Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-184-2015.pdf
PDF · 103.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/184/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti odporkyni: T.. T. Z., B.. XX.X.XXXX, X. G. X, X., o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á vypratať a odovzdať navrhovateľovi byt I.kategórie č. XXX, nachádzajúci sa na P.. nadzemnom podlaží bytového domu č. X na G. D. P. X., zapísaného na LV č. XXXX, ležiaceho na parcele č.XXX, okres X. N., obec X.-T..Č..G., katastrálne územie G., bez nároku na bytovú náhradu, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 99,50 Eur, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 30.3.2015 sa navrhovateľ domáhal vypratania a odovzdania bytu- garzónky I.kategórie č. XXX, na P.. nadzemnom podlaží, na G. D.. X P. X. ( ďalej len "byt") navrhovateľkou do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a to bez nároku na bytovú náhradu. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa bola nájomcom bytu na základe nájomnej zmluvy, pričom nájom bol dojednaný na dobu určitú- 1 rok do 8.2.2012. Od 9.2.2012 užíva odporkyňa byt bez právneho dôvodu a za jeho užívanie neplatí. S poukazom na obsah nájomnej zmluvy bola odporkyňa povinná po skončení nájmu byt protokolárne odovzdať navrhovateľovi v užívaniaschopnom stave, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a s hygienickou maľovkou. Na splnenie tejto povinnosti bola odporkyňa vyzvaná listom zo dňa 8.1.2015, ktorý jej bol doručený dňa 15.1.2015. Do dňa podania návrhu na začatie konania odporkyňa byt neodovzdala.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.7.2015 odporkyňa uviedla, že v roku 2012 si podala žiadosť o predĺženie nájmu, odpoveď na túto však nedostala. O predĺženie požiadala aj v roku 2014. Byt sa snaží udržiavať čistý a v poriadku. Od primátora, na schôdzi nájomcov koncom roka 2013, dostala ubezpečenie, že všetko sa postupne rieši, že je veľa nájomcov, ktorí nemajú predĺžené nájomné zmluvy. Potvrdila, že nemala financie, na druhej strane ju trápili vážne zdravotné problémy. Tvrdenie, že má užívať byť bez právneho dôvodu a za jeho užívanie neplatí, nie je pravdivé. Na výzvu zo dňa 8.1.2015 ihneď reagovala, došlo aj k osobným stretnutiam, dňa 16.2.2015 dostala výzvu na doplnenie dokladov, dňa 24.3.2015 obdržala zamietnutý ňou navrhnutý splátkový kalendár. Od 1.1.2015 spolu s riadnym nájomným posiela aj 70 Eur. Svoj dlh voči odporcovi splatí ku dňu 31.12.2015.
V priebehu konania navrhovateľ nepoprel, že došlo medzi účastníkmi konania k rokovaniam za účelom dojednania možnosti splátkového kalendára na splatenie dlhu odporkyne. Návrh splátkového kalendára nebol však pre neho akceptovateľný a teda nebol schválený. Proti odporkyni je vedené aj konanie o
zaplatenie sumy 1.861,22 Eur s príslušenstvom. Ide o dlh na nájomnom , ktorý vznikol počas trvania nájmu ako aj z titulu bezdôvodného obohatenia. Medzi účastníkmi konania nie je uzavretá platná nájomná zmluva, čo odôvodňuje návrh na vypratanie bytu.
