Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/28/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: L.. L. F., rod. F., trvale bytom v Q., L. XXXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Barborou Vrbovou, so sídlom Bernolákova 1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: I.. L. F., trvale bytom v Q., L. XXXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpený LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletému L. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov L.. L. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, a I.. L. F., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti Q. - P. L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. - P. L. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX rozvádza.

Maloleté deti R. F., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Odporca je povinný platiť výživné na maloletého R. vo výške 400,- Eur mesačne a na maloletého L. vo výške 400,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva upravuje súd nasledovne:

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý štvrtok v párnom kalendárnom týždni v mesiaci s výnimkou školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, kedy si odporca maloleté deti po skončení vyučovania a záujmovej činnosti prevezme v školskom zariadení, ktoré deti aktuálne navštevujú do nedele do 18.00 hod., kedy maloleté deti odporca odovzdá v mieste bydliska navrhovateľky.

Počas školských prázdnin určených vyhláškou MŠ SR upravuje súd styk odporcu s maloletými deťmi nasledovne: · počas jarných školských prázdnin určených obvyklým spôsobom pre Q. kraj každý párny kalendárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom dni vyučovania pred jarnými prázdninami od 08.00 hod. do nasledujúcej soboty do 20.00 hod., · počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 08.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 20.00 hod., · počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v 28., 30., 32. a 34. týždni, kedy odporca maloleté deti prevezme posledným dňom pred prvým dňom v danom týždni o 18.00 hod. a odovzdá ich v nedeľu v danom týždni o 19.00 hod.,

· počas Vianoc a zimných školských prázdnin v každý párny kalendárny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 02.01. do 19.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka a každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod. a od 02.01. od 09.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 18.00 hod.

Odporca si maloleté deti prevezme v určenom čase v mieste bydliska navrhovateľky, kde ich po skončení styku odovzdá, okrem prípadov, kedy odporca maloleté deti preberá v školskom zariadení.

