenikaniu nejakého predmetu do jej pošvy, alebo do jej análneho otvoru. V tej fáze bola s vysokou pravdepodobnosťou v bezvedomí. Nebola ovplyvnená nejakými látkami, ktoré by mohli takisto vysvetliť jej bezvedomie. Predpokladaný čas smrti menovanej konštatovali na deň 11.5.2015 s najväčšou pravdepodobnosťou v časovom úseku medzi ôsmou a štrnástou hodinou. Jednotlivé fázy útoku nemuseli nasledovať taxatívne presne takto. Toto je najpravdepodobnejší priebeh na základe pitevného nálezu. Zranenia boli smrteľné, ale ak by bola menovanej poskytnutá včasná odborná lekárska pomoc na špecializovanom pracovisku, v danom prípade teda hlavne urgentne vykonaná operácia hlavy, tak existovala, alebo bola by nádej na záchranu
jej života. Všetky zistené poranenia vykazovali rovnaký charakter, čiže možno predpokladať, že prebehli v krátkom časovom úseku za sebou. K počtu útočníkov sa podľa znalca nie je možné vyjadriť. Mohla to spôsobiť jedna osoba, ale aj viaceré.
Znalkyňa Ing. Veronika Oslovičová, PhD. sa na hlavnom výslovne odvolala na oba ňou podané znalecké posudky, a to č. PPZ- KEU-BA-EX-2014/16203 zo dňa 30.4.2015 č. PPZ-KEU-BA-EX/2015/7996 zo dňa 15.6.2015, ktoré boli na tomto základe za splnenia podmienok upravených v § 268 odsek 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítané.
Zo znaleckého posudku číslo PPZ-KEU-BA-EXP-2014/16203 zo dňa 30.04.2015 okrem iného vyplýva, že na vecnej stope číslo 1 - znečistené rifľové nohavice modrej farby s opaskom hnedej farby patriacej poškodenej X. N., nar. XX.XX.XXXX, bola vizuálne zistená prítomnosť škvrny svetlejšej farby s rozmermi približne 2 cm x 1 cm na líci pravej nohy nohavíc približne 8 cm od rozkroku. Skúmaním uvedenej škvrny boli orientačnou skúškou na prítomnosť krvi a špecifickou skúškou na dôkaz prostatického špecifického antigénu (prítomného v sperme) zistené pozitívne reakcie. Zo škvrny bol expertom zaistená stopa strihom (stopa označená ako stopa č. 1- 4). Na vecnej stope č. 6 - znečistený dámsky kabát čiernej farby patriaci poškodenej X. N., nar. XX.XX.XXXX sa vizuálne zistilo viacero škvŕn červeno - hnedej farby. Skúmaním škvrny červeno - hnedej farby s rozmermi približne 1 cm x 0,8 cm (na kryte zapínania medzi prvými dvoma cvokmi hornej časti) boli orientačnou skúškou na prítomnosť krvi a orientačnou skúškou na prítomnosť kyslých fosfatáz zistené pozitívne reakcie. Z uvedenej škvrny bola expertom zaistená stopa oterom (stopa expertom označená ako stopa č. 6-3). Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že biologický materiál zaistený zo stôp č. 1-4 a č. 6-3 pochádza každý najmenej od dvoch osôb. DNA profily uvedených stôp sú kombináciou DNA profilu porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „PM č-1 Bukálny ster poškodenej: X. N., nar. XX. 4. XXXX zo dňa 11.11.2014 v čase o 13.00 hod. a DNA profilu inej osoby mužského pohlavia. Nestotožnená časť DNA profilu zmiešaných stôp č. 1-4 a č. 6-3 bola vložená do národnej databázy DNA profilov.
Z doplnenia znaleckého posudku číslo PPZ-KEU-BA-EXP-2015/7996 zo dňa 15.06.2015 vyplýva, že porovnaním nestotožnenej časti DNA profilov zmiešaných stôp č. 1-4 a č. 6-3 (skúmané na pracovisku KEÚ PZ v Bratislave pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/16203) s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „S. X., nar. XX. XX. XXXX“ (skúmaná na pracovisku KEÚ PZ v Bratislave pod ĆES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/7595) bolo zistené, že DNA profil porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „S. X., nar. XX. XX. XXXX“ (skúmaná na pracovisku KEÚ PZ v Bratislave pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/7595) je zhodný s nestotožnenou časťou DNA profilov zmiešaných stôp č. 1-4 a č. 6-3 (skúmané na pracovisku KEÚ PZ v Bratislave pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/16203). Výsledky DNA analýzy uvedené v porovnaní boli overené opätovnou DNA analýzou izolovanej DNA stôp a porovnávacieho materiálu.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa potvrdila výsledky vyplývajúce z vyššie uvedeného znaleckého skúmania, pričom dodala, že zhoda DNA profilov vo vzťahu k obžalovanému S. X. bola overená opakovanou analýzou. K vysvetleniu ďalej uviedla, že stopa označená ako 1-4 predstavuje krvnú stopu zmiešanú so spermatickou stopou. Z tejto škvrny bolo zistené, že je to krv a že sa tam vyskytuje aj sperma. Výsledkom bol zmiešaný DNA profil, teda taký, ktorý patrí poškodenej X. N., nar. XX.X.XXXX a časť DNA profilu patrí inej osobe mužského pohlavia (neskôr stotožnenej s osobou obžalovaného). Pokiaľ ide o haplotyp znalkyňa uviedla, že haplotyp je výsledok DNA analýzy vyslovene zameranej na analýzu Y mužského pohlavného chromozómu. Človek má 23 párov chromozómov, pričom jediný pár tvoria pohlavné chromozómy. Tie sú buď XX u žien, alebo XY, čiže ten Y sa vyskytuje iba u mužov. Pohlavné chromozómy sa analyzujú iba na tej úrovni, že výsledok povie, či sa jedná o muža alebo o ženu. Nestotožnená časť DNA profilu zmiešaných stôp č. 1-4 a 6-3 bola vložená do národnej databázy DNA profilov, takže spolu s týmto DNA profilom bol vložený aj haplotyp ako výsledok Y chromozómu, ktorý bol zistený pri stope 6-3. Potom tam vyšla zhoda. Na rozdiel od haplotypu, DNA profil je jedinečný pre každú osobu, okrem jednovaječných dvojčiat. Haplotyp (Y) sa dedí po mužskej línii, teda rovnaký haplotyp (Y) bude mať otec, syn, brat a pod. Haplotyp neslúži na individuálnu identifikáciu osoby. Naopak, DNA profil je jedinečný pre každú jednu osobu. Pokiaľ ide o to, že boli zistené aj haplotypy, ktoré nie sú vhodné na interpretáciu, sa znalkyňa vyjadrila v tom smere, že to znamená, že analýza Y chromozómu hovorí o prítomnosti mužskej frakcie ale nie je vhodný na porovnanie. Výsledky analýzy nie sú dostatočné na to, aby mohli zhodu potvrdiť alebo vylúčiť. Možnosť skúmania DNA profilu a haplotypu až po nejakom
časovom odstupe niekoľko dní alebo týždňov závisí od toho, akým faktorom je vystavený. Môžu to byť poveternostné podmienky a pod.
MUDr. Ivan André, PhD., znalec z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria a Sexuológia, sa na hlavnom pojednávaní odvolal na znalecký posudok č. 60/2015 zo dňa 07.09.2015, ktorý vypracoval spolu so znalkyňou MUDr. Ľubomírou Izákovou, PhD., ktorou bol tiež splnomocnený vypovedať k predmetnému znaleckému posudku aj v jej mene. Na tomto základe bol tento znalecký posudok na hlavnom pojednávaní prečítaný postupom podľa § 268 odsek 2 Tr. por. (vzhľadom na to, že sa znalec naň odvolal) s následným zachovaním práva procesných strán na výsluch znalca.
Znalci vo svojom znaleckom posudku konštatovali, že obžalovaný S. X. v čase spáchania skutkov a v súčasnosti netrpí takou duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť. Ide o abnormne štruktúrovaného jedinca v polyformnom zmysle, s nezrelou organizáciou osobnosti, emočnou nestabilitou a impulzívnymi znakmi. Bolo u neho zistené škodlivé užívanie alkoholu, nie však syndróm závislosti. Jeho disharmonická osobnostná štruktúra sa premieta aj do jeho intímnej oblasti, súčasťou jeho temperamentu je zvýšené sexuálne pudenie so sklonom k násilníckej sexuálnej interakcii. Sexuálnou deviáciou netrpel a netrpí. V čase spáchania skutkov bol pod vplyvom alkoholu, opojenosť ale mala jednoduchý charakter. V čase spáchania trestných činov vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a vedel svoje konanie aj ovládať. Jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. V rámci posudkovej časti znalci tiež konštatujú, že v technike sexuálnej interakcie bola u obžalovaného zistená prítomnosť násilníckych či agresívnych prejavov, zvýšené sexuálne pudenie z funkčného hľadiska. Obžalovaný je psychosexuálne nezrelý v kontexte nezrelej organizácie osobnosti. Vo vzťahoch s opačným pohlavím je bez tendencie rozvoja plnohodnotných vzťahov, s primeraným emočným angažovaním, správa sa majetnícky egocentricky. Jeho disharmonická osobnostná štruktúra sa premieta aj do jeho intímnej oblasti a sexuality. Súčasťou jeho temperamentu je zvýšené sexuálne pudenie so sklonom k násilníckej sexuálnej interakcii. Agresívne prvky v intímnych situáciách nemožno chápať izolovane, ale ako prejav zrozumiteľný v kontexte celkovej osobnostnej štruktúry obžalovaného.
Následne znalec pri svojom výsluchu k vysvetleniu nezrelej organizácii osobnosti uviedol, že obžalovaný, vzhľadom na jeho vek, by mal byť ustálený osobnostne. U neho však akoby osobnostné rysy neboli celkom ustálené. Nestálosť a impulzivita sa spája aj s jeho sexuálnym životom. Jeho povahová štruktúra sa prenáša do intímneho sexuálneho života, do intímnej interakcie s druhým pohlavím. Impulzívny znamená, že človek koná a rozhoduje sa bez nejakej racionálnej úvahy, ľahkovážne, teda bez rozmyslu. Často koná aj veci, ktoré sú teda spoločensky neprípustné, alebo ktoré sa protirečia jeho svedomiu. Škodlivé užívanie alkoholu podľa znalca znamená požívanie alkoholu spôsobom, ktorým si nejakým spôsobom poškodzuje svoje zdravie alebo si sociálne poškodzuje. Alkohol má vplyv na vôľovú a rozpoznávaciu schopnosť, nejde však o forenzne významný vplyv. Konzum alkoholu uľahčuje protispoločenské konanie. Obžalovaný sa vyjadril, že si nepamätá, avšak podľa znalca by úplný pamäťový výpadok u obžalovaného nemal byť, lebo konal potom účelne. Je síce teoreticky možné, že tie spomienky sú nezrozumiteľné, vyblednuté (v dôsledku opojenosti), ale vzhľadom na ten kontext situácie si ako znalci myslia, že to je účelová produkcia. Pokiaľ ide o vyjadrenie obžalovaného, že sa zobudil doma v posteli, oblečený bol tak ako bol vonku, neprezliekal sa, že zachytili to, čo im on povedal. Abnormne štruktúrovaný jedinec v polymorfnom zmysle znamená, že osoba je abnormálna vo viacerých oblastiach. Jej osobnostné vlastnosti nie sú harmonické. Obmedzené nadväzovanie plnohodnotných sexuálnych vzťahov a preferencia náhradného uspokojenia sexuálneho pudu mimo trvalý partnerský vzťah bez emočného angažovania sa u obžalovaného vyplýva z toho, že nadväzoval rýchle a krátke vzťahy so ženami, kedy sex nebol spojený s emočným vzťahom.
RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., znalec z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, sa taktiež na hlavnom pojednávaní odvolal na písomne podaný znalecký posudok č. 71/2015 zo dňa 02.09.2015, na základe čoho bol tento za podmienok upravených v § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítaný. Zo záverov predmetného znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že obžalovaného nemožno hodnotiť ako pomstychtivého, cynického, resp. hrubého. Obžalovaný nemá narušený stav poznávacích funkcií, pričom intelektové schopnosti vysoko prevyšujú očakávanie vyplývajúce z poznania anamnézy, čo poukazuje na pravdepodobnú stratu schopnosti uplatnenia týchto predpokladov na úrovni osobnostných
mechanizmov, predovšetkým zhoršenej sociálnej adaptácie. Takto predisponovaný jedinec je rizikovým vo vzťahu k používaniu neadaptívnych mechanizmov pri rozhodovaní a zvládaní. Neboli zistené znaky nasvedčujúce pre organické poškodenie mozgu ani pre zvýšené riziko výskytu porúch pamäti. U obžalovaného bol zistený deficit schopnosti kontrolovať alebo zvládať stres. Často upadá do dezorganizácie a neúčinnosti v konfrontácii so sociálnymi nárokmi. Osobnostná organizácia je menej zrelá. To sa manifestuje v interpersonálnej sfére a ľahko prispieva k problémom s kontrolou. Potenciál pre problémy v kontrole a tolerancii stresu v interpersonálnej sfére sa prejavuje v neadaptívnych až antisociálnych formách správania, čo je dôsledkom intrapsychického napätia, nárastu agresivity, ktorá je spočiatku potlačená a neskôr dochádza k jej uplatneniu v reálnej interakcii. Zvýšený, pravidelný konzum alkoholu nielenže prispieva k zhoršeniu emočnej bilancie, vzniku depresívnych rozladov, ale i k pretrvávajúcej zhoršenej úrovni kontrolných mechanizmov, ktoré navyše podliehajú zvýšenej záťaži z interpersonálnych zdrojov. Takto sa stáva rizikovým vo vzťahu k prejavom agresivity. Spoločným motívom u oboch skutkov je primárne uspokojenie pohlavného pudu pri sekundárnej saturácii potreby dosiahnutia cieľa i za cenu použitia násilia. U obžalovaného sa miera agresivity mení nepredvídateľne s ohľadom na jeho osobnostnú nezrelosť, emočnú labilitu, stavy frustrácie vyplývajúce hlavne z interpersonálnej záťaže. Pri absencii nadlimitného stresu v triezvom stave obžalovaný pravdepodobne imponuje ako primerane adaptovaný jedinec, čo sa však narušením podmienok destabilizuje, dochádza k celkovej dezorganizácii s významným nárastom rizika agresívneho konania voči sebe, ako voči svojmu okoliu, obzvlášť pod vplyvom alkoholu. Agresívne formy uspokojovania pohlavného pudu, vrátane dominancie muža nad ženou a znehybňovania, patria do spektra foriem relevantných pri vyvolaní vzrušenia, nie sú však prevažujúce. Obžalovaný je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, pre ktorý je trestne stíhaný, okrem stavov pod vplyvom alkoholu. Jeho výpoveď z psychologického hľadiska nie je možné považovať za vierohodnú s ohľadom na štrukturálny zlom, ako aj alkoholovú opojenosť. Reálna reprodukcia vnímaných udalostí je daná i účelovo vo vzťahu k roli obžalovaného so snahou vylepšiť vlastné postavenie. S tým súvisí aj zistená tendencia k vylepšovaniu svojho sociálneho obrazu vo vzťahu k minulým vzťahom, ich konfliktogénnosti. Možnosť resocializácie obžalovaného je pozitívna, a to s ohľadom na jeho doterajšiu beztrestnosť, nadpriemerný intelekt, dobrý stav ostatných poznávacích funkcií, absenciu znakov pre deviáciu za predpokladu dodržania trvalej abstinencie. Pri falopletyzmografickom vyšetrení bola u obžalovaného zistená nadpriemerná tumenescenčná aktivita heterosexuálne orientovaného jedinca. Z forenzného hľadiska je významná prítomnosť pozitívnych reakcií na scény reprezentujúce násilné formy realizácie pohlavného styku. Do záujmového spektra relevantného pre vyvolanie vzrušenia patria podnety bez prvkov násilia, ale aj podnety s obsahmi násilia a dominancie muža nad ženou. Dominujúce sú odozvy na podnety nenásilného obsahu, pričom podnety s násilnými obsahmi sú jednoznačne významné pre vyvolanie vzrušenia. Uvedený profil nezodpovedá výlučnosti a bezpodmienečnej nutnosti prítomnosti deviantných mechanizmov pre vyvolanie vzrušenia a dosiahnutia satisfakcie.
