Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-68-2022.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/68/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Jánom Evinom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.9.2022 v Bratislave takto
rozhodol:
obžalovaná C. M., nar. XX.XX.XXXX Z. O., trvale bytom Ľ., V. XXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e
dňa 28.07.2022 v čase o 16.00 hod viedla ako vodič po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v Bratislave po Y. F. osobné motorové vozidlo zn. BMW XXXi N.Č. C., pričom pri cúvaní nesledovala situáciu v cestnej premávke na narazila do tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. Š. A. N. A., ktoré poškodila, kde bola následne kontrolovaná hliadkou KDI ODN KR PZ Bratislava a dychovou skúškou prístrojom AlcoQuant 6020 plus jej v čase o 16.31 hod nameraná hodnota 0,96 mg/l alkoholu v dychu, pričom uvedeným konaním spôsobila Ministerstvu vnútra SR so sídlom Bratislava Pribinova 104909/2 spôsobená škoda vo výške 400,-€,
t e d a
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, č í m s p á c h a l a
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona
Za to sa jej ukladá
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák, § 56 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1.160,-eur (tisícstošesťdesiat eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona jej súd pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona jej súd ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel v trvaní 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal pod 2Pv 189/22/1104-2 dňa 30.7.2022 obžalobu na C. M. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Sudca pre prípravné konanie, postupom podľa § 204 Tr. poriadku, vydal pod sp. zn. 0T/68/2022 dňa 31.7.2022 trestný rozkaz, proti ktorému podala obvinená hneď po jeho doručení odpor.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 6.9.2022, po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por., urobila vyhlásenie, že sa cíti byť vinnou zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení obžalovaná odpovedala na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c),d),f),g),h) Tr. por., vo všetkých prípadoch, zhodne „áno“. Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej, súd podľa § 257 ods. 6, 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o tom, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku kladeného jej za vinu vyššie uvedenou obžalobou. Súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s trestom.
V trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výpoveďou obžalovanej a čítaním listinných dôkazov.
Obžalovaná uviedla, že pracuje ako projektový manažér. Jej čistý mesačný príjem je 1.160,- Eur. Vlastní byt na ulici O. kríži v K.. Byt má len pár mesiacov. Celkové mesačné výdavky má okolo 800,- Eur. Vyživovacie povinnosti nemá žiadne, bola by schopná uhradiť peňažný trest.
V odpise registra trestov nemá obžalovaná žiadne záznamy.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov za obdobie od 18.12.2020 do 28.7.2022 súd u obžalovanej zistil dva priestupky, v oboch prípadoch na úseku dopravy, ktoré boli riešené blokovými pokutami vo výške 20 a 10 eur (vodička pri sebe nemala doklady potrebné pre vedenie motorového vozidla, v druhom prípade prekročila maximálnu povolenú rýchlosť).
Z evidenčnej karty vodiča zo dňa 28.7.2022 vyplýva, že obžalovanej boli (za obdobie držby vodičského oprávnenia) uložené štyri blokové pokuty dva krát za rýchlosť a dva krát za poručenie povinností vodiča.
Obžalovaná nemá žiaden záznam v lustrácii systému AVÍZO.
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (4) O. určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, (1) Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. (2) Bez splnenia
podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o jej vine, ktoré súd po zistení stanoviska oprávnených subjektov prijal, mal súd za preukázané, že skutok, pre ktorý bola na tunajší súd podaná obžaloba sa stal, je trestným činom a tento spáchala obžalovaná. Nakoľko mal súd nepochybne vyriešenú otázku viny obžalovaného, v ďalšom sa zaoberal už iba otázkou trestu.
Súd sa v konaní nezaoberal otázkou náhrady škody, pretože táto nebola riadne a včas uplatnená a uznesením podľa § 256 ods. 3, 4 Tr. poriadku rozhodol, že poškodený si nárok na náhradu škody nemôže uplatňovať v trestnom konaní. Takéto rozhodnutie však nie je prekážkou uplatnenia si náhrady škodu v civilnom procese.
Obžalovaná bola stíhaná za trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý jej bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
O. určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. O. ukladaní trestu je potrebné rovnako vychádzať aj zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou.
O. rozhodovaní o uložení trestu a pri určovaní výmery trestu, súd aplikoval ustanovenia § 36 písm. j), l) Trestného zákona, keďže obžalovaná viedla pred spáchaním skutku riadny život a priznala sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, a preto pri prevahe poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi v pomere 2:0 aplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona, čím došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3. Súd tak mohol obžalovanej ukladať trest odňatia slobody až na 8 mesiacov.
Obžalovaná bola bezúhonná (nebola doposiaľ odsúdená, pričom priestupky na úseku dopravy súd vyhodnotil ako skutky menšej závažnosti, ktoré v konečnom dôsledku boli sankcionované aj menšími blokovými pokutami), viedla ináč riadny život a už samotné trestné konanie malo na ňu značný výchovný vplyv. Z osobného kontaktu s obvinenou na hlavnom pojednávaní navyše bolo pre sudcu zjavné, že táto si zreteľne uvedomuje dosah svojej chyby na svoj ďalší osobný ako aj pracovný život. Súd mal za to, že účel trestu možno v jej prípade dosiahnuť aj alternatívnym trestom. Preto rozhodol o uložení peňažného trestu, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže skutku sa dopustila práve v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Sudca je presvedčený, že práve peňažný trest vo výške mesačného príjmu obžalovanej bude dostatočným na naplnenie účelu trestu, pričom bude aj citeľnou sankciou za spáchaný trestný čin, čím naplní aj svoju represívnu funkciu. V prípade, ak by obžalovaná peňažný trest úmyselne neuhradila, bol jej uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace.
Súd obžalovanej uložil súčasne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky, pretože obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila pod značným vplyvom alkoholu (0,96 mg/L= 2 promile), čo je v zmysle lekárskej praxe stav ťažkej opitosti. Je nutné úvodom pripomenúť, že obžalovaná nemusela nevyhnutné viesť motorové vozidlo (neodvracala iné nebezpečenstvo, ani
takýmto úkonom nezachraňovala život, zdravie a ani inú majetkovú hodnotu a navyše si bola plne vedomá, že pred jazdou požila alkohol, teda nešlo o alkohol zostatkový). Ani obranná argumentácia obžalovanej, že vozidlo chcela iba preparkovať nijako neznižuje závažnosť jej konania. Je len vecou zhody „šťastných“ okolností, že hneď po úvodnom vyparkovacom manévri narazila do susedného vozidla a ďalej už v jazde nepokračovala, pričom následky ďalšej jazdy mohli byť oveľa závažnejšie, ako len vznik poistnej udalosti na motorovom vozidle. Súd mohol ukladať trest zákazu činnosti v rozsahu 1-10 rokov. S ohľadom na úroveň alkoholu v dychu bolo nevyhnutné ukladať taký trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý obžalovanú, počas jeho výkonu, prinúti zamyslieť sa nad možnými nedozernými následkami svojho konania. Súčasne súd ale nemal dôvod trestať obžalovanú drakonicky a nevyvážene, preto rozhodol o dĺžke trestu zákazu činnosti v trvaní troch rokov, ktorý sa súdu javil ako adekvátny a proporčný s ohľadom na zistené skutkové okolnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.
Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môže podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.