Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Cpr-1-2015.pdf
PDF · 125.85 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: G. B., Z. S. XX, I., S. W., zast. JUDr. Peter Vároši, advokát, Záhrebská 6, P.O.BOX 75, Bratislava proti odporcovi: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. /BTS, Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35884916, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, takto dňa 09.05.2016
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 26.02.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.02.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 28.10.2014 je neplatná a pracovný pomer trvá. Navrhovateľ sa ďalej proti odporcovi domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy odo dňa 24.02.2015 až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.08.1998 uzatvoril s odporcom písomnú pracovnú zmluvu s účinnosťou od 01.09.1998 na pracovnú pozíciu pracovník letiskovej ochrany. Dňa 28.10.2014 bol navrhovateľovi osobne doručený list, ktorého predmetom bolo skončenie pracovného pomeru výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu viacnásobného svojvoľného opustenia stanovišťa č. 14 - terminál A a pohybu v priestoroch bezpečnostnej kontroly a vyhradených bezpečnostných priestoroch na 3. nadzemnom podlaží v termináli navrhovateľom počas dennej zmeny dňa 30.09.2014.
Výpoveď z pracovného pomeru odporca odôvodnil tým, že v zmysle bodu 6.7 smernice 043 zamestnanci ochrany letiska musia pri nástupe do služby poznať miesto svojho určenia a jeho situačnú zvláštnosť. Bod 6.8 smernice jasne vymedzuje priestor strážneho stanoviska - nachádza sa na prízemí terminálu A. V tomto priestore prebieha vybavenie cestujúcej verejnosti po prílete a výdaj batožiny. Podľa bodu 6.10 smernice 043 vzdialiť sa zo strážneho stanovišťa, alebo ho opustiť môže zamestnanec ochrany letiska len so súhlasom Bezpečnostného dispečingu a vedúceho zmeny po vystriedaní. Navrhovateľ zároveň porušil aj bod 9.14 smernice SM - LETO 09 "Strážna, hliadková, kontrolná služba a detekčná kontrola odboru Bezpečnostnej ochrany" zo dňa 13.07.2012, podľa ktorého opustiť strážne stanovište alebo strážený objekt môže zamestnanec odboru Bezpečnosť len po riadnom vystriedaní alebo odvolaní - patrí to medzi jeho základné povinnosti. Odvolať zamestnanca odboru Bezpečnosť môžu iba priami nadriadení zamestnanci. Dňa 23.12.2014 bol navrhovateľ preukázateľne oboznámený s interným oznámením generálneho riaditeľa odporcu č. X/BTD/XXXX zo dňa 23.12.2013 "Definovanie porušení pracovnej disciplíny", z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny porušenie pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, alebo pravidiel vstupu do nevernej časti alebo vyhradeného bezpečnostného priestoru alebo dopravného poriadku zamestnávateľa s odkazom na národnú a medzinárodnú legislatívu, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo interný dokument zamestnávateľa.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.04.2015. Uviedol, že navrhovateľ podpisom pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.1998 akceptoval svoju zodpovednosť za riadne vykonávanie dohodnutej činnosti, resp. druhu práce a stým spojené dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vnútorných predpisov zamestnávateľa. Dňa 30.09.2014 navrhovateľ počas dennej zmeny viackrát opustil stanovište č. 14 - terminál A a pohyboval sa v priestoroch bezpečnostnej kontroly a vyhradených bezpečnostných priestoroch na 3. nadzemnom podlaží v termináli. Činnosť navrhovateľa na stanovišti č. 14 upravuje smernica SM - LETO/043 zo dňa 15.02.2013 pre výkon strážnej strážneho stanovišťa č. 14, z ktorej bol preukázateľne preškolený naposledy dňa 03.10.2013. Bod 6.8 smernice jasne vymedzuje priestor strážneho stanovišťa - nachádza na prízemí terminálu A. Podľa bodu 6.10 smernice vzdialiť sa zo strážneho stanovišťa, alebo ho opustiť môže zamestnanec ochrany letiska len so súhlasom Bezpečnostného dispečingu a vedúceho zmeny po vystriedaní. Navrhovateľ zároveň porušil aj bod 9.14 smernice SM - LETO 09 "Strážna, hliadková, kontrolná služba a detekčná kontrola odboru Bezpečnostnej ochrany" zo dňa 13.07.2012, podľa ktorého opustiť strážne stanovište alebo strážený objekt môže zamestnanec odboru Bezpečnosť len po riadnom vystriedaní alebo odvolaní - patrí to medzi jeho základné povinnosti. Odvolať zamestnanca odboru Bezpečnosť môžu iba priami nadriadení zamestnanci. Dňa 23.12.2013, vo výpovedi omylom uvedený dátum 23.12.2014, bol navrhovateľ preukázateľne oboznámený s interným oznámením generálneho riaditeľa č. 6/BTS/2013, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny porušenie pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, alebo pravidiel vstupu do nevernej časti alebo vyhradeného bezpečnostného priestoru alebo dopravného poriadku zamestnávateľa s odkazom na národnú a medzinárodnú legislatívu, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo interný dokument zamestnávateľa. Predmetná výpoveď bola riadne vopred dňa 22.10.2014 prerokovaná so zástupcami zamestnancov.
