Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-247-2015.pdf
PDF · 106.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/247/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/X, W., občan SR zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 107,47 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 107,47 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 28.11.2015 do zaplatenia do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 29,99 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 28.11.2015 do zaplatenia do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 110,19 eura ( súdny poplatok vo výške 20,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 90,19 eura ) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č. ú. SK72 0200 0000 0000 4294 9572, VS 12314 do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súde dňa 14.12.2015, uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 107,47 eura s príslušenstvom.
Uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka PZ, Obvodného oddelenia PZ Giraltovce, ČVS: ORP-544/GE-SK-2013 zo dňa 14.2.2014, bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Uznesením Okresnej prokuratúry Svidník, sp. zn. Pv 17/14/7712 zo dňa 4.3.2014, bolo uznesenie Obvodného oddelenia PZ v Giraltovciach, ČVS: ORP-544/GE-SK-2013 zo dňa 14.2.2014 o jeho trestnom stíhaní zrušené. V trestnej veci ho obhajoval advokát JUDr. Igor Šafranko a trovy obhajoby predstavujú 107,47 eura. Advokátovi zaplatil dňa 26.5.2014 sumu 25,- eur a dňa 4.7.2014 sumu 82,47 eura, spolu 107,47 eura. Listom zo dňa 20.5.2015 požiadal žalovanú v rámci predbežného prerokovania nároku o náhradu škody vo výške 107,47 eura za obhajobu v jeho trestnej veci a o náhradu odmeny v súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku vo výške 59,98 eura. Žalovaná obdŕžala podanie dňa 27.5.2015. Šesťmesačná lehota na uspokojenie jeho nároku žalovanej uplynula dňa 27.11.2015 a od 28.11.2015 je v omeškaní. K veci sa vyjadrilo Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 27.8.2015. Žalobu podáva podľa zákona č. 514/2003 Z. z. titulom nezákonného obvinenia. Uplatňuje si náhradu škody vo výške 107,47 eura, ako je vyčíslená v uplatnení škody v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 20.5.2015 a súčasne si uplatňuje podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súvislosti s uplatnením náhrady
škody v rámci predbežného prerokovania nároku z hodnoty 107,47 eura, čo predstavuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenu za jeden úkon právnej služby 16,60 eura a 8,39 eura paušál a pri vykonanom úkone, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody to predstavuje 16,60 eura + 8,39 paušál = 24,99 eura + 20 % DPH ( 5,- eur ), spolu 29,99 eura.
Predmetom konania bol nárok žalobcu proti žalovanej na zaplatenie sumy 332,62 eura s príslušenstvom.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: uznesenie Obvodného oddelenie PZ Giraltovce, sp. zn. ČVS: ORP-544/GE-SK-2013 zo dňa 14.2.2014, uznesenie Okresnej prokuratúry Svidník sp. zn. Pv 17/14/7712-4 zo dňa 4.3.2014, príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.7.2014 a zo dňa 26.5.2014, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.5.2015, odpoveď MV SR zo dňa 27.8.2015, vyjadrenie žalovanej zo dňa 4.5.2016, list Okresnej prokuratúry Svidník zo dňa 5.12.2013, pripojený vyšetrovací spis Obvodného oddelenia PZ Giraltovce, ČVS: ORP-544/GE-SK-2013, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/247/2015 a zistil tento skutkový stav:
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že na základe pokynu prokurátora zo dňa 5.12.2013 ( čl. 1 ) bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku ( čl. 2 ) a uznesením zo dňa 14.2.2014 ( čl. 4 ) ČVS: ORP-544/GE-SK-2013 bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.1 Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť zo dňa 12.2.2014 ( čl. 8 ).
Uznesením č. k. Pv 17/14/7712-4 zo dňa 4.3.2014 ( čl. 25 ) prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku zrušil uznesenie Obvodného oddelenia PZ v Giraltovciach podľa § 194 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku, pretože obvinení nenaplnili svojím konaním pojmové znaky prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona.
Uznesením, ČVS: ORP-544/GE-SK-2013 zo dňa 11.4.2014 Obvodné oddelenie PZ v Giraltovciach zastavilo trestné stíhanie ( č. 130 ), nakoľko nie je skutok trestným činom.
Výšku škody spočívajúcej v trovách obhajoby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vyčíslil žalobca listom zo dňa 20.5.2015 nasledovne: prevzatie a príprava obhajoby, vrátenie prvej porady s klientom v sume 60,11 eura ( § 14 ods. 1 písm. a) AT ), režijný paušál v sume 7,21, eura, sťažnosť z 22.2.2014 proti uzneseniu o vznesení obvinenia v sume 15,03 eura ( § 14 ods. 3 písm. c), § 13 ods. 2 AT ), paušál v sume 7,21 eura, odmena advokáta spolu v sume 89,56 eura, 20 % DPH v sume 17,91 eura, spolu 107,47 eura.
