Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/480/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. M., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky B. M., G.. 8.X.XXXX, E. K. K. XX, O., zastúpená JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Z. XX, O. a otca B.Á. M., G.. XX.XX.XXXX, K. O., toho času v ÚVTOS Prešov, v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. XC/XX/XXXX zo dňa 16.06.2003 v časti určenia výživného tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. N. M., G.. 18.06.1999 zo sumy 800,-Sk ( 27 Eur) mesačne na sumu 70,00 Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.12.2015 opakovane do budúcna.

Dlžné výživné vo výške 258,00 Eur mesačne je otec p o v i n n ý splácať v splátkach po 10,00 Eur mesačne, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka, matka maloletého, návrhom podaným na Okresný súd Prešov dňa 19.11.2015 žiadala o zvýšenie výživného na maloletého syna N. M., G.. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XC XX/XX J. dňa 16.6.2003bol maloletý syn zverený do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 800,- Sk mesačne. Odo dňa určenia výšky výživného uplynula doba viac ako 12 rokov, pričom potreby maloletého syna narástli. Otec sa o maloletého syna žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ho. Majetkové pomery otca jej nie sú známe.

Otec maloletého syna v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na maloletého syna a to z dôvodu, že je od 8.2.2011 vo výkone trestu odňatia slobody a za túto dobu mal celkový príjem vo výške 774,40 eur. Uviedol, že je ochotný platiť aj vyššie výživného, ale momentálne nemá z čoho. Otec maloletého pri svojom výsluchu vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Prešov uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného na maloletého syna N. M. nesúhlasí. Dôvodom jeho nesúhlasu je to, že za 5 rokov, čo je vo výkone trestu odňatia slobody zarobil 775,40 eur. Podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Momentálne je zaradený do výkonu práce s hrubým príjmom 141,67 eur v 10/2015, 139,89 eur v 11/2015 a 76,38 eur v 12/2015, za januára ešte

nemal výplatu. Na výživné sú mu vykonávané zrážky zo mzdy. Výživné platí na dve deti, aj keby mal platiť len na jedno dieťa. Podľa jeho názoru matka podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že sa dopočula, že bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a potom by odišiel znova do Holandska, kde žil a pracoval predtým. Vo výkone trestu odňatia slobody je päť rokov, predtým žil a pracoval v Holandsku s týždenným príjmom 800 až 1200 eur. Príjem závisel od množstva práce. So synom N. A.a spojil naposledy v roku 2010, momentálne nevie, kde matka spolu so synom bývajú. V čase, keď bol v Holandsku, telefonovali spolu každý deň. Má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, má vysoký tlak a vred na dvanástorníku, kde mesačné výdavky s tým spojené má vo výške 8 až 10,-eur. Aktuálne má na osobnom účte v ÚVTOS -300,-eur, takže z výplaty mu nič neostáva, všetko mu sťahujú na splatenie dlhu.

Otec maloletého pri svojom výsluchu ďalej viedol, že pojednávania na súde sa nechce osobne zúčastniť a súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.

Kolízna opatrovníčka v písomne podanej správe uviedla, že maloletý N. M., G.. 18.6.1999 pochádza z rodičov B. M. Q. B. M., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XC XX/XX zo dňa 16.6.2003, ktorým bol maloletý syn zverený do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 800,-Sk mesačne. Z toho manželstva pochádzajú ešte ďalšie dve deti už plnoleté a to I. M., G.. XX.X.XXXX a A. M., nar. 12.3.1990. Matka maloletého pracuje ako poštová doručovateľka pre Slovenskú poštu a.s., jej čistý príjem je vo výške 440,- eur, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eur a náhradné výživné vo výške 26,52 eur uplatňuje si daňový bonus. Jej mesačné výdavky sú nájomné 340,-eur , exekúcia za bývalého manžela 108,- eur, mobil matky 12,- eur, obedy pre maloletého syna 15,- eur, strava do domácnosti 200,- eur, lieky proti alergii pre maloletého syna 8,-eur raz za tri mesiace. Matka spolu s maloletým Erikom a dvoma plnoletými deťmi ako aj vnučkou bývajú v 3 izbovom byte s balkónom, ktorý je zrekonštruovaný. Erik tu má vytvorený priestor pre oddych aj prípravu do školy. Dospelí súrodenci pomáhajú matke so všetkými výdavkami na domácnosť. Dcéra je živnostníčkou vo finančnej oblasti a syn je absolventom vysokej školy, momentálne je nezamestnaný. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodňuje tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 13 rokov a výdavky na maloletého syna podstatne vzrástli. S otcom maloletého nie je v kontakte, vie len toľko, že posledných 7 rokov je vo výkone trestu odňatia slobody. Otec maloletého sa kontaktuje len s dcérou Sandrou, ktorej napísal list a žiadal mu o peniaze, z toho dôvodu, dcéra uviedla, že najbližšie list od neho nepreberie. Synovia Erik a Henrich nechcú o svojom otcovi ani počuť, najviac si na neho pamätá najstarší syn I. a to na to, ako bol na nich ako aj matka pod vplyvom alkoholu agresívny. Maloletý N. M. je študentom prvého ročníka strednej odbornej školy technickej, odbor mechanik hasičských strojov. Dosahuje priemerné študijné výsledky. Narodil sa predčasne v 7 mesiaci, matka s ním cvičila Vojtovu metódu, je hyperaktívny, hrá futbal, musí si dávať pozor na úrazy, pretože pred ôsmymi rokmi ho zrazilo auto a utrpel krvácanie do mozgu. Svojej matke pomáha, vo všetkom sa na neho môže spoľahnúť. Posledných 6 rokov s ním matka navštevuje alergologickú ambulanciu, taktiež sa u neho potvrdil zelený zákal a matkou pravidelne navštevuje prehliadky u oftalmológa v Košiciach. Kolízna opatrovníčka v závere správy uviedla, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, keďže výživné sa nezvyšovalo 13 rokov.