Navrhovateľka je povinná maloleté deti na styk s odporcom náležite pripraviť.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 15.04.2015, domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, R. F., narodený XX.XX.XXXX, a L. F., narodený dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že po uzavretí manželstva s odporcom žila s ním v spoločnej domácnosti v odporcovom byte. Odporca počas celého manželstva až doposiaľ pracoval a pracuje v zahraničí v oblasti IT ako externista na dohodu. Odporca domov dochádzal raz za dva týždne na predĺžený víkend. Navrhovateľka si pár mesiacov po svadbe otvorila zubnú ambulanciu, na čo odporca požiadal o zrušenie BSM, ktoré bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.04.2004, sp. zn. . Navrhovateľka s odporcom od začiatku manželstva nehospodárili spoločne, finančne sa delili pri zabezpečovaní potrieb rodiny presne na polovicu, neskôr postupne prešli viac-menej všetky výdavky na navrhovateľku. Na konci roka si ešte vzájomne vyrátali náklady. Navrhovateľka sa po narodení staršieho syna vrátila cca po šiestich týždňoch do práce, keďže odporca trval na tom, aby sa navrhovateľka spolupodieľala na hospodárení rodiny presnou polovicou. Po tom, čo navrhovateľka asi pol roka po narodení staršieho syna znovu otehotnela, požiadala odporcu, aby prehodnotil svoje pôsobenie v zahraničí, keďže vzhľadom na starostlivosť o dve maloleté deti mala za to, že potrebuje odporcovu pomoc. Odporca reagoval zúrivo, vyzval navrhovateľku, aby sa pobalila a odišla, na čo navrhovateľka v čase tehotenstva s druhým synom odišla k svojim rodičom, kde bola asi dva mesiace. Po náročnom a komplikovanom pôrode mladšieho syna musela navrhovateľka opätovne hľadať pomoc u svojich rodičov, keďže odporca pracoval v zahraničí a odmietal navrhovateľke pomôcť. Navrhovateľka za príčiny rozvratu manželstva označila stále častejšie a intenzívnejšie výkyvy v správaní odporcu, ktorý napr. v decembri 2007 nástojil na tom, že ako rodina musia ísť lyžovať, hoci mladší syn a navrhovateľka mali teploty. Po tom, čo sa navrhovateľka odporcovi vzoprela a lyžovať nešla, odporca vzal staršieho syna a namiesto návratu dňa 23.12.2007 sa vrátili až dňa 25.12.2007, pričom počas tejto doby odporca telefón nedvíhal. Od roku 2007 v spolužití manželov začalo dochádzať k čoraz častejším hádkam pre peniaze. Navrhovateľka a odporca upustili od vyúčtovania a postupne sa všetky platby presunuli na navrhovateľku. V tomto období sa odporca prestal stretávať so svojimi rodičmi a bratom. Napriek tomu, že odporca v dôsledku hospodárskej krízy v roku 2008 asi pol roka nepracoval a bol doma, navrhovateľka musela o pomoc s deťmi požiadať svoju mamu a taktiež si raz do týždňa platila pani, ktorá sa starala o mladšieho syna, starší chodil už v tom čase do školy. Navrhovateľka poukázala na to, že sa na odporcu ohľadne starostlivosti o maloleté deti nemohla nikdy spoľahnúť, keďže aj napriek prísľubu (v prípade, že medzitým medzi manželmi došlo ku konfliktu) jej odporca oznámil, nech s jeho pomocou neráta. Odporca neustále navrhovateľke niečo vyčítal, napr. že sa nevie starať o domácnosť a starať o deti, ktoré sú hlučné a nevychované. Takáto atmosféra v domácnosti mala za následok aj to, že starší syn sa v noci začal pomočovať, pričom psychologička konštatovala, že chlapec je zdravý, len rodičia si majú urobiť poriadok v rodine. K situácii, kedy odporca navrhovateľku spolu s deťmi vyhodil z bytu došlo opakovane asi v roku 2009, kedy navrhovateľka spolu s maloletými deťmi žila asi tri mesiace u svojich rodičov. Napokon sa veriac v zlepšenie situácie k odporcovi vrátila. Bolo to v čase, kedy odporca začal znovu pracovať v zahraničí. Definitívne opustila navrhovateľka spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi dňa 24.12.2014, po tom, čo ich odporca neustále z bytu vyhadzoval, odmietol dať opraviť pokazený kotol a zakazoval navrhovateľke sedieť na sedačke z dôvodu, že ju vysedí. Od času odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti zostala celá finančná zodpovednosť za potreby rodiny na pleciach navrhovateľky. Situácia, v akej sa navrhovateľka v manželstve s odporcom ocitla, sa pre ňu stala neznesiteľnou a hlavne

sa toto všetko začalo prejavovať na správaní detí, starší syn má problémy so správaním v škole, mladší syn sa znovu začal pomočovať.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, žiadala navrhovateľka zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok zveriť obom rodičom, uložiť odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletého R. vo výške 500,- Eur mesačne a na maloletého L. vo výške 400,- Eur mesačne. Styk odporcu s maloletými deťmi upraviť nenavrhla.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 17.08.2015, v ktorom uviedol, že od počiatku manželstva, uzavretého v roku 2003 až prakticky doteraz zabezpečoval bývanie pre rodinu v bytoch v jeho vlastníctve, zakúpených výlučne z jeho zdrojov, kúpou bytov vrátane podstatnej časti zariadenia bytov, a to do roku 2008 v 3-izbovom byte na W. ulici s výmerou XXX m2, plus terasa a garážové státie, a od roku 2008 v byte na L. ulici s výmerou XXX m2 s terasou a 2 garážovými státiami. Zariadenie oboch bytov bolo podľa neho na vyššej úrovni, než mal on od roku 2000 kedykoľvek v bytoch, ktoré obýval v M.. Od roku 2005 do jesene 2014, s výnimkou rokov cca 2006 - 2008, manželke taktiež zabezpečoval k permanentnej dispozícii vždy automobily vyššej strednej triedy, ktoré používala najmä, no nielen, na prevozy detí. Platil na ne poistenia, dane, servisné náklady, opravy, často aj PHM pre jej jazdy. Tieto náklady vrátane straty hodnoty vozidiel boli v priemere 800 - 1000 Eur mesačne. Rovnako od počiatku financoval polovicu nákladov všetkých dovoleniek, športovú výstroj pre deti (bicykle, lyžiarsku výstroj...), čiže podstatnú časť jeho príjmov v zahraničí vynakladal za posledných 12 rokov na zabezpečenie nadštandardnej životnej úrovne rodiny, t. j. manželky a detí na Slovensku, pričom pravidelne každé 1 až 2 týždne cestoval stovky kilometrov za rodinou zo zahraničia na Slovensko, kým manželka, neskôr spolu s deťmi, vykonali takýchto ciest za ním spolu za 12 rokov nie viac ako 10. Uviedol, že manželka odmietala premiestniť stredobod ich bývania do M., dokonca navrhovateľka uvádzala, že požadovala, aby ukončil činnosť v zahraničí a žil trvalo na Slovensku, čo však podľa neho nie je pravda. Poukázal tiež na to, že styk s deťmi prebieha v ostatnom čase v podstate bez problémov. S deťmi bol na týždňovej dovolenke v horách, na ktorej sa deťom veľmi páčilo a užívali si s otcom bicyklovanie, plávanie, ako aj miestny spoločenský život, keďže si tam našli mnoho kamarátov. Jediným stresujúcim faktorom bolo podľa neho nástojenie manželky, že každý deň o siedmej hodine im musí volať, pričom na možnosť, že budú volať oni jej vo vhodnú chvíľu počas dňa nepristúpila. Nakoniec po jednom prípade nedovolania zburcovala celé osadenstvo ubytovacieho zariadenia. S deťmi tiež trávi víkendy na chate u rodičov a v auguste 2015 ich vzal na dovolenku k moru, všetko po dohode s ich matkou.