Náklady spojené s uplatnením pohľadávky v rámci predbežného prerokovania nároku vyčíslil žalobca na sumu 59,98 eura a tieto spočívajú v odmene za poskytnuté právne služby advokátom z hodnoty 107,47 eura, čo predstavuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenu za jeden úkon právnej služby 16,60 eura a 8,39 eura paušál a pri vykonaných úkonoch, prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom v sume 16,60 + 8,39 eura paušál a návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 16,60 eura + 8,39 paušál = 49,98 eura + 20 % DPH ( 10,- eur ), spolu 59,98 eura.
Žalobca listom zo dňa 20.5.2015 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvo vnútra SR. Táto žiadosť bola doručená dňa 27.5.2015.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 4.5.2016, v ktorom navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že zo stanoviska Obvodného oddelenia PZ Giraltovce vyplýva, že dňa 13.6.2013 Obvodné oddelenie PZ Giraltovce obdŕžalo trestné oznámenie o podozrení z trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť spolu s rodinou, pretože aj po zaslaní výzvy na vypratanie bytu na ulici Hviezdoslavovej č. 452/8, Giraltovce, na základe dobrovoľnej dražby tento byt naďalej užívali. Na základe trestného oznámenia bolo v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-240/GE-SK-2013 dňa 2.7.2013 začaté trestné stíhanie, ktoré bolo dňa 23.8.2013 zastavené. Zo stanoviska Obvodného oddelenia PZ Giraltovce vyplýva, že dňa 13.6.2013 Obvodné oddelenie PZ Giraltovce obdŕžalo trestné oznámenie o podozrení z trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 trestného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť spolu s rodinou, pretože aj po zaslaní výzvy na vypratanie bytu na ulici Hviezdoslavova 452/8, Giraltovce, na základe dobrovoľnej dražby tento byt
naďalej užívali. Na základe trestného oznámenia bolo v trestnej veci vedenej pod ČVS: OPR-240/GE- SK-2013 dňa 2.7.2013 začaté trestné stíhanie, ktoré bolo dňa 23.8.2013 zastavené. Dňa 5.12.2013 Okresná prokuratúra vo Svidníku vydala pokyn na opätovné začatie konania. Následne bolo dňa 7.1.2014 v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-240/GE-SK-2013 začaté trestné stíhanie. Dňa 14.2.2014 bolo žalobcovi v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca dňa 25.2.2014 sťažnosť. Dňa 4.3.2013 prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: ORP-240/GE-SK-2013 zo dňa 14.2.2014 zrušil a trestné stíhanie bolo v uvedenej trestnej veci dňa 11.4.2014 zastavené. Dňa 9.9.2014 Okresná prokuratúra vo Svidníku vydala pokyn na opätovné konanie vo veci. Následne bolo dňa 12.9.2014 v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-240/GE-SK-2013 začaté trestné stíhanie, ktoré bolo dňa 11.11.2014 zastavené.
Dňa 8.6.2015 Okresná prokuratúra vo Svidníku vydala pokyn na opätovné konanie vo veci.
Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Giraltovce v predmetnej trestnej veci konal na základe priameho záväzného pokynu zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry vo Svidníku. S poukazom na vyššie uvedené, v súlade s citovanými ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. b) a f) zákona č. 514/2003 Z. z. neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. Orgánom procesne spôsobilým konať v mene SR v tejto veci je Generálna prokuratúra SR. Ďalej poukázal na to, že právo na náhradu škody v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa zakladá na podmienke, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým konštatuje nezákonnosť rozhodnutia je súd v konaní viazaný a nemôže prípadnú nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku. Uznesenie o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti. Na základe uvedeného nie je možné uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Giraltovce zo dňa 14.2.2014, ČVS: OPR-240/GE- SK-2013, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. Samotné vznesenie obvinenia neznamená vyslovenie viny, ide len o úkon trestného konania, ktorý je policajt povinný vykonať, ak je odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Za účelom preukázania vyššie uvedeného prebieha proces vyšetrovania, kde sa zaobstarávajú dôkazy svedčiace v prospech ako aj v neprospech obvineného. Poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Giraltovce, ktorý žalobcovi vzniesol obvinenie rozhodoval len na základe dôkazov zabezpečených v trestnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že zastavenie trestného stíhania je jedným z legitímnych spôsobov ukončenia trestného konania. Samotná skutočnosť, že trestné konanie nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok žalobcu však podľa názoru žalovanej neznamená, že uznesenie o vznesení obvinenia povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Giraltovce bolo nezákonné a celé vyšetrovanie zbytočne vykonané. Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Žalovaná namietla žalobcom uplatnený úrok z omeškania a žiada tento žalobcovi nepriznať. Žalovaná namieta úrok z omeškania z dôvodu, že v tejto veci nebolo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím určené, že žalovaná je povinná k úhrade určitej sumy, nedostala sa teda do žiadneho omeškania s peňažným plnením, a preto nemohla žalobcovi vzniknúť v minulosti pohľadávka voči žalovanej. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania tak ako samotný žalobný návrh považuje žalovaná za nedôvodný.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa čl. 40 ods.2 Listiny základných práv a slobôd, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa pokladá za nevinného, kým sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nevysloví jeho vina.
