Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/193/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. N., D.. XX.X.XXXX a mal. Z. N., D.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcich z rodičov O. N., F.. G., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom A., A.Ě. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou v Košiciach, Bajzova 2 a A. N., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., A. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v Prešove, Masarykova 2, o úpravu práv a povinností k mal. deťom a o úpravu styku, takto

rozhodol:

z v e r u j e mal. Z. N., D.. XX.X.XXXX a mal. Z. N., D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. sumou 120 Eur mesačne a na výživu mal. Z. sumou 80 Eur mesačne ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 25.5.2015 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 25.5.2015 do 30.4.2016 pre mal. Z. v celkovej výške 785,82 Eur a pre mal. Z. v celkovej výške 336,79 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným na každé dieťa pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

u p r a v u j e styk otca s mal. Z. a mal. Z. tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi:

každý nepárny víkend v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý pracovný týždeň jeden deň v týždni, v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že vždy v pondelok do 20.00 hod. otec oznámi matke, v ktorý deň počas toho ktorého pracovného týždňa sa uskutoční stretnutie maloletých detí s otcom, teda na ktorý deň má matka pripraviť deti na stretnutie s otcom,

v prípade, že otec neoznámi matke do určeného dňa a času, kedy si maloleté deti prevezme, stretnutie maloletých detí s otcom sa počas pracovného týždňa neuskutoční,

otec je p o v i n n ý maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v určený deň a čas ich matke v mieste jej bydliska riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť,

v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.5.2015 žiadala zveriť maloletého Z. a maloletú Z. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné pre maloletého Z. v sume 300 Eur mesačne a maloletú Z. v sume 150 Eur mesačne, počnúc dňom 22.5.2015 do budúcna. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že sa bude s deťmi stretávať každú sobotu nepárny víkend od 9.00 hod. do 18.00 hod..

Svoj návrh odôvodnila tým, že od odchodu dňa 26.4.2015 zo spoločnej domácnosti jej otec na výživu detí ničím neprispel. Deti sú v súčasnej dobe v jej starostlivosti, s maloletou Z. je na rodičovskej dovolenke, stará sa aj o maloletého Z., pričom má záujem, aby deti boli v kontakte so svojím otcom aj v súčasnosti, avšak na týchto stretnutiach sa nevedia dohodnúť, otec nedodržiava termín dohodnutých stretnutí, pričom je maloletý Z. nepokojný a sklamaný, keď mu otec telefonicky sľúbi, že pôjdu spolu na prechádzku alebo výlet a následne pre neho nepríde.

Na pojednávaní dňa 28.1.2016 upravila svoj návrh tak, že žiadala určiť výživné pre maloletého Z. v sume 150 Eur mesačne a maloletú Z. v sume 100 Eur mesačne, počnúc dňom 22.5.2015. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod..

Otec súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, navrhol určiť výživné pre maloletého Z. v sume 60 Eur mesačne a maloletú Z. v sume 40 Eur mesačne, akým aj v súčasnej dobe deťom prispieva. Zároveň navrhol upraviť styk s maloletými deťmi tak, že sa s nimi bude stretávať každý nepárny víkend od soboty do nedele a každú stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod.. Takúto úpravu styku navrhol len ako skúšku do právoplatného rozhodnutia súdu v rozvodovom konaní ohľadom styku otca s maloletými deťmi po rozvode manželstva.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné primerane jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí. Súhlasil so stretávaním sa otca počas víkendov, okrem toho navrhol určiť stretnutia aj každú párnu stredu a každý nepárny štvrtok. Prespávanie detí u otca od piatku do nedele ponechal na zvážení súdu.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 1.6.2015, uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. -13 zo dňa 22.6.2015, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 28.8.2015, potvrdením o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie matkou za rok 2014, 2015, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2014, 2015, potvrdením o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi za rok 2015, potvrdením o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla za rok 2015, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov otca, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa za rok 2016, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku matkou za rok 2015 a 2016, zaslaním potvrdenia o poberaní kompenzačných príspevkov matkou zo dňa 19.2.2016, potvrdením o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie matkou za rok 2015, 2016, potvrdením o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva za rok 2016, potvrdeniami o vyplatených sumách na úpravu bytu, kúpu osobného motorového vozidla a kúpu zdvíhacieho zariadenia pre maloletého, potvrdením o vyplatenej sume na kúpu pomôcky pre maloletého, výplatnými páskami otca za rok 2011, 2012, 2013, výplatnými listinami otca za február 2016, január 2016 a december 2015, správou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. zo dňa 8.4.2016, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Maloletý Z. a maloletá Z. pochádzajú z manželstva rodičov A. N. a O. N., ktorí v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti od 26.4.2015, kedy bol otcovi uložený súdnym rozhodnutím zákaz vstúpiť do spoločného obydlia. Od tejto doby sa otec detí zdržiava u svojich rodičov.