Na hlavnom pojednávaní potom znalec k vysvetleniu svojich záverov uviedol, že u obžalovaného zistený nadpriemerný potenciál pre zvládanie nástrah nie je využitý, stráca sa v nezrelých mechanizmoch osobnosti. U obžalovaného raz nastupujú mechanizmy emočné, raz nastupujú mechanizmy rozumové, avšak nastupujú nepredvídateľne a tak nemôže dochádzať k primeranému dozrievaniu. Preto niekedy koná veľmi rozumne, racionálne a niekedy koná úplne nevyspytateľne. Čo sa týka adaptívnych mechanizmov pri zvládaní záťaže, zdroje na zvládanie záťaže sú u obžalovaného znížené. Obžalovaného láka interpersonálna interakcia vrátane sexuálnej, vstupuje do nej, ale je pre neho nadlimitnou záťažou a nevie, akým spôsobom s tým naložiť. Pokiaľ človek je nejakým spôsobom zaťažený, vyvoláva to v ňom negatívne emócie, začne prevažovať, „nabobtnávať“ vnútorné pnutie, a to vnútorné pnutie musí nejakým spôsobom von. Každý má nejaké mechanizmy zvládania a niektoré sú adaptívne, prispôsobivé situácii, ktorá je daná sociálnym rámcom. U obžalovaného tu nastupuje neschopnosť adekvátne použiť rozum alebo emócie. V takomto prípade emócie prevážia nad rozumom a napríklad neadaptívnym, čiže sociálne neprispôsobivým mechanizmom sa uvoľní napätie vo forme nejakého agresívneho činu. Pod agresívnym činom sa rozumie napríklad odvrknutie. Závisí to od nahromadenia negatívnych emócií a od stavu kontrolných mechanizmov. Kontrolné mechanizmy závisia aj od toho, či nie je náhodou niečím ovplyvnený. U obžalovaného je poznatok o zvýšenom konzume alkoholu. Čiže málo máladaptívnych mechanizmov pri kontrole v spojení s alkoholom vedú k dezorganizácii. Významná miera sociálnej hostility, resp. trvalo opozičníckych konštatovaná znalcom u obžalovaného znamená, že pokiaľ nedochádza k naplneniu sociálnych ambícií, tak sa to postupne hromadí a v rámci procesu učenia, sa jedinec naučí byť negatívne nastavený. Pokiaľ ide o vierohodnosť, obžalovaný nie je vierohodný (z hľadiska všeobecnej vierohodnosti) ako osoba pre jeho charakteristiky,
t. j. jeho nezrelosť, neschopnosť sa sociálne adaptovať a labilnosť emočných mechanizmov. Špecifická vierohodnosť je u obžalovaného znížená z dôvodu štrukturálneho zlomu, ktorým je zmena ochoty venovať sa vývinu situácie. To znamená, že človek dokáže bohato, diferencovane a ochotne opisovať vývin situácie a zrazu sa stratí ochota sa tomu venovať. U obžalovaného to spočívalo v jeho vyjadrení „na doporučenie pani advokátky by som k tomuto ďalej nič nepovedal“. Druhým dôvodom zníženej špecifickej vierohodnosti je samotný stav opojenosti alkoholom. Čo sa týka nadpriemernej tumenescenčnej aktivity znalec uviedol, že prílev krvi do tumenescenčných teliesok - toporivých - je zvýšený, čo je s vysokou pravdepodobnosťou odrazom zvýšeného libida, čiže pohlavného pudu. Ďalej ešte znalec poukázal na to, že miera agresivity sa u obžalovaného mení nepredvídateľne, a to s ohľadom na osobnostnú nezrelosť, emočnú labilitu a stavy frustrácie, pričom ide o situačnú záležitosť. Teda ak aj niekoľko ľudí o obžalovanom povie, že ich agresívne nenapádal, tak jednoducho nenastal stav, ktorý by bol pre neho frustrujúci. Teda ak by aj nemal vedomosť o niektorých svedeckých výpovediach zo spisu nemenilo by to nič na tom, že tá miera agresivity sa mení nepredvídateľne. Že raz je agresívny, raz nie. Znalec vychádza zo psychodiagnostiky a spis mu dotvára kontext, do ktorého to zasadzuje. Akonáhle by sa to nedialo v kontexte, tak potom niečo „zvrzal“. Pre znalca je dôležité v prvom rade to, čo zistí svojím psychologickým vyšetrením. To nie je zbierka faktov zo spisu. Pokiaľ ide o dobrú prognózu resocializácie znalec dodal, že nezrelosť u obžalovaného sa bude stabilizovať, nakoľko na to má potenciál. U obžalovaného konfabulácia neprichádza do úvahy, lebo netrpí poruchou pamäti. Iné však je fantazijné dotváranie deja v snahe niečo doplniť, ale tu sa zisťuje motivácia. U obžalovaného by sa mohlo predpokladať, že je motivovaný ku klamstvu, čo je prirodzené. K prečítanej časti znaleckého posudku, kde sa uvádza, že dostupný materiál poukazuje na variant priebehu, kde násilné správanie slúži k dosiahnutiu cieľa, k uspokojeniu pohlavného pudu, resp. odstráneniu znížením možnosti prezradenia“, znalec vysvetlil, že jeho cieľom nie je spôsobovať obeti utrpenie, pretože by ho potreboval k dosiahnutiu svojho vzrušenia. Násilie je sprievodným javom, ktoré nejakým spôsobom podporuje hladkosť priebehu.
V rámci dokazovania boli čítaním podľa § 269 Trestného poriadku vykonané listinné dôkazy, a to náklady vynaložené na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenej X. N. vyčíslené poisťovňou Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., v celkovej sume 1780,83 Eur, výpis z Obchodného registra obchodnej spoločnosti poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., prepúšťacia správa poškodenej X. N. z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Limbova 1, Bratislava zo dňa 12.11.2014, správa z konziliárneho vyšetrenia zo dňa 11.11.2014, lekárska správa zo dňa 10.11.2014, konziliárna správa zo dňa 08.11.2014, lekárske potvrdenie zo dňa 09.11.2014 a k nemu pripojená lekárska správa, fotodokumentácia vecí, ktoré mala poškodená v čase skutku na sebe a fotodokumentácia zranení na tvári a pravej ruke poškodenej, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia, prof. MUDr. Štefanom Durdíkom, PhD., MHA., zápisnica o vydaní veci X. N. a zápisnica o vydaní veci E. V., obe zo dňa 08.11.2014 pod ČVS: ORP-457/1-VYS-PK-2014, potvrdenie o zaistení veci zo dňa 08.11.2014, zápisnica o prevzatí zaistenej veci zo dňa 08.11.2014, zápisnica o vrátení veci zo dňa 04.06.2015, zápisnica o vyšetrovacom pokuse spolu s fotodokumentáciou zo dňa 21.10.2014, odborné vyjadrenie k hodnote mobilného telefónu zn. Samsung, typ: GT-S5610, výpis hovorov poskytnutý spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., ostatné výpisy hovorov, identifikácia odcudzených a stratených mobilov, zápisnica o vydaní veci zo dňa 12.05.2015, ČVS: KRP-98/1-VYS-BA-2015, cestovný poriadok linky N95, jednotlivé zápisnice o rekognícii osoby vrátane pripojenej fotodokumentácie, zápisnica o prehliadke tela a pripojená fotodokumentácia (č. l. 379 - 390), zápisnica o odbere bukálneho výteru a daktyloskopických odtlačkov (č. l. 391), lekárske správy (č. l. 393), zápisnica o obhliadke a pitve mŕtvoly, jej opis (č. l. 584 - 589), správa z pitvy (č. l. 591) a fotodokumentácia (č. l. 632 - 694), zápisnica o dodatočnej obhliadke mŕtvoly po vykonaní pitvy a odobratí stôp - sterov, jej opis a fotodokumentácia (č. l. 694 - 699), Zápisnica o vyšetrovacom pokuse a jej opis vrátane fotodokumentácie (č. l. 700 - 724), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky vrátane pripojenej fotodokumentácie (č. l. 732 - 759), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 767-774) vrátane pripojenej fotodokumentácie (č.l. 775- 778), jednotlivé zápisnice o vydaní a vrátení veci, zápisnica o ohliadke miesta činu jej opis a pripojená fotodokumentácia vrátane plániku miesta činu vraždy v Bratislave na Betliarskej 8/A zo dňa 12.5.2015 (č.l. 813 - 821), zápisnica o ohliadke miesta činu, jej opis a pripojená fotodokumentácia (č.l. 822-833), zápisnica o ohliadke miesta činu, jej opis a pripojená fotodokumentácia zo dňa 12.5.2015 (č.l. 834-894), zápisnica o ohliadke miesta činu - doobhliadka, jej opis a pripojená fotodokumentácia (č.l. 895-910), zápisnica o prehliadke tela a obdobných úkonoch - poškodená X. A. (č.l. 912-913), uznesenie o vrátení veci (č.l. 914-916), zápisnica o vrátení veci (č.l. 917), výpis z hovorov (č.l. 923-924), údaj od spoločnosti Telekom (č.l. 928), výpis z hovorov (č. l. 929-931), údaj o používateľovi tel. č. XXXXXXXXXX (č.l. 935), údaj k tel. č. XXXXXXXXXX
(č.l. 936), identifikácia odcudzených a stratených mobilov (č.l. 940-941), výpis z LV 1748 (č.l. 951) a LV 3107 (č.l. 953-954), záznam (č.l. 963) spolu s fotografiami (č.l. 964-967), záznam (č.l. 968) v spojení s listinným materiálom (č.l. 969), ktorého obsahom je výpis z použitia elektronického zámku, záznam a fotodokumentácia (č.l. 973-976), záznam (č.l. 978), podanie obžalovaného doručené dňa 15.3.2016, záznamy s pripojenou fotodokumentáciou (č. l. 973 - 976, č. l. 981 - 1011, č. l. 1022 - 1039, záznam (č. l. 1048 - 1049), zobrazenie obuvi zn. LONSDALE tenisky CAMDEN GREY (č. l. 1079 - 1080), výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č. l. 1425), odpis registra trestov (č. l. 1426 a zo dňa 02.05.2016), výsledky lustrácie v STA, výsledky lustrácie v evidencii GP SR, faktúry od pohrebníctva mesta Bratislavy Mariannum a pripojené účty, návrh X. P. na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a vyjadrenie obžalovaného (ako odporcu) k návrhu.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaný znalecký posudok KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/7595 zo dňa 08.06.2015 (č. l. 407 - 418), znalecký posudok KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/7854 zo dňa 08.06.2015 (č. l. 454 - 458), znalecký posudok KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/10900 zo dňa 17.08.2015 (č. l. 475 - 491), znalecký posudok KEU PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/7595 (č. l. 418 - 423), znalecký posudok KEU PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8211 (č. l. 424 - 450), znalecký posudok KEU PZ ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2015/7978 (č. l. 467 - 469), znalecký posudok č. 38/20115 znalca RNDr. Jozefa Valucha, CSc. (č. l. 629 - 631), znalecký posudok č. 4/2015 znalca Ing. Martina Jenča (č. l. 517 - 526, súčasťou vykonania tohto dôkazu bolo oboznámenie obsahu CD so zaznamenaním údajov, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania).
Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku súd ako dôkaz vykonal aj obrazové záznamy na technickom zariadení, a to obrazový záznam z CD pripojeného k č. l. 200 (záznam získaný KR PZ v BA z mobilného telefónu od svedkyne N. M.), obrazový záznam z CD pripojeného k fotodokumentácii na č. l. 296 - 297 (4 fotografie DSC_0154, DSC_0155, DSC_0213, DSC_0215 - záznam vyhotovený príslušníkmi KR PZ v BA z údajov získaných z SD karty vydanou osobou X. P.), obrazový záznam z CD pripojeného k fotodokumentácii na č. l. 962 (záznam získaný KR PZ v BA na základe žiadosti od OTP Banka Slovensko, a.s., z kamery monitorujúcej bankomat OTP Banky Slovensko, a.s. nachádzajúcom sa na Hurbanovom námestí č. 7, Bratislava), obrazový záznam z CD pripojeného k č. l. 980 (záznam získaný KR PZ v BA na základe žiadosti od Dopravného podniku Bratislava z kamery na Betliarskej ulici v Bratislave smerujúcej na budovu IMAGEWELL), obrazový záznam z CD pripojeného k č. l. 1046 kamery 1 až 3 (záznam získaný KR PZ v BA na základe žiadosti od Piccolo Pub, Obchodná 36, Bratislava), obrazový záznam z CD na č. l. 1393 - kamerový záznam pohybu poškodenej X. N. a svedkov (záznam získaný KR PZ v BA na základe žiadosti od OC Eurovea, Pribinova 8, Bratislava), obrazový záznam z CD pripojeného k fotodokumentácii na č. l. 972 (záznam získaný KR PZ v BA na základe žiadosti od Euromedix poliklinika a.s. z kamery na Betliarskej ulici v Bratislave).
Podľa § 270 odsek 1 Trestného poriadku súd vykonal na hlavnom pojednávaní aj vecné dôkazy pripojené k trestnému spisu.
Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dôkazy navrhované obžalovaným, nakoľko sa na jednej strane týkali skutočnosti nepodstatnej pre rozhodnutie (vo vzťahu k osobe otca poškodenej X. N.), na strane druhej sa týkali výsluchu osôb, ktoré v postavení svedkov ani nemôžu byť vypočúvané (orgány činné v trestnom konaní), pričom ich výsluch by so zreteľom na všetky vykonané dôkazy ani nemal žiaden relevantný význam.
K výroku o vine
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej súvislosti) podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne relevantných zásad, dospel súd k záveru, že vina obžalovaného vo vzťahu k obom skutkom bola bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Výsledky vykonaného dokazovania však nevyhnutne museli viesť k čiastočnej korekcii, resp. úprave skutkovej vety v bode I., ako aj k úprave právnej kvalifikácie vzťahujúcej sa na tento skutok.
Obhajoba obžalovaného pri oboch skutkoch bola v podstate zameraná na vyvolanie pochybností o jednotlivých usvedčujúcich dôkazoch s tým, že sa snažila poukázať na neexistenciu žiadnych priamych dôkazov, pričom súčasťou obhajobnej argumentácie boli aj námietky k samotnej právnej kvalifikácii skutkov.
V tomto smere možno konštatovať, že tak z procesného, ako aj hmotnoprávneho hľadiska obhajoba vyvinula maximálne úsilie pre spochybnenie, prípadne zmiernenie viny obžalovaného zo spáchania oboch skutkov, domáhajúc sa plného uplatnenia zásady „in dubio pre reo“ (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného). Z hľadiska obhajoby boli logickým a relevantným spôsobom predložené viaceré argumenty, ktoré nepochybne založili povinnosť súdu sa nimi zodpovedajúcim spôsobom zaoberať aj v rámci hodnotenia dôkazov (rovnako ako pri argumentoch obžaloby) a svoje závery preniesť do odôvodnenia rozsudku tak, ako to upravuje § 168 odsek 1 Trestného poriadku.
Je možno pripustiť, že pokiaľ by bol súd povinný hodnotiť dôkazy iba jednotlivo, bolo by logicky možné založiť pochybnosť vo vzťahu ku každému nepriamemu a v mnohých prípadoch aj k priamemu dôkazu. Iba takéto hodnotenie dôkazov je z hľadiska požiadavky na spravodlivé rozhodnutie (viď aj § 1 Trestného poriadku) a zásady vzťahujúce sa k dokazovaniu, neprípustné. Trestný poriadok vo svojom § 2 odsek 12 explicitne upravuje povinnosť súdu hodnotiť jednotlivé vo veci vykonané dôkazy aj vo svojom súhrne, čo nepochybne vnáša inú „kvalitu“ do procesu hodnotenia dôkazov. Iba takéto hodnotenie dôkazov totiž môže zachytiť všetky relevantné súvislosti a vytvoriť ucelený obraz o dokazovaných skutočnostiach. Preto k výroku o vine obžalovaného založenej na požiadavke absolútnej istoty sa možno dopracovať iba na podklade posúdenia všetkých relevantných dôkazov nielen jednotlivo, ale aj v ich súhrne. Inak povedané, konkrétny jednotlivý dôkaz, resp. skutočnosť dokazovaná iba jedným dôkazom bude v zásade spochybniteľná vždy a absolútnu istotu čo do výroku o vine nebude možné na ňom založiť. Pokiaľ však bude mať oporu aj v iných vykonaných dôkazoch, miera istoty o dokazovanej skutočnosti sa bude úmerne zvyšovať v závislosti od ich počtu, prípadne od ich kvality a výpovednej hodnoty. Ak budú všetky vykonané dôkazy poskytovať ucelený obraz o dokazovanej skutočnosti, možno hovoriť o istote z hľadiska jej dokázania (bez rozumných pochybností), hoci, pokiaľ by sa na každý dôkaz nazeralo izolovane, t. j. iba jednotlivo bez vzájomnej súvislosti s dôkazmi inými, by takúto istotu logicky nebolo možné dosiahnuť. Uvedené v plnej miere platí aj na posudzovaný prípad.
