Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-248-2015.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/248/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35923130, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: D. X., Z.. XX.XX.XXXX, Q. K. X. F. L. A., B. E.-Q. XX, XXXXX Q., Q. J. Z., v konaní o zaplatenie sumy 383,82 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 11.12.2015 sa žalobca prostredníctvom pôvodného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 383,82 eura s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 08.01.2013 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie pôžičky z 23.09.2011 žalobca po schválení žiadosti č. XXXXXXX zo dňa 29.09.2011 poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 399,96 eura. Podľa zmluvy o pôžičke (ďalej len „ZoP“) mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 4,04 eura. Doposiaľ žalovaný z uvedenej sumy uhradil 77,32 eura. Pretože žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so ZoP a podmienkami k zmluve, žalobca listom z 23.12.2012 - vypovedanie zmluvy vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 383,82 eura. Zároveň si uplatnil zákonné úroky z omeškania.
Žalobca na výzvu súdu, aby 1/ podrobne špecifikoval žalovanú istinu, aby bolo zrejmé, aká jej časť predstavuje nesplatenú časť poskytnutej „pôžičky“ a aká plnenie iných záväzkov a akých konkrétne s odkazom na konkrétne zmluvné (zákonné) ustanovenia, preukazujúce ich dôvodnosť, 2/ zdôvodnil, na základe akého zmluvného, resp. zákonného ustanovenia žalobca pristúpil k „vypovedaniu zmluvy“ a požiadal o zaplatenie celého zostatku dlhu v ňom vyčísleného sumou 370,05 eura do 5 dní od doručenia daného „vypovedania“, 3/ preukázal existenciu pohľadávky, na ktorej úhradu mala slúžiť celá poskytnutá „pôžička“ vo výške 399,96 eura a na úhradu ktorej mala byť poukázaná dňa 29.09.2011, t.j. aby preukázal jej existenciu ku dňu, ku ktorému malo dôjsť takýmto spôsobom k jej úhrade, včítane jej podrobnejšej špecifikácie (malo ísť o pohľadávku z pôžičkovej karty Quatro na podklade zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty XXXXXXXXXX), reagoval prostredníctvom svojho pôvodného zástupcu podaním z 18.02.2016, v ktorom uviedol, že z histórie splácania úveru žalovaným (prehľadu splátok a úhrad) je zrejmé, koľko splátok žalovaný do podania žaloby uhradil, t. j. spolu 77,32 eura. Žalovaný mal ku dňu podania návrhu uhradiť žalobcovi sumu 399,96 eura, ďalej zmluvnú pokutu dohodnutú pre prípad porušenia povinností v zmysle čl. 11 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej
len „VOP“) bod 11.2, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú žalobca požaduje v sume 54,95 - 0,25 = 54,70 eura (označené na konci výpisu ako stĺpec „pokuta“). Žalobca žiada zmluvnú pokutu len ku dňu 31.10.2015 a nie aj tú, ktorá bola pripočítaná po tomto dni. V zmysle čl. 11 bod 11.4 VOP sú súčasťou pohľadávky žalobcu aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 6,48 eura (označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“). V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t. j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného celková výška dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina plus zmluvná pokuta plus náklady na vymáhanie pohľadávky mínus prijaté úhrady (399,96 + 54,70 + 6,48 - 77,32 = 383,82 eura). Splátky sú v zmysle čl. 6 bod 6.2. VOP splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.4 VOP prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.
Po opätovnej výzve terajšieho zástupcu žalobcu na zdokladovanie existencie pohľadávky, na ktorej úhradu mala slúžiť celá poskytnutá pôžička a urgencii odpovede na ňu, ktorou bol vyzvaný, aby oznámil, na základe akej skutočnosti mali byť dané VOP žalobcu, ktoré pripojil k žalobe, súčasťou ZoP, nakoľko v doručenej žiadosti klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky podpísanej žalovaným z 23.09.2011 a ani v schválenej žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky listom žalobcu z 29.09.2011, nie je žiaden odkaz na dané VOP, v prílohe podania zo 06.05.2016 predložil výpis z účtu pôžičkovej karty Quatro spoločnosti V., T.. Q.., ku dňu 04.05.2016 s tým, že tento doklad preukazuje kreditnú transakciu v sume 399,96 eura na úhradu dlhu na pôžičkovej karte formou úveru poskytnutého žalovanému na základe bezúročnej pôžičky č. XXXXXXX. Tiež uviedol, že VOP boli žalovanému zaslané spolu so schválením žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky.
Žalovaný v priebehu konania reagoval len e-mailom. V e-maile z 02.03.2016 uviedol, že nakoľko priznáva dlh voči spoločnosti, dlžnú sumu splatí v 10-tich splátkach do konca r. 2016. Svoje neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnil prácou v zahraničí. V e-maile zo 06.05.2016 uviedol, že žalovaný dlh splatí v 10-tich splátkach vzhľadom na jeho nízky príjem a vyživovaciu povinnosť na 3 deti a iné podlžnosti nariadené exekútormi. Jeho neúčasť na splácaní tohto dlhu zapríčinila neinformovanosť zo strany jeho nedávno tragicky zosnulej priateľky, ktorá mu viedla hospodársku agendu.