Matka ostala bývať s deťmi v H. byte, ktorý je v spoločnom vlastníctve oboch manželov. Byt je rekonštruovaný, moderne zariadený, v byte sa nachádza detská izba pre obe maloleté deti, ktorá je účelne zariadená, každé dieťa má vlastnú posteľ, skrine, stolík a pracovný kútik.

Matka platí za byt inkaso v sume 213 Eur mesačne, uhrádza polovičnú sumu hypotekárneho úveru, ktorý spolu s manželom platia v sume 250 Eur mesačne. Výdavky na stravu do domácnosti má v sume 200 Eur mesačne a na dopravu autom v sume 60 Eur mesačne. Okrem toho si platí svoju poistku v sume 17,56 Eur mesačne, maloletému Z. v sume 17,56 Eur mesačne, úver na opravy auta spláca po 250 Eur mesačne.

Matka je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume XXX,XX Eur mesačne, tento poberala aj v roku 2015 v rovnakej výške. Zároveň poberá prídavky na deti v sume XX,XX Eur mesačne a tiež kompenzačné príspevky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. na úpravu bytu v roku 2014 to bola suma X XXX,XX Eur, na kúpu osobného motorového vozidla v roku 2013 to bola suma X XXX Eur, na zdvíhacie zariadenie v roku 2014 v sume XX XXX,XX Eur a na kúpu špeciálne upraveného kočíka v roku 2014 v sume X XXX,XX Eur. Pravidelne mesačne poberá príspevok na opatrovanie, ktorý je v sume XXX,XX Eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume XX,XX Eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového zariadenia v sume XX,XX Eur mesačne. Zároveň poberala príspevky z organizácie W. V., ktoré sa pohybovali od XXX do XXX Eur mesačne, avšak v priebehu konania, keďže nepredložila príjem otca, jej tieto príspevky boli pozastavené. V závere pojednávania však otec uviedol, že matke zaslal potvrdenie o svojom príjme, aby jej opäť tieto príspevky mohli byť vyplácané.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že posledných 5 rokov chodila pre výplatu svojmu manželovi ona, dohodli sa tak s manželom, pretože sa ambulantne liečil zo závislosti na hre na automatoch a tiež finančné prostriedky míňal na alkohol. Vo svojej výpovedi v rozvodovom konaní uviedla, že výplatu, ktorú preberala od zamestnávateľa otca, bola v sume XXX Eur mesačne, niekedy bola aj vyššia, bolo to aj XXX Eur mesačne, pričom podpisovala výplatnú pásku za otca maloletých detí, keďže takto bola dohodnutá s jeho zamestnávateľom, následne podpisovala ešte iný papier, kde bola uvedená iná mzda, ktorá aj jej reálne bola vyplatená. Tiež poukázala na výpisy z účtov v rokoch 2011, 2012 a 2013, kedy na tento účet prichádzala jej manželovi vyššia mzda, bolo to aj v sume okolo XXX Eur mesačne.