V prejednávanej trestnej veci práve hodnotenie všetkých vo veci vykonaných dôkazov nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnom súhrne, je základom pre konštatovanie, že vykonané dôkazy tvoria ucelenú reťaz na seba nadväzujúcich a vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, tvoriacich tak logickú a ničím nenarušenú sústavu, ktorá spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybnosti vytvorila priestor iba pre možnosť vyslovenia (uznania) viny obžalovaného v oboch bodoch obžaloby. V danej veci všetky nepriame dôkazy tvoria ucelenú jednotu s dôkazmi priamymi, ktoré vo svojom súhrne (po ich vykonaní a vyhodnotení) vylučujú akýkoľvek alternatívny záver o nevine obžalovaného. Vo vzťahu ku skutku v bode I. bolo možné obhajobu obžalovaného akceptovať iba pokiaľ ide o kvalifikačný moment podľa § 199 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona (spáchanie činu na chránenej osobe - dieťati) a rozsah odcudzených vecí uvedených v skutkovej vete obžaloby.
Ku skutku v bode I.
Z výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania (vrátane hodnotenia dôkazov) mal súd za preukázané, že poškodená X. N. prišla dňa 07.11.2014 aj so svojou kamarátkou S. E. do Bratislavy, kde sa na Mlynských Nivách stretli s U. V. a W. A.. Už približne v tomto čase poškodená začala požívať alkoholické nápoje s vyšším obsahom alkoholu. Odtiaľ sa postupne presunuli na Kollárovo námestie, kde poškodená pokračovala v požívaní alkoholu a bola už pod jeho vplyvom, čo vyplýva z výpovede tak samotnej poškodenej, ako aj svedkov. To sa okrem iného prejavilo v jej správaní, keď na tomto mieste začala vykrikovať o svojej sexuálnej orientácii v tom zmysle, že je „lesba“. Tomu predchádzal telefonát s osobou ženského pohlavia, vo vzťahu ku ktorej poškodená prejavovala viac než len priateľskú náklonnosť, čo dokumentuje výpoveď svedkyne E. a svedka A., pričom po ukončení tohto telefonického rozhovoru mala poškodená plakať. Je zrejmé, že poškodená sa na tomto mieste (Kollárovom námestí) zdržiavala aj po tom, čo od nej odišla kamarátka E. so svojimi priateľmi, a to minimálne do času niečo po 22:00 hod., kedy volala so svojím otcom, čo je popri výpovedi poškodenej a jej otca doložené aj výpisom hovorov z jej mobilného telefónu. Približne v tomto časovom úseku začala poškodená X. N. riešiť otázku svojej
cesty domov do Pezinka. Následne je nepochybne preukázané, že dňa 08.11.2014 v skorých ranných hodinách si poškodená na zastávke Šintavská v Petržalke pri križovatke ulíc Šintavská, Jantárová a Topoľčianska stopla taxík, ktorý viedol svedok E. V. a ktorý ju potom odviezol na adresu jej bydliska v Pezinku.
Súd takisto nemá pochybnosť o tom, že poškodená X. N. bola znásilnená a boli jej spôsobené zranenia uvedené a popísané na hlavnom pojednávaní znalcom prof. MUDr. Štefanom Durdíkom, PhD., MHA, už v čase predtým, ako si zastavila predmetný taxík. Hoci sa obžalovaný svojimi návrhmi na dokazovanie, ako aj v rámci svojej záverečnej reči snažil poukázať na možný iný čas vzniku poranení na tele poškodenej spôsobených pri znásilnení, a to napríklad aj v tom smere, že k nim, a teda aj ku skutku, mohlo dôjsť až po tom, čo poškodená dorazila do Pezinka, je zrejmé, že možnosť takéhoto záveru neprichádza v nijakom smere do úvahy. Svedok E. V. totiž na hlavnom pojednávaní popísal spôsob, akým poškodená nastupovala do taxíka (trvalo to dlhší čas, stonala, že ju všetko bolí) a ako z neho vystupovala (tiež to trvalo dlhší čas), pričom uviedol aj to, že poškodená mu už v tom čase uviedla, že bola zbitá a asi znásilnená. Uvedené jednoznačne nasvedčuje tomu, že už v tomto čase bola poškodená v stave po spáchaní skutku so všetkými popísanými zraneniami. To nespochybňuje ani tá skutočnosť, že sa v taxíku v podstate nenašla krv poškodenej, nakoľko znalec túto skutočnosť na hlavnom pojednávaní, aj keď nepriamo, náležitým spôsobom vysvetlil možnosťou vzniku spazmy (svalový kŕč), v dôsledku čoho nemuselo dôjsť ku krvácaniu ihneď, ale až neskôr po uvoľnení. Hoci dotyčný svedok (E. V.) tiež uviedol, že si na poškodenej samotné zranenia nevšimol, toto jeho vyjadrenie vyššie uvedený záver nespochybňuje. Následne totiž dodal, že poškodená sedela vzadu a on si nemal čas ju všímať, že mala rozmazaný make-up, pričom nemožno opomenúť, že išlo o nočný čas a osvetlenie v taxíku nemuselo poskytovať dostatočnú možnosť na zaregistrovanie spôsobených zranení. V konečnom dôsledku je konanie a vnímanie tohto svedka v uvedenom čase možné posudzovať ako konanie ľahostajné k osudu druhých, sledujúcich len vlastné problémy, prípadne záujmy a prospech (u tohto svedka z hľadiska možného zárobku), čomu zodpovedá aj samotné jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní. Jeho konanie možno teda vnímať len z hľadiska ľudského prístupu. V tomto smere nemá žiaden relevantný význam snaha obžalovaného poukázať na vyjadrenie tohto svedka, že ju nemal čas odviezť na ošetrenie (napr. do Nemocnice na Antolskej), ale do Pezinka (čo je oveľa ďalej) už áno. Uvedené len zapadá do kontextu zmieneného postoja svedka, čo však v nijakom smere nespochybňuje tú časť jeho výpovede, v rámci ktorej popísal spôsob nastupovania poškodenej do taxíka a jej vyjadrenie o tom, čo sa jej malo stať. Je teda nepochybné, že ku skutku došlo v čase medzi tým, kedy bol naposledy zaznamenaný pohyb poškodenej X. N. na Kollárovom námestí (približne okolo 22:00 hod.) a časom jej nástupu do taxíka tak, ako to bolo uvedené v obžalobe. Uvedené v nijakom smere nevyvracajú ani rozdiely vo výpovedi poškodenej a jej otca ohľadne času, kedy sa mala poškodená doma zobudiť, nakoľko ide o rozdiely nepodstatného významu, vychádzajúce z prirodzeného oslabovania pamäťových stôp so zreteľom na odstup času.
Vo vzťahu k osobe páchateľa súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť preukázané spáchanie tohto skutku obžalovaným S. X..
V tomto smere súd poukazuje na výsledky znaleckého skúmania a dokazovania vzťahujúce sa k posudzovaniu a zisťovaniu zhody DNA profilu získaného z vecných stôp č. 1-4 a č. 6-3 (z vecí, ktoré boli do trestného konania vydané otcom poškodenej a svedkom V. v podstate vo veľmi krátkom časovom úseku po spáchaní skutku a ktoré mala poškodená v čase jeho spáchania oblečené na sebe, konkrétne modré rifľové nohavice a čierny kabát, ktorý poškodená dala svedkovi V. ako zálohu za to, že nemala ako zaplatiť za „taxislužbu“). Uvedeným znaleckým skúmaním bola zistená zhoda DNA profilu zo škvŕn na vecnej stope č. 1-4 a č. 6-3 (strih z uvedených nohavíc a oter z kabáta) s DNA profilom obžalovaného S. X.. Za významnú skutočnosť v súvislosti so zisteniami vyplývajúcimi zo znaleckého skúmania je potrebné považovať to, že na oboch škvrnách zo stôp č. 1-4 a 6-3 bola zistená pozitívna reakcia na prítomnosť tak krvi, ako aj špecifického prostatického materiálu nachádzajúceho sa v sperme. V oboch prípadoch teda išlo o zmiešané krvné stopy so stopami spermatickými. DNA profily zistené z týchto stôp sú kombináciou DNA profilu poškodenej X. N. a obžalovaného S. X.. Tento fakt významným spôsobom poukazuje na to, že krv poškodenej a sperma obžalovaného sa na nohavice, resp. kabát preniesli súčasne, resp. v minimálnom časovom rozptyle, čo len zodpovedá popisu skutku uvedeného v bode I . obžaloby z toho hľadiska, aké násilie bolo na poškodenej vykonané, resp. aké jej boli spôsobené zranenia. Inak povedané, spôsobenie popísaných zranení poškodenej (predovšetkým v oblasti pošvy, hrádze vonkajšieho genitálu a konečníka) a pohlavný styk s poškodenou bol vykonaný súčasne, resp.
v krátkom časovom úseku, čo je umocnené práve tým, že ide o zmiešaný DNA profil poškodenej a obžalovaného až na dvoch rôznych častiach odevu poškodenej.
S poukazom na uvedené nemôže obstáť ani námietka obhajoby, v zmysle ktorej nebol DNA profil obžalovaného nájdený v pošve, ani v konečníku, ktorou obhajoba chcela poukázať na možné iné časové a príčinné súvislosti, ako sa DNA profil mohol na dané veci dostať. Z vyššie uvedených hľadísk taktiež za relevantný nemožno považovať ani argument obhajoby opierajúci sa o to vyjadrenie znalkyne, podľa ktorého DNA profil pochádza najmenej od dvoch osôb, resp. analýzou boli zistené aj haplotypy (na vyše 20 stopách), ktoré však nie sú vhodne na porovnanie, a teda nemožno vylúčiť ani potvrdiť, či patria obžalovanému alebo inej osobe mužského pohlavia. Predmetná argumentácia nie je podľa názoru súdu spôsobila založiť odôvodnenú pochybnosť o spáchaní skutku práve obžalovaným. Predovšetkým znalkyňa na hlavnom pojednávaní náležitým spôsobom vysvetlila, že haplotyp neslúži na individuálnu identifikáciu osoby, čomu naopak slúži práve DNA, ktorá je pre každého jednotlivca jedinečná. Bol to iba a len DNA profil obžalovaného získaného zo spermatických stôp (nachádzajúcich sa na nohaviciach a kabáte poškodenej), ktorý sa podarilo stotožniť s osobou obžalovaného, pričom ako už bolo uvedené, ide o kombináciu DNA profilov poškodenej a obžalovaného. Uvedený zmiešaný DNA profil v spojení s inými vo veci vykonanými dôkazmi vyvracia argument obhajoby, ktorým sa snažila poukázať na možnosť „sexuálneho zblíženia“ obžalovaného s poškodenou za úplne iných okolností a v úplne inom čase, resp. období.
Čo sa týka časového ohraničenia možnosti zachovania DNA stopy na veciach poškodenej (teda po určité dlhšie časové obdobie), je možné vo vyššie naznačených súvislostiach tiež poznamenať, že si asi ťažko možno rozumne predstaviť, že by poškodená išla v piatok večer s kamarátkou do Bratislavy v špinavých, neopratých a nevyžehlených veciach, teda v takom stave oblečenia, ktoré by nebolo ovplyvnené žiadnymi faktormi, ktoré by mali za následok znehodnotenie DNA stôp. Inak povedané, že by oblečenie poškodenej umožňovalo zachytenie DNA stôp aj po dlhšom časovom odstupe po ich nanesení na toto oblečenie, a to z toho dôvodu, že nebolo vystavené žiadnym takým vplyvom, ktoré by viedli k zániku takýchto stôp.
Vyššie uvedená obhajobná argumentácia je vyvrátená aj ďalšími zistenými a preukázanými skutočnosťami. Poškodená X. N. totiž v Bratislave chodila do internátnej školy s určitými pravidlami a režimom a na víkend sa vracala do Pezinka, kde má bydlisko. Tak poškodená, ako aj svedkyňa S. E. zhodne uviedli, že v uvedený večer išli do Bratislavy spolu prvý krát. Ako vyplynulo z dokazovania, režim internátnej školy umožňoval vychádzky mimo areál školy iba v jeden deň v týždni (stredu), pričom už o piatej sa museli hlásiť. Aj v prípade nedodržania uvedeného režimu, resp. meškania poškodenej s návratom na internát, nemožno predpokladať jej nedochviľnosť v takom rozsahu, ktorý by umožňoval náhodné stretnutie a spoznanie sa s obžalovaným a povedané slovami obhajoby ich následné „sexuálne zblíženie“.
V konečnom dôsledku z vykonaného dokazovania vyplynula veľmi dôležitá skutočnosť, a to, že poškodená nielen o sebe hovorila, že je inak sexuálne orientovaná, ale sa tak aj správala. To má oporu tak vo výpovedi samotnej poškodenej, ako aj svedkyne S. E., U. N. a svedka W. A.. Z ich výpovedí, resp. z výpovede svedkyne E. je tiež zrejmé, že takýto postoj poškodenej z hľadiska jej sexuálnej orientácie nebol krátkodobý, ale siahal hlbšie do obdobia pred spáchaním skutku. S poukazom na emočné prejavy poškodenej po telefonáte s jej priateľkou (plač), verbálne prejavy o sexuálnej orientácii na Kollárovom námestí a dlhodobejšie iné ako heterosexuálne vnímanie vlastnej sexuálity, je možné dobrovoľný pohlavný styk poškodenej s obžalovaným vylúčiť. V tomto smere nemá podstatný význam, či poškodená skutočne je, alebo nie je sexuálne orientovaná na osoby rovnakého pohlavia. Samotný tento fakt ani nebolo potrebné dokazovať. Dôležité v tomto smere je, ako sa poškodená v tejto súvislosti svojím správaním prejavovala, ako sa v tomto ohľade sama vnímala a približne po aké obdobie. Tu je tiež na mieste uviesť, že dokazovaním bola preukázaná iba jedna sexuálna skúsenosť poškodenej s osobou mužského pohlavia v období približne rok pred spáchaním skutku, čo opäť dokumentuje výpoveď svedkyne S. E. a U. N., ktoré mali o takejto skúsenosti poškodenej vedomosť. Pritom poškodená mala byť neuvoľnená a približne od tohto obdobia sa zamerala na dievčatá. O žiadnej ďalšej obdobnej skúsenosti s osobou mužského pohlavia sa im poškodená nezdôverila, najmä svedkyni S. E., s ktorou sa kamarátila, čo by v opačnom prípade, t. j. ak by k takej skúsenosti došlo, bolo možné očakávať.
