Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-176-2012.pdf
PDF · 115.65 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/176/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.
Uznesením č. k. 44C 176/2012 - 18 zo dňa 13.06. 2013 ( právoplatné dňa 26.06. 2013) súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami: 44C 176/2012, 44C 177/2012, 44C 182/2012, 44C 190/2012, 44C 191/2012 tak, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod spisovou značkou 44C 176/2012.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Navrhovateľ podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, keď neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.
Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Keďže exekučný súd po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora aj ďalších účastných orgánov a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.
Navrhovateľ vyčíslil majetkovú škodu ako náklady, ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu 175,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu.
Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk t. j. cca 663,88 Eur, ( 663,88 Eur za rok : 12 mesiacov = 55,32 Eur za mesiac).
V jednotlivých konaniach si navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) :
- v konaní spisovej značky 44C 176/2012 - 448 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 774,48 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 177/2012 - 445 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 774,48 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 182/2012 - 449 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 774,48 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 190/2012 - 462 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 829,80 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 191/2012 - 462 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 829,80 Eur (55,32- Eur za mesiac)
Odporca vyjadrením zo dňa 04.07.2013 žiadal návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Poukázal na zmätočnosť podaní, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných
konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Ohľadne prieťahov v konaní navrhovateľ neuviedol, ktoré kroky podnikol na ich odstránenie. Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012 boli doručené odporcovi dňa 23.04.2012, pričom návrh vo veci samej bol už dňa 27. 9. 2012 doručený okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok . Podľa odporcu všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí po zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Odporca pripustil, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, v prípadoch, ak exekučný súd nekonal o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V zmysle § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. Súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať za existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí v Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru odporcu efektívnosť rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívali v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, t. j. v celkovej sume 175 Eur. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca za nesprávne a účelové. Odporca nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu, tak ako bola uplatnená, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukázal na viacero ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovaná výška finančného zadosťučinenia nie je automatická, táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom navrhovateľom uvádzané pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal jeho právny zástupca vykázané dňom 18.03.2016, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailovým podaním doručeným súdu 05.05.2016 s tým, že žiada prerušiť konanie do skončenia konania vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva EÚ, v rámci ktorého budú súdnemu dvoru predložené prejudiciálne otázky a preto má za to, že je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., žiada prerušiť konanie až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach na súdnom dvore EÚ v konaní 7C 6/2010, nakoľko rozhodnutie má pre ďalší priebeh konania zásadný význam čo do
posúdenia správnosti postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu - právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
V tomto smere súd konštatoval, že o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do rozhodnutia právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach na súdnom dvore EÚ v konaní 7C 6/2010 bolo v tomto konaní už právoplatné rozhodnuté uznesením č.k. 44C 176/2012-138 zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením KSBA č.k. 10Co 287/2015-175 zo dňa 21.01.2016 ( právoplatné dňa 18.03.2016) tak, že návrh bol zamietnutý.
Z uvedených dôvodov súd o identickom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania opätovne už nerozhodoval a vec meritórne prejednal a rozhodol.
Nedostavil sa odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňom 16.03.2016, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: exekučnými spismi označenými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav:
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 1354/2003, EX 948/03 povinného Marek Tomi, nar. 27.08.1975 pre vymoženie 580,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.06.2003. Dňa 22.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 11.05.2011 súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal vyslovil súhlas so zmenou súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 57,44 Eur. Zároveň doručil súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 1354/03 -10, EX 948/03 zo dňa 30.06.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ing. Karol Mihala pod sp.zn.EX 948/2003 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 1354/2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 57,44- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 07.03.2012. ( 44C 176/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 1341/2003, EX 765/03 povinného Martina Mirgu, nar. 14.08.1977 pre vymoženie 3.150,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.06.2003. Dňa 22.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 04.05.2011 súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal vyslovil súhlas so zmenou súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 127,55 Eur. Zároveň doručil súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 1341/03 -10, EX 765/03 zo dňa 06.02.2012 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ing. Karol Mihala pod sp.zn.EX 765/2003 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 1341/2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 127,55- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 02.03.2012. ( 44C 177/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 189/2005, EX 360/2005 povinného Dušana Králika, nar. 14.09.1974 pre vymoženie 7.130,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.02.2005. Dňa 22.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 01.06.2011 súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal vyslovil súhlas so zmenou súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 58,68 Eur. Zároveň doručil súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 169/2005 -14, EX 360/05 zo dňa 10.02.2012 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ing. Karol Mihala pod sp.zn.EX 360/2005 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 189/2005 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 58,68- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 17.10.2012. ( 44C 182/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 559/2004, EX 764/04 povinného Róberta Medovčíka, nar. 29.04.1970 pre vymoženie 5.400,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.05.2004. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 08.06.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyslovil súhlas so zmenou súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 88,14 Eur. Zároveň doručil súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 559/04 -14, EX 764/2004 zo dňa 23.02.2012 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn.EX 764/2004 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 559/2004 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 88,14- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 10.08.2012. ( 44C 190/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 187/2003, EX 388/03 povinnej E. D., X.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 13.500,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.02.2003. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 08.06.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyslovil súhlas so zmenou súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 181,65 Eur. Zároveň doručil súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 187/2003 -11, EX 388/2003 zo dňa 23.02.2012 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn.EX 388/2003 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 187/2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 181,65- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 29.03.2012. ( 44C 191/2012)
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len cit. zák.),tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
V danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, že nerozhodol o podanom návrhu na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a v zákonom stanovenej lehote do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom v čase začatia exekučného konania ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005 súd bol povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ustanovenia § 238 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Keďže predmetom tohto konania sú exekučné konania, ktoré začali pred 1.9.2005, nebol súd povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia Exekučného poriadku.
Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o zmene exekútora konal so zbytočnými prieťahmi, teda nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani v tomto prípade. Navrhovateľ je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Okrem toho, všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda súdu, pričom navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup
spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
Navrhovateľ musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje. V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku navrhovateľa ako oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený bol nútený vymáhať pohľadávku formou exekúcie. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora. Navrhovateľ v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období , ktoré podľa neho uplynulo súdu ničím nepreukázal. Súd na listinný dôkaz navrhovateľa , znalecký posudok č.1/2014 zo dňa 01.03.2013 vypracovaný Ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave ktorý bol zaregistrovaný pod Spr.č. 3272/2014 neprihliadol, nakoľko sa jedná o všeobecný znalecký posudok ktorý bol vypracovaný za obdobie rokov 2009 -2012, neuvádza sa presný výpočet škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nároky v jednotlivých konaniach, z uvedeného dôvodu posudok hodnoverným, relevantným spôsobom neuviedol presné vyčíslenie škody ku ktorej by malo dôjsť v konkrétnom exekučnom konaní, navyše posudok je výrazne jednostranný, vychádza iba z údajov poskytnutých zadávateľom a výpočty sa riadili voľnou úvahou. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ musí preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú aj rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch, pričom poskytovanie finančného zadosťučinenia podlieha skúmaniu prípadu zo strany ústavného súdu a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná a navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov
titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil v plnom rozsahu s námietkami odporcu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. (§ 201 O.s.p.)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1, O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2, O.s.p.)