V priebehu konania matka nesúhlasila, aby deti pri stretnutiach s otcom prespávali v jeho domácnosti, súhlasila so stretávaniami v súlade s predbežným opatrením, podľa ktorého sa obe maloleté deti s otcom stretávajú každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a tiež súhlasila so stretnutiami 1 deň počas pracovného týždňa. Ako hlavný dôvod, prečo nesúhlasí s prespávaním detí u otca uviedla nasadenú liečbu u maloletej Z., ktorá navštevuje detskú psychiatrickú ambulanciu, nakoľko je v súčasnom období v psychickej nepohode, tiež navštevuje neurologickú ambulanciu, pričom po návštevách od otca býva roztržitá, zle sa vyjadruje na adresu svojej matky, otec jej opakovane podáva sladkosti, ktoré jej podávať nemôže kvôli jej zlému zdravotného stavu a stalo sa, že sa dcéra vrátila aj s plačom, pretože na ňu kričal otec, aj stará matka zo strany otca. Tiež poukázala na to, že niekedy sa stáva, že otec napriek tomu, že sľúbi, že si pre deti príde a pre tieto nepríde, pričom sa stalo, že maloletá Z. mala predpísané lieky od lekára, otec sľúbil, že si ju zoberie k sebe aj napriek tomu, že je chorá, tešila sa na otca, ten však si ju následne neprevzal.

Zároveň matka poukázala na stretnutia na Referáte poradensko-psychologických služieb, kde sa situáciu ohľadom detí snažili riešiť s psychologičkou, avšak vzájomný rozhovor rodičov vždy skončil pri majetkových záležitostiach, na čo otca aj psychologička upozorňovala, že to nie je predmetom týchto stretnutí.

Otec v súčasnej dobe býva u rodičov v ich domácnosti, do tejto prispieva sumou 100 až 120 Eur mesačne. Okrem toho spláca pôžičku, ktorú majú spoločnú s matkou maloletých detí z firmy Y. na rekonštrukciu bytu v sume X XXX Eur, a to po 45 Eur mesačne. Ďalej pravidelne spláca polovičnú sumu hypotéky, ktorá je v celkovej sume 252 Eur mesačne a platí si telefón po 56 Eur mesačne, v čom je zahrnutá už aj platba za internet a televíziu, ktoré sú v súčasnej dobe odpojené v spoločnom byte. Na výživu maloletých detí prispieva spolu sumou 100 Eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére G. z predchádzajúceho vzťahu, ktoré jej platí mesačne po 90 Eur a ktorá má XX rokov.

Otec je zamestnaný ako kuchár vo firme A. W. - V., A., kde za rok 2014 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem podľa opisu mzdového listu vo výške XXX,XX Eur, za rok 2015 obdobie január až august vo výške XXX,XX Eur mesačne. Ohľadom svojho príjmu uviedol, že poberá O. O., pričom si dokáže brigádnicky privyrobiť, napríklad chodí urobiť misy na rôzne pohostenia a stretnutia alebo chodí počas víkendov variť, z čoho má nepravidelný príjem XXX až XXX Eur mesačne. Jeho mesačný príjem aj s príjmom z brigádnických prác môže byť okolo XXX Eur mesačne. Potvrdil, že okrem mzdy, ktorú má uvedenú v mzdovom liste, mu je vyplácaná priamo na ruku jeho zamestnávateľom odmena, ktorá závisí od obratu vo firme, avšak uviedol, že v poslednom období je tento príjem nižší než ako bol predtým, keď žili s matkou detí v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na takýto svoj príjem navrhoval určiť výživné pre deti vo výške, akým v súčasnej dobe aj deťom na výživu prispieva. Zároveň trval na tom, aby bol upravený jeho styk s maloletými deťmi aspoň do právoplatnosti konania o rozvode manželstva tak, aby sa s deťmi stretával každý nepárny víkend od soboty do nedele a 1 deň počas pracovného týždňa, napríklad v stredu alebo vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod.. Aj keď predbežným opatrením bol upravený jeho styk s deťmi každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod., uviedol, že nie je možné, aby sa pravidelne každú stredu s deťmi stretával, nakoľko sa častokrát stáva, že má pracovné povinnosti a pokiaľ žiada manželku, aby si s ním vymenila iný termín ohľadom stretnutia s deťmi, napríklad utorok alebo štvrtok, odmieta to a poukazuje na rozhodnutie súdu v predbežnom opatrení. Aj napriek tomu trval na úprave styku aj počas pracovného týždňa s tým, že nevedel presne vymedziť, v ktorý pracovný deň by sa s deťmi mohol stretnúť, žiadal však, aby to bolo po dohode s matkou. V prípade, že by nemohol prísť v stredu, ako je upravené stretnutie predbežným opatrením, dohodol by sa s matkou, že príde iný pracovný deň.