Navrhovateľ bol zároveň listom C. zo dňa 21.08.2014 upozornený na neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Navrhovateľ bol oboznámený s dôvodom výpovede listom č. C. zo dňa 24.10.2014, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 28.10.2014 a bolo mu umožnené vyjadriť sa k nemu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, výsluchom navrhovateľa a svedkov. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 31.08.1998, s účinnosťou od 01.09.1998, začal navrhovateľ pracovať u odporcu na pracovnú pozíciu pracovník letiskovej ochrany.
Dňa 25.12.2013 bol navrhovateľ oboznámený s Interným oznámením GR č. X/BTS/XXXX "Definovanie porušení pracovnej disciplíny", platným od 01.01.2014." Podľa tohto oznámenia zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny porušenie pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, alebo pravidiel vstupu do nevernej časti alebo vyhradeného bezpečnostného priestoru alebo dopravného poriadku zamestnávateľa s odkazom na národnú a medzinárodnú legislatívu, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo interné dokumenty zamestnávateľa. Listom zo dňa 21.08.2014 C. odporca upozornil navrhovateľa na neuspokojivé plnenie pracovných úloh.
Výbor základnej organizácie IOZ dňa 22.10.2014 prerokoval žiadosť o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa navrhovateľovi.
Dňa 28.10.2014 odporca osobne doručil navrhovateľovi Výpoveď z pracovného pomeru C.. Výpoveď odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 30.09.2014 počas dennej zmeny viackrát svojvoľne opustil stanovište č. 14 - terminál A a pohyboval sa v priestoroch bezpečnostnej kontroly a vyhradených bezpečnostných priestoroch na 3. nadzemnom podlaží v termináli. Navrhovateľ porušil body 6.8. smernice 043, bod 6.10 smernice 043 ako aj bod 9.14 smernice SM - LETO 09.
Listom zo dňa 24.02.2015 navrhovateľ zaslal odporcovi Oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní, v ktorom zároveň žiadal odporcu o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a trval
na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Navrhovateľ má za to, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 02.09.2015 uviedol, že mal opustiť stanovište č. 14, toto považuje len za zástupný dôvod, hlavným a rozhodujúcim bola skutočnosť, že odmietol podpísať novú pracovnú zmluvu na základe ktorej by došlo k zníženiu platu na sumu 430,- Eur, čo bolo neprijateľné. Pokiaľ ide o opustenie pracoviska, konkrétne stanovišťa č. 14, toto opustil s vedomím veliteľa a to z jedného prostého dôvodu, že činnosť, ktorú tam vykonával, vykonával sám a preto bol nútený stanovište opustiť za účelom výkonu ďalšej práce na inom mieste. Pokiaľ ide o vymedzenie priestoru, v ktorom vykonával službu myslí, že v smernici je okrem priestoru vymedzené aj podlažie, ide o priestory kde sa nachádzajú pásy, na ktorých prichádza batožina. Úlohou navrhovateľa bolo zabrániť vstupu osôb z terminálu do tohto sterilného priestoru. Po tom, čo došlo k vydaniu batožiny odišli poslední cestujúci, navrhovateľ skontroloval priestory, či tam niečo neostalo, zamkol a odišiel na 1. poschodie kde sa vykonávali kontroly cestujúcich na odlete. Takto bola činnosť vykonávaná bežne v prípade, že bol len sám. V prípade že boli dvaja, jeden ostával dole a jeden išiel hore. Pokiaľ ide o konkrétny deň bolo to presne tak, že službu vykonával sám, na základe rozhodnutia veliteľa a teda bol aj dole, aj hore.
