Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/320/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Výboch - ARTECH, Dekýš 15, Dekýš, IČO: 41 626 478, zastúpený: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, proti žalovanému: LASER media, s.r.o. Opavská 24, Bratislava, IČO: 44 836 759, zastúpený: JUDr. Alica Mendlová, Riečna 2, Bratislava, IČO: 42 137 624, o zaplatenie 917,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 917,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne a to:

- zo sumy 1.842,- eur od 15.9.2012 do 2.11.2012

- zo sumy 917,- eur od 3.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 55,- eur a trovy právneho zastúpenia 534,04 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 20.11.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 917,- eur z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry č. 016/2012 zo dňa 15.8.2012, ktorou žalobca vyúčtoval cenu diela sumou 1.842,- eur. Žalovaný uhradil faktúru len čiastočne a to dňa 2.11.2012 sumou 925,- eur.

Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 9.2.2015 platobným rozkazom č.k. -22, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením. V odpore uviedol, že so žalobcom nikdy žiadnu zmluvu na žiadne služby neuzatvoril ako ani žiadnu objednávku. Žalobca pre neho žiadne služby nevykonal. Potvrdil, že dňa 2.11.20112 zaplatil sumu 925,- eur, urobil tak omylom, nakoľko žalovaný má uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Artin, spol. s r.o., ktorá mu svoje služby pravidelne fakturuje a predmetnú sumu 925,- eur uhradil žalobcovi v domnení, že uhrádza faktúru spoločnosti Artin, spol. s r.o., nakoľko sa jedná o podobný a zameniteľný názov. Doslovne uviedol, že do tohto času o žalobcovi ani nepočul a nemá a nikdy nemal uzatvorený žiaden právny vzťah so žalobcom. Žiadal žalobu zamietnuť a zároveň vzájomným návrhom si uplatnil voči žalobcovi úhradu omylom zaplatenej sumy 925,- eur s príslušenstvom a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu Ing. Jozefa Výbocha, výsluchom svedka Ing. B. X., vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise - faktúra č. 016/2012, Výpis z účtu žalobcu,

Upomienka zo dňa 3.12.2012, 11.2.2013, faktúra č. 44150231, Prehlásenia a potvrdenia zmluvných strán zo dňa 3.11.2010, faktúra č. 19/2011 a 003/2012 spolu s výpismi z účtu, výpisy z obchodného a živnostenského registra a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Faktúrou č. 016/2012 žalobca vyúčtoval žalovanému sumou 1.842,- eur vykonané dielo a to:

- grafické spracovanie propagačných printových materiálov v množstve 2 ks, po 400,- eur bez DPH,

- vytvorenie multimediálnych spotov v počte 5 ks po 25,- eur,

- vytvorenie multimediálneho banneru v počte 1 ks za 100,- eur,

- vytvorenie a aplikácia multimediálneho prehrávača v počte 1 ks za 200,- eur,

- aktualizácia a úprava stránky www.lasermedia.sk <http://www.lasermedia.sk> za 310,- eur.

Faktúra bola splatná 14.9.2012.

Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že dňa 2.11.2012 spoločnosť LASERMEDIA s.r.o., uhradila sumu 925,- eur, pričom ako variabilný symbol uviedla číslo faktúry 016/2012.

Žalobca Upomienkou zo dňa 3.12.2012, ako aj 11.2.2013 vyzýval žalovaného na doplatenie neuhradenej čiastky 917,- eur na základe faktúry č. 016/2012. Podacie lístky ako dôkaz o doručovaní upomienok v kópii založil do spisu.

Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že spolupráca medzi sporovými stranami začala v roku 2010 a to tak, že si ho žalovaný našiel na internete, spočiatku robil pre žalovaného internetové stránky, propagačné materiály, prospekty a vizitky, v roku 2012 sa prešlo na výrobu videí a reklamných spotov, čoho sa týka aj neuhradená faktúra. Žalobca pri vykonávaní diela spolupracoval s Ing. X., ktorý viedol komunikáciu so žalovaným. Videá sa nedali žalovanému poslať pre ich veľký objem mailom, preto mu dal žalovaný prístup na svoj server, kam ich žalobca umiestňoval a kde sa dodnes nachádzajú. Žalovaný má 3 spoločníkov, jeden z nich vlastní spoločnosť Kvant, ktorá je vlastníkom serveru, kam boli videá posielané. Žalobca sa počas pojednávania na svojom osobnom PC prihlásil na server Kvant, čím preukázal súdu, že obdržal od žalovaného prihlasovacie údaje na uvedený server.