Pre nepochybný záver o vine obžalovaného svedčí tiež tá skutočnosť, že obžalovaný mal vo svojej dispozícii mobilný telefón značky Samsung GT-V s číslom IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý mala poškodená X. N. dňa 07.11.2014 so sebou a ktorý v tento deň aj používala. Ako vyplýva zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 12.05.2015, ČVS: KRP-98/1-VYS-BA-2015, tento telefón do trestného konania vydala X. P., bývala družka obžalovaného, ktorý našla vo svojom aute. Z jej výpovede, ale aj z výpovede samotného obžalovaného vyplýva, že tento telefón jej tam spolu s inými vecami dal práve obžalovaný, pričom aj podľa obžalovaného tak urobil dňa 12.05.2015. Podľa neho to mal byť jeho telefón, pričom si nepamätal, ako a kedy ho nadobudol. Z vykonaných dôkazov pritom pre súd nevyplynula žiadna pochybnosť o tom, že to bol práve tento telefón, ktorý mala poškodená v deň skutku pri sebe. Nepresné vyjadrenia otca poškodenej, podľa ktorého mala poškodená so sebou dotykový telefón a samotnej poškodenej, ktorá zase uviedla, že to bol telefón značky Sony Ericsson, ktoré vyplynuli z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní, možno hodnotiť len v kontexte odstupu času. Tak poškodená, ako aj svedkyňa S. E. zhodne uviedli, že poškodená mala so sebou starší tzv. tlačítkový telefón (s tlačítkovou klávesnicou). Z obsahu spisu vyplýva aj to, že SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktoré poškodená X. N. používala v deň 07.11.2014, bolo používané v mobilnom telefóne zn. Samsung GT-S5610 s číslom IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, teda v tom telefóne, ktorý bol vydaný X. P.. To podporuje aj výpis hovorov poskytnutý spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., vzťahujúci sa k danému telefónnemu číslu. Z tohto výpisu vyplýva aj komunikácia z alebo na uvedené telefónne číslo v čase od 18:52:27, kedy už poškodená bola Bratislave do 22:22:10. Tieto údaje zhruba zodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim z výpovede menovanej poškodenej, jej otca X. N. a vypočutých svedkov. Z Identifikácie odcudzených a stratených mobilov spoločností v rámci listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je taktiež nepochybné, že práve k uvedenému číslu IMEI sa odcudzený telefón zn. Samsung evidoval, čo okrem toho dokladuje aj fotokópia dokumentov k mobilu, z ktorej je zrejmé, že uvedené číslo IMEI sa vzťahuje k danej značke mobilu, t. j. Samsung GT-S5610. Ako vyplýva z uvedených dôkazov, v prípade tohto typu telefónu nejde o tzv. „Smartfón“ s dotykovým displejom, ale je to tzv. „tlačítkový“ telefón (tlačítková klávesnica). Na základe uvedeného niet nijakého relevantného dôvodu pre iný záver než ten, že poškodenej X. N. bol predmetný telefón odňatý z jej dispozície odcudzením v čase spáchania skutku.
V tomto smere preto akékoľvek námietky obžalovaného nemôžu obstáť rovnako ako ani obhajobné tvrdenie, že poškodená mohla daný mobilný telefón stratiť. Naposledy uvedenú alternatívu možno vylúčiť so zreteľom na to, že mobilný telefón poškodenej bol v dispozícii obžalovaného, ktorý ho následne dal do auta jeho družky. Predpoklad straty telefónu by predstavoval takú zaujímavú súhru okolností, ktorá na jednej strane predpokladá obžalovaným uvádzaný sexuálny styk s poškodenou v čase pred skutkom, na strane druhej nájdenie práve jej telefónu, prípadne iný spôsob jeho získania v čase po skutku. Takýto náhodný súhrn okolností podľa názoru súdu nemá relevantný podklad. Okrem už uvedených úvah súdu z hľadiska dokázaných skutočností aj preto, že obžalovaný by si na takýto spôsob nadobudnutia telefónu pamätal a nepochybne by v rámci svojej obhajoby uviedol, kde a kedy sa tento telefón dostal do sféry jeho dispozície.
Pokiaľ ide o ostatné veci, ktoré mali byť poškodenej odcudzené, tu súd akceptoval obhajobnú argumentáciu obžalovaného a tieto veci zo skutkovej vety vypustil jednoducho preto, že neboli u obžalovaného nájdené a ich odcudzenie obžalovaným by bolo založené na ničím nepodloženej špekulácii. To sa však v nijakom smere netýka už zmieneného mobilného telefónu, ktorý obžalovaný nepochybne v držbe mal a s prihliadnutím na zistený skutkový stav veci mal súd za preukázané, že sa ho zmocnil v čase ním spáchaného skutku. Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej k ostatným veciam, ktoré mali byť poškodenej odcudzené, alebo ktoré stratila, ako aj k tomu, akým spôsobom si otvorila vchodové dvere do domu a do bytu a skutočnosť, že jednoznačne neuviedla, že bola okradnutá, súd uvádza, že pre otázku viny obžalovaného nemajú žiaden právne relevantný význam, nakoľko jej vyjadrenie v tomto smere možno hodnotiť v kontexte jej stavu po požití nadmerného množstva alkoholu a na nej spáchanom skutku. Tu sa žiada doplniť, že poškodená si rozhodné skutočnosti nepamätá a sama ani nebola schopná identifikovať páchateľa. Preto od nej ani nemožno očakávať relevantné vyjadrenie ohľadne týchto vecí v uvedenom čase. To platí aj pre jej prípadné vyjadrenie o počte možných páchateľov, ktoré vzhľadom na jej stav nemôže byť brané do úvahy.
V danej trestnej veci dôkazy vykonané ku skutku v bode I. presvedčivo vinu obžalovaného preukazujú bez ohľadu na niektoré časti výpovede poškodenej vzťahujúce sa predovšetkým na čas po skutku. Jej ostatné vyjadrenia, ktoré bolo potrebné brať na zreteľ, majú oporu v ostatných vykonaných dôkazoch tak, ako bolo uvedené vyššie.
Spomenuté dôkazy vykonané k tomuto skutku zapadajú aj do kontextu tých dôkazov, ktoré sú spoločné pre oba skutky kladené obžalovanému za vinu.
Predovšetkým treba poukázať na výpoveď svedkyne X. P. dlhoročnej partnerky, resp. družky obžalovaného, ktorá popísala viaceré situácie, v ktorých sa obžalovaný správal pod vplyvom alkoholu násilne a agresívne. Tieto sú dostatočne popísané v rámci jej výpovede a súd nepovažuje za potrebné všetky opätovne uvádzať. Za podstatné z jej výpovede možno považovať to, že svedkyňa poukázala na násilné správanie obžalovaného nie pri samotnom sexuálnom akte, ale pred ním, ktoré k dosiahnutiu sexu smerovalo. To je v úplnej zhode zo znaleckým psychiatrickým a najmä psychologickým posudkom a výpoveďami znalcov z uvedených odborov a odvetví na hlavnom pojednávaní. Tu sa žiada zdôrazniť, že svedok nemá oprávnenie na nahliadnutie do spisu a nemá možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť. Menovaná svedkyňa teda nemohla mať nijakú možnosť poznať závery predmetných znaleckých posudkov, v dôsledku čoho by tak mohla prispôsobiť svoju výpoveď, pokiaľ by mala snahu obžalovanému bezdôvodne priťažiť. V tomto smere súd nemal dôvod jej výpoveď v nijakom smere spochybňovať. Okrem toho, táto svedkyňa výslovne uviedla, že obžalovaný pri samotnom sexe nebol agresívny a aj v iných súvislostiach sa vyjadrila spôsobom, ktorý nemožno hodnotiť ako pre obžalovaného priťažujúci (napríklad jej vyjadrenie, že si svoje správanie pod vplyvom alkoholu nepamätal). Na rozdiel od obhajoby, súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mohol za nevierohodné považovať jej vyjadrenia ohľadne násilného správania sa obžalovaného pod vplyvom alkoholu, pokiaľ sa negatívne a pre neho nepriaznivo nevyjadrila aj v takých otázkach, pri ktorých tak evidentne urobiť mohla. Inak povedané, ak by táto svedkyňa mala záujem obžalovanému svojou výpoveďou priťažiť, urobila by to aj v rámci ostatnej časti jej výpovede. Tým je vyvrátená aj snaha obžalovaného poukázať na tendenčnosť jej výpovede z dôvodu súdneho konania vo veci starostlivosti o ich spoločné maloleté deti. Na hodnovernosti tejto svedkyne neuberá nič ani tvrdenie obžalovaného, že nikdy nebol v súvislosti s ňou uvádzanými skutočnosťami predvolaný na políciu a nie je o tom žiaden lekársky záznam. Skutočnosť, že manželka alebo družka a súčasne matka spoločných detí nezavolá na svojho partnera políciu, nie je ničím výnimočná a takéto správanie napadnutej osoby je podmienené viacerými faktormi. To primerane platí aj čo do ich sexuálneho pomeru po vzájomnom rozchode. Práve potvrdenie tejto skutočnosti z jej strany len dokladá vierohodnosť jej výpovede. Z výpovede sestry obžalovaného okrem iného vyplynulo, že X. P. nebola typ, ktorý by si sťažoval, čo vysvetľuje, prečo o správaní obžalovaného vo vzťahu k nej nemala najbližšia rodina obžalovaného vedomosť.
Čo sa týka vyjadrenia svedkyne ohľadne toho, že obžalovaný jej mal v minulosti povedať, že niekoho znásilnil, súd uvádza, že túto časť jej výpovede nehodnotí z toho hľadiska, či tak obžalovaný skutočne urobil alebo nie, nakoľko to ani nie je predmetom tohto trestného konania. Je naozaj možné, že išlo iba o vymyslené konštatovanie obžalovaného bez ohľadu na dôvod. Čo však v tomto smere významné je, je to, že obžalovaný vôbec takéto myšlienkové pochody, prípadne predstavy mal. To opäť len zapadá do kontextu výsledkov jeho psychiatrického a psychologického vyšetrenia.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti majú oporu aj v znaleckom skúmaní duševného stavu obžalovaného a v znaleckom skúmaní osobnosti obžalovaného znalcom psychológom. Z ich posudkov a záverov je nepochybné, že obžalovaný je predisponovaný aj k násilníckym, či agresívnym prejavom v technike sexuálnej interakcie. Súčasťou jeho temperamentu je zvýšené sexuálne pudenie so sklonom k násilníckej sexuálnej interakcii. Je u neho prítomné obmedzené nadväzovanie plnohodnotných sexuálnych vzťahov a preferencia náhradného uspokojenia sexuálneho pudu mimo trvalý partnerský vzťah bez emočného angažovania sa. U obžalovaného nie sú dostatočne mechanizmy na kontrolu a toleranciu stresu v interpersonálnej sfére, čoho prejavom môžu byť neadaptívne až antisociálne formy správania. To je dôsledkom intrapsychického napätia, nárastu agresivity, ktorá je spočiatku potlačená a neskôr dochádza k jej uplatneniu v reálnej interakcii. U obžalovaného sa miera agresivity mení nepredvídateľne s ohľadom na jeho osobnostnú nezrelosť, emočnú labilitu. Agresívne formy uspokojovania pohlavného pudu, vrátane dominancie muža nad ženou a znehybňovania, patria do spektra foriem relevantných pri vyvolaní vzrušenia, nie sú však prevažujúce. Pri falopletyzmografickom vyšetrení bola u obžalovaného zistená nadpriemerná tumenescenčná aktivita heterosexuálne orientovaného jedinca. Z forenzného hľadiska tu je významná prítomnosť pozitívnych reakcií na scény reprezentujúce násilné formy realizácie pohlavného styku. Do záujmového spektra relevantného pre vyvolanie vzrušenia patria podnety bez prvkov násilia, ale aj podnety s obsahmi násilia a dominancie muža nad ženou. Dominujúce sú odozvy na podnety nenásilného obsahu, pričom podnety s násilnými
obsahmi sú jednoznačne významné pre vyvolanie vzrušenia. Znalec psychológ tiež konštatoval, že násilné správanie obžalovaného slúži k dosiahnutiu cieľa, k uspokojeniu pohlavného pudu, čo znamená, že jeho cieľom nie je spôsobovať obeti utrpenie, pretože by ho potreboval k dosiahnutiu svojho vzrušenia. Násilie je sprievodným javom, ktoré nejakým spôsobom podporuje hladkosť priebehu. Ako už bolo uvedené, naposledy uvedené konštatovanie plne zodpovedá vyjadreniu svedkyne X. P., bývalej družky obžalovaného.
V kontexte týchto zistení znalcov psychiatrov a psychológa je potrebné hodnotiť aj výpovede tých svedkýň, s ktorými mal obžalovaný sexuálny pomer a ktoré sa v tejto súvislosti vyjadrovali k nenásilnému správaniu obžalovaného, na čo sa aj obžalovaný pri svojej obhajobe odvolával. Z tohto hľadiska ich výpovede, ktoré taktiež nebol dôvod spochybňovať, nevyvracajú výpoveď družky obžalovaného X. P. a skutočnosti z jej výpovede vyplývajúce, ako ani ostatné usvedčujúce dôkazy čo do skutku v bode I. Tu sa totiž znalec psychológ jednoznačne vyjadril v tom smere, že ak aj niekoľko ľudí o obžalovanom povie, že ich agresívne nenapádal, tak jednoducho nenastal stav, ktorý by bol pre neho frustrujúci. Ak by aj znalec nemal vedomosť o niektorých svedeckých výpovediach zo spisu, nemenilo by to nič na tom, že miera agresivity u obžalovaného sa mení nepredvídateľne. Toto vyjadrenie znalca pritom zapadá do celkového kontextu zistenej osobnosti obžalovaného a v spojení s výsledkami falopletyzmografického vyšetrenia a zisteniami znalcov psychiatrov sú dostatočným podkladom pre také hodnotenie výpovedí svedkýň, vyjadrujúcich sa o nenásilnom správaní obžalovaného, v rámci ktorého im nemožno prikladať iný, než situačný význam (t. j. v danej konkrétnej situácii). To znamená, že ich výpovede v nijakom ohľade nespochybňujú a nevyvracajú jednotlivé dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného a ani im v celkovom súhrne nedávajú taký rozmer, ktorý by pri hodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti umožňoval založiť akúkoľvek pochybnosť čo do otázky viny za spáchaný skutok (v bode I.). V neposlednom rade tu možno opätovne poukázať na konštatovanie znalca, v rámci ktorého uviedol, že násilie u obžalovaného nebolo potrebné na vyvolanie vzrušenia, ale na dosiahnutie cieľa.
Pokiaľ ide o snahu obhajoby spochybniť závery znalca psychológa z toho hľadiska, že sa vyjadroval k právnym otázkam, že prezumoval vinu obžalovaného so zreteľom na obsah spisu a že za štrukturálny zlom považoval využitie práva obžalovaného nevypovedať, je namieste uviesť, že znalec sa vo svojich záveroch vyjadruje k otázkam, ktoré mu boli zo strany vyšetrovateľa položené, pričom vychádza zo svojich odborných vedomostí, z vyšetrenia obžalovaného, ako aj z obsahu spisu. Je síce pravdou, že znalec nie je oprávnený hodnotiť a vyjadrovať sa k právnym otázkam, avšak tu je potrebné mať na zreteli, že znalec sám nie je osobou s právnickým vzdelaním, pričom niektoré otázky psychológie a práva sa vzájomne prelínajú a medzi niektorými je príliš úzka hranica, pokiaľ ide o to, čo ešte prípustné hodnotiť znalcom je a čo nie. Ide v podstate o to, ako znalec pristúpi k otázkam, ktoré mu boli položené, v prípade, že zasahujú do otázok právnych. Pokiaľ znalec svojím posudkom a odpoveďami na položené otázky aj zasiahne do takýchto právnych otázok, je to úloha súdu, aby sa s tým náležitým spôsobom vysporiadal a o právnych otázkach si urobil záver sám, pričom takáto okolnosť ešte nedevalvuje znalecký posudok ako taký, resp. celé znalecké dokazovanie.