Odporkyňa v priebehu konania uviedla, že v byte býva dlhodobo. Myslela si, že ak vyrovná dlh na nájomnom, nájom sa predĺži. Potvrdila, že nájom predĺžený nebol, napriek jej žiadostiam. Potvrdila, že má dlh na nájomnom a uviedla, že celá vec ju mrzí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov: nájomnej zmluvy k bytu v "Dome pre starších občanov" č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 8.2.2011, výzvou na vypratanie zo dňa 8.1.2015, doručenkou osvedčujúcou prebratie zásielky odporkyňou dňa 15.1.2015, potvrdením Magistrátu HM SR Bratislavy zo dňa 20.1.2015, rozhodnutím č. X/XXXX primátora HM SR Bratislavy o podpisovaní písomností a právnych dokumentov zo dňa 26.1.2015, čiastočným výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, Štatútom Domu pre starších občanov zo dňa 1.7.2010, zo dňa 7.9.2011 a zo dňa 1.3.2015, prehľadom plnenia a faktúr, návrhom na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 6.10.2009, listami Magistrátu HM SR Bratislavy, oddelenia nájomného bývania zo dňa 11.11.2014, 22.11.2013, 16.2.2015, žiadosťami odporkyne zo dňa 27.10.2014, 16.1.20128.10.2010, žiadosťou o pridelenie nájomného bytu zo dňa 7.7.2009, záznamom Kancelárie ministra vnútra SR zo dňa 7.7.2008, listom Kancelárie Ministra vnútra SR zo dňa 11.11.2010, potvrdením Sociálnej poisťovne o poberaní starobného dôchodku zo dňa 10.3.2015, oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 3.3.2016 s priloženým upovedomením o opakovanom podnete zo dňa 3.2.2014, oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 8.3.2016 s priloženým listom zo dňa 27.7.2010, oznámením Generálnej prokuratúry zo dňa 7.3.2016, listom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, zo dňa 10.3.2016, výzvou na doplnenie vyjadrenia zo dňa 16.3.2016, potvrdením o prijatí návrhu na začatie konania zo dňa 10.3.2016, zdravotnou dokumentáciou a zistil nasledovný skutkový stav:
V konaní bolo preukázané, že dňa 8.2.2011 bola medzi účastníkmi konania ( HM SR Bratislavy ako prenajímateľ a T.. T. Z. ako nájomca) uzavretá nájomná zmluva, ktorej predmetom bolo v súlade s ustanoveniami Štatútu Domu pre starších občanov prenechanie bytu ( vyššie špecifikovaného) do užívania nájomcovi za nájomné. Nájom bol dohodnutý v zmysle čl. III zmluvy na dobu určitú 1 rok od dátumu účinnosti zmluvy. V zmysle čl. III bod 2 zmluvy nájom bolo možné opakovane predlžovať najdlhšie však o jeden rok za predpokladu splnenia podmienok stanovených v čl. III ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) a e) Štatútu Domu pre starších občanov a pri dodržiavaní povinností nájomcu, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých splnenie sa nájomca zaviazal preukázať minimálne 1 mesiac pred uplynutím doby nájmu podľa ods. 1 tohto článku. Súd dodáva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol aj Štatút Domu pre starších občanov ( čl. VII bod 2). Z obsahu čiastočného výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že sporný byt je vo vlastníctve odporcu.
Do spisu bol založený aj Štatút Domu pre starších občanov a to v znení účinnom od 1.7.2010, 7.11.2011 a 1.3.2015. V čase uzavretia vyššie špecifikovanej nájomnej zmluvy ( dňa 8.2.2011) Štatút v čl. 4 určoval, že byty v Dome pre starších občanov sa prenajímajú na dobu určitú najviac na 1 rok. Nájom bolo možné opakovane predlžovať vždy najviac o jeden rok po predložení dokladov potvrdzujúcich splnenie podmienok stanovených v článku 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) a e) a pri dodržiavaní povinností nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov. Na predĺženie nájmu sa nevyžadovalo posúdenie Komisiou sociálnych vecí a zdravotníctva mestského zastupiteľstva hlavného mesta.
Z predloženého výpisu z interného systému navrhovateľa súd zistil, že odporkyňa neuhrádzala navrhovateľovi vystavované faktúry a vznikol jej nedoplatok na úhradách platieb súvisiacich s užívaním bytu ku dňu 12.1.2015 vo výške 1.415,49 Eur.