Na vyvrátenie tvrdení žalovaného, že žalobcu nepozná a nikdy s ním nespolupracoval, založil žalobca do spisu nasledovné faktúry:

- faktúra č. 19/2011 na sumu 1.146,- eur splatná 14.11.2011, ktorou vyúčtoval grafické spracovanie internetovej stránky a propagačných materiálov. Žalovaný faktúru uhradil dňa 25.11.2011.

- faktúra č. 003/2012 na sumu 780,- eur splatná 27.2.2012, ktorou vyúčtoval grafické spracovanie propagačných materiálov. Žalovaný faktúru uhradil dňa 27.2.2012 v sume 650,- eur.

Svedok Ing. B. X. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu so žalobcom sa stretli s konateľom žalovaného pánom A. a dohodli si podmienky spolupráce ohľadne tvorby web stránok, spotov a printových súborov. Dohoda bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, zastúpeným pánom A.. Svedok dohodnuté činnosti vykonával od roku 2011, o čom svedčia aj písomné doklady a to mailová komunikácia s pánom K., I. a Z. (konateľ žalovaného). Boli mu zasielané kontakty na konkrétnych zákazníkov, ktorí mu zasielali podklady na výrobu spotov a tieto svedok po odsúhlasení odovzdával priamo žalovanému, ktorý ich použila na LED panely. Odovzdávanie bolo formou úschovne, t.j. zasielal spoty na server, odkiaľ si to žalovaný stiahol. Práce mu boli hradené žalobcom, okrem poslednej faktúry, nakoľko táto nebola zaplatená žalobcovi zo strany žalovaného. Súd umožnil svedkovi prezentovať ukážky vytvorených materiálov pre žalovaného priamo na pojednávaní. Svedok uviedol, že komunikoval priamo so žalovaným a to na základe dohody, ktorú mal v tomto smere uzatvorenú so žalobcom.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že žiadna spolupráca, výsledkom ktorej by bola neuhradená faktúra medzi účastníkmi neexistovala, neexistuje žiadne právny titul, ako napr. zmluva o spolupráci, pokiaľ by aj žalovaný pripustil, že práce boli vykonané na základe ústnej zmluvy, absentuje objednávka. Predchádzajúce faktúry, ktoré žalovaný uhradil sa týkali inej spolupráce a to výroby web stránok. Žalovaný spornú faktúru čiastočne uhradil omylom, nakoľko takéto úkony vykonávajú zamestnanci žalovaného. Ďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko z výsluchu svedka vyplynulo, že služby za ktoré bola žalovanému vystavená sporná faktúra vykonávala tretia osoba, ktorá nie je zamestnancom a ani v inom vzťahu so žalobcom. Svedok nevedel vysvetliť, akých prác sa mala sporná faktúra týkať, on iba čítal údaje z faktúry žalobcu, ktorú mal k dispozícii. Ďalej namietla

pasívnu legitimáciu žalovaného v spore nakoľko nebolo preukázané, že je so žalobcom v zmluvnom vzťahu.

Na preukázanie svojich tvrdení o mylnej čiastočnej úhrade založil žalovaný do spisu písomný doklad - Prehlásenie a potvrdenie zmluvných strán zo dňa 8.11.2010, ktoré uzatvorila spoločnosť Artin, spol. s r.o., ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom a predmetom ktorého bol nájom časti výkladu na 1. poschodí v budove OD Dargov, na Štúrovej ul. č. 1 v Košiciach, ako aj faktúru č. 44150231,ktorou spoločnosť Artin spol. s r.o., ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako odberateľovi nájom reklamnej plochy za II. štvrťrok 2015 sumou 756,- eur.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej

činnosti.

Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná /§ 536 ods. 3/, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

priamo neupravuje postup zmluvných strán pri uzavieraní zmluvy o dielo. Z toho dôvodu je potrebné použiť postup podľa § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka použijú sa predpisy občianskeho práva. Vychádza sa preto z § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

Uzavretie zmluvy o dielo je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa skladá z návrhu zmluvy a z jeho prijatia.

Základnou podmienkou návrhu zmluvy je jeho dostatočná určitosť a jednoznačné vyjadrenie prejavu vôle navrhovateľa, že chce uzavrieť zmluvu o dielo.

Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné včasné konanie z ktorého možno vyvodiť jej súhlas je prijatím návrhu / § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka/.

Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek, včas urobeným spôsobom pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu.

Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah

návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu /napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny/ bez upovedomenia navrhovateľa.

V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že účastníci konania, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili konkludentným spôsobom zmluvu o dielo takým spôsobom, že žalobca akceptoval ústnu objednávku na vykonanie diela ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca vykonal pre žalovaného objednané dielo, ktoré mu vyúčtoval faktúru č. 016/2012 na sumu 1.842,- eur s dátumom splatnosti 14.9.2012. Fraktúra zároveň plnila aj funkciu dodacieho listu, keďže jednotlivé poskytnuté služby boli vyšpecifikované čo do množstva a druhu, spolu s uvedením ich ceny. Uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo potvrdil súdu vo svojej výpovedi svedok Ing. X., ktorý potvrdil, že bol pri tejto ústnej dohode prítomný, dohodu uzatvoril žalobca s konateľom žalovaného pánom A.. Svedok mal vedomosť o tom, čo bolo predmetom dohody, nakoľko sám sa na predmete zmluvy podieľal a spoty ktoré boli vyúčtované neuhradenou faktúrou sám vyhotovil a zaslal na server žalovaného, resp. server spoločnosti Kvant, ku ktorému mal od žalovaného prístupové heslá. Práce boli doručované žalovanému týmto spôsobom z toho dôvodu, že vzhľadom na ich veľký objem nebolo možné doručiť ich žalovanému mailom. Svedok na svojom osobnom PC v priebehu svojej výpovede poskytol súdu ukážku prác, ktoré pre žalovaného vykonal. Je pravdou, že nebol v konaní predložený priamy dôkaz o tom, že žalovaný práce prevzal, ale tým, že vystavenú faktúru č. 016/2012 čiastočne uhradil má súd za to, že uznal aj zvyšok svojho záväzku z faktúry.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Právnym dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania už neexistoval z dôvodu, že nikdy ani nevznikol, alebo preto, že ešte pred uznaním zanikol, avšak dôkazné bremeno v tomto smere je na dlžníkovi. V prípade, že dlžník neunesie dôkazné bremeno dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, súd bude mať skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú.

Čiastočnú úhradu faktúry súd v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka posúdil ako uznanie zvyšku dlhu.

Tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore proti Platobnému rozkazu ako aj v ďalších vyjadreniach v priebehu konania v tom smere, že faktúra bola žalovanému uhradená omylom, považoval súd za účelové a nepravdivé. Žalovaný dňa 2.11.2012 faktúru čiastočne uhradil, pričom platbu riadne označil variabilným symbolom, t.j. číslom faktúry a teda mal vedomosť o tom, ktorú faktúru platí. Na faktúre bol žalobca riadne označený svojím obchodným menom Ing. Jozef Výboch - ARTTECH, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za podobné a zameniteľné s obchodným menom spoločnosti Artin spol. s.r.o.. Je pravdou, že žalovaný preukázal že má s uvedenou spoločnosťou uzatvorený zmluvný vzťah, v odpore priamo uviedol, že táto spoločnosť mu pravidelne fakturuje svoje služby, avšak na preukázanie týchto tvrdení zaslal do spisu jedinú faktúru, ktorou spoločnosť Artin spol. s r.o., vyúčtovala nájom reklamnej plochy za 2. štvrťrok 2015. Pokiaľ by táto spoločnosť žalovanému pravidelne fakturovala s najväčšou pravdepodobnosťou by žalovaný založil do spisu viaceré faktúry a to predovšetkým za obdobie, v ktorom bola vystavená sporná faktúra, ktorá je predmetom sporu. Pokiaľ aj by súd uznal tvrdenie žalovaného o omyle pri úhrade faktúry je nepochopiteľné, že takéto tvrdenie prvý krát prezentoval až v podanom odpore proti platobnému rozkazu, t.j. cca 2 a pol roka po tom, ako sa svojho omylu dopustil a to aj napriek tej skutočnosti, že bol opakovane na doplatenie spornej sumy 917,- eur vyzývaný upomienkami zo strany žalobcu a to v dňoch 3.12.2012 a 11.2.2013. Už v tomto čase teda mohol a mal žalovaný zistiť, že faktúra č. 016/2012 bola uhradená omylom spoločnosti o ktorej žalovaný v odpore tvrdil, že do tohto