Súd na pojednávaní 09.05.2016 konal a na základe vykonaného dokazovania rozhodol s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu (jeho zástupcu), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo 06.05.2016, ktorým žiadal vo veci rozhodnúť aj bez osobnej účasti sporových strán a aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom zo 06.05.2016.
Podľa žaloby a jej následného upresnenia žalovaná suma má predstavovať dlh žalovaného vzniknutý zo ZoP, vypočítaný ako rozdiel súčtu istiny, zmluvnej pokuty a nákladov na vymáhanie pohľadávky (399,96 eura + 54,70 eura + 6,48 eura) mínus prijaté úhrady - 77,32 eura. Pôžičku vo výške 399,96 eura mal žalobca poskytnúť žalovanému na základe žiadosti klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky z 23.09.2011, v ktorej je uvedená výška pôžičky 399,96 eura, počet splátok 99, výška mesačnej splátky 4,04 eura, termín splátky 20. deň v mesiaci a termín konečnej splatnosti:12/2019. V žiadosti bol uvedený aj účel použitia pôžičky tak, že podpisom žiadosti žalovaný žiadal, aby sa z poskytnutej pôžičky čiastočne uhradil jeho záväzok voči veriteľovi V., T..Q.., kde spoločnosť vystupuje ako správca podľa špecifikácie: typ produktu - Pôžičková karta Quatro, Ev. číslo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty XXXXXXXXXX a výška záväzku, ktorý žiada uhradiť z poskytnutej pôžičky
- 399,96 eura. Podľa čl. IV. bodu 4 žiadosti akceptáciou návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy zo strany spoločnosti dochádza k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, o čom spoločnosť zašle klientovi písomné potvrdenie o uzatvorení zmluvy o pôžičke. Zmluva nadobúda účinnosť dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzku klienta voči V., T.. Q.., špecifikovaných v žiadosti. Listom žalobcu z 29.09.2011 adresovaným žalovanému, žalobca žalovanému oznámil schválenie žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky, ktorej priradil číslo XXXXXXX s účinnosťou zmluvy 29.09.2011, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20.10.2011. Ani z jedného z predložených dokumentov (žiadosti z 23.09.2011 a jej schválenia z 29.09.2011) nevyplýva, že by súčasťou „zmluvy“, ktorá sa týmto spôsobom mala uzatvoriť, mali byť nejaké VOP. Listom z 23.12.2012 žalobca pristúpil k vypovedaniu zmluvy poukazujúc v nej len všeobecne na to, že tak činí v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a dohodnutými všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX s tým, že ju vypovedá k 23.12.2012 a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu
vypovedania zmluvy je vo výške 370,05 eura, z čoho je istina 367,64 eura do 5 dní od doručenia vypovedania. Vypovedanie zmluvy bolo žalovanému doručené 02.01.2013. K tomu, že VOP, ktoré žalobca pripojil k žalobe a s odkazom na ustanovenia ktorých žalobca pristúpil k „vypovedaniu zmluvy“ a k účtovaniu zmluvnej pokuty tvoriacej súčasť žalovanej istiny popri nesplatenej časti pôžičky a ničím nepreukázaných nákladov na vymáhanie, žalobca k opakovaným výzvam súdu na zdôvodnenie a preukázanie toho, že tieto mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, k danej otázke uviedol prakticky len to, že tieto VOP mali byť zaslané žalovanému spolu so schválením žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky. S ohľadom na uvedenú „pozoruhodnú“ argumentáciu žalobcu súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by spoločnou vôľou oboch zmluvných strán malo byť to, že súčasťou uzavretej ZoP majú byť aj predmetné VOP, keďže v danom smere v žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky z 23.09.2011, ktorú jedinú v súvislosti s pôžičkou žalovaný podpísal a dokonca ani v schválení danej žiadosti listom žalobcu z 29.09.2011 nie je žiadna zmienka ohľadne nejakých VOP a tobôž o tom, že by tieto mali tvoriť súčasť zmluvy. To, či dané VOP boli alebo neboli žalovanému zasielané, je z hľadiska danej otázky bezvýznamné. Už len z uvedených dôvodov by bola žaloba v prevažnej jej časti nedôvodná, a to pokiaľ ide o splátky pôžičky, ktorých splatnosť mala nastať až po vyhlásení rozsudku (44 splátok po 4,04 eura), keďže možnosť žiadať predčasné splatenie úveru nebola zmluvne dojednaná, tiež pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu a napokon aj pokiaľ ide o nijako bližšie nezdôvodnené náklady na vymáhanie pohľadávky.