Vierohodnosť výpovede obžalovaného, poškodeného, resp. svedka si je povinný vyriešiť vždy súd, nakoľko ide o otázku právnu. Pokiaľ sa k otázke vierohodnosti, či už všeobecnej alebo špecifickej, z psychologického hľadiska vyjadruje znalec, je potrebné to vnímať len z tohto hľadiska, nakoľko to patrí aj do spektra záujmu psychológie, čo vyplýva aj z odbornej literatúry z oblasti psychológie, vrátane forenznej psychológie. Súd teda vierohodnosť posudzuje sám s prihliadnutím na všetky dôkazy, ktoré sú vo veci vykonané a ktoré majú význam aj pre posúdenie skutočnosti vyplývajúcich z výpovedí obžalovaného, svedka - poškodeného alebo iných svedkov. To platí aj o zmienenom štrukturálnom zlome, ktorý znalec nehodnotil z toho hľadiska, či obžalovaný využil iba svoje právo nevypovedať. V tomto smere sa aj znalec náležité vyjadril, že obžalovaný spočiatku ochotne vypovedal a následne vypovedať odmietol s odvolaním sa na radu svojej obhajkyne. Znalec sa teda nepochybne zaoberal psychologickým aspektom takejto zmeny postoja obžalovaného, nie právnym, ktorý si opäť môže vyriešiť len a len súd. Tu ale možno poukázať na rozdiel medzi výpoveďou obžalovaného /obvineného/ pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom a vyjadrením obžalovaného v rámci rozhovoru so znalcom pri jeho vyšetrení. Pokiaľ ide o otázku resocializácie, tu je opätovne potrebné uviesť, že so zreteľom na § 34 odsek 4 Trestného zákona je aj posúdenie možnosti nápravy páchateľa úlohou súdu, pričom ide o právnu otázku významnú čo do určenia druhu a výmery trestu, nie čo do otázky viny. Je však evidentné, že pri najzávažnejších trestných činoch sa súd bez znaleckého posudku znalca psychológa nezaobíde, obzvlášť ak ide o osoby doposiaľ súdne netrestané. Je potrebné opätovne
poukázať na to, že otázku viny posudzuje vždy iba súd, nie znalec. Akékoľvek vyjadrenia a závery znalca čo do možnosti resocializácie prichádzajú pri hodnotení dôkazov do úvahy až v prípade uznania viny, nie skôr. Znalec teda už z povahy veci pri odpovedi na otázku o možnej resocializácii nemôže nijakým spôsobom narúšať zásadu prezumpcie neviny bez ohľadu na to, že vychádza aj z poznania obsahu spisu. Pokiaľ ide o to, vo vzťahu k čomu znalec hodnotil jeho výbornú možnosť resocializácie, treba uviesť, že znalec na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že vychádzal z psychodiagnostiky, pričom k tejto otázke poukázal aj na to, že zistená nestálosť, nezrelosť osobnosti obžalovaného sa bude pravdepodobne stabilizovať. V trestnom konaní je žiaduce, ak nie nevyhnutné, aby sa znalec oboznámil aj s obsahom trestného spisu, pričom z hľadiska predmetu jeho skúmania je nutné mať vedomosť aj tom, čo je obžalovanému kladené za vinu. V tomto ohľade sa súd nemôže stotožniť s argumentom obhajoby, že znalec prekročil svoje kompetencie a vychádzal čisto z premisy, že obžalovaný skutok skutočne spáchal. Aj keď obžalovaný spáchanie skutku popiera, znalec kategoricky neskúma a nedáva odpoveď na to, či obžalovaný hovorí alebo nehovorí pravdu. Vo vzťahu k možnosti resocializácie má, popri diagnostickom vyšetrení, nepochybne význam aj tá skutočnosť, čo je obžalovanému kladené za vinu. V opačnom prípade by predsa ani nebol daný dôvod sa otázkou možnej resocializácie obžalovaného vôbec zaoberať. V predmetnom znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi znalca na hlavnom pojednávaní bolo obsiahnutých dostatočné množstvo zistených osobnostných čŕt obžalovaného, ktoré umožňujú súdu otázku možnosti nápravy osoby obžalovaného náležite posúdiť a ktoré boli pre znalca základom pre konštatovanie pozitívnej prognózy možnosti jeho nápravy.
Na základe uvedeného súd teda nemal dôvod spochybňovať znalecké dokazovanie znalcom psychológom, pričom tam, kde išlo o otázky právne, si ich súd vyriešil sám. To sa týka aj samotnej vierohodnosti osoby obžalovaného z hľadiska ním uvádzaných skutočností, ku ktorej sa súd vyjadrí predovšetkým v tej časti odôvodnenia tohto rozsudku, ktorá sa týka skutku v bode II. Napriek tomu možno vyjadrenia obžalovaného a jeho obranu považovať za nevierohodnú a účelovú so zreteľom na všetky už rozobraté dôkazy, úvahy a závery súdu vyplývajúce z ich hodnotenia, v kontexte zistenej štruktúry jeho osobnosti.
Do celkového obrazu spáchania skutku obžalovaným potom zapadajú aj miesta v Bratislave v Starom Meste, ktoré boli predmetom záujmu obžalovaného pri vyhľadávaní (stretávaní) potenciálnych sexuálnych partneriek vrátane Kollárovho námestia (výpoveď svedkyne M. X., sms komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou L. A. zadokumentovaná pri dokazovaní skutku v bode II.), vyjadrenia obžalovaného o tom, že preferoval sexuálny styk vonku, že sa pri zoznámení ponúkol potenciálnu sexuálnu partnerku odprevadiť, ako aj miesto, kde sa poškodená X. N. ocitla po spáchaní skutku a ktoré nie je ďaleko od miesta kde býval obžalovaný a kde došlo aj ku skutku v bode II. (s ktorým má tento skutok viacero spoločných, resp. obdobných charakteristík). Toto miesto sa pritom nachádza na trase nočného spoja N95, smerujúceho do miesta bydliska obžalovaného.
Motív obžalovaného vyplýva zo samotného popisu skutku a jeho povahy, ako aj z preukázanej nadpriemernej tumenescenčnej aktivity a zvýšenej potreby pre uspokojenie pohlavného pudu obžalovaného, a to i za použitia násilia smerujúceho k dosiahnutiu cieľa. Tu opäť súd dodáva, že motív, ako otázku právnu, si vyriešil súd sám bez ohľadu na to, či sa k nej znalec psychológ vyjadril alebo nie. V tomto prípade je motív viac než zrejmý
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd vinu obžalovaného zo skutku v bode I. za jednoznačne preukázanú bez možnosti v akejkoľvek rozumnej miere o nej pochybovať.
Čo sa týka právnej kvalifikácie, konanie obžalovaného bolo potrebné subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu - zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c/ Trestného zákona a skutkovú podstatu trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, ktoré trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu. Vo vzťahu k zločinu znásilnenia súd uvádza, že preukázané zranenia poškodenej v oblasti pošvy, hrádze vonkajšieho genitálu a konečníka, nález spermatickej stopy na odeve poškodenej, vyjadrenie poškodenej o znásilnení aj pred svedkami na jednej strane, vyjadrenie obžalovaného o možnom dobrovoľnom pohlavnom styku s poškodenou (nie inej sexuálnej praktike) na strane druhej, výpoveď znalca o mechanizme vzniku poranení poškodenej, ktorý by vznik poranení iným spôsobom, ako pohlavným orgánom preferoval u žien po pôrode, nie u poškodenej, ako aj zistenia o zvýšenej potrebe uspokojenia pohlavného pudu u obžalovaného bez znakov pre deviantné správanie nepochybne
dokazuje správnosť tejto právnej kvalifikácie, o ktorej niet rozumného dôvodu pochybovať. Pre záver o inej právnej kvalifikácii v zmysle zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona nebol daný relevantný podklad, pričom v tomto smere je potrebné poukázať na to, že takáto právna kvalifikácia by ani nebola pre obžalovaného priaznivejšia, čo vyplýva z porovnania dikcie oboch ustanovení, ktoré vymedzujú trestnosť rovnako vrátane kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa druhého odseku.
Vzhľadom na brutálny charakter útoku na poškodenú, vymykajúci sa obvyklému spôsobu páchania tohto trestného činu, čo dokumentuje nielen samotné znásilnenie a s tým spojené vážne zranenia, vyžadujúce chirurgické ošetrenie, ale aj zranenia na tvári, otras mozgu a zmliaždenie hrudníka, bol správne ustálený aj kvalifikačný znak podľa § 199 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v podobe závažnejšieho spôsobu konania - surovým spôsobom /§ 138 písmeno c/ Trestného zákona/. Na tomto mieste súd len dodáva, že v danom prípade pre naplnenie kvalifikačného znaku ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby sa nevyžaduje úmyselné zavinenie, čo vyplýva z § 18 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa naň prihliadne, ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné (písmeno a/), alebo inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby nej páchateľ vedel (písmeno b/).
Súd však nemohol akceptovať ďalší obžalobou uvádzaný kvalifikačný znak podľa § 199 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona spočívajúci v spáchaní trestného činu na chránenej osobe - dieťati /§ 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona/. V tomto smere nebolo možné aplikovať ani § 18 písmeno b/ Trestného zákona, nakoľko obžalovanému nebolo možné pričítať ani nevedomú nedbanlivosť vo vzťahu k tomuto kvalifikačnému momentu. Nebolo ničím preukázané, že by obžalovaný vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mohol vedieť o veku poškodenej X. N.. Nie je ničím výnimočné, že osobám ženského pohlavia, ktoré majú na sebe make-up, nie je možné odhadnúť vek, a hoci ide o osoby mladšie ako 18 rokov, mnohokrát vzbudzujú dojem vyššieho veku. V danej trestnej veci to platí aj na poškodenú X. N., o ktorej sa svedok E. V. (ktorý ju viezol domov v čase po spáchaní skutku) vyjadril, že jej tipoval o dosť vyšší vek, než bol ten skutočný, čo ho aj značne prekvapilo. Z uvedeného dôvodu súd nemohol na túto okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby prihliadať.
Vo vzťahu k zavineniu pri danom trestnom čine - zločine súd uvádza, že u obžalovaného bolo jeho konanie nepochybne vedené priamym úmyslom (§ 15 písmeno a/ Trestného zákona) v súvislosti s priamymi fyzickým útokom na poškodenú a vykonaním súlože. Tento záver v podstate vyplýva z ostatného odôvodnenia tohto rozsudku uvedeného vyššie.
Ku skutku v bode II.
Vo vzťahu k tomuto skutku súd úvodom poznamenáva, že v predmetnej trestnej veci bolo produkovaných dostatočné množstvo na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré jednoznačne svedčia pre záver o vine obžalovaného a ktorých presvedčivosť a usvedčujúca povaha v ich súhrne nebola obhajobnou argumentáciou relevantným spôsobom zoslabená.
Pokiaľ ide o dokazované skutočnosti, ktoré ani neboli zásadným spôsobom obhajobou, resp. obžalovaným namietané, má súd v zhode s názorom prokurátora vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 10.05.2015 sa obžalovaný s poškodenou L. A. prostredníctvom mobilných telefónov (sms správ) dohodli na stretnutí na Námestí SNP v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto iba niekoľko hodín pred spáchaním skutku (okolo 22:00 hod.). Tomu predchádzalo ich prvé vzájomné stretnutie niekoľko dní predtým, pri ktorom sa za neobvyklých okolností spoznali, k čomu sa súd ešte vyjadrí na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku. Po ich stretnutí na Námestí SNP, alebo v jeho blízkosti sa obžalovaný s poškodenou presunuli na Námestie Slobody, pričom cestou si v obchode Hviezda kúpili dve fľaše bieleho vína zn. Topoľčianky Irsai Oliver 0,75 l a minerálnu vodu Rajec 1,5 l. Na uvedenom námestí strávili určitý čas, počas ktorého požívali zakúpený alkohol, pričom podľa výpovede obžalovaného malo v tom čase dôjsť medzi nimi k vzájomným intímnym prejavom, avšak bez ejakulácie obžalovaného. Odtiaľ sa vrátili opäť do potravín Hviezda, kde si kúpili ešte jednu fľašu toho istého bieleho vína a cigarety a následne pokračovali smerom do centra Bratislavy, kde na Michalskej ulici smerom na Hurbanovo námestie stretli svedka H. V., ktorý potvrdil, že poškodená mala pri sebe fľašu bieleho vína so „šróbovacím“ uzáverom, ktorú niesla vo svojej kabelke. Následne sa stretli so svedkami N. M.
prezývanou tiež „M.“ a X. D., s ktorými sa potom presunuli do podniku Piccolo na Obchodnej ulici. Tu spoločne popíjali zväčša obžalovaným zakúpený alkohol a tancovali, pričom v tomto čase obžalovaný s poškodenou zavolali menovaných svedkov na byt. V tomto bare sa nachádzali dňa 11.05.2015 v čase od 01.41. hod. do 02.19 hod., čo dokumentujú kamerové záznamy z tohto podniku. Z nich tiež vyplýva, že v tomto podniku došlo medzi obžalovaným a poškodenou ku konfliktu, pričom o stave a rozpoložení obžalovaného svedčí tiež jeho konfliktný, agresívny prejav vo vzťahu k tretej tam sa nachádzajúcej osobe, taktiež zaznamenaný na kamerovom zázname z daného podniku. Po odchode z podniku Piccolo obžalovaný s poškodenou nastúpili na nočný spoj linky N95, ktorý išiel z východiskovej zastávky Hlavná stanica o 02.30 hod., pričom v uvedenom autobuse spoločne zaspali a boli zobudení až na konečnej zastávke pri vozovni v Petržalke vodičom autobusu, svedkom M. C. (v čase okolo 02.54 hod. dňa 11.05.2015), ktorý ich v rámci vykonanej rekognície jednoznačne opoznal. Po požiadaní na opustenie autobusu mu obžalovaný opakovane hanlivo ukázal prostredník a následne spoločne s poškodenou vystúpili a presunuli sa za budovu nachádzajúcu sa pri konečnej zastávke. Z výpovede menovaného svedka má tiež súd za preukázané, že spoločne s nimi vystúpila a následne zašla za uvedenú budovu ešte jedna osoba mužského pohlavia, ktorá však približne o 10 minút na zastávke Betliarska opätovne nastúpila do autobusu linky N95, vedeného M. C. opačným smerom. Ako vyplýva z výpovede tohto svedka, žiadne iné osoby sa v autobuse, ani v okolí konečnej zastávky nenachádzali. Následne v čase o 03.30 hod. bol obžalovaný zachytený bez prítomnosti poškodenej na kamerovom zázname pri zastávke Betliarska z kamery ProCare na Betliarskej ulici č. 17 nie ďaleko od miesta, kde sa našlo telo poškodenej. O tom, že tento kamerový záznam zachytáva osobu obžalovaného, nemá súd žiadne pochybnosti, nakoľko je z neho zrejmé, že ide o tú istú osobu, ako bola tá, ktorá bola v tú noc zachytená na ostatných kamerových záznamoch, ktorých záznamy boli na hlavnom pojednávaní vykonané, predovšetkým záznam z podniku Piccolo. Niet žiadnych pochybností o tom, že je na nich zachytený práve obžalovaný, čo má oporu vo výpovediach svedkov a ani sám obžalovaný túto skutočnosť v podsate nerozporoval. Následne je presvedčivo zadokumentovaný čas príchodu obžalovaného do bytového domu na Bzovíckej ulici č. 4 v Bratislave, kde obžalovaný v tom čase býval a ktoré sa nachádza iba pár sto metrov od miesta, kde bol obžalovaný zachytený kamerou polikliniky ProCare. Ten bol na základe DEK kľúča používaného obžalovaným ustálený na 03:41 hod. Prostredníctvom toho istého kľúča bolo tiež zistené, že obžalovaný dňa 11.05.2015 v čase o 13.10 hod. vyšiel z brány bytového domu na Bzovíckej ulici č. 4 v Bratislave, následne sa však o 13.14 hod. vrátil. Táto skutočnosť zodpovedá tvrdeniu obžalovaného, v rámci ktorého uviedol, že sa vrátil, aby vyniesol smeti, pričom spolu s nimi vyhodil aj tenisky, ktoré mal v tú noc (v čase skutku) obuté na sebe. Ďalej je zachytený odchod obžalovaného z bytového domu dňa 12.05.2015 o 06.26 hod. a za nerozporné možno považovať aj to, že ho v tento deň kontaktovala susedka, ktorá mu oznámila, že ho zháňa polícia, na čo si obžalovaný vypol telefón a odišiel do Senca, odkiaľ sa vrátil dňa 13.05.2015. Za nespochybňované je potrebné považovať aj existenciu všetkých poranení na tele poškodenej, ktoré boli na hlavnom pojednávaní podrobne a zrozumiteľne popísané znalcom MUDr. Romanom Kurucom, PhD.
Dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní a ich vyhodnotením dôsledne nielen jednotlivo, ale aj v ich súhrne, mal súd s absolútnou istotou za preukázané aj to, že útok na poškodenú L. A. sa stal spôsobom a v čase uvedenom v bode II. obžaloby a že tento skutok spáchal práve obžalovaný S. X..