Listom zo dňa 8.1.2015 vyzval navrhovateľ odporkyňu na vypratanie a odovzdanie bytu, s poukazom na to, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú- do 9.2.2012. v obsahu tohto listu navrhovateľ konštatoval, že už listom zo dňa 10.10.2014 bola odporkyňa vyzvaná na vypratanie a odovzdanie bytu resp. na doloženie dokladov potrebných k predĺženiu nájmu. Potvrdil, že odporkyňa o predĺženie nájmu síce požiadala avšak po preverení jej platobnej disciplíny bol zistený dlh 2.141,22 Eur. Tento list bol odporkyni doručený dňa 15.1.2015, čo je zrejmé z priloženej doručenky ( č.l. 9).
Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil aj s listinnými dôkazmi, predkladanými odporkyňou. Je zrejmé, že dňa 6.10.2009 podala odporkyňa ( ako navrhovateľka) návrh na určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu na Š. D.. XX P. X. a to na Okresný súd Bratislava I. Súd následným dopytom tohto súdu zistil, že konanie bolo právoplatne zastavené uznesením zo dňa 27.4.2010 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku a spis je v archíve. Odporkyňa súdu predložil aj viaceré žiadosti o predĺženie nájomnej zmluvy k bytu ( zo dňa 16.1.2012, 27.10.2014). Navrhovateľ ju listom zo dňa 11.11.2014 oboznámil s tým, že jej žiadosť zo dňa 27.10.2014 zaevidoval a o ďalšom postupe bude písomne informovaná. Z listu navrhovateľa zo dňa 16.2.2015 je zrejmé, že týmto reagoval na žiadosť odporkyne o splátkový kalendár a vyzval ju na doplnenie dokladov.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.3.2015 je zrejmé, že odporkyňa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 375,30 Eur mesačne. Z jej dôchodku sú vykonávané zrážky v sume 59,07 Eur.
Z vyjadrenia kancelárie ministra vnútra SR zo dňa 7.7.2008 č.p. W.-XXX-X/KO-XXXX súd zistil, že táto potvrdila, že v kancelárii bola prijatá odporkyňa vo veci dlhodobého vydierania a podvodov, v dôsledku ktorého ju skupina páchateľov pripravila o dom, odporkyňa bola vysťahovaná z bytu bez akéhokoľvek rozhodnutia a je odkázaná na núdzové bývanie. Odporkyňa v uvedenej veci podala trestné oznámenia, ktoré rieši a preveruje polícia a prokuratúra. Rovnako z potvrdenia Kancelárie ministra vnútra SR zo dňa 11.11.2010 je zrejmé, že potvrdil pokračovanie vyšetrovania vo veci bytu odporkyne, takže sa nemôže vrátiť do bytu na Š. D.. Požiadal preto Magistrát HM SR Bratislavy o predĺženie nájmu v garsónke na G. D.. X, X..
Na základe tvrdení odporkyne súd vykonal lustráciu a dopyt aj na orgány činné v trestnom konaní. Na základe oznámenia Generálnej prokuratúry SR súd zistil, že na základe trestného oznámenia odporkyne konal vyšetrovateľ pod ČVS: U.-XXX/OISZ-P.-XXXX, pričom listom zo dňa 3.2.2014 Generálna prokuratúra SR upovedomila odporkyňu o vybavené jej opakovaného podnetu ( sp. zn. N. R. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 3.2.2014), ktorý bol vyhodnotený ako nedôvodný. Rovnako Generálna prokuratúra SR vyhodnotila aj nesúhlas odporkyne s postupom krajskej prokuratúry vo veci sp. zn. X W. XXX/XXXX v liste zo dňa 27.7.2010. V liste zo dňa 7.3.2016 oznámila Generálna prokuratúra SR súdu, že je u nej evidovaných viacero podaní odporkyne. V trestnom konaní sp. zn. ČVS:U.- XXX/OISZ-P.-XXXX pre podozrenie z trestného činu marenia spravodlivosti bolo zo strany policajta uznesením zo dňa 28.6.2013 odmietnuté trestné oznámenie. Podnet zo strany odporkyne, smerujúci voči postupu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I bol odložený ako nedôvodný prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave upovedomením sp. zn. X W. XXX/XX/XXXX zo dňa 11.11.2013. V zmysle vyjadrenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, podľa údajov z ich databázy, odporkyňa nie je vedená ako oznamovateľka trestného oznámenia voči O. H. T. O.. V liste zo dňa 16.3.2016 vyzvala odporkyňa Generálnu prokuratúru o doplnenie vyjadrenia v otázke, či odcudzenie občianskeho preukazu a jeho použitie pre účely iného protiprávneho konania je trestným činom. Odporkyňa súdu predložila aj potvrdenie Okresného súdu Bratislava I o prijatí návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva vo veci navrhovateľky T.. T. Z. voči odporcovi L..O. O., L. a to dňa 10.3.2016.
Odporkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že v byte býva od roku 2009, kedy bola medzi účastníkmi konania uzavretá nájomná zmluva. Posledná nájomná zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá v roku 2011. Iné nájomné zmluvy ani dodatky uzavreté neboli. Potvrdila, že voči navrhovateľovi má nedoplatky na nájomnom, tieto sa snažila splácať v splátkach, navrhovateľ však nesúhlasil s navrhnutým splátkovým kalendárom. Svoj dlh však splácala spolu s bežným nájomným v mesiacoch 1-4/2015 a to vo výške 70,- Eur. Uviedla, že je na invalidnom dôchodku, žije sama. Má dvoch synov, s ktorými je v riadnom kontakte. Starší žije v L. v dvojizbovom byte, je ženatý a má 1 dieťa. Mladší syn žije v X., rovnako v dvojizbovom byte, je ženatý a bezdetný. Výška jej starobného dôchodku činí 300,-Eur. Iný príjem nemá. Potvrdila, že bola vlastníkom bytu na Š. D. P. X.. O tento však prišla, údajne mala podpísať kúpnu zmluvu. Súdu vyslovene uviedla ( na pojednávaní konanom dňa 11.1.2016), že v súčasnej dobe je vedené konanie, v ktorom sa táto otázka rieši. Rovnako súdu uviedla, že v súvislosti s bytom na Š. D. P. X. podávala aj trestné oznámenia a to voči T. O. H. O. O., ktorému mala údajne predať svoj byt na Š. D.. V záverečnom vyjadrení odporkyňa žiadala, aby jej odporca predĺžil nájomnú zmluvu a to až do vrátenia bytu na Š. D.. Zároveň vyhlásila, že zvyšok svojho dlhu na nájomnom zaplatí v čo najkratšej dobe.
Podľa § 710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Z.z. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. . 189/1992 Z.z. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb. Bytom osobitného určenia je a) byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, b) byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte (naturálny byt), c) byt trvale určený na bývanie predstaviteľa alebo zamestnanca cudzieho zastupiteľského úradu alebo člena alebo zamestnanca medzinárodnej organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (diplomatický byt), d) byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich s občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že navrhovateľ je vlastníkom bytu, ktorého užívateľom v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej ( a účinnej) dňa 8.2.2011 bola odporkyňa. Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bol touto zmluvou založený nájomný vzťah, na základe ktorého odporkyňa užívala sporný byt ( a teda odporca si splnil svoju zmluvnú povinnosť prenechať jej tento do riadneho užívania), za čo bola povinná platiť dohodnutý nájom ako aj platby za plnenia poskytované s jeho užívaním. Jednoznačne možno ustáliť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi konania bola dohodnutá na dobu určitú, preto dojednaný nájom zanikol jej uplynutím a to ku dňu 8.2.2012. Od tohto okamihu odporkyňa užívala byt bez právneho dôvodu, pričom túto skutočnosť nakoniec potvrdila aj ona sama, keď sa vyjadrila v tom smere, že iná nájomná zmluva medzi účastníkmi konania uzavretá nebola.