Súd však žalobu zamietol v celom rozsahu, keďže žalobca opäť ani napriek výzve súdu nepreukázal existenciu pohľadávky, na úhradu ktorej mala byť „použitá“ daná pôžička. Žalobcom predložený doklad - výpis z pôžičkovej karty Quatro ku dňu 04.05.2016, s koncovým číslom 2529, týkajúceho sa zúčtovacieho obdobia od 01.09.2011 do 30.09.2011 také niečo nepreukazuje. Z daného dokumentu je zrejmé akurát to, že dňa 29.09.2011 bola zaúčtovaná kreditná transakcia 399,96 eura. Z daného výpisu v dotknutom mesiaci boli ako debetné transakcie zúčtované výlučne úroky (štandardné a sankčné) rôzne poplatky a náklady vymáhania, teda neboli zúčtované žiadne čerpania prostriedkov žalovaným. V tabuľke dlžný zostatok je uvedený počiatočný stav (mínus 3.497,52 eura) a konečný stav k 30.09.2011 (mínus 3.200,- eur). Vydavateľom danej karty mala byť V., T.. Q.., B., a ako sprostredkovateľ a správca je uvedený práve žalobca. Žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali, kedy a akým spôsobom mal vzniknúť zmluvný vzťah a za akých konkrétnych podmienok, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. či táto zmluva netrpí nedostatkom ohľadne niektorej z tých náležitostí, ktoré by mali za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.), akým spôsobom došlo k vyčísleniu dlžného zostatku, t.j. koľko mal dovtedy žalovaný čerpať, koľko dovtedy splatil a čo všetko a v akých konkrétnych sumách v sebe zahŕňa vyčíslený dlžný zostatok. Súd teda nemal možnosť preskúmať, či ku dňu 29.09.2011 reálne existoval aspoň vo výške sumy 399,96 eura nejaký dlh žalovaného na pôžičkovej karte Quatro, ktorý mal byť a mohol byť uhradený bezhotovostným čerpaním z „bezúročnej pôžičky“. Záväzok, ktorý mal byť splatený pôžičkou zo ZoP bol v čl. III. žiadosti špecifikovaný uvedením ev. čísla zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (XXXXXXXXXX). V doloženom výpise z pôžičkovej karty Quatro, v ktorom je zaevidovaná úhrada 399,96 eura, nie je uvádzané evidenčné číslo zmluvy, ale je tam uvedené len číslo karty. Teda nebolo preukázané ani to, že úhrada sumy 399,96 eura šla práve na „splatenie toho záväzku“, na ktorý podľa ZoP mala daná pôžička slúžiť, na ktorý moment bola viazaná aj účinnosť ZoP. Pritom sprostredkovateľom a správcom v danom zmluvnom vzťahu bol práve žalobca, ktorý bol súčasne aj „poskytovateľ pôžičky“ a ktorý by preto mal takýmito dokladmi disponovať.
V prejednávanej veci či už záväzok z pôžičkovej karty Quatro, tak aj záväzok z bezúročnej pôžičky, ktorým mal byť sčasti uhradený daný záväzok, sú záväzkami zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom prvý z nich by mal byť súčasne aj záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V spotrebiteľských vzťahoch faktická nerovnosť vo vzťahoch medzi spotrebiteľom (žalovaným) a dodávateľom v neprospech spotrebiteľa pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a úroveň informovanosti, je vyvažovaná právnymi prostriedkami spadajúcimi do systému ochrany spotrebiteľa v našom právnom poriadku, predovšetkým obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ a ďalších normách tzv. spotrebiteľského práva, ktoré súdu o.i. umožňujú ex offo kontrolu prijateľnosti zmluvných klauzúl. Aj s ohľadom na uvedené bolo potrebné ozrejmiť, či predmetnou pôžičkou bolo skutočne riešené splatenie, resp. čiastočná úhrada existujúceho záväzku. Že by mal takýto záväzok existovať, žalobca napriek opakovanej výzve súdu nepreukázal. Pôžičkou poskytovanou žalobcom ako správcom kreditnej platobnej - pôžičkovej karty Quatro totiž mohol byť bezhotovostným prevodom uhradený len záväzok, ktorý v tom čase minimálne v danej výške existoval.
Z uvádzaných dôvodov súd (napriek tomu, že žalovaný žalovanú sumu v jeho e-mailovej komunikácii nespochybňoval, keď z jeho strany nedošlo k jej písomnému uznaniu a ani k uznaniu v zmysle § 153a ods. 1 O.s.p.) žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže žalobcom, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, nebola preukázaná existencia záväzku, ktorý mal byť pôžičkou uhradený a ani to, že túto úhradu žalobca skutočne bezhotovostne realizoval na splatenie práve toho záväzku, ktorý bol v ZoP (koncipovanej žalobcom) vymedzený. Okrem toho nedôvodnosť uplatnenia prevažnej časti žalovanej istiny je daná aj z dôvodov, o ktorých sa súd zmienil na str. 3 posledný odsek a str. 4 prvý odsek zhora odôvodnenia tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorému by inak ako plne úspešnému účastníkovi prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p., právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké náklady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).