Maloletý Z. má detskú mozgovú obrnu, začal navštevovať D. ročník špeciálnej školy. Stravuje sa v škole, za ktorú matka platí 20 Eur mesačne plus má výdavky na pomôcky, napríklad je mu potrebné zakúpiť tablet, počítač a iné elektronické pomôcky. Je alergik, za lieky mu matka dopláca okolo 10 Eur mesačne a tiež mu dopláca 0,17 Eur za drinky na pribratie, ktoré má predpísané lekárom. Matka chodí s maloletým Z. pravidelne cvičiť, pričom jedno cvičenie stojí 20 Eur, cvičí s ním podľa finančných možností, pričom je to suma okolo 40 až 80 Eur mesačne. Maloletý Z. je plienkovaný, na plienky má matka príspevok od štátu, má však zvýšené výdavky na vlhčené obrúsky a ďalšiu hygienu, za čo dopláca 20 až 25 Eur mesačne. Na stravu dáva maloletému Z.Á. okolo 50 Eur mesačne a na oblečenie okolo 25 až 30 Eur mesačne, keďže nechodí, plazí sa a takto si svoje oblečenie poškodzuje. Denne maloletého Z. vozí do školy, takže výdavky za naftu má v sume 25 Eur mesačne okrem príspevku, ktorý poberá od štátu.

Maloletá Z. je s matkou na materskej dovolenke, je hyperaktívna, býva častejšie chorá, za čo matka jej dopláca za mlieko mesačne 7 až 20 Eur. Na ošatenie a obuv jej platí okolo 30 Eur mesačne. Donedávna maloletej kupovala plienky, za ktoré doplácala 15 Eur mesačne, avšak v závere pojednávania rodičia zhodne uviedli, že maloletá prestala byť plienkovaná, plienky nosí už iba občasne. Maloletá Z. navštevuje psychologickú, aj psychiatrickú ambulanciu, o čom matka založila do spisu lekárske správy. Tiež navštevuje neurologickú ambulanciu s diagnózou respiračné cyanotické afektívne záchvaty.

V rozvodovom konaní matka vyčíslila výdavky pre maloletého Z. spolu na sumu 260 Eur mesačne bez úhrady poistného, do čoho zahrnula stravné v škole 20 Eur, cvičenie 80 Eur, hygienické obrúsky 25 Eur, domáca strava 40 Eur, oblečenie 25 až 30 Eur, hračky 20 Eur, lieky 6 až 30 Eur, nafta 25 Eur mesačne. Na maloletú Z. vyčíslila výdavky celkovo na sumu 155 Eur, to je na plienky 30 Eur mesačne, hygienické obrúsky 25 Eur, hračky 15 Eur, lieky 7 až 20 Eur, domáca strava 50 Eur a mlieko 25 Eur mesačne.

V prebiehajúcom rozvodovom konaní súd pribral do konania znalca z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých na posúdenie vzájomného vzťahu detí k rodičom a rodičov k deťom na posúdenie, ktorého z rodičov navrhuje znalec zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti a v náväznosti na to ako vhodne upraviť styk maloletých detí s tým rodičom, ktorému nebudú zverené do osobnej starostlivosti.

Z rozvodového spisu sp. zn. z dokladov predložených matkou ohľadom reálneho skutočného príjmu u otca súd zistil, že na týchto dokladoch je uvedený presný počet odpracovaných hodín a vyplatená čistá mzda po odpočítaní konzumu, ktoré mal otec v práci. V mesiaci jún je to po odpočítaní tohto konzumu suma XXX,XX Eur, v mesiaci september 2014 XXX,XX Eur, v mesiaci január 2015 XXX,XX Eur, v mesiaci február 2015 v sume XXX,XX Eur, v mesiaci december 2014 XXX,XX Eur, v mesiaci október 2014 v sume XXX Eur, v mesiaci marec 2014 XXX,XX Eur.