Odporca v konaní pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o interné predpisy odporcu, konkrétne o smernicu č. 043, v bode 6.8 je jednoznačne vymedzený priestor stráženého stanovišťa, ktoré navrhovateľ mal strážiť a to ako prízemie terminálu A a nie ako poschodie kde sa zdržiaval. Navrhovateľ nebol administratívnym pracovníkom, kde by opustenie napríklad kancelárie, prípadne výkonu práce by možno neznamenalo závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale vzhľadom na jeho pracovné zaradenie u odporcu je možné mať za to, že svojim konaním hrubo porušil pracovnú disciplínu, a teda výpovedný dôvod bol naplnený. Navrhovateľ svojim konaním porušil pravidlá v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a to konkrétne ustanovenia nariadenia komisie EÚ č. 185/2010 zo 04.03.2010 o ustanovení podrobných opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva a taktiež ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 300/2008 z 11.03.2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civil. Letectva a o zrušení nariadenia ES č. 2320/2002. Zamestnávateľ, teda odporca, porušenie týchto bezpečnostných pravidiel vo svojom internom oznámení č. X/VTS/XXXX charakterizuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a bežnou praxou u zamestnávateľa, odporcu, je postihovanie porušení pracovnej disciplíny v oblasti porušenia bezpečnostných predpisov ukončením pracovného pomeru. Čo sa týka vyjadrenia navrhovateľa že veliteľ zmeny mu povolil opustiť strážené stanovište tak toto sa nezakladá na pravde, čo vyplýva z vyjadrenia veliteľa zmeny, ktorý konštatuje, že zaradil navrhovateľa do terminálu na prílety to znamená na prízemie terminálu a neposielal ho na vyššie poschodie. Vzhľadom na bezpečnostné riziko vyplývajúce z opustenia priestoru, v ktorom mal navrhovateľ vykonávať kontrolu nebolo možné takéto porušenie pracovnej disciplíny napriek tomu, že sa jednalo o dlhoročného pracovníka riešiť iným spôsobom ako ukončením pracovného pomeru.
Svedok Q. Y. vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 23.10.2015 uviedol, že v čase keď malo dôjsť ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania bol priamym nadriadeným navrhovateľa. Vedúci zmeny zadeľuje každého jedného zamestnanca na konkrétnu pozíciu, na každú službu sa konkrétne rozplánoval počet pracovníkov na jednotlivé stanoviská. Konkrétne to prebiehalo tak, že každý deň ráno sa určilo konkrétnemu pracovníkovi, čo bude vykonávať. Pokiaľ ide o navrhovateľa a konkrétny deň, bol zaradený do terminálu. Práca spočívala v tom, že vykonával kontrolu a dohľad, aby sa z verejnej časti nedostali nepovolané osoby do neverejnej časti letiska. V prípade, že pracovník potrebuje miesto výkonu práce opustiť, musí toto riešiť s vedúcim zmeny, ktorý ho buď nahradí, alebo situáciu vyrieši iným spôsobom. Pracovník, ktorý vykonáva túto činnosť miesto výkonu práce sám opustiť nemôže. Nie je pravdou, že zamestnanec po tom, keď ukončil prácu na zadelenom úseku, si môže svojvoľne prejsť na iné miesto. Dňa 30.09. bol navrhovateľ v termináli písaný sám. Zamestnanec, ktorý je určený na pracovnú pozíciu terminál, má za úlohu vykonávať hliadkovú činnosť v termináli aby neprišlo k neoprávnenému vstupu z verejnej časti do neverejnej. Pokiaľ ide o prvé poschodie budovy, tam chodili pracovníci vykonávať činnosť len na základe vyžiadania supervízora detekčnej kontroly, ten vždy vyrozumel vedúceho zmeny, ten ju buď vyrieši sám alebo určí zamestnanca. Navrhovateľ ani nemohol ukončiť prácu v termináli, nakoľko zmena trvala od 6.00 ráno do 18.00 a potom, čo z haly odišli cestujúci a batožina mal vykonávať hliadkovú činnosť. Na opustenie pracoviska tento konkrétny deň svedok nedal navrhovateľovi súhlas.