Podľa čl. 50 ods.2 Ústavy SR, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa čl. 36 ods.3 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.
Podľa čl. 46 ods.3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení / ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“ /, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 zákona o zodpovednosti za škodu, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1, písm. a/ zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 3 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1, písm. b/ zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a, 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods.3 zákona o zodpovednosti za škodu, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 25 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.
Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 7 ods.1, ods.3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
V tomto konaní súd nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho v podanej žalobe opísal žalobca. Genéza trestného konania, ktoré bolo vedené proti žalobcovi bola v konaní preukázaná pripojeným vyšetrovacím spisom. Žalovaná nenamietala vyčíslenie trov obhajoby. Sporným bol medzi účastníkmi právny základ žaloby, teda /ne/existencia zodpovednosti žalovanej za uplatnenú náhradu škody a príslušenstvo pohľadávky.
Žalobca si teda podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je objektívnou zodpovednosťou / bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.
Právo na náhradu škody spôsobenej orgánom pri výkone verejnej moci je základným právom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy a čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.
Právnym rámcom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bol osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci / ďalej len zákon / a Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis.
Konajúci súd sa najskôr musel vyporiadať s procesnou otázkou zástupcu žalovanej, teda, ktorý orgán koná v mene štátu. Ministerstvo vnútra SR, ktoré označil žalobca sa nepovažovalo za príslušné konať za štát s poukazom na to, že poverený príslušník OO PZ Giraltovce v predmetnej veci konal na základe priameho záväzného pokynu prokurátora, preto za SR má konať Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že vo veci náhrady škody, ktorá je predmetom konania koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pretože v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, čo vyplýva zo zisteného skutkového stavu veci. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na MV SR, preto je tento orgán príslušný konať v mene štátu / rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.3.2011/.
Každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti a to tým skôr, ak konanie nie je trestným činom. Je potrebné zdôrazniť, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ukážu ich predpoklady ako mylné a nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný sa takýmto úkonom vôbec podrobiť, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nepáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený / ÚS ČR, nález sp.zn. I.ÚS 554/04 z 31.3.2005/.
Uznesenie o vznesení obvinenia je uznesením predbežnej povahy, reflektuje na dosiahnutý zákonom predvídaný stupeň pravdepodobnosti spáchania trestného činu určitou osobou. Uvedené rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré výrazne zasahuje do súkromného a spoločenského života obvineného, preto obvinený musí mať nárok na náhradu materiálnej ujmy spôsobenej mu trestným stíhaním, ktorého vedenie sa až v priebehu stíhania ukázalo neodôvodneným. Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia sa odvodzuje zo skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané, aj keď samotné uznesenie o vznesení obvinenia mohlo byť z hľadiska trestného konania aktom zákonným.
Uznesením č. k. Pv 17/14/7712-4 zo dňa 4.3.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku zrušil uznesenie Obvodného oddelenia PZ v Giraltovciach podľa § 194 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku, pretože obvinení nenaplnili svojím konaním pojmové znaky prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona.
Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené pre nezákonnosť, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným sa nepotvrdil. Pri takomto výsledku trestného stíhania je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že teda nemalo byť proti nemu vznesené obvinenie. Neposudzuje sa pritom správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, rozhodujúci je výsledok trestného stíhania.
Škoda, ktorá vznikla žalobcovi spočíva vo vzniku trov obhajoby v trestnom konaní po vznesení obvinenia a táto bola vyčíslená v súlade s advokátskou tarifou a žalovanou nebola v konaní spochybňovaná. Žalobcovi by nevznikli náklady na trovy obhajoby, pokiaľ by proti nemu nebolo vznesené obvinenie. Vzniknutá škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia žalobcovi.
Príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré si žalobca v konaní uplatnil za právne zastúpenie advokátom pri predbežnom prerokovaní nároku na
náhradu škody / pozri Rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 7/99 z 30.3.1999/ a tieto boli vyčíslené v súlade s advokátskou tarifou.
Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním žaloby požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou, ktorú žalovaná prevzala dňa 27.5.2015. Žalovaná do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nárok žalobcu neuspokojila, preto od 28.11.2015 je v omeškaní.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
Priznaná náhrada trov konania žalobcovi vo výške 110,19 eura pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,- eur a trov právneho zastúpenia z hodnoty 137,46 eura ( 107,47 + 29,99 eura = 137,46 eura ) za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 9.5.2016, t. j. 3 x 16,60 eura + 2 x 8,39 eura rež. paušál + 1 x 8,58 eura rež. paušál + 20 % DPH, podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.