Zo správy z poradensko - psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb A. zo dňa 8.4.2016 mal súd preukázané, že sa obaja rodičia zúčastnili spoločných konzultácií na Referáte poradensko-psychologických služieb celkovo 3-krát, dňa 8.3.2016, 22.3.2016 a 6.4.2016. Pre oboch rodičoch bolo náročné odosobniť sa od prežitých situácií a negatívnych pocitov a zamerať sa na rolu rodičovskú tu a teraz. Za problémovú obaja považujú druhú stranu a jej sociálne okolie. Obaja deklarujú, že svoje deti milujú a majú záujem o ich zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Tvrdia, že budú rešpektovať rozhodnutie súdu. Sporné pre nich sú i majetkové otázky, ktoré psychológ neriešil. V závere tejto správy psychológ konštatuje, že napriek pokrokom v oblasti naplnenia malých dohôd a výmeny informácií sa neuskutočnila komplexná rodičovská dohoda, rodičia o ňu nejavili záujem, potrebujú zosúladiť bežné fungovanie. Otec je ochotný s psychológom spolupracovať i naďalej, matka sa vyjadrila, že podľa nej poradenstvo nemá zmysel, lebo ju utvrdilo v tom, že sa na otca nedá spoľahnúť. Obaja rodičia budú čakať, ako v danej veci rozhodne súd.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 26.4.2015, kedy bol otec vykázaný zo spoločného bydliska za asistencie polície. Následne matka dňa 25.5.2015 podala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj riadny návrh na úpravu práv a povinností o úpravu styku otca k maloletým deťom, nakoľko od tohto obdobia otec na výživu detí neprispieval.

Po odchode zo spoločnej domácnosti ostala matka bývať sama s deťmi v spoločnom byte, pričom otec sa odsťahoval k svojím rodičom. Od tejto doby dochádza medzi nimi ku konfliktom a hádkam, najmä čo sa týka majetkového vysporiadania, ale aj ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom, najmä ohľadom stretávania sa otca s maloletými deťmi. Pred podaním návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom podala matka aj návrh na rozvod manželstva. V súčasnej dobe je vedené konanie o rozvod manželstva na tunajšom súde. V tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinickej detskej a dospelej psychológie. V konaní o rozvod manželstva navrhoval otec zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti, eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti, pričom v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom súhlasil s ich zverením do osobnej starostlivosti matky, zatiaľ kým nebude možné požiadať o striedavú osobnú starostlivosť. Zároveň žiadal, aby bolo rozhodnuté aj o úprave styku otca s maloletými deťmi v tomto konaní, pokiaľ nebude vykonané znalecké dokazovanie a súd nerozhodne v konaní o rozvod manželstva o úprave styku otca s deťmi do budúcna.

Keďže otázka zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky v konaní o úpravu práv a povinností do rozvodu manželstva nebola medzi rodičmi sporná, súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto je oprávnená a povinná ich aj zastupovať a spravovať ich majetok. So zverením detí do starostlivosti matky súhlasil aj kolízny opatrovník, ktorý zisťoval pomery v domácnosti matky, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o deti, matka sa príkladne o deti stará, najmä o maloletého Z., ktorý je ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom. Na pokraji svojich finančných možností a schopností zabezpečuje deťom nielen výchovu, ale aj primeranú výživu zo svojho príjmu, z kompenzačných pomôcok, ktoré sú poskytované štátom pre maloletého, ale čiastočne aj z výživného, ktorým otec doposiaľ na výživu detí prispieval.

Aj keď na základe predbežného opatrenia, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca pre maloletého Z. v sume 50 Eur mesačne a maloletú Z. v sume 50 Eur mesačne, uvedené výživné súd nepovažuje za dostatočné. Takéto výživné bolo určené pre obe deti v nevyhnutnej miere, keďže išlo iba o dočasnú úpravu pomerov k maloletým deťom.

Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, ale aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Maloletý Z. je dieťaťom ťažko zdravotne postihnutým, navštevuje špeciálnu školu, kde je potrebné ho pravidelne voziť motorovým vozidlom, s čím má matka navýšené výdavky na pohonné hmoty, napriek tomu, že časť je preplácaná štátom. Rovnako má zvýšené výdavky na ošatenie, obuv pre maloletého, pomôcky, ktoré potrebuje do školy, ale tiež má zvýšené výdavky na kúpu liekov, keďže maloletý je alergikom.