Svedkyňa N. Y. vo svojej výpovedi pred súdom dňa 11.12.2015 uviedla, že k skončeniu pracovného pomeru s odporcom došlo na základe jej rozhodnutia. Pracovala ako operačný dôstojník letiskovej ochrany, jej pracovnou náplňou bolo riešenie krízových situácií. Možno povedať, že do toho spadalo aj riadenie navrhovateľa. Čo sa týka vykonávania práce navrhovateľa v termináli na prízemí v prípade, že tam bol jeden zamestnanec, vzhľadom na nedostatok pracovníkov bola prax taká, že po tom čo boli vybavené prílety, chodieval do odletovej časti. Bežná prax bola taká, že pracovník po ukončení činnosti v príletovej hale samostatne, bez pokynu nadriadeného odchádzal do odletovej časti, opustenie pracoviska nikomu neoznamoval a ani nečakal na pokyn nadriadeného. Podľa interných predpisov je opustenie pracoviska hrubým porušením pracovnej disciplíny. Strážna služba na letisku sa vykonáva non stop. Môže potvrdiť, že túto činnosť nie je možné ukončiť a pracovník končí, až keď mu skončí zmena. Môže potvrdiť, že z titulu svojej funkcie mohli dávať súhlas na opustenie terminálu za splnenia takej podmienky, pokiaľ bol zabezpečený prílet a v dobe, pokiaľ tam boli cestujúci. Svedkyňa uvádza, že vzhľadom na nedostatok pracovníkov bola nútená vedome porušovať interné predpisy, týkajúce sa opustenia pracoviska, konkrétnym pracovníkom v tomto prípade aj navrhovateľom.
Svedok V. Q. uvádza, že bol zamestnaný ako člen ochrany, väčšinou hliadke na príletoch a odletoch, teda vykonával tú istú prácu ako navrhovateľ. Pracoval som aj na prízemí, aj na prvom poschodí. Je pravdou, že bol odporcom upozornený, že nemá vykonávať prácu na 1. poschodí. Upozornený bol v roku 2014, potom už na 1.poschodie nechodil. Pracovisko na prízemí opustil potom len v prípade, že dostal na to pokyn. Pokiaľ ide o pracovisko č. 14 prílety, museli byť prítomní pri prílete, keď tam boli cestujúci a potom keď odišli, vykonala sa kontrola celého objektu. Príletová časť je priestor, kde je zvýšená bezpečnosť, nakoľko sem majú prístup len cestujúci po prílete a inak len osoby na povolenie. Je pravdou, že tento priestor bolo potrebné strážiť.
Odporca na uviedol k veci, že ak sa pracovník z tohto chráneného priestoru vzdiali, nemá možnosť vidieť či nedošlo k narušeniu a teda ani nie je spôsobilý, ak by sa tam čokoľvek dialo, zasiahnuť. Tým, že navrhovateľ miesto výkonu práce opustil došlo k úmyselnému porušeniu všetkých predpisov, ktoré už boli uvedené. Činnosť spočívajúcu strážení objektu nie je možné ukončiť a ide o nepretržitú činnosť počas celej zmeny. Nie je teda pravdou tvrdenie navrhovateľa, že keď si ukončí činnosť, mohol pracovisko opustiť. Pracovisko mohol opustiť len po skončení zmeny, keď išiel domov. Preto je v smernici ustanovenie ako postupovať keď má pracovník pracovisko počas zmeny opustiť.