Za najvýznamnejšie dôkazy, ktoré obžalovaného z tohto skutku usvedčujú, považuje súd predovšetkým výsledky znaleckého skúmania obsiahnuté v znaleckom posudku KEÚ PZ v Bratislave zo dňa 16.10.2015, číslo PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8211, ktoré sú podopreté celým radom ďalších dôkazov. V zmysle predmetného znaleckého posudku sa predovšetkým konštatuje, že:
- Na stope č. B23 (strih z pančúch označený ako „B23.2“ - zaistených pri pitve poškodenej - poznámka predsedu senátu) bola dokázaná prítomnosť ľudského prostatického špecifického antigénu (nachádzajúci sa v sperme), ktorého DNA profil je zhodný s DNA profilom obžalovaného S. X.. Z tej istej stopy (strih z pančúch označený expertom ako „B23.2“ bol zistený biologický materiál, ktorého DNA profil je zhodný s DNA profilom vzorky tekutej krvi zaistenej v priebehu pitvy poškodenej A.. Rovnako bola dokázaná na tejto stope prítomnosť ďalšieho biologického materiálu, ktorej DNA profil je zhodný s DNA profilom obžalovaného S. X..
- Na stope č. B24 (nohavičky - zaistené pri pitve poškodenej - poznámka predsedu senátu) bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, avšak nebola dokázaná prítomnosť ľudského prostatického špecifického antigénu (nachádzajúci sa v sperme). V stope č. B24 (strih z nohavičiek označený expertom ako „B24.11“ bola dokázaná prítomnosť biologického materiálu, ktorého DNA profil je zhodný s DNA profilom obžalovaného, ako aj prítomnosť biologického materiálu patriaceho poškodenej L. A..
- Na stope č. B4 (ster z ľavej ruky z vnútornej strany osoby L. A.,) bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Z krvnej stopy bolo znaleckým skúmaním zistené, že pochádza najmenej od dvoch osôb. Majoritná časť zmiešaného DNA profilu patrí poškodenej, nestotožnená časť zmiešaného DNA profilu nie je využiteľná na individuálnu identifikáciu. Na tejto stope bola ale dokázaná prítomnosť biologického materiálu, ktorého DNA profil je zhodný s DNA profilom obžalovaného.
- Na stope č. A40 (fľaša) bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, nebola na hrdle fľaše dokázaná prítomnosť ľudských slín. Z biologického materiálu zaisteného zo stopy č. A40 (ster z hrdla fľaše) vyplýva, že pochádza najmenej od dvoch osôb (zmiešaný biologický materiál). DNA profil je kombináciou DNA profilu poškodenej a obžalovaného.
- Bližšie nešpecifikovaný biologický materiál zaistený zo stopy označenej „stopa č. 2 - pánske modré rifle“ (ster z vonkajšej zadnej pravej strane rifľových nohavíc) pochádza najmenej od dvoch osôb (zmiešaný biologický materiál). DNA profil uvedenej stopy je kombináciou DNA profilu poškodenej L. A. a obžalovaného S. X..
S poukazom na uvedené má mimoriadny význam miesto nálezu stopy po spermiách obžalovaného, t. j. konkrétne miesto na pančuchách, ktoré mala poškodená L. A. v čase spáchania skutku na sebe. Podľa výpovede samotného obžalovaného, tento na Námestí Slobody, kde medzi ním a poškodenou malo dochádzať k intímnostiam, nemal ejakuláciu. Išlo pritom o jediné miesto, kde podľa vykonaného dokazovania k takejto skutočnosti mohlo dôjsť do momentu, kedy obžalovaný a poškodená vystúpili z nočného spoja N95. Následne si obžalovaný v rámci „svetlého okamihu“ pri výpadku pamäte (po tom, čo opustili podnik Piccolo) spomenul, že niekedy po ich vystúpení ho poškodená uspokojovala asi orálne. Ak by však v takom prípade, t. j. pri orálnom uspokojovaní obžalovaného, malo dôjsť k ejakulácií, je nepochybné, že také stopy by sa museli nájsť na úplne iných miestach odevu poškodenej. Miesto nálezu spermatickej stopy v tomto prípade jednoznačne poukazuje na to, že k ich naneseniu na pančuchy mohlo dôjsť len počas fyzického útoku na telesnú integritu poškodenej, resp. počas vykonávania inej sexuálnej praktiky popísanej v bode II. obžalobe. Toto obhajobné tvrdenie obžalovaného je pritom v priamom rozpore s tým, že poškodená mala byť v takom stave, že nevládala vstať. Vyššie uvedenému záveru zodpovedá aj zistenie ďalšieho biologického materiálu z tej istej stopy, patriacemu tak poškodenej, ako aj obžalovanému. To isté možno povedať aj o stope na vnútornej strane ľavej ruky poškodenej, kde bola súčasne zistená prítomnosť krvi poškodenej a biologického materiálu obžalovaného. Tu je potrebné poznamenať, že biologický materiál sa na oblečenie nedostane len z dôvodu jeho nosenia. V opačnom prípade by bolo celé oblečenie poznačené existenciou takéhoto biologického materiálu. Súčasná prítomnosť spermií obžalovaného a biologického materiálu tak obžalovaného, ako aj poškodenej na rovnakej časti pančúch, ako aj súčasná prítomnosť krvi poškodenej a biologického materiálu obžalovaného na ruke poškodenej, nepochybne svedčí pre záver, že je to dôsledkom konania, ktoré je obžalované kladené za vinu v tomto bode obžaloby. Do tohto kontextu potom evidentne zapadajú aj ostatné vyššie uvedené výsledky znaleckého skúmania. O použití fľaše (identickej s fľašou bieleho vína zakúpeného obžalovaným a poškodenou v obchode Hviezda) obžalovaným pri prenikaní do pošvy a análneho otvoru poškodenej vypovedá samotný nález na hrdle fľaše z ktorého je zrejmé, že zmiešaný DNA profil zhodný s DNA profilom obžalovaného a poškodenej nepochádza z ľudských slín, pričom na fľaši bola zistená aj ľudská krv. Obhajobný argument, v zmysle ktorého je DNA obžalovaného vysvetliteľné práve tým, že fľašu chytal, keďže z nej pil, by mohol obstáť vtedy, ak by sa jeho DNA našla iba na tele fľaše, nie aj na jej hrdle (ktoré pritom nepochádza z ľudských slín), a to tiež iba za úplne inej (pre obžalovaného oveľa priaznivejšej) dôkaznej situácie.
Pre objektivitu je potrebné tiež uviesť, že prokurátor v záverečnej reči nesprávne uvádza, že na rifliach obžalovaného bola zistená krv poškodenej, nakoľko v zmysle predmetného znaleckého posudku bol na tomto odeve obžalovaného zistený nešpecifikovaný biologický materiál, ktorý pochádza najmenej od dvoch osôb (zmiešaný biologický materiál) a ktorého DNA profil je kombináciou DNA profilu poškodenej a obžalovaného. To však nič nemení na vyššie uvedených záveroch súdu, pričom je potrebné zdôrazniť, že tieto rifle boli obžalovaným vypraté, čím mohlo dôjsť k znehodnoteniu stôp. Z tohto dôvodu neobstojí argument obhajoby, že stopy krvi by boli nájdené aj na vypratých veciach, nakoľko takýto záver z ničoho nevyplýva.
Ak by sa mala daného skutku dopustiť iná osoba než obžalovaný (čo považuje súd za vylúčené), bolo by takmer s určitosťou možné predpokladať existenciu biologického materiálu pochádzajúcej od inej osoby približne v rovnakom rozsahu, ako to bolo nájdené u obžalovaného, teda nielen na stope B7. To je dané, resp. odôvodnené miestom, kde došlo ku skutku, počtom a charakterom zranení na tele poškodenej,
ako aj sociálnym postavením osôb, ktoré by sa tam podľa obžalovaného mali zdržiavať (narkomani, bezdomovci). Pohyb žiadnej takej osoby, a už vôbec nie so sexuálnym motívom, nebol na danom mieste a v danom čase zaznamenaný.
Zmienené výsledky znaleckého skúmania vyššie uvedených stôp zapadajú do kontextu ďalších preukázaných skutočností. Vykonaným kamerovým záznamom a výpoveďou svedka M. C. bolo hodnoverne zistené, že v čase okolo 02.54 hod. obžalovaný a poškodená na základe výzvy vodiča C. opustili autobus N95 a presunuli sa za tam sa nachádzajúcu budovu spolu s treťou osobou, ktorá však pokračovala ďalej a následne nastúpila v krátkom časovom intervale (asi 10 minút) do toho istého autobusu, z čoho vyplýva, že na uvedenom mieste zostali obžalovaný s poškodenou sami. Pohyb iných osôb na danom mieste nebol zaznamenaný. V tomto smere zaistené ohorky cigariet s DNA iných osôb, vzhľadom na lokalitu ich nálezu (parkovisko, miesto pri obchodnej spoločnosti), vypovedá len to, že tu počas bežného dňa dochádza k pohybu osôb nejakým spôsobom spojených s danou spoločnosťou. Bolo teda preukázané, že obžalovaný sa v inkriminovanom čase nachádzal v lokalite, kde bolo nájdené telo poškodenej. Pritom o 03.30 hod. bol obžalovaný kamerou ProCare na Betliarskej ulici č. 17 zachytený už bez prítomnosti poškodenej, teda neďaleko miesta, kde sa našlo telo poškodenej a o 11 minút neskôr si otvoril bránu bytového domu na Bzovíckej 4 v Bratislave, kde v tom čase býval.
Na rozdiel od obhajoby, súd nepovažoval za bezvýznamné nájdenie trasologických stôp na mieste činu pochádzajúce zo vzoru podošvy zodpovedajúce športovej obuvi - teniskám zn. Lonsdale, ktorá vykazuje druhovú zhodu s obuvou, ktorú ma obžalovaný obutú na fotografiách zabezpečených do trestného konania. Nemožno totiž súhlasiť s tvrdením obhajoby, že by porovnanie týchto stôp s konkrétnymi teniskami vykonané nebolo. Z obsahu, fotodokumentácie a záverov znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave zo dňa 17.08.2015, číslo PPZ-KEU-BA-EXP-2015/10900 je viac než zrejmé, že zadokumentované trasologické stopy boli porovnávané s reálnymi teniskami a v komparácii s obuvou obžalovaného zachytených na fotografiách bola bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností zistená zhoda. Je síce pravdou, že neexistuje vedomosť o miere opotrebenia, prípadne hĺbke dezénu, čo však ani neprichádzalo do úvahy, keďže obžalovaný tenisky, ktoré mal v deň skutku obuté na sebe, vyhodil. Súd si však vzhľadom na viaceré zistené skutočnosti a celkový kontext mohol urobiť obraz aj o tejto dokazovanej skutočnosti. Predovšetkým samotnú skutočnosť, že obžalovaný vyhodil tenisky pre ich stav, možno považovať za viac než len nepravdepodobnú. Zarážajúcim je najmä fakt, že obžalovaný sa po tom, čo sa zobudil a odišiel z bytu, vzápätí do bytu vrátil iba kvôli tomu, aby vyhodil smeti a spolu s nimi aj tenisky. To poukazuje na význam, resp. dôležitosť, akú obžalovaný takémuto konaniu pripisoval. Ďalšou pozoruhodnou skutočnosť je to, že spolu s nimi nevyhodil aj druhé tenisky, ktoré podľa jeho vyjadrenia boli tiež roztrhané, a to zrejme v takej miere, pre ktorú si ich ani neobul, keď z domu odišiel v kotníkových topánkach. Tu v zhode s tvrdením prokurátora možno uviesť, že táto nebola absolútne vhodná do klimatických podmienok daného obdobia (obžalovaný bol celý deň aj celú noc iba v rifliach a tričku s krátkym rukávom). Nemožno opomenúť tiež ten moment, že obžalovaný dané tenisky vyhodil predtým, ako si zaobstaral nové, hoci jeho sestra - svedkyňa Z. mu mala dať peniaze na kúpu nových tenisiek dňa 10.05.2015, teda bezprostredne pred spáchaním skutku. Vzhľadom na preukázaný nedostatok finančných prostriedkov u obžalovaného (nepracoval), skutočnosť, že následne v ten večer, resp. noc kupoval alkohol a platil účet aj za požívanie alkoholu inými (svedkom M., D. a poškodenej L. A.), z čoho možno usudzovať na použitie finančných prostriedkov, ktoré mal obžalovaný od svojej sestry, nie je zrejmé, za čo by si mohol následne, resp. v krátkej dobe kúpiť novú obuv. Napriek tomu sa zbavil aj tej obuvi, ktorú mal a ktorá aj napriek poškodeniu mala byť spôsobilá na nosenie ešte tesne pred skutkom dňa 10.05.2015, čomu má nasvedčovať výpoveď menovanej svedkyne. Pritom bolo tiež potvrdené, že obžalovaný pre nedostatok finančných prostriedkov nemal veľa vecí na oblečenie. Za nevierohodné možno považovať aj vyjadrenie obžalovaného o tom, že si nepamätá, akej značky boli tenisky, ktoré mal v deň skutku, ako aj predtým, obuté, hoci evidentne išlo o obuv používanú obžalovaným dlhšie časové obdobie. Vyjadrenie obžalovaného o tom, že mal asi obuv značky PUMA, možno hodnotiť v kontexte porovnania znaku, resp. prvku príznačného pre obuv značky PUMA a obuv značky Lonsdale, ktoré vykazujú istú podobnosť. Na priamo položenú otázku po predložení zobrazenia oboch typov obuvi, obžalovaný nevedel uviesť, ktorá z nich je obuv zn. PUMA a ktorá značky Lonsdale. Všetky tieto skutočnosti len umocňujú záver, že obžalovaný dané tenisky vyhodil práve z dôvodu existencie stôp, ktoré by ho mohli spojiť so spáchaným skutkom. Čo sa týka výpovede svedkyne Kabátovej, ktorá uviedla, že tenisky zn. Lonsdale obžalovaný na sebe určite nemal obuté, tu je potrebné poukázať na jej vzťah k osobe obžalovaného, keďže ide o jeho sestru. Na druhej strane možno tiež uviesť, že obžalovaný jej tesne predtým, ako odišiel, uviedol, že ide domov, hoci sám obžalovaný túto skutočnosť poprel s
tým, že od sestry išiel priamo do mesta pozerať hokej. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by obžalovaný svojej sestre uvádzal nepravdu o danej okolnosti. Naopak, vzhľadom na čas strávený mimo svojho bydliska, časový rozdiel medzi jeho odchodom od sestry (bolo ešte svetlo) a medzi dohodnutým časom stretnutia (22:00 hod.), ako aj samotnú skutočnosť, že sa mal stretnúť s poškodenou, bolo by úplne logickým správaním, že sa medzitým obžalovaný zastavil doma. Pokiaľ ide o argument obhajoby, v zmysle ktorého pri domovej prehliadke neboli zaistené žiadne odtlačky (podrážky) predmetnej obuvi, je potrebné uviesť, že obžalovaný od miesta činu išiel pešo niekoľko sto metrov, teda také znečistenie, ktoré by zanechalo stopy na podlahe, mohlo logicky chôdzou vymiznúť, čo však neplatí o prípadných stopách na iných miestach obuvi. V kontexte jeho konania po tom, čo sa zobudil, kedy si ihneď dal prať veci, ktoré mal v tú noc oblečené a vyhodil spomenuté tenisky, nie je „čistá“ podlaha ničím prekvapujúcim. Vyjadrenia obžalovaného o dôvode popísaného konania (opratie vecí) možno považovať za nevierohodné s ohľadom na to, že aj podľa vlastného vyjadrenia bol v stave po požití značného množstva alkoholu v tú noc. V súvislosti s obuvou, ktorú mal mať obžalovaný obutú nie je pre súd zrozumiteľný argument obhajoby, podľa ktorého na kamerovom zázname Polikliniky ProCare o 03.30 hod. je vidieť, že je obutý, nakoľko zistené skutočnosti nie sú závislé na tom, či bol obžalovaný obutý aj po skutku alebo nie. Práve naopak, to, že bol obutý, svedčí pre záver, že v uvedených teniskách prišiel domov a tieto práve z obáv z usvedčenia vyhodil.
