Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/547/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci navrhovateľa E. proti odporcovi Z. o zrušenie vyživovacej povinnosti k dospelému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. -159 zo dňa 11.5.2006 v spojení so zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -195 zo dňa 13.7.2007 počnúc dňom 1.1.2016.

II. Účastníkom konania náhradu trov nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 18.12.2015 domáhal proti odporcovi zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcovi určenej rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní . Ako dôvod uviedol, že odporca v júni 2015 ukončil štúdium na strednej škole a ukončil prípravu na budúce povolanie. Po ukončení štúdia sa zamestnal v Nemocnici Š. Kukuru ako sanitar. Tým došlo na strane odporcu k podstatnej zmene pomerov, preto navrhuje zrušiť vyživovaciu povinnosť od 1.1.2016.

Odporca so zrušením výživného nesúhlasil. Je pravda, že v júni 2015 ukončil stredoškolské vzdelanie, avšak toho času je nezamestnaný a preto nedokáže pokrývať svojej výdavky.

Súd po vykonanom dokazovaní, a to predloženými listinami, spisom tunajšieho súdu a výsluchom účastníkov súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce v konaní zo dňa 11.5.2006 bolo zvýšené výživné pre odporcu zo sumy 1700,00 Sk na 3000,00 Sk od 29.11.2002 do budúcna. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd potvrdil zvýšenie výživného za obdobie od 19.11.2002 do 30.9.2006 a za obdobie od 1.10.2006 do budúcna zmenil rozsudok tak, že výživné určil vo výške 2000,00 Sk mesačne. Takáto vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi trvala aj v čase rozhodovania súdu.

Zo zhodných výpovedí oboch účastníkov súd zistil, že odporca ukončil štúdium na strednej škole v júni 2015.

Navrhovateľ pred súdom vypovedal, že jeho syn v júni 2015 ukončil štúdium na F. a ďalej sa na povolanie nepripravuje. Jeho vyživovacia povinnosť preto skončila. Má ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletej 10-ročnej dcére, ktorú má z druhého manželstva. Na jej výživu prispieva 65,- Eur mesačne, a to na základe rozhodnutia tunajšieho súdu. Zarába minimálnu mzdu s tým, že v čistom mu mesačne vychádza okolo 360,- Eur. Žije v P. u svojich rodičov.

Odporca vypovedal, že je pravda, že v roku 2015 v júni ukončil štúdium na F. vykonaním maturitnej skúšky. Po ukončení stredoškolského štúdia bol nezamestnaný do 12.8.2015, kedy som sa zamestnal v O.. Pracovný pomer s ním bol ukončený ku dňu 12.11.2015 v skúšobnej dobe a od 12.11.2015 je vedený v evidencii ako nezamestnaný. So zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pretože v súčasnej dobe nastúpil na absolventskú prax v spoločnosti H. a jeho príjem z tejto činnosti je 128,- Eur mesačne. Iba cestovné P. ho stojí 70,- Eur na mesiac, čiže zo zvyšného príjmu nepokryje svoje základné životné potreby. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v P.. K odboru štúdia uviedol, že je zdravotný asistent, ide o najnižšie zdravotnícke povolanie. Ak by som chcel vykonávať funkciu zdravotného brata musel by mať podľa súčasných podmienok vysokoškolské vzdelanie. Zamestnanie si hľadal v rámci mesta Michalovce v zdravotníckych zariadeniach, pričom sa mu nepodarilo zamestnať, mimo Michaloviec zamestnanie nehľadal. Z dokladov predložených odporcom súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce a absolvent školy Z. uzavreli dohodu, predmetom ktorej je úprava práv a povinnosti absolventa školy a úradu pri zabezpečení a vykonávaní absolventskej praxe pre absolventa školy na pracovnom mieste u zamestnávateľa za účelom získania odborných zručností a praktických skúseností. Dohoda bola uzavretá na vykonávanie absolventskej praxe od 18.1.2016 do 30.6.2016 po dobu 5 mesiacov a 14 dní, v počte 5 pracovných dní v týždni a v týždennom pracovnom čase v rozsahu 20 hodín. Úrad sa zaväzuje uhrádzať absolventovi školy po dobu vykonávania absolventskej praxe u dohodnutého zamestnávateľa, paušálny príspevok mesačne vo výške 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona 601/2003 o životnom minime pričom výkon praxe je v spoločnosti H. ako zdravotnícky laborant.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí do času, kým nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zanikla, preto návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel z týchto dôvodov:

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť (aj rušiť), ak na strane oprávnenej alebo povinnej osoby došlo od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom k zásadnej zmene pomerov, z ktorých sa pri rozhodovaní vychádzalo. Ako vyplynulo z vyjadrenia samotného odporcu, ukončil prípravu na povolanie vykonaním maturitnej skúšky na strednej zdravotníckej škole a ďalej v štúdiu nepokračuje, preto došlo na strane oprávnenej osoby k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti. Odporca argumentoval, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvá, pretože je nezamestnaný a nie je schopný uspokojovať svoje potreby a nemôže sa zamestnať.

K týmto dôvodom súd udáva, že samotná skutočnosť, že odporca je evidovaný nezamestnaný a nemá žiadny príjem nepostačuje na preukázanie, že odporca nie je schopný sám sa živiť. Podľa názoru súdu odporca ukončením štúdia získal všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere. Nie je vylúčené, aby v odôvodnených prípadoch aj napriek ukončeniu prípravy na povolanie vyživovacia povinnosť rodiča trvala naďalej. Ide však o výnimočné prípady, ak dieťa pre objektívne príčiny nie je schopné prácu vykonávať, najmä ak mu to nedovoľuje zdravotný stav, vek, či pokračovanie v ďalšom štúdiu potrebnom pre výkon povolania. Súd na strane odporcu takéto dôvody nezistil. Ako vyplýva z vyjadrení odporcu, tento sa po ukončení štúdia na strednej škole od 12.8.2015 zamestnal vo svojom odbore v Michalovciach a z tejto činnosti mal príjem. Je pravda, že ku 12.11.2015 s ním bol pracovný pomer ukončený a je vedený v evidencii nezamestnaných. Samotná táto skutočnosť však nemá za následok trvanie vyživovacej povinnosti rodiča. Aj v čase rozhodovania súdu vykonával odporca absolventskú prax na základe dohody s úradom práce za odmenu. Odporca je teda fyzicky spôsobilý vykonávať primeranú prácu na zabezpečenie svojich potrieb. Odporca je zdravotník. Podľa názoru súdu nejde o povolanie, u ktorého je sťažená možnosť realizácie na pracovnom trhu. Podľa vlastného vyjadrenia si odporca hľadal zamestnanie iba v Michalovciach, iných zamestnávateľov vo

svojom odbore nevyhľadal. Nevyhľadával zamestnávateľov ani mimo svoj odbor. Podľa názoru súdu je vecou odporcu vykonať všetko preto, aby si vhodné zamestnanie našiel, prípadne aj mimo svojho odboru a tak zabezpečil uspokojovanie svojich základných potrieb. Odporca sa sústredil iba na Michalovce, iné možnosti zamestnať sa nehľadal. Nie je preto v súlade s dikciou zákona o vyživovacej povinnosti rodičov, aby z ním tvrdených dôvodov prenášal vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa. Ten si ju môže plniť už iba dobrovoľne. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa zanikla ukončením štúdia odporcu. Navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť od 1.1.2016. Keďže ide o návrhové konanie, súd vyhovel návrhu a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi zrušil od 1.1.2016.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v predmete konania, ktorým je usporiadanie privátnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)