Matka vyčíslila výdavky maloletého Z. na sumu 260 Eur mesačne bez pravidelnej úhrady poistného, pričom tieto výdavky považuje súd za primerané a ktoré zodpovedajú veku a potrebám maloletého a jeho zdravotnému stavu, aj napriek tomu, že sú mu vyplácané ďalšie kompenzačné pomôcky od štátu. Uvedená suma predstavuje 8,66 Eur denne pre maloletého, čo podľa názoru súdu je suma primeraná na jeho výživu, zabezpečenie pomôcok a potrieb do školy, ošatenia, obuvi, ale tiež jeho spoločenského a kultúrneho vyžitia, ako aj na zabezpečenie hračiek. U maloletej Z. matka vyčíslila výdavky na sumu 155 Eur mesačne, aj tieto výdavky súd považoval za primerané, také, ktoré boli riadne matkou preukázané a predstavujú sumu 5,2 Eur denne, čo postačuje na zabezpečenie základnej výživy a vzdelávania maloletej. Doposiaľ sa otec čiastočne podieľal na úhrade týchto výdavkov, avšak podľa názoru súdu v nedostatočnej miere. Aj keď sa otec v priebehu konania bránil tým, že jeho príjem je nižší ako bol

počas obdobia, keď žili s matkou detí v spoločnej domácnosti, uvedeným tvrdeniam súd neuveril. Otec pracuje naďalej v tom istom zamestnaní ako pracoval v čase, keď žili s matkou v spoločnej domácnosti, matka v rozvodovom konaní preukázala preberanie finančných prostriedkov ako mzdy aj nad rámec sumy, ktorú má otec uvedenú v svojom mzdovom liste, pričom ide o O. O., ktorá je vyplácaná jeho zamestnávateľom. Sám otec potvrdil, že mimo tejto minimálnej mzdy mu boli vyplácané priamo na ruku jeho zamestnávateľom odmeny, ktoré záviseli od tržby vo firme, kde pracoval a tiež potvrdil, že si dokáže brigádnicky privyrobiť sumu nepravidelne od XXX až do XXX Eur. Podľa uvedenia otca jeho príjem sa pohybuje v sume okolo XXX Eur mesačne. Z predložených dokladov matkou, ktorých originály tu spochybnil otec, mal súd preukázané, že matka preberala vyššiu sumu ako mzdu, ktorá jej bola vyplácaná z dôvodu, že sa takto s otcom dohodli, nakoľko mal problémy v súvislosti s hrou na automaty, čo sám otec potvrdil. Aj keď uvádzal, že tieto vyššie sumy mu boli vyplácané v minulom období, podľa názoru súdu ide o účelové tvrdenia, aby sa otec vyhol plateniu vyššieho výživného. Z internetovej stránky www.prieskumplatov.wbl.sk súd zistil, že v profesia G., A. v A. kraji má priemernú mesačnú mzdu XXX Eur, pričom priemerná mzda na Slovensku je v sume XXX Eur. Najvyššie platená táto pozícia je v N. kraji, kde dosahuje priemernú mzdu v sume XXX Eur mesačne.

Vzhľadom na to, že maloletý Z. má zdravotné problémy, je úlohou najmä otca vyvinúť čo najvyššiu snahu zabezpečiť taký príjem, z ktorého by mohol hradiť všetky nepredvídateľné výdavky pre maloletého spočívajúce v podpore jeho motoriky, zabezpečenia rôznych cvičení a za tým účelom je povinný využiť všetky svoje možnosti a schopnosti, aby finančne v plnej miere zabezpečil všetky tieto nadštandardné výdavky svojmu synovi.

U matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá z dôvodu ochorenia u maloletého Z. nemôže pracovať, poberá opatrovateľský príspevok a zabezpečuje starostlivosť obom maloletým deťom, pričom túto osobnú starostlivosť nie je možné premietnuť do finančného alebo majetkového ohodnotenia jej práce. Za osobnú starostlivosť o maloleté dieťa je potrebné považovať aj čas strávený s deťmi hraním sa, ich výchovou, zabezpečením jedla pre ne, nákupov, čo nie je možné žiadnym spôsobom finančne ohodnotiť, o to viac je povinnosťou druhého rodiča zabezpečiť deti po finančnej stránke. Keďže nebolo zistené, že otec má nejaké závažné dôvody, pre ktoré si nemôže zabezpečiť vyšší príjem, dokonca sám potvrdil, že si chodí brigádnicky privyrobiť, pričom ide o taký príjem, ktorý nie je možné oficiálne preukázať, súd musel vyhádzať iba z jeho tvrdení. Na základe vyššie uvedeného považoval súd výživné pre maloletého Z. vo výške 130 Eur mesačne a pre maloletú Z. vo výške 100 Eur mesačne za primerané a také, ktoré je schopný otec platiť.