Odporca dňa 11.09.2015 požiadal súd o odročenie pojednávania, vytýčeného súdom na deň 05.10.2015 o 12.30 hod., z dôvodu poskytnutia času na obnovu manželstva za intervencie psychológa. Súd v snahe o dosiahnutie zmierenia medzi manželmi a poskytnutia času na obnovu manželstva vytýčil nový termín pojednávania na 18.01.2016.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu na rozvod manželstva a k obnove manželského spolužitia medzi manželmi nedošlo, súd vec prejednal na pojednávaní za účasti navrhovateľky, odporcu, právnej zástupkyne navrhovateľky, právneho zástupcu odporcu a kolízneho opatrovníka maloletých detí, v rámci ktorého vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, vyjadrením odporcu, sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľky a odporcu, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých detí, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi na žiadosť súdu do súdneho spisu za účelom zistenia ich zárobkových a majetkových pomerov, zisťoval pravidelné odôvodnené mesačné výdavky maloletých detí R. a L., pripojeným spisom tunajšieho súdu, sp. zn. , pričom prihliadol na celý obsah súdneho spisu, ako aj na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a zistil nasledujúci skutkový stav:

K rozvodu manželstva:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Bratislave. Obaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa pochádzajú dve maloleté deti R. F., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX.

Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v okrese Bratislava I, na adrese L. XX, kde odporca stále býva, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.).

Z výpovedí z písomných vyjadrení účastníkov súd zistil, že manželstvo uzavreli v roku XXXX, pričom od jeho uzavretia žili v spoločnej domácnosti. Krátko po narodení detí v roku XXXX začali v manželstve vznikať podľa tvrdení navrhovateľky, ktoré odporca nevyvrátil, nezhody súvisiace s hospodárením v manželstve, resp. s prispievaním na náklady spoločnej domácnosti, keďže manželia nehospodárili spoločne, ako aj s vedením rodinného života, keď navrhovateľka vzhľadom na skutočnosť, že odporca počas trvania manželstva až na krátke obdobie v roku 2008 pracoval v zahraničí, v M., mala pocit, že sa jej zo strany odporcu nedostáva pomoci s maloletými deťmi. Pre nezhody v manželstve navrhovateľka spolu s maloletými deťmi opakovane odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú manželia viedli v byte patriacom odporcovi, k svojim rodičom. Navrhovateľka sa definitívne odsťahovala spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti v marci 2015, kedy si prenajala byt a od tohto času manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca na pojednávaní dňa 18.01.2016 potvrdil, že v marci 2015 došlo k rozvratu manželstva a manželia odsťahovaním navrhovateľky zo spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi prestali žiť v spoločnej domácnosti, napriek tomu však mal za to, že obnova manželstva je možná, pričom zároveň uviedol, že si je vedomý toho, že manželku nemôže nútiť zotrvať v manželstve. Na pojednávaní dňa 09.05.20016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa s navrhovateľkou pokúšal uzavrieť dohodu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k ich maloletým deťom, teda bolo zrejmé, že s rozvodom manželstva sa odporca zmieril a rozhodnutie navrhovateľky rešpektuje. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.01.2016 uviedol, že je pravdou, že počas manželstva sa manželke ospravedlňoval už veľakrát, uvedomil si, že spravil veľké chyby a zmenu jej postoja si nemôže nárokovať. Situácia, v ktorej sa manželia ocitli, je z hľadiska vnímania odporcu aj dôsledkom komunikácie navrhovateľky s odporcom, ktorá bola podľa odporcu vyhýbavá, ignorovala ho a odmietala spoločné aktivity.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o hlboký rozvrat, ktorý sa nepodarilo manželom prekonať ani za intervencie psychológa, ktorého manželia za týmto účelom navštívili a nie je preto reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci zhodne tvrdia, že nežijú spolu ako manželia od marca 2015, od ktorého času nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu žiaden čas, sviatky ani dovolenky. Za zisteného stavu je preto manželstvo účastníkov formálnym zväzkom bez reálnej možnosti na jeho obnovu.