Vo vzťahu k obhajobnej námietke, že v danej trestnej veci nebolo skúmané a preverené, či čas kamery (zachytávajúcej obžalovaného v čase 03.30 hod. dňa 11.05.2015) zodpovedá reálnemu času a rovnako nebola preverená ani reálnosť časového údaju na elektronickom zámku, súd uvádza, že to nebolo potrebné, keďže na taký postup nebol žiaden relevantný dôvod. Vzhľadom na účel, ktorému slúžia (predovšetkým pokiaľ ide o kamerový záznam), možno nepochybne vychádzať o správnosti časových údajov, t. j. zachytávanie skutočností v reálnom čase. V tomto smere nebol zaznamenaný najmenší náznak pochybnosti. Pritom v spojení s elektronickým zámkom ide o na seba nadväzujúce zaznamenané časové okamihy, zachytávané zariadeniami na sebe navzájom nezávislých. Ak zapadajú aj do výsledkov vyplývajúcich z vyšetrovacieho pokusu, tvoria jeden celok, preto nie je namieste ich bez ďalšieho spochybňovať a možno z nich relevantným spôsobom vychádzať bez toho, aby bolo nevyhnutné každý samostatne preverovať. Pokiaľ ide o trasu a chôdzu obžalovaného, o nej si možno urobiť obraz práve z kamerových záznamov zachytávajúcich pohyb obžalovaného po skutku a približne aj stav spôsobilosti jeho chôdze, v rámci ktorého by sa nápadne „tackal“, prípadne padal počas chôdze. Vyšetrovací pokus tiež názorne ilustruje vzdialenosť medzi miestom nálezu tela, miestom pohybu obžalovaného zachyteného kamerou z Polikliniky ProCare a miestom bytového domu na adrese Bzovícka 4, Bratislava, ako aj vzájomné časové súvislosti.
S prihliadnutím na konštatované preukázané fakty súd v zhode s názorom prokurátora uzatvára, že práve v časovom rozmedzí 02.55 hod. až 03.30 hod. došlo zo strany obžalovaného k fyzickému útoku na telo poškodenej, kedy s rôznou intenzitou a aj za použitia vínovej fľaše, ktorú mala poškodená so sebou, v krátkom slede opakovane napadol poškodenú L. A., ktorej spôsobil rôzne zranenia jednak v oblasti tváre, krku, hrudníka a jednak v oblasti genitálií. Zranenia poškodenej boli veľmi podrobne dokumentované znaleckým skúmaním pri pitve mŕtvoly poškodenej L. A., ktoré znalec na hlavnom pojednávaní podrobne popísal. Na hlavnom pojednávaní rovnako veľmi precízne vysvetlil najpravdepodobnejší priebeh samotného útoku obžalovaného na poškodenú, ktorý bolo možné rozdeliť do viacerých fáz, počas ktorých sa menila aj vzájomná poloha obžalovaného a poškodenej. S istotou bolo možné ustáliť aj to, že bolo manipulované s telom poškodenej, zjavne v čase, kedy sa táto už nachádzala v bezvedomí, počas ktorého jej obžalovaný spôsobil zranenia v oblasti vagíny a análneho otvoru. Telo poškodenej bolo obžalovaným presunuté z parkoviska na trávnatý porast, kde bolo aj následne nájdené, čomu nasvedčujú vykonané obhliadky miesta činu, počas ktorej boli zaistené viaceré stopy (miesto nálezu tela, automobil značky Citroen Jumper, na ktorom boli nájdené stopy krvi poškodenej). Skutočnosť, že poškodená počas útoku upadla do bezvedomia preukazuje absencia charakteristických poranení pri útoku spočívajúcom v prenikaní predmetom (vínovou fľašou) do pošvy a análneho otvoru. V uvedenej fáze útoku je preukázateľne demonštrovaný sexuálny motív útoku obžalovaného na poškodenú, ako na to správne poukázala obžaloba. Predpokladaný čas smrti menovanej znalci ustálili na deň 11.5.2015 s najväčšou pravdepodobnosťou v časovom úseku medzi ôsmou a štrnástou hodinou. Poškodená teda nezomrela počas útoku obžalovaného, ani ihneď po ňom, ale až o niekoľko hodín.
V súvislosti s dokumentovaným priebehom útoku bolo obhajobou obžalovaného poukázané na to, že na jeho tele neboli po zadržaní nájdené absolútne žiadne škrabance, modriny, oderky, rany, a to
dokonca ani na pohlavnom úde. Tento fakt neexistencie žiadnych zo spomenutých poranení na tele obžalovaného je podľa názoru súdu len logickým dôsledkom toho, že obžalovaná sa nemala ako brániť, keďže po útoku upadla do bezvedomia, čomu jednoznačne nasvedčuje absencia obranných poranení na tele poškodenej s výnimkou istých známok obrany na jej rukách, ktoré však s ohľadom na závery znaleckého dokazovania sú známkou obrany v úvodnej fáze útoku smerujúceho na hlavu poškodenej, kedy si rukami začala brániť tvár. Iné obranné poranenia neboli zistené. Je teda len prirodzené, že ak sa poškodená nebola spôsobilá brániť, nemohla obžalovanému spôsobiť žiadne poranenia. Vzhľadom na predmet použitý pri útoku v oblasti pošvy a análneho otvoru a ním spôsobené zranenia, nebol dôvod ani predpokladať nejaké zranenia na pohlavnom úde obžalovaného. Znalec pritom uviedol, že zranenia poškodenej pri útoku na hlavu mohli byť spôsobené nielen dlaňou alebo zovretou päsťou, ale aj iným tupo-oblým predmetom bez nejakých hrán, pričom tento popis predmetu sedí na množstvo vecí, medzi ktoré treba zaradiť aj fľašu nájdenú na mieste činu, na ktorej boli zistené stopy krvi poškodenej. Hoci znalec pripustil možnosť rozbitia fľaše v prípade jej použitia počas útoku vedeného na oblasť hlavy poškodenej, je zrejmé, že táto možnosť je závislá od konkrétnej časti fľaše, ktorá by bola „dotykovou“ časťou. Všetky vyššie uvedené skutočnosti dávajú odpoveď na otázku, prečo neboli na obžalovanom nájdené stopy po zranení.
Pokiaľ ide o časové rozpätie, ktoré obžalovaný mal na spáchanie skutku, toto je možné považovať za plne dostatočné. Nie je zrejmé, z čoho obhajoba vychádza pri konštatovaní časovej rozsiahlosti útokov na telesnú integritu poškodenej. Zistené poranenia, ich charakter vrátane miesta v oblastí genitálií, je podľa znalostí a vlastnej rozhodovacej činnosti súdu aj z iných prípadov možné v oveľa kratšom časovom intervale, než ktorý mal k dispozícii obžalovaný. Časové rozhranie je podľa názoru súdu plne dostačujúce nielen pre spôsobenie daných poranení, ale aj pre vyvolanie erekcie u obžalovaného, jeho vyvrcholenie, ako aj na premiestnenie tela poškodenej. Jej hmotnosť (83 kg) v nijakom smere nespochybňuje naposledy uvedenú skutočnosť, keďže medzi zistenými zraneniami boli zaznamenané aj také, ktoré svedčia pre ťahanie poškodenej osoby. Je teda zrejmé, že obžalovaný práve takýmto spôsobom premiestnil telo poškodenej na miesto nálezu jej tela. Pritom treba zdôrazniť, že vzhľadom na zistenia ohľadne mechanizmu vzniku zadokumentovaných poranení, ako aj skutočnosti vyplývajúce z obhliadok miesta činu, medzi miestom napadnutia - útoku a miestom nálezu tela, nebola väčšia vzdialenosť. Okolnosť vyplývajúca z výpovede svedkyne X. P., že obžalovanému v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu, trvalo dlhú dobu, kým mal erekciu a následne vyvrcholenie, je potrebné vnímať len situačne, nakoľko svedkyňa Q. M. uviedla niečo úplne iné, pričom aj v tomto prípade mal obžalovaný požívať alkohol. Ide o skutočnosť, ktorá sa u obžalovaného prejavuje individuálne.
Sexuálny motív obžalovaného okrem už popísaného spôsobu použitia fľaše je možné oprieť o jeho zvýšené sexuálne pudenia, o evidentne bohatý sexuálny život a dokladovaný spôsob, akým k nemu dochádzalo, resp. ako a kde obžalovaný vyhľadával príležitosti na zoznámenie sa (výpoveď obžalovaného a svedkýň, s ktorými mal sexuálny pomer). Ďalej je vykonaný spôsob činu v kontexte existencie daného motívu podopretý výsledkami znaleckého skúmania znalcami psychiatrami a znalcom psychológom (tu z hľadiska znalcom zistených osobnostných charakteristík obžalovaného, nie z hľadiska jeho priamej odpovedi na otázku o motíve) a výsledkami falopletyzmografického vyšetrenia obžalovaného podrobne popísanými na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku. Ohľadne sexuálneho motívu vypovedá aj správanie obžalovaného zachytené na kamere z podniku Piccolo, kde je zaznamenaný aj spôsob, akým obžalovaný tancoval so svedkyňou M.. Z výpovedí svedkov M. a D. tiež vyplýva, že obžalovaný a poškodený chceli ísť na byt, pričom možno odôvodnene usudzovať, že týmto bytom mal byť práve byt, kde býval obžalovaný. To má oporu jednak vo výpovedi obžalovaného, ale aj svedkýň (partneriek obžalovaného) z ktorých je zrejmé, že tento si bežne vodieval dievčatá na byt, kde sa zdržiaval, t. j. na Bzovícku ulicu č. 4, Bratislava. Dokumentuje to aj cesta nočným spojom N95, nakoľko tento zastavoval aj na zastávke Bzovícka. Na trase nočného spoja N95 sa pritom v smere od Hlavnej stanice do vozovne Petržalka nachádzajú aj zastávky Betliarska, Bzovícka, ale aj Šintavská (nie nepodstatné pokiaľ ide aj o skutok v bode I.). V konečnom dôsledku na sexuálny motív poukazuje aj skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu v bode I., ktorý mal súd vykonaným dokazovaním tiež za preukázaný.
Otázka položená zo strany obhajoby spochybňujúca úmysel obžalovaného poškodenú usmrtiť z dôvodu, že poškodená mala záujem o obžalovaného, chcela s ním ísť na byt, uspokojovala ho a súčasne sa jej nepáčilo, že obžalovaný komunikoval so svedkyňou M., má predovšetkým význam čo do právnej kvalifikácie stíhaného skutku. Už tu je ale možné poukázať na to, že medzi obžalovaným a poškodenou
došlo k nejakému konfliktu v podniku Piccolo, čo je zaznamenané na kamere z tohto miesta, nech bola jeho príčina akákoľvek. Tu je možné badať zárodok napätia medzi nimi, ktorý neskôr vyústil do fyzického útoku na poškodenú, na ktorý mu poškodená mohla dať podnet jednoducho tým, že odmietla uspokojiť jeho túžbu po sexe. To zodpovedá aj skutočnostiam vyplývajúcim z výpovede svedkyne X. P., ktorá popísala násilné správanie obžalovaného v súvislosti s potrebou jeho sexuálneho uspokojenia, ktoré súd nemal dôvod spochybňovať z dôvodov už uvedených. Uvedené nie je v nijakom rozpore s tým, že by poškodená prejavovala o obžalovaného záujem, nakoľko záujem o obžalovaného nie je možné stotožňovať s jej záujmom o sex, na ktorý nemožno bez ďalšieho usudzovať len preto, že k nejakým intímnostiam medzi obžalovaným a poškodenou došlo. Naposledy naznačená okolnosť sa však opiera iba o výpoveď samotného obžalovaného, ktorú nemožno považovať za vierohodnú. Je nepochybné, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a v zhode zo zisteniami znalcov a výpoveďou svedkyne X. P. prejavoval známky agresívneho správania, o čom svedčí jednoznačne agresívny akt (fyzický aj verbálny) voči úplne neznámej osobe v podniku Piccolo, zachytený kamerou a popísaný svedkom D.. Podľa tohto svedka mal obžalovaný niečo kričať aj na poškodenú, nie však z dôvodu hlasnej hudby, nakoľko tomu nenasvedčovala jeho gestikulácia.
Pri posudzovaní vierohodnosti skutočností prezentovaných obžalovaným vo svojich výpovediach súd mohol vychádzať nielen z jeho vyjadrení ohľadne tenisiek, ktoré mal mať obuté v čase skutku a ktoré následne vyhodil a vyjadrení s tým spojených (napr. obutie pevnej teplej obuvi v danom období), ktorými sa súd v rámci svojich úvah pri hodnotení dôkazov už zaoberal, ale aj z ďalších skutočností. Obžalovaný sa v danej trestnej veci vo vzťahu k tomuto skutku odvolával na to, že od momentu, kedy s poškodenou opustili podnik Piccolo, si už nepamätá. Tento svoj „výpadok“ pamäti na čas skutku odôvodňoval tým, že v priebehu celého dňa 10.05.2015 požíval alkoholické nápoje a aj v minulosti sa mu už stalo, že po požití väčšieho množstva alkoholu mal takýto výpadok pamäte a obhajoba v tomto smere poukázala aj na výpoveď svedkyne X. P., ktorá túto okolnosť, t. j. že k takýmto stavom u obžalovaného po požití alkoholu v minulosti dochádzalo, potvrdila. Pokiaľ však ide o samotný výpadok pamäte obžalovaného na obdobie po opustení podniku Piccolo, možno o úplnom výpadku pamäte obžalovaného vysloviť zásadné pochybnosti a jeho obhajobu z tohto hľadiska považovať za účelovú. Ako na to poukázal už prokurátor, obžalovaný si v zásadných podrobnostiach presne pamätal priebeh dňa 10.05.2015, ako aj stretnutie s poškodenou a ich spoločne strávený čas až do príchodu do podniku Piccolo, kde sa preukázateľne zdržiavali dňa 11.05.2015 od 01:41 hod. do 02:19 hod. Následne si s odstupom času mal pozoruhodne spomenúť práve iba na ten časový úsek, kedy vystúpili z autobusu, pričom uviedol, že poškodená mala padať a mala ho sexuálne uspokojovať. Pokiaľ by malo k takémuto oživeniu pamäťovej stopy dôjsť, možno predpokladať ich oživenie v hrubých rysoch aj na iné časové okamihy, pričom v tomto smere možno vychádzať aj zo zistení znalcov psychiatrov, prezentované na hlavnom pojednávaní, že nie je daný predpoklad na takú rozsiahlu stratu pamäte obžalovaného, aj keď bol pod vplyvom alkoholu. Tu je namieste tiež poukázať na konanie obžalované v čase bezprostredne po tom, čo sa doma zobudil, na ktoré už súd poukázal. Za opodstatnený pri hodnotení vierohodnosti výpovede obžalovaného tu možno považovať aj argument prokurátora, v zmysle ktorého obžalovaný nekontaktoval po skutku poškodenú, čo je v rozpore s elementárnymi základmi logiky, keďže uviedol, že si nepamätá, ako ten večer s poškodenou skončil. Skutočnosť, že by obžalovaný mal poškodenú nechať na danom mieste iba preto, že ju nevedel zodvihnúť zo zeme, nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko z kamerového záznamu (zachytávajúceho obžalovaného a poškodenú pri vystúpení z autobusu) je evidentné, že v takom stave nebola a táto skutočnosť nevyplýva ani z výpovede svedka M. C., ktorý v nijakom smere nenaznačil, že by poškodená potrebovala pomoc inej osoby pri vystúpení z autobusu. V priamom rozpore je táto okolnosť s vyjadrením obžalovaného o tom, že ho poškodená mala sexuálne uspokojovať, čo si asi ťažko možno predstaviť za situácie, že nebola spôsobilá vstať zo zeme. Je zrejmé, že obžalovaného obhajobne vyjadrenie možno v tomto smere považovať za čisto účelové, vedené snahou o vyvolanie čo najväčších pochybností čo do otázky viny. Vo vzťahu k jeho vierohodností a pravdivosti ním uvádzaných skutočností vypovedá tiež to, že podľa svojho vyjadrenia si mal pred spaním vyzliecť svoje oblečenie po tom, čo prišiel v danú noc domov. Pred znalcami psychiatrami sa však mal vyjadriť úplne inak, čo znalec na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil.