Súd určil výživné pre obe maloleté deti počnúc dňom 25.5.2015, to je od doby, kedy matka podala návrh na tunajší súd. Sama uviedla, že ešte v mesiaci máj 2015 jej otec prispel na výživu detí sumou 100 Eur mesačne, pričom od podania návrhu súd považoval za dôvodné výživné navýšiť vzhľadom na možnosti a schopnosti na strane otca. Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 25.5.2015 do 30.4.2016 pre maloletého Z. vo výške 785,82 Eur, (to je 11 mesiacov x 120 Eur + 3,87 Eur x 7 dní v mesiaci máj 2015 mínus 561,27 Eur, to je výživné, ktorým už otec na výživu maloletého prispieval na základe predbežného opatrenia, to je 11 mesiacov x 50 Eur + 1,61 Eur x 7 dní v mesiaci máj 2015). Pre maloletú Z. vzniklo celkovo dlžné výživné v sume 336,79 Eur (to je 11 mesiacov x 80 Eur + 2,58 Eur x 7 dní v mesiaci máj 2015 mínus 561,27 Eur (11 mesiacov x 50 Eur + 1,61 Eur x 7 dní v mesiaci máj 2015), to je výživné, ktorým otec na výživu maloletej prispieval v rozhodnom období. Uvedené dlžné výživné povolil súd otcovi splácať na každé dieťa v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p..

V priebehu konania sa rodičia nevedeli dohodnúť ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi, pričom stretnutia sa začali uskutočňovať na základe predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala upraviť tento styk. Doposiaľ tieto stretnutia prebiehali každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a tiež sa stretnutia mali uskutočniť počas pracovného týždňa vždy v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod.. Aj napriek predbežnej úprave medzi rodičmi dochádzalo k nedorozumeniam ohľadom stretávania sa otca s maloletými deťmi, čo otec odôvodňoval tým, že jeho pracovná náplň a pracovný čas neumožňuje deti preberať počas pracovného týždňa vždy v stredu, keďže sa častokrát stáva, že je zavolaný do zamestnania aj v poobedňajších hodinách v prípade, že je potrebné pripraviť M. D. G. alebo iné udalosti. Pokiaľ si chcel s matkou vymeniť deň v pracovnom týždni, kedy by sa mohol s deťmi stretnúť namiesto tejto stredy, matka toto odmietala a trvala na dodržaní stretnutí podľa predbežného opatrenia. Tiež matka nesúhlasila, aby došlo k stretávaniu počas celého víkendu s tým, aby deti prespávali u otca.

Odôvodňovala to nerešpektovaním pokynov, ktoré otcovi dala v súvislosti s maloletými deťmi, najmä u maloletej Z., ktorá má zdravotné problémy, nemôže konzumovať sladkosti, napriek tomu otec jej tieto sladkosti dáva. Tiež to odôvodnila zlým prístupom otca k maloletým deťom, ktoré prichádzajú od neho rozrušené, 1-krát sa sťažovali, že otec na nich kričal a tiež matka poukázala na nezodpovedný prístup v starostlivosti o deti a aj naďalej trvala, aby stretnutia sa uskutočňovali iba v sobotu s tým, že by deti u otca neprespávali, nakoľko s úpravou pobytu detí u otca aj počas noci je potrebné počkať, kým nebude rozhodnuté na základe znaleckého posudku, ktorý bol nariadený v konaní o rozvod manželstva.

Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi vzal súd do úvahy, že prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde znalcovi boli položené otázky súvisiace s intenzitou stretávania sa otca s maloletými deťmi a zároveň vychádzal aj zo súčasnej situácie, kedy už k stretnutiam otca s maloletými deťmi dochádza. Otec prejavil vôľu tráviť s deťmi čas, venovať sa im, a to aj počas pracovného týždňa s tým, že by sa s maloletým Z. pripravoval aj na vyučovanie do školy.