Sumarizujúc uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade sú naplnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko manželstvo účastníkov trvá už len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pri rozhodovaní o rozvode súd prihliadol aj na záujem maloletých detí účastníkov konania a zvážil, že rozvod manželstva v danom prípade je v súlade s aj s ich záujmami, nakoľko udržiavanie de facto formálneho zväzku za stavu, kedy spolu s matkou fakticky už rok žijú mimo spoločnej domácnosti a ich rodičia už dlhšie nežijú v spoločnej domácnosti, nemá pre maloleté deti žiaden reálny význam a ďalšie trvanie takéhoto formálneho zväzku nie je vhodné ani pre ich zdravý psychický vývoj.

Príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva spočívali podľa zistení súdu v počiatku na strate jednej z funkcií manželstva, ktorou je okrem iného aj spoločné hospodárenie manželov, ktoré viedlo k vzniku početných konfliktov zapríčinených aj odlišným nazeraním manželov na funkcie manželov v manželstve, ako aj spoločný rodinný život, k čomu výrazne podľa názoru súdu prispela aj skutočnosť, že rodina z

dôvodu dlhodobého pracovného pôsobenia odporcu v zahraničí, ohľadom ktorého manželia nedospeli ku konsenzu, trávila spoločne menej času, ako v prípade, že by spoločne trávila čas aj počas bežného pracovného týždňa. Z uvedeného dôvodu mala navrhovateľka pocit, že sa jej od odporcu nedostáva pomoci v rozsahu, aký očakáva, a naopak odporca mal pocit, že navrhovateľka nemá dostatočnú vôľu nasledovať ho, preto nenašiel pochopenie. Uvedené problémy nedokázali účastníci spoločným úsilím napriek návštevy psychológa prekonať, v dôsledku čoho došlo k rozpadu ich manželského spolužitia.

K úprave práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcemu z manželstva

Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti - R. a L., súd sa v konaní ďalej zaoberal otázkou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva za účelom vyriešenia ktorej vykonal, ako už bolo vyššie uvedené, dokazovanie rodnými listami maloletých detí, výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľky a odporcu, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých detí, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi na žiadosť súdu do súdneho spisu za účelom zistenia ich zárobkových a majetkových pomerov, zisťoval odôvodnené pravidelné mesačné výdavky maloletých detí, prihliadol aj na ostatný obsah súdneho spisu, ako aj na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a zistil nasledujúci skutkový stav:

Maloleté deti R., ktorý má XX rokov, a maloletý L., ktorý má X rokov, pochádzajú z manželstva ich rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2015. Obe maloleté deti navštevujú Základnú školu na W. ulici v Q.. Maloleté deti sa od času odsťahovania navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, ktorú manželia viedli v byte odporcu na L. ulici, do bytu na W. ulici, nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Maloletému L. bola dňa 10.12.2015 diagnostikovaná celiakia (č.l. 70), vyžadujúca si bezlepkovú diétu s nárokom na predpis bezlepkových potravín na recept, pričom mesačný príspevok zo zdravotného poistenia je 30,- Eur mesačne (č.l. 71), nad rámec tohto príspevku má maloletý zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Maloletý R. je zdravý.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.09.2015, č. k. -107 bola vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia, styk otca s maloletými deťmi sa neupravil a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 300,- Eur mesačne k rukám matky na každé z maloletých detí a 100,- Eur na tvorbu úspor pre každé z maloletých detí.

