Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csp-22-2021.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: L. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. M. XXXX/XX, G., o zaplatenie 5.654,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.654,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.654,37 eur od 29.3.2019 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.654,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.654,37 eur od 29.3.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., uzatvorili spolu dňa 6.2.2015 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 7.300 eur. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, vyhlásil ku dňu 12.3.2019 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru bolo žalovanej doručené dňa 21.3.2019. Nakoľko žalovaná v poskytnutej lehote 7 dní od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, dňa 29.3.2019 sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.2.2020, bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru postúpená žalobcovi, o čom bola žalovaná upovedomená. Žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 5.654,37 eur. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 30.8.2022 žalobca súdu uviedol, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi na svoj záväzok celkovo sumu 5.467,35 eur, z ktorej sumy bola suma vo výške 1.645,63 eur započítaná na istinu, suma 3.502,87 eur na základný úrok a suma 2,33 eur na sankčný úrok. Po zosplatnení úveru žalovaná neuhradila už žiadnu sumu. Žalobca si v konaní uplatňuje len nesplatenú časť úveru vo výške 5.654,37 eur. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2015, Všeobecné
obchodné podmienky VÚB, a.s., Oznámenie výšky pohľadávky pri predčasnom splatení úveru, Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 13.3.2019.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 26.1.2022 oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.
4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala predvolanie riadne doručené, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
7. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom, a žalovanou ako dlžníkom, bola dňa 6.2.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 7.300 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú sumu úveru veriteľovi vrátiť spolu s úrokom vo výške 13,90 %. Celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, bola uvedená vo výške 13.514,90 eur, RPMN bola uvedená vo výške 14,88 % a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 11,25 %. Žalovaná sa zaviazala splatiť veriteľovi dlžnú sumu v 119 splátkach vo výške 113,56 eur. Termín splatnosti bol uvedený ako 11. deň v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola uvedená dňa 11.1.2025. Žalovaná uhradila na zmluvu o spotrebiteľskom úvere celkom sumu 5.467,35 eur, z toho na istinu sumu 1.645,63 eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020 v spojení s prílohou vyplýva, že ňou bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpená na spoločnosť žalobcu.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
14. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Súd mal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol dňa 6.2.2015 záväzkový vzťah zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom. Preto treba na právny vzťah medzi žalovanou a žalobcom aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútny obchod. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zákone č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 citovaného zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah
na základe uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 7.300 eur. Z priloženého prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná zaplatila na istinu do dňa podania žaloby celkovú sumu 1.645,63 eur, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.654,37 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom bez úrokov a poplatkov vo výške 7.300 eur a uhradenými splátkami vo výške 1.645,63 eur. Žalovaná v konaní žalobcom uplatnený nárok žiadnym spôsobom nesporovala, k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila a súdu nepredložila ani nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie nedôvodnosti nároku žalobcu.
21. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 29.3.2019, teda odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého bola žalovanej poskytnutá dodatočná lehota na plnenie. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 5.654,37 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z tejto sumy. Ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 5.654,37 eur odo dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 29.3.2019 do zaplatenia.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená jeho nárok voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).