Súd mal preukázané, že deti svojho otca neodmietajú, chcú sa s ním stretávať, čo potvrdila aj matka vo svojej výpovedi, kedy uviedla, že maloletý Z. bol viackrát sklamaný, keď otec sľúbil, že si ho vyzdvihne, nakoniec sa stretnutie neuskutočnilo a vzhľadom na zdravý vývin maloletých detí je rola otca nezastupiteľná v ich živote. Preto považoval za dôvodné upraviť styk počas každého nepárneho víkendu od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Matka vie, kde sa otec s maloletými deťmi nachádza, v domácnosti spolu s otcom sa zdržiavajú aj jeho rodičia, ktorí dokážu otcovi pomôcť zabezpečiť starostlivosť o deti, pričom ide o nevyhnutnú a základnú úpravu, počas ktorej môže mať otec zabezpečený nevyhnutný kontakt so svojimi deťmi. Aj keď matka nesúhlasila s úpravou styku počas noci, mal súd preukázané, že maloletá Z. prespáva u otca v poobedňajších hodinách, takže otec dokáže pripraviť dieťa na spánok, tiež maloleté deti majú lôžka u otca, kde sa môžu vyspať a následne od rána tráviť čas so svojím otcom.

Vzhľadom na zabezpečenie pravidelného kontaktu detí s otcom súd upravil styk aj počas pracovného týždňa. Keďže bolo obtiažne vymedziť presný deň, kedy by sa otec s deťmi mohol stretnúť kvôli jeho pracovným povinnostiam, súd určil, že sa otec bude môcť s deťmi stretnúť každý pracovný týždeň počas jedného dňa v tomto týždni v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod., pričom otec je povinný matke oznámiť vždy v pondelok do 20.00 hod., v ktorý nasledujúci deň v tom ktorom pracovnom týždni si maloleté deti vyzdvihne. Formu oznámenia súd ponechal na otcovi vzhľadom na sťaženú komunikáciu oboch rodičov, pričom môže matke túto skutočnosť oznámiť aj prostredníctvom mailu alebo SMS správy, rovnako môže matku kontaktovať telefonicky alebo osobne. V prípade, že otec túto skutočnosť matke neoznámi do určeného dňa a termínu, stretnutie detí s otcom sa neuskutoční z dôvodu, aby nedochádzalo k zbytočnej príprave maloletých detí a ich sklamaniu, že sa stretnutie neuskutočnilo, nakoľko to môže na ne negatívne vplývať.

Otec je povinný maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky, rovnako v mieste bydliska matky v určený deň a čas maloleté deti matke riadne odovzdať. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, najmä po psychickej stránke, aby sa na stretnutie so svojím otcom tešili. V prípade, že otec neoznámi v pondelok do 20.00 hod., kedy sa s deťmi stretne počas pracovného týždňa, matka túto povinnosť nemá.

Takúto úpravu styku súd považoval za nevyhnutnú úpravu, ktorá sa bude realizovať do doby, kým nenadobudne právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva, s ktorým je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností o úpravu styku otca s maloletými deťmi, nakoľko v tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. V tomto konaní sa znalkyňa vyjadrí po vyšetrení účastníkov konania, aj maloletých detí, aká je najvhodnejšia úprava styku otca s deťmi a či je dôvodné rozširovať takýto styk na celý víkend od piatka do nedele. Podľa názoru súdu úprava styku každý nepárny víkend od soboty do nedele je základnou, nevyhnutnou úpravou, pričom súd nemal preukázané, že by otec nezvládal starostlivosť o deti aj počas noci.

Aj keď došlo k vykázaniu otca zo spoločného bydliska políciou a matka uvádza fyzické, aj psychické týranie otcom vo vzťahu k nej, neuvádzala, že by došlo k týraniu otca aj vo vzťahu k maloletým deťom. Preto súd upravil tieto stretnutia v nevyhnutnej miere. Nezaoberal sa úpravou styku počas sviatkov a

prázdnin, nakoľko takáto komplexná úprava styku bude predmetom rozhodnutia v rámci rozvodového konania.

Keďže matka žiadala určiť vyššie výživné pre maloleté deti, súd považoval vyššie určenú výšku výživného za primeranú vzhľadom na príjem otca (oficiálny aj neoficiálny), jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a najmä na zdravotný stav maloletého Z..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.