Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/1326/1999

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému Ing. Jozef Brunčiak, nar. XX. X. XXXX, s miestom podnikania Žiarska 603/5, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 516 382, pre vymoženie pohľadávky 53.989,18 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou Ex 284/1999, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e . Povinnému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 98,65 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 14. 9. 1999 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 284/1999 na vymoženie pohľadávky vo výške 53.989,18 eura priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, č. 251-4-45-4104/1999 zo dňa 7. 5. 1999. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 * 004383 zo dňa 28. 9. 1999, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 53.989,18 eura a trovy exekúcie.

Uznesením, č. k. -30 zo dňa 2. 11. 2015, právoplatným dňa 29. 12. 2015 súd pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná oprávnená Sociálna poisťovňa a na jej miesto vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.

Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.

Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa § 30 zákona o Sociálnej poisťovni pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.

Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, uloženej rozhodnutím podľa zákona o Sociálnej poisťovni.

Nakoľko osobitný právny predpis, ktorým je zákon o Sociálnej poisťovni, ustanovuje osobitnú úpravu výkonu rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, na výkon uvedeného rozhodnutia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Pretože ide o prekluzívnu lehotu, v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.

Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 5. 1999. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 15. 5. 2009 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 401,99 eura, predložil ich vyúčtovanie a exekútorský spis. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Súd preto zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 14. 9. 1999, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu 95 minút, t. j. za 2 začaté hodiny účelne vynaložených na exekúciu po 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu - 15 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke zo dňa 22. 3. 2000 - 10 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke zo dňa 8. 1. 2007

- 10 minút ( priznané 1x a nie za 16 bánk), vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie

- 15 minút, vypracovanie exekučného príkazu prikázaním z účtu v banke zo dňa 8. 1. 2007 - 10 minút ( priznané 1x a nie za 16 bánk), vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke zo dňa 27. 3. 2015 - 10 minút, vypracovanie exekučného príkazu prikázaním z účtu v banke zo dňa 27. 3. 2015 - 10 minút, t. j. spolu vo výške 400,- Sk. Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov exekučnej činnosti určil čas trvania jednotlivých úkonov tak ako je vyššie uvedené, lebo ich považuje za primerané a hospodárne. Exekútorovi nepatrí hodinová odmena za vyúčtovanie trov exekúcie, pretože ide o jeho nárok, ktorý nie je úkonom exekučnej činnosti a nesúvisí s vymáhaním pohľadávky. Súd tiež exekútorovi nepriznal odmenu za príkaz na odblokovanie banky, ktorý sa v spise nenachádza.

Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon bola priznaná paušálna suma podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd rovnako nepriznal exekútorovi odmenu za vypracovanie 4 žiadostí o súčinnosť, nakoľko tieto úkony sa posudzujú podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky. V paušálnej sume 100,- Sk podľa § 15 ods. 1 vyhlášky je zahrnutá aj odmena za vypracovanie žiadostí, na základe ktorých súdny exekútor zisťuje majetok povinného, platiteľa mzdy, účet a pod. Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie zmluvy o vykonaní exekúcie, za doručenie žiadostí o súčinnosť, za doručenie vyúčtovania trov exekúcie, doručenie exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie, vypracovanie zoznamu vyhotovených osvedčených fotokópií poverení, vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, doručenie prípisu vrátenia poverenia a zoznamu vyhotovených fotokópií poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučné úkony účelne vynaložené na exekúciu.

Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 100,- Sk, teda spolu vo výške 500,-Sk za 1./ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2./ osobné doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3./ zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 4./ za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, 5./ za zisťovanie účtu povinného. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za úkony označené ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomia o spôsobe vykonania exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tento boli doručovaný prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré

nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH), súd preto zvýšil priznanú odmenu 900,- Sk o 20 % DPH, t. j. o 180,- Sk. Exekútorovi tak patrí odmena vrátane DPH vo výške 1.080 Sk, čo je 35,85 eura.

V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 27,97 eura, materiálové náklady vo výške 4,85 eura, overenie poverenia 2,66 eura a faktúry 16,85 eura. Súdny exekútor si uplatnil poštovné vo výške 51,67 eura. Vychádzajúc z exekútorského spisu mu súd priznal poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v roku 2000 oprávnenému a povinnému vo výške 2,12 eura ( cena jednej zásielky DVR 1,06 eura), doručenie príkazu na začatie exekúcie zo dňa 22. 3. 2000 H., J. I. R. 3,18 eura ( cena jednej zásielky DVR 1,06 eura), dourčenie exekučného príkazu zo dňa 8. 1. 2007 16 tim bankám, oprávnenému a povinnému, exekútorom vypočítaných 16 x 36,-Sk, teda 648,-Sk, čo je 21,51 eura, za doručenie exekučného príkazu zo dňa 27. 3. 2015 E. 0,23 eura (1,40 eura : 6, zaslané v 6 konaniach), za doručenie exekučného príkazu zo dňa 27. 3. 2015 Sociálnej poisťovni 0,23 eura (1,40 eura : 6, zaslané v 6 konaniach) a za doručenie exekučného príkazu zo dňa 27. 3. 2015 povinnému 0,70 eura (1,40 eura : 2, zaslané v 2 konaniach). Iné poštovné z predloženého exekútorského spisu nevyplýva. Hotové výdavky tak predstavujú 52,33 eura, čo je s 20% DPH, 62,80 eura.

Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 98,65 eura. Tieto trovy zaplatí súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi povinný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. veta prvá a druhá, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.