Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-41-2015.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Subarea
2Er/41/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Z. N., nar. XX. X. XXXX, bytom N.. M. XXX/X, XXX XX K., o vymoženie 440,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Anne Michnicovej, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, vo výške 49,01 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 5. 2. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28. 1. 2014, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 2. 2. 2015, a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov č. 1450191713 zo dňa 29. 10. 2014 a č. 1350333913 zo dňa 23. 12. 2013 vydané Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 440,16 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 17. 2. 2015 pod číslom 5710 037283.
V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 8. 4. 2015 doručený podnet na zastavenie exekúcie, a to vzhľadom na skutočnosť, že šetrením bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor súčasne súdu predložil aj vyúčtovanie trov exekúcie spolu vo výške 49,85 eur.
Podľa § 243c ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ustanovenia § 61b ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/233/20160101> a § 200 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160101> sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Keďže počas exekúcie súdny exekútor zistil skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení
súdneho exekútora, ako aj z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov tvrdených súdnym exekútorom. Súd zisťoval majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácii. Lustráciou v Katastri nehnuteľností s výsledkom ,,negatívne“ súd nezistil, či povinný je vlastníkom nejakej nehnuteľnosti v rámci celého územia SR a lustráciou v Sociálnej poisťovni s výsledkom ,,negatívne“ súd nezistil, či povinný je, resp. bol, vedený ako zamestnanec s príjmom. Dožiadaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa bolo súdom zistené, že povinný bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v súčasnosti sa v evidencii úradu nenachádza a nie sú mu poskytované žiadne príspevky, ktoré úradu prináležia vyplácať. Podľa správy OR PZ v Starej Ľubovni povinný nie je držiteľom, resp. vlastníkom, motorového vozidla. Šetrením u Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže sa súdu nepodarilo zistiť evidovanie povinného vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody v príslušných ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, kde by mohol byť zaradený na pracovnú činnosť a poberať pracovnú odmenu. Súd mal na základe hore uvedených skutočností preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku zastavil. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení alebo nezastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, hoci táto je vždy teoreticky možná. Nie je však možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.
Podľa § 63 ods. 2 EP, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.
Podľa § 200 ods. 2 písm. c) EP, ak ide o drobné exekúcie, trovy exekúcie nesmú presiahnuť dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 500 eur.
Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 1 EP, § 200 ods. 2 písm. c) EP a § 200 ods. 5 EP a v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 49,01 eur.
Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena 33,19 eur
Odmena spolu .............................................................................................................. 33,19 eur
2./ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov a) poštovné (žiadosť o udelenie poverenia: Okresný súd Stará Ľubovňa 0,70 eur, upovedomenie o začatí exekúcie: povinný 1,70 eur, žiadosť o poskytnutie súčinnosti: Mestský úrad Podolínec 1,15 eur, návrh na zastavenie exekúcie + zaslanie ex. spisu: Okresný súd Stará Ľubovňa 1,40 eur, vrátenie poverenia: Okresný súd Stará Ľubovňa 1,40 eur, konečné vyúčtovanie: 0,40 eur) b) elektronická súčinnosť bánk 0,70 eur c) elektronická súčinnosť s registrom obyvateľov 0,20 eur
Náhrada hotových výdavkov spolu ................................................................................ 7,65 eur 3./ 20 % DPH zo sumy 40,84 eur DPH spolu ...................................................................................................................... 8,17 eur
Trovy exekúcie celkom: 49,01 eur
Súdom poverený súdny exekútor si za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uplatnil paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur. Pretože súdnemu exekútorovi patrí pri vykonávaní exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej vo výške 33,19 eur, a to aj v prípade ak súčet počtu účelne vykonaných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosiahol zákonom stanovenú minimálnu sumu 33,19 eur, súd súdnemu exekútorovi priznal ním uplatnenú minimálnu odmenu 33,19 eur aj bez potreby podrobnej špecifikácie vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Nárok súdneho exekútora na odmenu vo výške 33,19 eur vznikol už samotným získaním poverenia na vykonanie exekúcie.
Pri priznávaní poštovného zistil súd skutočnosť, že pri doručovaní žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 3. 2. 2015 boli okrem tejto žiadosti zasielané aj písomnosti v rámci konaní vedených tunajším súdom pod sp. zn. 1Er/39/2015, preto súd priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej výške, t. j. 0,70 eur + 20 % DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 1,40 eur/počet konaní 2
ks). Súd chce v tejto súvislosti podotknúť, že uvedené postupy pri doručovaní písomností, kedy sa v jednej obálke zasiela viacero písomností v rámci jedného konania alebo v rámci viacerých konaní, nie sú nežiaduce, skôr chvályhodné, nakoľko tak dochádza k podstatnému zníženiu výšky hotových výdavkov. Súdny exekútor si však tieto náklady na poštovné mal účtovať v ich reálnej výške a pomerne pre to - ktoré exekučné konanie, resp. tú - ktorú písomnosť, a nie účtovať v každom konaní, resp. pri každej písomnosti, poštovné v plnej výške, ako keby sa doručovala každá z nich samostatne.
Do špecifikácie trov exekúcie súdny exekútor započítal aj náklady na hotové výdavky v súvislosti s úkonmi exekučnej činnosti, ktoré budú vykonané v budúcnosti, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Konkrétne ide o výdavky na poštovné za vrátenie poverenia v sume 1,40 eur a konečné vyúčtovanie v sume 0,40 eur. Hoci sa v danom prípade jedná o výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú až v budúcnosti, má na ich úhradu nárok, pretože tieto vzniknú v súvislosti s exekučným konaním a budú vynaložené na jeho ukončenie v spojení s povinnosťami, ktoré súdnemu exekútorovi ukladá priamo Exekučný poriadok.
Pretože súdom poverený súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 EP priznal aj DPH z priznanej odmeny v sume 8,17 eur.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160101> uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v /akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.