Z potvrdenia o príjme maty vyplýva, že jej čistý priemerný mesačný príjem je vo výške 474,38 eur.

Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu na zvýšenie výživného v plnom rozsahu trvá. Doplnila, že ona o zvýšenie výživného nikdy nežiadala. Syn tohto roku nastúpil na strednú školu technickú v Prešove, výdavky spojené s jeho výchovou a výživou sa veľmi zvýšili. Spolu s ďalšími dvoma deťmi, ktorí sú už plnoletí bývajú v podnájme, kde za podnájom platí 340,- eur mesačne. Dcéra je na materskej dovolenke, bývajú aj spolu s vnučkou, ďalší syn je nezamestnaný. Synovi platí cestovné MHD vo výške 9,90 eur mesačne, stravu v škole 30,- eur. Má veľké výdavky spojené s návštevou školy, kde doposiaľ prispievala 6,-eur na školské akcie. Na bežnú stravu pre syna vynakladá asi 80,- eur mesačne, na hygienické potreby 10,- eur mesačne, syn sa vzrastovo približuje dospelému chlapovi, už sa aj holí. Dáva mu vreckové, keďže chodí hrať futbal do telocvične, ktorú si platia samy. U zubára musela zaplatiť 40,- eur, syn je alergik, kde mu raz za tri mesiace kupuje lieky v sume 8,- eur. Syn nosí okuliare, ktoré by sa mali vymieňať raz ročne, pričom nové okuliare stoja okolo 80,- eur. Jej mesačný príjem je 474,38 eur. Výživné zo strany otca jej na syna nikdy platené nebolo. Stále jej bolo vyplácané náhradné výživné.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XC XX/XX zo dňa 16.6.2003 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné na maloletého N. vo výške 800,- Sk mesačne. V čase rozvodového konania maloletý N. navštevoval škôlku. Matka pracovala ako poštová doručovateľka s príjmom 7457,- Sk mesačne, otec maloletého pracoval v Solivaroch Prešov s príjmom 13 937,- Sk mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

-4-

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83,-Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

-5- -32

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XC XX/XX zo dňa 16.6.2003 a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého N. M. na sumu 70,- eur mesačne počnúc dňom 1.12.2015 opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

V konaní bolo preukázané, že naposledy bolo výživné zo strany otca určené pre maloletého syna N. rozvodovým rozsudkom v roku 2003, kedy maloletý N. navštevoval materskú školu. V súčasnosti je študentom 1. Ročníka strednej odbornej školy technickej v Prešove, teda výdavky na jeho výchovu a výživu niekoľkonásobne vzrástli. Súd tu poukazuje na to, že matka sama zabezpečovala výchovu maloletého syna, ako aj ostatných detí, po rozvode manželstva, otec sa na ich výchove s starostlivosti žiadnym spôsobom nepodieľal, čo nakoniec vyplýva aj výpovedi samotných detí pred kolíznou opatrovníčkou, kde obaja synovia uviedli, že nechcú mať s otcom nič spoločné z dôvodu jeho agresívneho správania voči ním ako aj matke. Otec aj podľa vyjadrenia matky nikdy výživné na syna neplatil, vždy poberala náhradné výživné. Otec teda starostlivosť o syna nezabezpečoval ani v minimálnej miere a to platením výživného v súdom určenej výške.

Otec maloletého syna je momentálne piaty rok vo výkone trestu odňatia slobody, je zaradený do práce. Uviedol, že vyššie výživné na syna by platil, ale momentálne na to nemá finančné prostriedky. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval v Holandsku s týždenným príjmom 800 až 1200,- eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec si svojím vlastným pričinením a konaním spôsobil to, že je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody, čo nemôže byť na ujmu maloletému dieťaťu.

Na druhej strane výdavky na maloletého syna podstatne vzrástli, je študentom strednej školy, s čím má matka zvýšené výdavky. Starostlivosť matky o syna je vo všetkých stránkach zabezpečená, tak, aby bolo dosiahnuté nielen jeho vzdelanie, ale aj športová činnosť ako aj zdravotná starostlivosť. Matka riadne pracuje, osobne sa po syna stará. Príjem matky nemôže pokryť všetky jej výdavky spojené s bývaním ako aj starostlivosťou o syna, s výdavkami jej pomáhajú plnoleté deti s ktorými býva v spoločnej domácnosti.

Súd v konaní zvýšil výživné na maloletého syna zo strany otca na sumu 70,- eur mesačne, pretože súdom určené výživné v roku 2003 vo výške v prepočte 27,- eur, nie je dostatočným výživným na pokrytie výdavkov na chlapca vo veku 17 rokov. Ani súdom zvýšené výživné na sumu 70,- eur nie je dostatočným na pokrytie týchto výdavkov, vzhľadom k príjmovým pomerom otca, súd nemohol zvýšiť výživné na sumu 150,- eur, tak ako to požadovala matka, preto jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

Rovnako určil povinnosť otca uhradiť dlžné výživné odo dňa požadovaného matkou vzhľadom k času podania návrhu na súd a to od 1.12.2015 vo výške 258,- eur mesačne a to výpočtom 6 x 70-27, pričom mu povolil splácať ho v splátkach po 10,- eur mesačne až do úplného vyrovnania dlhu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Odvolanie je potrebné podať v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.