Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5C/40/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: N. Y.Á., P.. XX. XX. XXXX, Y. U. U. X, XXX XX U., štátny občan SR, o zaplatenie 210,50 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 43,29 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 43,29 € od 15. 4. 2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 6,43 € titulom zaplatenia súdneho poplatku v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania vo výške 26,67 € titulom trov právneho zastúpenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou z dňa 24. 2. 2016 sa domáhal zaplatenia sumy 210,50 € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne odo dňa 27. 3. 2014 do 16. 2. 2015 zo sumy 262,21 € a odo dňa 17. 2. 2015 do zaplatenia zo sumy 145,50 € ako aj náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplatenia súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3. 2. 2014 došlo k uzavretiu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-- €. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanému predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s celkovými nákladmi a príslušenstvom vo výške 262,21 € s dohodnutou odplatou do 6. 3. 2014. Ďalej žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný uhradil ku dňu podania návrhu celkovo sumu 116,71 €, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 16. 2. 2015.

Súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne pred začatím pojednávania a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe poskytnutých listinných dôkazov. Žalovaný i napriek tomu, že doručenie mal riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil písomne z dôvodu, že pracuje mimo miesta sídla príslušného súdu. Preto súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi žalobcom, z čoho mal zistený tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 3. 2. 2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa článku 4, bodu 1 uvedenej rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutia úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. V článku 4, bodu 5 predmetnej rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,-- €, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,-- €, totožne je to uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 30,-- €.

Účastníci konania zároveň v ten istý deň 3. 2. 2014 uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-- € prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 € do 6. 3. 2014. V predmetnej zmluve sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa, ktoré sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 €. Pri celkových nákladoch je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 2326,1 %.

V predmetnej veci ide o právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa § 657 a nasl., podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Ako vyplýva z ustanovení § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov /§ 658 ods. l Občianskeho zákonníka/. V predmetnej zmluve je však výslovne uvedené, že úver je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, a to ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku /ex tunc/. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané platné uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky žalovanému vo výške 200-- €, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 6. 3. 2014. Ku dňu podania návrhu žalovaný uhradil celkovo sumu 116,71 € a v priebehu konania dňa 14. 4. 2016 sumu 40,-- €, čiže spolu zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 156,71 €, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 43,29 €.

Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovaného na úhradu dlhu, a to vo výške 65,-- €. Podľa rámcovej zmluvy malo ísť o skutočne vynaložené náklady. Súd poukazuje pritom na ustanovenie § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Pritom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na strane druhej ich stanoví v paušálne neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa /žalovaného/ a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Preto s poukazom na uvedené súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň súd priznal žalobcovi úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti, a to od 15. 4. 2014. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od uvedeného obdobia vo výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania pomerne podľa úspešnosti. Pretože bol žalobca úspešný v podiele 39 %, v tomto pomere mu priznal aj náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).