Pravidelné mesačné výdavky na výživu výchovu maloletých detí navrhovateľka vyčíslila v sume 516,79 Eur na R. (z toho strava 97,- Eur, doprava 33,- Eur, ošatenie a obuv 61,25 Eur, hračky, knihy, školské pomôcky 48,54 Eur, stravné v škole, ŠKD, príspevok do ZRPŠ, tenis, výtvarná a angličtina 277,- Eur) a na maloletého L. v sume 539,79 Eur (z toho strava 122,- eur (celiakia), doprava 33,- Eur, ošatenie a obuv 61,25 Eur, hračky, knihy, školské pomôcky 48,54 Eur, stravné v škole, ŠKD, príspevok do ZRPŠ, tenis, výtvarná a angličtina 275,- Eur. Náklady na bývanie navrhovateľka vyčíslila v sume 85,- Eur na každé z maloletých detí pozostávajúce z poplatku za správu vo výške 142,72 Eur a energií vo výške cca 80 -100 Eur.

Navrhovateľka, matka maloletých detí, žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v byte na W. ulici v Q., ktorý od 03.12.2015 vlastní. Má vysokoškolské vzdelanie, je zubárka. Jej čistý mesačný príjem v období 01/2015 - 05/2015 (č.l. 76 pripojeného spisu ) dosahoval sumu cca XXX,- Eur v priemere. Matka inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletým R. a L. nemá.

Odporca, otec maloletých detí, má dlhodobý pobyt v M. v meste E., kde pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba. Má vysokoškolské vzdelanie, pracuje v oblasti informačných technológií. Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, bytu na L. ulici v Q., v ktorom manželia viedli spoločnú domácnosť, a v ktorom odporca počas svojich pobytov na Slovensku naďalej býva. Odporca inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletým deťom R. a L. nemá.

Podľa potvrdenia o príjme za rok 2014, vystaveného dňa 15.02.2016 spoločnosťou K. (audítori/daňové poradenstvo) v M. P., kde má odporca daňový domicil, dosiahol zisk odporcu zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa daňového výmeru zo dňa 21.09.2015 po zdanení (netto) sumu XX XXX,- Eur.

Podľa potvrdenia o príjme za rok 2015 vystaveného dňa 26.02.2016 spoločnosťou K. (audítori/daňové poradenstvo) v M. P., kde má odporca daňový domicil, dosiahol zisk odporcu zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa predbežného výpočtu po zdanení (netto) sumu XX XXX,- Eur . Daňový výmer pre daň z príjmu na rok 2015 ešte, ako vyplýva z potvrdenia, nebol k dispozícii.

Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 18.01.2016 vyplynulo, že pokiaľ ide o maloleté deti uviedla, že od času ako boli súdom upravené pomery na čas do rozvodu, sa ich vzťahy pokiaľ ide o deti, zlepšili. Ohľadom detí sa podľa nej vedia s odporcom dohodnúť. Uviedla, že deti potrebujú otca a v období, kedy sa otec s nimi nerozprával, ich to veľmi mrzelo, teraz sa cítia spokojnejšie. Navrhovateľka potvrdila, že akceptuje, aby sa deti stretávali na základe ich dohody, tak ako sa na tom dohodli v rámci rodičovskej dohody na čas do rozvodu manželstva, považuje len za vhodné, aby jej odporca týždeň vopred oznámil, kedy príde na Slovensko.

Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 18.01.2016 vyplynulo, že pokiaľ ide o styk s maloletými deťmi, vníma výrazné zlepšenie, čomu je veľmi rád a preto akceptuje zásady, na ktorých navrhovateľka trvá, napríklad, že chce, aby jej deti vracal už v nedeľu, aby išli do školy od nej. Snaží sa prispôsobiť a rešpektovať jej želania. Uviedol, že ho mrzí obdobie „nerozprávania sa“ s deťmi, bol to podľa neho výsledok toho, že nevedel nájsť východisko zo situácie, v ktorej sa v spolužití s navrhovateľkou dostali. Je si vedomý, že to bolo jeho zlyhanie.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 09.05.2016 uviedol, že po prevzatí právneho zastúpenia sa pokúšali o uzavretie rodičovskej dohody a v podstate dospeli účastníci konania ako rodičia maloletých detí ku konsenzu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, okrem úpravy „bežného“ styku s tým, že pre odporcu je akceptovateľné len také riešenie, že odporca maloleté deti po tom, čo si ich v párnom kalendárnom týždni prevezme zo školského zariadenia, odovzdá po ukončení styku v pondelok do 8.00 hod. v školskom zariadení.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že najmä pokiaľ ide o mladšieho L., opakovane došlo k situácii, že mal problém zostať u otca celý víkend a odporca ho musel mame vrátiť už v sobotu, preto nesúhlasia s návrhom odporcu ohľadom úpravy bežného styku, nakoľko majú za to, že deťom je potrebné poskytnúť stabilitu a zachovať im jeden celý týždeň v ich prostredí, preto žiadali upraviť styk tak, že otec bude odovzdávať deti už v nedeľu.

Kolízny opatrovník, prítomný na pojednávaní, odporučil súdu pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti matke s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Ohľadom výživného dospeli rodičia takisto k zhode, preto je podľa kolízneho opatrovníka potrebné vychádzať z ich návrhu a určiť výživné vo výške 400,- Eur na každé z maloletých detí. Pokiaľ ide o úpravu styku, kolízny opatrovník ako zástupca maloletých v konaní navrhol súdu upraviť styk počas prázdnin a sviatkov v zmysle konsenzu rodičov a v časti úpravy bežného styku mal za to, že je vhodné upraviť styk otca s maloletými od štvrtka po skončení vyučovania a záujmovej činnosti do nedele, pričom čas nechal na zváženie súdu.

Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd po vykonanom dokazovaní zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá osobnú starostlivosť o maloleté deti na dennej báze aj fakticky zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany navrhovateľky a obaja rodičia zverenie maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky zhodne navrhli. Súd súčasne rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok na čas po rozvode budú oprávnení obaja rodičia. Zverenie maloletých detí ani otázka zastupovania a správy majetku maloletej napokon v konaní sporná nebola.

V časti úpravy styku otca s maloletými deťmi vychádzal súd zo záverov vykonaného dokazovania, z ktorých bez pochybností vyplynulo, že v priebehu konania, najmä v období od schválenia rodičovskej dohody na čas do rozvodu manželstva rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. -107 zo dňa 04.09.2015, právoplatným dňa 05.10.2015, došlo k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa, ako sami uviedli, na styku otca s maloletými deťmi vedeli dohodnúť, tento teda prebieha bez väčších ťažkostí na základe ich vzájomnej dohody. Odporca, ako vyplynulo z jeho výpovede na pojednávaní dňa 18.01.2016 (uvedená vyššie) pred súdom potvrdil, že akceptuje zásady, na ktorých trvá navrhovateľka, ako príklad uviedol, že rešpektuje žiadosť navrhovateľky, aby jej deti vracal už v nedeľu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rodičia zlepšili svoje rodičovské kompetencie a sú schopní v záujme svojich maloletých detí kompromisov a dohody ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi, o čom svedčí aj skutočnosť, že ohľadom úpravy styku na čas po rozvode manželstva dospeli de facto ku konsenzu, najmä ohľadom úpravy styku počas sviatkov a školských prázdnin. Nedokázali sa zhodnúť len na úprave tzv. bežného styku počas roka, keďže odporca na pojednávaní dňa 09.05.2016 zmenil svoj postoj ohľadom úpravy času odovzdávania detí a prostredníctvom právneho zástupcu trval na tom, aby styk otca s maloletými deťmi trval až do pondelka rána, kedy otec deti odovzdá v školskom zariadení. Uvedená zmena postoja odporcu napokon mala za následok, že rodičia maloletých detí rodičovskú

dohodu, týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, neuzavreli a prenechali rozhodnutie o styku na súd.

Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu upravil styk otca s maloletými deťmi v podstate v intenciách konsenzu rodičov, pokiaľ ide o úpravu styku počas sviatkov a školských prázdnin, nakoľko dospel k záveru, že účastníkmi navrhovaná úprava styku vytvára predpoklady pre ďalší rozvoj vzťahu medzi otcom a maloletými, rešpektuje tak práva maloletých detí, ako aj práva druhého rodiča na rovnocenný kontakt, trávenie dôležitých rodinných sviatkov a aj voľného času detí počas sviatkov.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými počas bežného roka, ohľadom ktorej sa rodičia nedokázali zhodnúť, súd poukazujúc na závery vykonaného dokazovania, z ktorých mal za preukázané, že styk otca s maloletými deťmi prebieha už takmer rok bez ťažkostí na základe dohody rodičov v čase, kedy otec za deťmi cestuje na Slovensko každý druhý víkend v mesiaci s tým, že maloleté deti v odporca v nedeľu odovzdáva matke, čo sám pred súdom potvrdil a uviedol, že túto „zásadu“, na ktorej navrhovateľka trvá, rešpektuje a akceptuje. V konaní tak bolo preukázané, že takýto model úpravy styku bol de facto medzi rodičmi dohodnutý, maloleté deti sú na tento režim zvyknuté, v záujme ich stabilizácie niet preto dôvodu, aby takáto úprava styku za stavu, kedy bola pôvodne akceptovaná oboma rodičmi, nebola prevzatá do súdneho rozhodnutia na čas po rozvode manželstva.

Navrhovateľka, ktorá žiadala styk otca s maloletými počas víkendu upraviť pôvodne od piatka do nedele, napokon súhlasila v snahe umožniť otcovi detí plnohodnotný kontakt, s úpravou styku so začiatkom vo štvrtok v párnom týždni po skončení vyučovania, na základe čoho súd dospel k záveru, že matka maloletých detí dostatočne rešpektuje práva otca. Súd poukazujúc na skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi v rovine rodičovskej sa výrazne zlepšili, sú spôsobilé napredovania, maloleté deti, ako potvrdila aj ich matka, sa tešia z náklonnosti otca a zlepšenia ich vzťahu, preto uzavrel, že v danom prípade možno dôvodne predpokladať, že rodičia budú aj naďalej spolu komunikovať, sledovať najlepší záujem svojich detí, za čo sú plne zodpovední a budú teda schopní dohodnúť sa aj na prípadnom rozšírení styku otca s maloletými aj nad rámec súdneho rozhodnutia, ktoré má byť len akýmsi právnym východiskom pre úpravu pomerov maloletých detí na čas po rozvode manželstva, pripúšťajúcim zmenu na základe obojstrannej dohody rodičov.

Na základe skutkového stavu v čase rozhodnutia súdu, ktorý je pre rozsudok rozhodujúci (§ 154 O.s.p.) má však súd za to, že úpravu styku otca s maloletými počas bežného roka v rozsahu tohto rozsudku rešpektuje, okrem zásad uvedených vyššie (právo na rovnocenný kontakt), aj potrebu stabilizácie rodinného prostredia maloletých, ktorá sa súdu vzhľadom na aktuálne prebiehajúci rozpad manželstva ich rodičov, a de facto rozpad ich vlastnej rodiny, javí ako prvoradá. Súd prihliadol, pokiaľ ide o úpravu styku, aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletých detí.

Súd zaviazal odporcu platiť výživné vo výške 400,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, nakoľko ustálil, že takto určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré matka v konaní riadne vyčíslila a preukázala. Priemerné mesačné náklady na maloleté deti (ustálené vyššie) súd považoval vzhľadom na vek maloletých a potrebu vzdelávania a ich všestranného rozvoja za primerané a zodpovedajúce aj životnej úrovni rodiny pred rozvodom manželstva. Určená výška výživného zo strany navrhovateľa zabezpečí pre maloleté deti krytie pomernej časti ich pravidelných odôvodnených mesačných potrieb. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloleté deti (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), vek maloletých detí, zdravotný stav. Výdavky na maloleté deti, príjmové a zárobkové pomery navzájom účastníci v konaní nerozporovali a ohľadom výšky výživného dospeli ku konsenzu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).