času (zrejme do doručenia platobného rozkazu) o žalobcovi ani nepočul a nemá a nikdy nemal s ním uzatvorený žiadny právny vzťah. Takéto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, keďže žalobca faktúrami č. 19/2011 a 003/2012 preukázal, že už skôr vykonával pre žalovaného určité práce a tieto práce mu boli žalovaným aj uhradené tak, ako to vyplýva z výpisov z účtu zo dňa 25.11.2011 a 27.2.2012.

Po zhodnotení všetkých dôkazov dospel súd k záveru, že tvrdenia žalovaného sú účelové, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že v čase uznania záväzku formou čiastočnej úhrady tento záväzok neexistoval z dôvodu, že nikdy nevznikol alebo preto, že ešte pred jeho uznaním zanikol, faktúru č. 016/2012 uhradil z toho dôvodu, že takáto fakturácia bola oprávnená, nedošlo k čiastočnej úhrade v dôsledku omylu, a preto súd žalobe vyhovel a vzájomný návrh žalovaného ako nepreukázaný a neodôvodnený zamietol.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. k 14.9.2012 0,75% ročne a preto súd priznal žalobcovi 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 917,- eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške.

Trovy konania pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 55,- eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 534,04 eur podľa nasledovnej špecifikácie:

- 6 úkonov po 68,60 eur ako súčet tarifnej hodnoty či už zo sumy 917,- eur alebo 925,- eur vo výške 51,45 eur + 17,15 eur ako 1/3 podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby, 3. vyjadrenie k odporu, 4. pojednávanie dňa 11.1.2016, 5. vyjadrenie dňa 2.5.2016, 6. pojednávanie dňa 9.5.2016), t.j. spolu 411,60 eur,

- 2 x režijný paušál po 8,04 eur (za úkony v roku 2014), t.j. spolu 16,08 eur,

- 1 x režijný paušál za 8,39 eur (za úkon v roku 2015),

- 3 x režijný paušál po 8,58 eur (za úkony v roku 2016), t.j. spolu 25,74 eur,

- náhrada za stratu času 2 x 2 polhodiny po 14,30 eur v dňoch 11.1.2016 a 9.5.2016 pri účasti na pojednávaní, t.j. spolu 57,20 eur,

- náhrada cestovného v celkovej výške 15,03 eur a to: 1. dňa 11.1.2016 Svätý Jur - Bratislava a späť 22,6 km pri spotrebe 12,5/100 km a cene PMH 1,16 eur a základnej náhrade za 1 km 0,183 eur vo výške 7,420 eur, 2. dňa 9.5.2016 Svätý Jur - Bratislava a späť 22,6 km pri spotrebe 12,5/100 km a cene PMH 1,23 eur a základnej náhrade za 1 km 0,183 eur vo výške 7,610 eur.

Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon - vyjadrenie zo dňa 11.1.2016, nakoľko tento úkon súd posúdil ako neúčelný a nehospodárny, keďže obsah vyjadrenia bol prakticky totožný s vyjadrením k odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenie navyše nebolo súdom vyžiadané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.