Svedok I.. C. Y. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 17.02.2016 uviedol, že v rámci organizačnej štruktúry bezpečnosti sa bezpečnosť delí na oddelenia, každé oddelenia má svojho vedúceho oddelenia a tieto zložky sa delia na bezpečnostnú kontrolu BKO a ochrana letiska OL. Bezpečnostná kontrola má v prvom rade vykonávať prácu resp. činnosť pri vybavovaní cestujúcich a batožiny či už príručnej alebo podanej. Ozbrojená ochrana letiska má na starosti fyzickú ochranu v prvom rade, preto každý musí mať aj odbornú spôsobilosť na SBS a zbrojný preukaz. V daný deň stanovisko č. 14 je dohľad nad príletovou halou, čiže ozbrojený dohľad nad príletovou halou, čiže ozbrojený dohľad kde sa stráži verejná časť s neverejnou časťou. Nejedná sa o vyhradený neverejný priestor. To znamená, že má na starosti zhruba dohľad nad prilietajúcimi cestujúcimi, odoberanie ich batožín a stráženie hranice verejnej a neverejnej časti, to znamená aby niekto z verejnej časti neprenikol do neverejnej. Po ukončení príletov má za povinnosť kontrolovať celú túto neverejnú časť, to znamená, či tam neostala batožina opustená, nejaký cestujúci na toalete, alebo nejaký iný opustený predmet. Akonáhle vykoná takúto kontrolu a nie sú ďalšie prílety, tento priestor uzamkne a vykonáva hliadkovú činnosť vo verejnej časti terminálu za účelom dodržiavania verejného poriadku, prípadne odhaľovania opustenej batožiny. Navrhovateľ v rozpore s týmito jeho povinnosťami však opustil svoje pracovisko a prešiel do stavebne oddelenej neverejnej časti, kde sa vykonáva kontrola cestujúcich a ich batožiny, ktorá je v podriadenosti oddelenia bezpečnostnej kontroly. Toto urobil bez toho, aby na to dostal akýkoľvek pokyn od nadriadeného. V prípade, že by bolo treba v tomto priestore vykonať služobný zákrok SBS postup je taký, že supervízor oznámi túto skutočnosť rádio stanicou, to znamená, že operačné stredisko spolu s vedúcim zmeny a všetkými stanovišťami majú vedomosť o takejto mimoriadnej udalosti a vedúci zmeny vysiela podľa možností na zákrok ozbrojenú ostrahu, čo by teoreticky mohol byť aj navrhovateľ. Celá táto skutočnosť sa premietne v situačnej správe zo zmeny (za 12 hodín), kde sa zobrazuje celý opis deja a spôsob riešenia. Svedok odmieta, že by bola u odporcu taká prax, že by pracovník v tomto konkrétnom prípade navrhovateľ mohol bez vedomia nadriadeného a operačného opustiť miesto výkonu práce. Pokiaľ ide charakter činnosti, ktorú vykonával navrhovateľ jedná sa o 12 hodinové zmeny s prestávkou, kedy je vystriedaný. Striedanie zabezpečuje
nadriadený. Striedanie navrhovateľa v konkrétny deň mohli zabezpečiť členovia moto hliadok, ktoré boli dve, v letnom období dokonca tri.