O vierohodnosti osoby obžalovaného nakoniec vypovedá aj jeho snaha spochybniť vyjadrenie svedkyne X. M., ktorá vo svojej výpovedi z prípravného konania popísala, čo jej o zoznámení poškodenej L. A. s osobou menom S., t. j. s obžalovaným, sama poškodená uviedla. Podľa svedkyne jej mala poškodená uviesť, že sa niekde v meste išla vyčúrať, pritom ju tam mal obžalovaný šmírovať. Súdu nie je zrejmý jediný dôvod, pre ktorý by si to menovaná svedkyňa mala vymyslieť, rovnako ako ani to, prečo by
takúto okolnosť poškodená svedkyni spomenula, pokiaľ by sa nezakladala na pravde. Naopak, uvedené správanie obžalovaného je preukázané tým, pod akým menom mala poškodená L. A. obžalovaného uloženého vo svojom mobilnom telefóne („S. debil“) a v sms komunikácii medzi nimi zo dňa 10.05.2015 (kde mu uviedla, že pôjde s ním pod podmienkou, že bude normálny). Uvedené len dokresľuje všetky zistené skutočnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného, jeho zámerom a nepriamo podporuje záver o sexuálnom motíve obžalovaného, preukázaného inými vo veci vykonanými dôkazmi.
K vyššie rozoberanej otázke súd záverom uvádza, že záver o nevierohodnosti osoby obžalovaného nie je narušený ani tým, že znalec psychológ uviedol, že u obžalovaného konfabulácia neprichádza do úvahy, lebo netrpí poruchou pamäti. Táto okolnosť bola znalcom na hlavnom pojednávaní náležitým spôsobom vysvetlená a nepochybne nemôže uvedený záver súdu vyvrátiť.
Nepochybný záver o vine je v kontexte vyššie uvedeného možné oprieť aj o závery znaleckého dokazovania vzťahujúce sa ku skúmaniu duševného stavu obžalovaného a jeho osobnosti, na ktoré súd poukázal v súvislosti s odôvodnením skutku v bode I. Tento záver má tiež oporu vo vykonaných listinných a vecných dôkazoch vrátane kamerových záznamov a skutočnostiach zachytených znalcom na CD nosiči.
Vychádzajúc z takto zistených skutočností ako výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania, závermi, ku ktorým súd na základe hodnotenia dôkazov dospel a s prihliadnutím na vyššie popísané úvahy, ktorými sa súd riadil a spravoval pri hodnotení dôkazov, možno s istotou konštatovať, že skutok v bode II. sa stal tak, ako je to popísané v obžalobe a že páchateľom tohto skutku je obžalovaný S. X..
Zistený skutkový stav bol podľa názoru súdu aj správne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno g/ Trestného zákona, nakoľko boli naplnené všetky obligatórne (objektívne a subjektívne) znaky tejto skutkovej podstaty vrátane znaku kvalifikačného, odôvodňujúceho použitie vyššej trestnej sadzby.
Právna kvalifikácia daného skutku sa odvíja predovšetkým od subjektívnej stránky, ktorej obligatórnou zložkou je zavinenie. V predmetnej trestnej veci je možné uvažovať len o zavinení vo forme úmyslu (§ 15 písmeno a/ alebo písmeno b/ Trestného zákona).
Bolo teda nevyhnutným predmetom dokazovania aj to, či je daná úmyselná forma zavinenia vo vzťahu k všetkým skutočnostiam vyžadovaných príslušnou skutkovou podstatou trestného činu, resp. či sa vzťahuje na všetky ostatné znaky uvedené v Trestnom zákone vrátane toho, k akému následku úmysel obžalovaných smeroval. Zavinenie totiž predstavuje vnútorný psychický vzťah páchateľa ku všetkým skutočnostiam (resp. znakom) tvoriacim trestný čin a následok predpokladaný určitou skutkovou podstatou je jednou z takýchto skutočností (znakom objektívnej stránky trestného činu). V prejednávanej trestnej veci je to práve zavinenie k následku, od ktoré závisí právna kvalifikácia súdeného skutku. Pokiaľ by nebol preukázaný úmysel iného usmrtiť a na spôsobenie smrti sa vzťahuje iba zavinenie vo forme nedbanlivosti, nebola by naplnená subjektívna stránka obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona a v takom prípade o takýto trestný čin vôbec nemôže ísť, ale do úvahy by prichádzala iná právna kvalifikácia v závislosti od toho, k akému následku a ostatným relevantným skutočnostiam sa úmysel viaže. Vykonaným dokazovaním mal však súd za preukázané aj Trestným zákonom požadované zavinenie pri tomto trestnom čine, t. j. úmyselné zavinenie vo vzťahu k následku spočívajúcom v usmrtení iného.
Zavinenie ako subjektívnu kategóriu je pri neexistencii priznania obžalovaného možné zistiť a uchopiť predovšetkým cez existujúce a poznateľné objektívne skutočnosti, ktorých odhaľovanie bolo predmetom vyšetrovania a dokazovania. Záver o zavinení páchateľa k následku je záverom právnym, pričom vôľový aspekt konania musí byť determinovaný (určovaný) subjektívnymi a objektívnymi okolnosťami prípadu. V predmetnej trestnej veci bol zistený taký rozsah skutočností predovšetkým objektívnej povahy, ktorý jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností poukazuje na úmyselné zavinenie obžalovaného S. X. usmrtiť poškodenú L., a to vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Na vedomosť o následku (v danom prípade usmrtenie) a uzrozumenie s jeho spôsobením
možno usudzovať najmä z povahy a intenzity útoku, zo spôsobu spáchania činu (na ktoré miesta, resp. časti tela útok smeroval) a napríklad aj z pohnútky činu.
Práve spôsobom vykonania činu vrátane miesta útoku na telo poškodenej v prvej fáze, ako aj následne v čase, kedy poškodená evidentne bola v bezvedomí, poukazuje na to, že obžalovaný musel mať vedomosť o možnosti spôsobenia jej smrti a s takýmto následkom bol aj uzrozumený. V predmetnej trestnej veci bolo preukázané, že obžalovaný opakovane útočil (údermi stredne veľkej až väčšej intenzity, nie však „extra“ veľkej, keďže nedošlo ku vzniku zlomením) na hlavu poškodenej takou intenzitou, ktorou jej boli spôsobené zranenia vedúce k jej smrti. Na hlavu poškodenej útočil aj neskôr v čase, kedy bola v bezvedomí, pričom v tomto čase útočil aj na hrudník poškodenej a aj na oblasť genitálií a análneho otvoru. Je nepochybné, že každý, aj priemerne uvažujúci človek, musí mať vedomosť o tom, že ak opakovane útočí na oblasť hlavy (spôsobom spôsobilým vyvolať otras mozgu), môže to mať za následok smrť osoby, bez ohľadu na to, že nešlo o útoky extrémne vysokej intenzity a bez ohľadu na to, či je pod vplyvom alkoholu. V tomto kontexte preto možno uvažovať o uzrozumení obžalovaného so spôsobením následku, ktorý je daný tiež tým, že obžalovaný počas útoku musel zaznamenať bezvedomie poškodenej, ako aj tým, že po spáchaní skutku ju nechal na mieste činu s evidentnými známkami zranení a v už uvedenom stave bezvedomia. Na nepriamy úmysel zrejme poukazuje aj zistený motív činu. Preukázané skutočnosti v spojení s osobnostným profilom obžalovaného neumožňujú bezpečný, t. j. stopercentný záver o úmysle priamom, naopak, o nepriamom úmysle nemožno mať nijaké pochybnosti. Z vykonaného dokazovania možno mať za preukázané totiž to, že primárne bolo zámerom obžalovaného uspokojiť svoj sexuálny pud (čo svedčí pre neexistenciu priameho úmyslu k spôsobeniu následku v podobe smrti poškodenej, resp. o ňom vyvoláva odôvodnenú pochybnosť), avšak bez ohľadu na spôsobený následok, t. j. i za cenu usmrtenia poškodenej (jednoznačne dané uzrozumenie so spôsobením uvedeného následku, teda smrti poškodenej).
Vzhľadom na obhajobu obžalovaného súd k zmene právnej kvalifikácie skutku v prípravnom konaní uvádza, že nie je rozhodujúce, kedy došlo k takejto zmene právnej kvalifikácie. V danom prípade sa konkrétne jedná o moment, kedy bol doručený znalecký psychologický posudok, na základe čoho došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku v smere jej rozšírenia aj o kvalifikačný znak spočívajúci v osobitnom (sexuálnom) motíve podľa § 145 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno g/ Trestného zákona. Za rozhodujúce je potrebné považovať to, že tento osobitný (sexuálny) motív bol dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní preukázaný. Opäť možno súhlasiť s tvrdením obhajoby, že motív je otázkou právnou, ktorú je oprávnený posudzovať a riešiť iba súd. Súd v tejto súvislosti neprihliadal na priame konštatovanie znalca o motíve obžalovaného. V prejednávanej trestnej veci v súvislosti so skutkom v bode II. bol tento motív preukázaný na jednej strane osobnostnými črtami obžalovaného a výsledkami falopletyzmografického vyšetrenia obžalovaného vrátane jeho zvýšeného pohlavného pudenia, na strane druhej povahou a spôsobom spáchania skutku a okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, resp. ktoré mu predchádzali.
K výroku o treste a o ochrannom opatrení
V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.
Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§ 34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).
V prejednávanej trestnej veci pritom súd zistil, že tak u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona za použitia tzv. asperačnej zásady, t. j. zostrujúcej zásady pri ukladaní trestu upravenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona. V danom prípade ukladaním úhrnného trestu súd postihuje spáchanie troch trestných činov spáchaných dvomi skutkami, pri ktorých,
z hľadiska druhov trestných činov, ide o prečin a dva zločiny, z ktorých zase jeden je obzvlášť závažným zločinom. Nakoľko trestná sadzba upravená v § 145 odsek 2 Trestného zákona predstavuje dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, reálne uplatnenie asperačnej zásady neprichádza do úvahy. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu totiž nesmie prevyšovať hranicu dvadsaťpäť rokov. Napriek tomu, použitie § 41 odsek 2 Trestného zákona musí byť vo výrokovej časti o treste obsiahnuté.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť v podobe spáchania viac trestných činov podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona. Na túto priťažujúcu okolnosť (spáchanie viac trestných činov) mohol súd v danom prípade prihlidať, nakoľko táto okolnosť nenašla svoj výraz pri použití asperačnej zásady, keďže nemohla mať za následok zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu z vyššie uvedeného dôvodu. Teda v tomto prípade nemôže ísť o dvojité pričítanie tej istej skutočnosti v neprospech obžalovaného.
Obžalovanému určená výmera úhrnného trestu odňatia slobody 24 rokov za skutky uvedené v bode I. a II. tohto rozsudku v plnej miere odzrkadľuje ich mimoriadnu závažnosť. Tento trest je teda podľa názoru súdu potrebné považovať za adekvátny s ohľadom na ohavný spôsob spáchania tak zločinu znásilnenia, ako aj obzvlášť závažného zločinu vraždy, ktorý vyplýva zo zistených zranení na telách poškodených, ktorý už súd nepovažuje za vhodne a ani potrebné opätovne uvádzať. Pri skutku v bode I. je daný brutálnosťou útoku na poškodenú, obdobne ako pri druhom skutku, ktorý však nemohol byť zohľadnený v právnej kvalifikácii tohto skutku, nepochybne je však z neho možné vychádzať pri určovaní výmery trestu. Pri tomto skutku má nepochybne význam aj to, že obžalovaný fyzicky útočil na telo poškodenej aj po tom, čo už bola v bezvedomí a v tomto čase na nej vykonal útok fľašou do oblasti genitálií a análneho otvoru. Pri oboch skutkoch ide o taký spôsob ich vykonania, ktorý sa svojou závažnosťou dokonca vymyká obvyklému páchaniu trestných činoch rovnakého druhu, resp. identických trestných činov a ktorý by pri iných záveroch vo vzťahu k osobe obžalovaného a možnostiam jeho nápravy, odôvodňoval dokonca výnimočný trest v podobe doživotného trestu odňatia slobody. Súd vzal do úvahy aj zavinenie v podobe priameho úmyslu pri skutku v bode I. a nepriameho úmyslu v bode II., preukázané okolnosti, za ktorých boli skutky spáchané a nepochybne ustálený sexuálny motív ich spáchania. Za mimoriadne významný pre určenie danej výmery trestu, t. j. takmer na samej hornej hranici (pokiaľ sa vychádza z hornej hranice 25 rokov) je nevyhnutné považovať to, že oba skutky boli spáchané na mladých ženách Pritom pri skutku v bode I. ide o trestný čin, ktorý je všeobecne spôsobilý vyvolať dlhodobé, prípadne aj trvalé následky z hľadiska spôsobenej traumy, čo vystupuje do popredia pri veku poškodenej týmto skutkom, a to bez ohľadu na to, či obžalovaný mal vedomosť o jej skutočnom veku. Vedomosť o tom, že ide o mladú osobu, nepochybne musel mať aj napriek tomu, že nemusel vedieť o tom, či ide o osobu mladšiu ako 18 rokov. Rovnako predstava obžalovaného o možných, aj sekundárnych následkoch pri tomto trestnom čine, je s ohľadom na jeho osobu viac než zrejmá. Pri druhom skutku bol spôsobený obzvlášť závažný nenapraviteľný následok v podobe úmyselného usmrtenia mladého človeka, ktorý mal mať život ešte len pred sebou.
Na tomto základe pri snahe o spravodlivé potrestanie páchateľa tak, ako to predpokladá § 1 Trestného poriadku, v ktorom je obsiahnutý samotný účel trestného konania, súd dospel k záveru, že spáchaniu týchto skutkov zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 24 rokov. Neuloženie prísnejšieho trestu obžalovanému zohľadňuje predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného a výsledky znaleckého skúmania, z ktorých možno usudzovať na dobrú prognózu možnosti jeho nápravy. K námietke obhajoby ohľadne vyjadrenia znalca k otázke resocializácie sa už súd vyjadril.
Nakoľko podľa výrokovej časti rozsudku je obžalovaný páchateľom obzvlásť závažného zločinu, súd ho v súlade s § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
S prihliadnutím na dikciu § 76 odsek 1 Trestného zákona, ktorý obligatórne predpokladá uloženie ochranného dohľadu v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd obžalovanému uložil aj tento druh ochranného opatrenia, a to na dobu 2 roky podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona. Neuloženie maximálne možnej doby ochranného dohľadu (3 roky) je dané jednak pozitívnou prognózou jeho nápravy, ako aj samotnou výmerou trestu odňatia slobody.
K výroku o náhrade škody
Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že za riadne a včas uplatnený a súčasne preukázaný možno považovať len nárok na náhradu škody uplatnený poškodenou spoločnosťou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. Táto spoločnosť si svoj nárok na náhradu škody vo výške 1.780,83 Eur uplatnila do skončenia vyšetrovania, tento riadne vyčíslila a uviedla dôvody, na základe ktorých si ho uplatňuje. Samotná výška tohto nároku vyplýva z vynaložených nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenej X. N. zadokumentovaných v súdnom spise. Súd preto zaviazal obžalovaného na náhradu spôsobenej škody uvedenej poškodenej spoločnosti v plnej výške.
Čo sa týka nároku na náhradu škody poškodenej X. N., ktorá v priebehu trestného konania dosiahla plnoletosť, pričom do tohto momentu ju zastupoval (vykonával práva poškodeného) aj v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody jej otec X. N., je potrebné uviesť, že suma, ktorú si poškodená prostredníctvom svojho zákonného zástupcu uplatnila nebola zdôvodnená a ani preukázaná. Vzhľadom na nedostatok odôvodnenia svojho nároku, t. j. uvedenia dôvodov, na základe ktorých sa škoda uplatňuje, a to do skončenia vyšetrovania, nebolo možné poškodenej X. N. tento nárok priznať. To platí aj s ohľadom na bodové ohodnotenie jej zranení, nakoľko uplatnená škoda nebola v súvislosti s týmito dôvodmi ani v náznakoch uplatnená.
Uvedené platí aj vo vzťahu k poškodenej X. A., ktorá ňou uplatnenú výšku nároku na náhradu škody, pokiaľ ide o spôsobenie traumy, v priebehu trestného konania relevantným spôsobom nezdokladovala, resp. súdu nepredložila relevantný podklad pre možnosť posúdenia takto uplatneného nároku. V súvislosti s nákladmi vynaloženými na pohreb poškodenej L. A. je potrebné uviesť, že tento dôvod nároku na náhradu škody bol uplatnený a preukazovaný až na hlavnom pojednávaní, teda pre jeho priznanie nebola splnená základná podmienka spočívajúca v jeho uplatnení do skončenia vyšetrovania.
Z uvedených dôvodov súd týchto poškodených postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázala s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.