Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-3304-2012.pdf
PDF · 74.02 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/3304/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Andrea Ondrejková, so sídlom Vrútocká 12, Bratislava, vo veci oprávneného: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti povinnému: JANTE s.r.o., naposledy so sídlom Kukučínová 2587, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 369 781, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,31 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 02.12.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5 CbR 100/2013-51 zo dňa 16.12.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť JANTE, s r.o. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom JANTE s.r.o., naposledy so sídlom Kukučínová 2587, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 369 781, v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 08.02.2014 VYMAZÁVA.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 08.02.2014 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).“
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Podľa § 58 ods. l EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácie pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“
Podľa § 203 ods. 2 EP: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 203 ods. 2 EP, t.j. na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie na 213,53 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení(ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 49,31 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur (§ 14 ods.1 vyhlášky)
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7,90 eur (§ 22 vyhlášky): · poštovné 7,- eur · poplatky za súčinnosť 0,90 eur (dopravný inšpektorát, banka)
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 41,09 eur, priznané DPH celkom vo výške 8,22 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za každé vykonané doručenie za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie 11x, a doručenie exekučného príkazu 15x,, je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, patrí exekútorovi odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v
opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu za úkony podľa 15 ods. 1 vyhlášky (lustrovanie o povinnom a o jeho majetku), tak tunajší súd totiž zastáva názor, že súdny exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za akúkoľvek lustráciu o povinnom, resp. za akúkoľvek lustráciu jeho majetku, ale iba za tie úkony, pri ktorých súdny exekútor za účelom získania údajov o povinnom alebo o jeho majetku dopytoval príslušné inštitúcie (Sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, daňový úrad a iné). Súd zastáva názor, že ak súdny exekútor vykonal iba jednoduchú lustráciu prostredníctvom verejne prístupných databáz (obchodný register, živnostenský register, obchodný vestník, kataster nehnuteľností), ktorá trvala zanedbateľný čas (niekoľko minút), nárok na paušálnu odmenu mu za takéto úkony nevznikol.
Nakoľko odmeny za jednotlivé paušálne odmeňované úkony nepresiahli minimálnu odmenu 33,19 eur súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
Poštovné exekútorom uplatňovanej sume 48,20 eur, mu bolo priznané v sume 7,- eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 3499/12 mal súd preukázané doručenie 5 písomností prostredníctvom pošty (t.j. 5 doručeniek). Vo zvyšnej časti uplatňovanú náhradu hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ust. § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Položku telekomunikačné poplatky vo 6,- eur nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsahu spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukázaním na citované zákonné ustanovenia preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.