Svedkyňa Z. R. vo svoje výpovedi pred súdom dňa 13.04.2016 uviedla, že je zamestnaná u odporcu ako supervízor detekčnej kontroly, pracuje v tejto pozícii od roku 2006. Pokiaľ ide o navrhovateľa je kolegom, neboli medzi nimi žiadne vzťahy nadriadenosti, prípadne podriadenosti. Za normálnych okolností sa nestávalo, aby pracovníci ochrany chodievali na prvé nadzemné podlažie na detekčnú kontrolu len v prípade, že nastane pri výkone detekčnej kontroly nejaký problém, požiadam operačného, aby zabezpečil prítomnosť pracovníka ochrany. Svedkyňa potvrdzuje, že dňa 30.09.2014 videla navrhovateľa niekoľkokrát ako vstupuje cez turniket na prvom podlaží.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 09.05.2016 uvádza, že sa v celom rozsahu pridržiava pôvodného návrhu, aby súd určil skončenie pracovného pomeru výpoveďou, doručeného navrhovateľovi 28.10.2014 za neplatné a taktiež priznal navrhovateľovi náhradu mzdy 716,- Eur brutto odo dňa 24.02.2015 až do právoplatnosti rozsudku o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ konal v súlade s vtedy platným právnym predpisom, konkrétne úpravou č. 8/2008 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácie SR, ktorým je odporca viazaný a podľa ktorého na základe článku 6 písm. a č. 2, prevádzkovateľ letiska zriadi pre cestujúcich ktorí prešli bezpečnostnou kontrolou osôb a kabínovej batožiny a čakajú na nástup do lietadla sterilný priestor. Pred každým uvedením sterilného priestoru do prevádzky vykoná bezpečnostná zložka kontrolu sterilného priestoru, za čo zodpovedá prevádzkovateľ letiska. Túto skutočnosť potvrdzuje aj listinný dôkaz Kniha služieb, kde dňa 30.09.2014 v zmene od 18.00 do 6.00 hod., na stanovisko terminál je určený 1 zamestnanec a na stanovisko odlet druhý zamestnanec. V zmene od 06.00 hod do 18.00 hod. dňa 30.09.2014 slúžil navrhovateľ sám, jeho stanovisko bolo určené v Knihe služieb ako terminál a teda po vykonaní kontroly v príletovej hale bolo potrebné, aby sa presunul na odlet a vykonal kontrolu aj tam. Mimo toho postupoval navrhovateľ podľa bežnej praxe, keďže takéto konanie bolo v dôsledku nedostatku zamestnancov potrebné o čom svedčí aj výpoveď svedkyne Jany Kučerovej, ktorá u odporcu vykonávala funkciu - operačný dôstojník letiskovej ochrany. Navrhovateľ konal v záujme zachovania ochrany bezpečnosti civilného letectva nad rámec svojej pracovnej náplne a na ústny pokyn svojho priameho nadriadeného.
Odporca poukázal na osobitné zaradenie navrhovateľa ako zamestnanca u odporcu, ktorý mal v rámci svojej pracovnej náplne zabezpečovať civilnú ochranu letiska. V rámci svojho pracovného zaradenia podliehal osobitnému režimu vyplývajúcemu z medzinárodných a európskych záväzkov, poukazujem na dve nariadenia založené do spisu. Opustením stanoviska navrhovateľom došlo k závažnému porušeniu bezpečnostných predpisov týkajúcich sa leteckej prepravy a preto nemožno ani od odporcu spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie. Navrhovateľ bol súčasťou ozbrojených zložiek čo znamená, že jeho pracovná pozícia na letisku mala značne špecifický charakter. Navrhovateľ sa vzdialil až natoľko, že nedovidel na svoje pracovisko, nakoľko sa pri tomto opustení stanoviska nachádzal na treťom nadzemnom podlaží stavebne oddelenej časti terminálu. A keďže nemohol svoje pracovisko ani vizuálne kontrolovať nemohol byť v prípade potreby ani zasiahnuť. V smernici BEZ/043 s ktorou bol v navrhovateľ preukázateľne dňa 03.10.2013 oboznámený a bol z nich v ten istý deň aj preškolený, jednoznačne vyplýva, kde presne sa nachádza jeho pracovisko pri jeho zaradení na toto stanovisko - prízemie terminál A a teda nie je v žiadnom prípade tretie nadzemné podlažie stavebne oddelenej časti pri detekčnej kontrole. Odporca poukazuje na to, že pri opustení stanoviska sa jednalo o zavinené a vedomé porušenie bezpečnostných predpisov, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj navrhovateľ, ktorý toto opustenie stanoviska priznal a taktiež svedkovia p. R. Z. C.. Y. Z. C.. Y.. Odporca poukazuje na to, že jeho bežnou praxou je postihovanie týchto porušení pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva ukončením pracovného pomeru, nakoľko sa jedná o veľmi závažné porušenie pracovnej disciplíny a to aj s ohľadom na charakter odporcu, ako prevádzkovateľa letiska. Pracovisko navrhovateľa bolo pracovisko s osobitným režimom bezpečnosti. Opustenie stanoviska sa môže udiať iba za splnenia troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po prvé súhlas bezpečnostného dispečingu - z vykonaného dokazovania nevyplýva udelenie takéhoto súhlasu, po druhé súhlas vedúceho zmeny, p. Kováč ako i v listinnom dôkaze tak i vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil, že k udeleniu súhlasu nedošlo. Po tretie - po vystriedaní kolegom - v zmysle doloženej situačnej správy nedošlo ani k naplneniu tejto podmienky. Tak isto z dôkazov vyplynulo, že výkon strážnej služby na stanovisku je nepretržitý a deje sa v zmenách od 6.00 hod do 18.00 hod a od 18.00 hod do 6.00 hod., kedy prichádza k vystriedaniu. Čo sa týka tvrdení navrhovateľa ohľadom bežnej praxe odporca má za to, že sa nepotvrdili
nakoľko aj svedok predvolaný navrhovateľom p. Q. uviedol, že pracovisko na prízemí opustil len v prípade, keď na to dostal pokyn.