Nájomná zmluva zakladá na strane nájomcu ( subjektu odlišného od vlastníka) právo užívať predmet nájmu. Predstavuje vo svojej podstate právny titul osvedčujúci vznik a trvanie nároku nájomcu na nerušené užívanie predmetu nájmu, pričom obsahovo vždy vymedzuje jednotlivé práva a povinnosti na strane oboch zmluvných strán. Samotný zákon pripúšťa možnosť dojednať nájom tak na dobu určitú ako aj na dobu neurčitú, pričom s týmto spája rôzne následky, resp. zákonom aprobované nároky. V prípade dojednania nájmu na dobu určitú platí základná právna premisa, že uplynutím dojednaného času dochádza k zániku nájomnej zmluvy ( a teda nájmu ako takého). Znamená to, že na strane prenajímateľa zanikne povinnosť prenechávať predmet nájmu na užívanie nájomcovi a tento je povinný predmet nájmu odovzdať ( resp. v tomto prípade tento vypratať). Ako bolo vyššie naznačené odporkyňa užívala byt v súlade s nájomnou zmluvou len do uplynutia času, na ktorý bol nájom dojednaný, teda do 8.2.2012. Od tohto momentu užívala byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu, teda jej nárok na jeho užívanie zanikol. Nakoľko v prípade nájmu bytov nemožno hovoriť o konkludentnom predĺžení nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nemožno za žiadnych okolností súhlasiť s pôvodne uvádzaným tvrdením odporkyne, že byt užíva na základe existujúceho právneho titulu.
Súd v tejto súvislosti dodáva, že sa mi javí ako primeraný a logický záver, že za preukázaných okolností nebolo možné od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby predĺžil nájom ( resp. uzavrel novú nájomnú zmluvu s odporkyňou). Bolo preukázané, a nepopierala to ani odporkyňa, že si neplnila
svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z nájomného vzťahu a navrhovateľovi za užívanie bytu neplatila riadne a včas. Tým na jej strane dochádzalo k porušovaniu zmluvnej povinnosti ( v čase účinnosti nájomnej zmluvy) a k bezdôvodnému obohateniu ( po zániku nájomného vzťahu, kedy byt užívala bez právneho dôvodu ). Ako aj samotná nájomná zmluva určovala, možnosť predĺženia nájmu bola viazaná na dodržiavanie povinností nájomcu. Na túto povinnosť odkazoval aj samotný Štatút Domu pre starších občanov. Súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy a Štatútu, nezistil existenciu povinnosti navrhovateľa predĺžiť nájom po uplynutí doby určitej. Predĺženie nájmu bolo konštituované ako možnosť, nie ako povinnosť prenajímateľa. Znamená to, že bolo výlučne na vôli navrhovateľa, či uzavrie s odporkyňou ďalšiu nájomnú zmluvu a prejav tejto jeho vôle nemožno za žiadnych okolností nahrádzať súdnym rozhodnutím. Zjednodušené povedané, ak sa navrhovateľ rozhodol nepredĺžiť nájomný vzťah s odporkyňou, bol tento jeho postoj, resp. toto jeho rozhodnutie ( aj vzhľadom na závažné porušovanie povinností odporkyňou) legitímne a plne v súlade s obsahom zmluvy ako aj citovaných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Vychádzajúc zo záveru, že došlo k zániku nájmu a odporkyni nesvedčil žiadny právny titul pre užívanie bytu, bol postup navrhovateľa, ktorý ju vyzval na jeho vypratanie, zákonom aprobovaný. Ako jediný vlastník sporného bytu je totiž nositeľom všetkých čiastkových oprávnení, viazaných na obsah vlastníckeho práva a v prípade, že ho v tomto jeho oprávnení niekto ruší, resp. do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, môže sa domáhať na súde ochrany. Súd preto vyhodnotil uplatnený nárok navrhovateľa ako dôvodný a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Je nutné dodať, že súd skúmal aj to, či odporkyni súčasne s jej vyprataním nesvedčí zákonný nárok na poskytnutie bytovej náhrady. Tieto sa však v zmysle Občianskeho zákonníka poskytujú len v zákonne vymedzených prípadoch, pričom zákon vyslovene uvádza, že pri zániku nájmu dohodnutého na čas určitý sa bytová náhrada vo všeobecnosti neposkytuje. Súd v tejto súvislosti preskúmal aj zákonné ustanovenia osobitného právneho predpisu a to zákona č. 189/1992 Z.z.. Nakoľko sporný byt nie je služobným bytom ani bytom osobitného určenia ( ktorý definuje vyššie citované zákonné ustanovenie § 2 zákona č. 189/1992 Z.z.) ani v tomto prípade neexistuje nárok odporkyne na poskytnutie bytovej náhrady. Súd preto vo výroku svojho rozhodnutia konštatoval aj neexistenciu nároku na bytovú náhradu.