Podľa bodu 6.7 Smernice SM - LETO/043 zamestnanci musia pri nástupe do služby poznať miesto svojho určenia a jeho situačnú zvláštnosť.
Podľa bodu 6.8 Smernice SM - LETO/043 strážne stanovište je zriadené za účelom zamedzenia vstupu neoprávnených osôb do neverejných priestorov a nachádza sa na prízemí terminál A. V tomto priestore prebieha vybavenie cestujúcej verejnosti po prílete a výdaj batožiny.
Podľa bodu 6.10 Smernice SM - LETO/043 zamestnanec sa môže vzdialiť zo strážneho stanovišťa alebo ho môže opustiť len so súhlasom strediska krízových informácií a vedúceho zmeny po vystriedaní.
Podľa bodu 9.14 Smernice SM - LETO/09 strážne stanovište alebo strážený objekt zamestnanec môže opustiť len po riadnom vystriedaní alebo odvolaní. Odvolať zamestnanca môžu iba priami nadriadení zamestnanci.
Podľa § 47 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Podľa bodu 1.3. " Detekčná kontrola osôb iných, ako sú cestujúci, a prinášaných predmetov" Prílohy nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002: 1. Osoby iné, ako sú cestujúci, a predmety, ktoré prinášajú, sa podrobujú nepretržitej náhodnej detekčnej kontrole pri vstupe do vyhradených bezpečnostných priestorov, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov do týchto priestorov. 2. Všetky osoby iné, ako sú cestujúci, a predmety, ktoré prinášajú, sa podrobujú detekčnej kontrole pri vstupe do kritických častí vyhradených bezpečnostných priestorov, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov do týchto priestorov.
Podľa Prílohy nariadenie Komisie (EÚ) č. 185/2010 zo 4. marca 2010 o ustanovení podrobných opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva: 1.2.2.5. S cieľom zabrániť neoprávnenému vstupu do vyhradených bezpečnostných priestorov sa miesta vstupu kontrolujú prostredníctvom: a) elektronického systému, ktorý umožní vstup vždy len jednej osobe, alebo b) oprávnených osôb, ktoré vykonávajú kontrolu vstupu.
1.2.2.1. Vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov sa umožní len osobám a vozidlám, ktoré majú na vstup opodstatnený dôvod.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že návrh nie je dôvodný, nakoľko pokiaľ ide o samotné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, súd po starostlivom zvážení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že toto skončenie pracovného pomeru je platné. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce výslovne nevymedzuje, čo je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny, a preto je naplnenie tejto skutkovej podstaty potrebné posudzovať vždy individuálne. Súd pri skúmaní miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny musí prihliadať aj na samotnú osobu zamestnanca, pričom skúma aj doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, ako aj k tomu, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu a taktiež sa prihliada i na osobu zamestnanca. Zamestnávateľ však musí preukázať, že porušenie pracovnej disciplíny bolo zavinené zo strany zamestnanca. V prípade súdneho sporu o neplatné skončenie pracovného pomeru skúma súd, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a hodnotí aj stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny.