Nakoľko predmetom konania bolo vypratanie bytu, v ktorom odporkyňa bývala, súd podrobil predmetný nárok aj skúmaniu v rozsahu § 3 Občianskeho zákonníka v tom smere, či by takýto výkon práva na strane navrhovateľa nebol v rozpore s dobrými mravmi. Súdu odporkyňa sama uviedla, že má dvoch synov, s ktorými má štandardný vzťah, ktorí obaja disponujú vlastnými bytmi a jeden z nich dokonca žije v X.. Je preto dôvodné sa domnievať, že odporkyňa môže, aspoň dočasne, využiť možnosť ubytovania sa práve u svojich rodinných príslušníkov. Okrem toho súd preskúmal aj tvrdenia odporkyne, že údajne nie vlastnou vinou prišla o byt na Š. D. ( kde má mimochodom stále vedený trvalý pobyt). Tieto tvrdenia neboli ničím preukázané. V prvom rade odporkyňa nepravdivo súdu uviedla, že je vedené konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k tomuto bytu ako aj to, že konanie údajných kupujúcich je prešetrované orgánmi činnými v trestnom konaní. Tieto jej tvrdenia si súd overil, pričom ako bolo vyššie uvedené, konanie vedené na Okresnom súdu Bratislava I bolo právoplatne skončené pre nezaplatenie súdneho poplatku odporkyňou ( čiže na základe jej procesného zavinenia) a výsledkom trestných konaní nebolo ani len vznesenie obvinenia voči určitým osobám. Skutočnosť, že v priebehu konania odporkyňa podala návrh na súd o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy opätovne, už súd vyhodnocuje iba ako účelové konanie odporkyne. Súd sa tiež oboznámil s predloženou zdravotnou dokumentáciu- jednotlivými lekárskymi správami a potvrdeniami, z ktorých je zrejmé, že odporkyňa má určité zdravotné problémy. Táto skutočnosť sama o sebe však nie je dôvodom na nevypratanie bytu odporkyňou. Okrem toho súd zistil, že aj postoj odporkyne ohľadne sľubov smerujúcich k úhrade dlžnej sumy na nájomnom, nemožno vyhodnotiť ako dôveryhodný. Sama uviedla, že svoje dlhy uhradí do 31.12.2015, pričom takto neurobila. Na základe týchto okolností, kedy vzhľadom na porušovanie povinností odporkyňou, existenciu jej blízkych rodinných príbuzných, ktorý majú možnosť jej poskytnúť dočasné ubytovanie a neosvedčenie tvrdenia, že náhle a nezákonne prišla o byt na Š.B. D., súd konštatuje, že vypratanie sporného bytu odporkyňou nie je v rozpore s dobrými mravmi ani neprimerane nezasahuje do práv odporkyne.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu na začatie konania v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, kedy účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bol navrhovateľ, preto súd odporkyňu zaviazal na náhradu iných trov konania vo výške 99,50,-Eur. Tieto sú tvorené súdnym poplatkom, zaplateným za podanie návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.