Porušenie pracovnej disciplíny súd posudzuje v každom prípade prísne individuálne so zreteľom na okolnosti, za akých k nemu prišlo. Môže sa vyskytnúť situácia, že u jedného zamestnanca jeho správanie napĺňa pojem porušenia pracovnej disciplíny a u iného nie. Zamestnávateľ by mal vo svojom vnútornom predpise minimálne vymedziť, čo bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a zamestnanci by mali byť s týmto aj upovedomení. Pre závažné porušenie pracovnej disciplíny totiž môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný
pomer alebo mu dokonca môže dať výpoveď hneď pri prvom takomto závažnom porušení pracovnej disciplíny. V zásade platí, že v prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, iba ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Zamestnanec teda musí v priebehu 6 mesiacov minimálne dvakrát porušiť menej závažne pracovnú disciplínu a po prvom porušení musí byť písomne uvedomený, že v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny, ktoré nemusí byť také isté, mu môže byť daná výpoveď. Ak chce dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť dotknutého zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Výpoveď zo strany zamestnávateľa je možné v prekluzívnej dobe dvoch mesiacov podľa § 77 Zákonníka práce žalovať na okresnom súde príslušnom podľa sídla zamestnávateľa, a teda zamestnanec sa môže domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Z uvedeného vymedzenia dôvodov jednoznačne vyplýva, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu pracovných povinností, nakoľko v konaní bolo preukázané (a medzi účastníkmi nebolo sporné), že navrhovateľ počas pracovnej zmeny vedome a svojvoľne opustil stanovište č. 14, pričom na toto opustenie nemal súhlas nadriadeného zamestnanca. V prejednávanej veci takisto nebolo sporné, že navrhovateľ opustil toto stanovište bez súhlasu nadriadeného, pričom takéto opustenie stanovišťa je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Takéto závažné porušenie pracovnej disciplíny následne môže mať za dôsledok okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Odporca, zamestnávateľ, splnil všetky podmienky, ktoré pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru vyžaduje zákon. Odporca oboznámil navrhovateľa ako dotknutého zamestnanca s dôvodmi výpovede, takisto umožnil navrhovateľovi sa k výpovedi vyjadriť. Súd pre úplnosť dodáva, že aj ak by sa odporca rozhodol s navrhovateľom ukončiť pracovný pomer pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, výzvou na odstránenie nedostatkov a upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru splnil podmienku vymedzenú v zákone. Podľa zákona pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Odporca však s navrhovateľom skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a toto porušenie bolo v konaní preukázané. Je nesporné, že pracovisko, na ktoré bol navrhovateľ pridelený, bolo pracoviskom veľkého významu, nakoľko podliehalo osobitnému režimu bezpečnosti v zmysle medzinárodných noriem platných pre oblasť civilného letectva; pre jeho stráženie boli definované podmienky tak v interných predpisoch odporcu ako aj zákonom o civilnom letectve a smernicami a nariadeniami EÚ. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že konanie navrhovateľa ako zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné porušenie bezpečnostných predpisov týkajúcich sa leteckej prepravy, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Súd pritom vzal do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ už bol predtým upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Bolo zákonnou povinnosťou navrhovateľa zabezpečiť stráženie vyhradeného bezpečnostného priestoru a opustenie tohto priestoru, vzhľadom na charakter tohto pracoviska, je porušením bezpečnostných predpisov a je preto dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie od 24.02.2015 do právoplatnosti rozsudku vo veci, a to vo výše 716,00 Eur mesačne.
O náhrade mzdy súd rozhoduje podľa stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozhodnutia, čo vyplýva z ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou navrhovateľa je platné, nemohol navrhovateľovi vzniknúť ani nárok na náhradu mzdy, ktorej sa domáha.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Hoci mal odporca vo veci plný úspech, súd mu proti neúspešnému navrhovateľovi nepriznal právo náhradu trov konania, pretože odporca nepodal návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).