Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-89-2023.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/89/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 2 –
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanej A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 3.174,24 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
– 2 –
I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3.174,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 529,04 Eur od 21.07.2022 do zaplatenia, 6,25% ročne zo sumy 529,04 Eur od 21.09.2022 do zaplatenia, 6,25% ročne zo sumy 529,04 Eur od 21.10.2022 do zaplatenia, 7% ročne zo sumy 529,04 Eur od 21.11.2022 do zaplatenia, 7,5% ročne zo sumy 529,04 Eur od 21.12.2022 do zaplatenia, 7,5% ročne zo sumy 529,04 Eur od 21.01.2023 do zaplatenia, Všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná p o v i n n á uhradiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
– 3 –
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.04.2023 žiadali žalobcovia (pôvodne bol žalobcom aj manžel žalobkyne G. D. B., ktorý v priebehu konania zomrel) zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 3.174,24 Eur, zmluvnú pokutu a zákonný úrok z omeškania z istiny a zmluvnej pokuty. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 27.04.2023 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej. Následne žalobcovia oznámili, že navrhujú v konaní pokračovať na vecne a miestne príslušnom Okresnom súde Zvolen, ktorému bol spis postúpený dňom 06.12.2023.
1.1. V priebehu konania bolo zistené, že pôvodný žalobca v 2. rade zomrel. Uznesením zo dňa 24.04.2024 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 18D/50/2024. Následne po skončení dedičského konania súd pokračoval v konaní s dedičkou nebohého žalobcu v 2. rade a uznesením zo dňa 17.05.2024 rozhodol o pokračovaní s dedičom žalobcu v 2. rade. Dedičkou sa stala žalobkyňa v 1. rade, ktorá už bola stranou v konaní.
1.2. Žalobkyňa žalobou žiadala priznať dlžné nájomné za obdobie od augusta 2022 do februára 2023 spolu vo výške 3.174,24 Eur. Dňom 23.02.2016 uzatvorila žalovaná so žalobcami zmluvu o nájme bytu, ktorá bola predĺžená do 28.02.2023. Podľa zmluvy sa zaviazala žalovaná uhrádzať nájomné za predmetný byt vo výške 529,04 Eur s tým, že šesť mesiacov nájomného nebolo uhradených. Žalobcovia viackrát kontaktovali žalovanú, ako aj jej partnera D. G. na úhradu dlžného nájomného. Rovnako ju vyzývali na vypratanie bytu, ktorý v stanovenej lehote nevypratala, preto podali návrh na súd o vypratanie pod sp. zn. 15C/18/2023. V tejto veci konanie súd zastavil uznesením zo dňa 01.06.2023, právoplatným 19.07.2023, nakoľko sa žalovaná z predmetného bytu vysťahovala. Okrem dlžného nájomného žiadala žalobkyňa priznať aj zákonný úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých dlžných čiastok a tiež zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne z dlžných súm.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žalobou uplatňovaný nárok nespochybňovala. Súd doručoval žalovanej žalobu spolu s uznesením na vyjadrenie prílohami na adresu trvalého bydliska oznámenú v registri pobytu obyvateľstva, ako aj na adresy zistené lustráciou sporov a tiež na adresu zamestnávateľa. Súčasne postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu oznámenie o podanej žalobe. Žalovaná zostala nečinná, nereagovala, nárok uplatňovaný v konaní nespochybňovala.
3. Žalobcovia k pôvodnej žalobe pripojili výpis z listu vlastníctva č. XXXX, vyhotovený 01.03.2023 na byt č. 17, v bytovom dome na ulici A.Hlinku, vo Zvolene, ktorým preukazovali vlastnícke právo k uvedenému bytu.
4. Súčasťou žaloby bola zmluva o prenájme bytu uzatvorená podľa ustanovenia § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka medzi žalobcami a žalovanou. Predmetom nájmu bolo prenechanie do užívania bytu č. 17, na 6.H., bytového domu súpisné č. 2359/4, vrátane príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu. Podľa článku II. nájom bol uzavretý do 28.02.2017 a v časti IV. bolo dohodnuté nájomné. Zmluva bola riadne podpísaná a datovaná.
4.1. Súčasťou žaloby bola aj dohoda o predĺžení nájmu na dobu určitú do 28.02.2023 s dohodnutým nájomným a službami za užívanie bytu vo výške 529,04 Eur. Súčasne sa strany dohodli, že po termíne po 28.02.2023 je nájomca povinný byt uvoľniť a odovzdať podľa podmienok uvedených v nájomnej zmluve. Dohoda o predĺžení nájmu bola riadne podpísaná zmluvnými stranami a datovaná.
5. Žalobcovia k žalobe pripojili aj výpoveď z prenájmu bytu spolu s pripojenými kópiami o zasielaní zásielky doporučene.
6. Výzvou zo dňa 08.03.2023 vyzvali žalobcovia žalovanú na úhradu dlžného nájomného. Súčasťou boli aj kópie doporučených zásielok s poznámkou adresát neznámy a zásielka neprevzatá v úložnej lehote pri adrese A.Hlinku a na Ľ.Štúra adresa trvalého bydliska zásielka vrátená ako neznámy adresát.
7. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8. Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
9. Podľa ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
10. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
11. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
12. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia dlžného nájomného za mesiace august 2022, október, november, december 2022 a január a február 2023, spolu za šesť mesiacov dlžné nájomné vo výške 529,04 Eur. Medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená nájomná zmluva zo dňa 23.02.2016, predĺžená do 28.02.2023. Na základe nájomnej zmluvy v znení dodatku o predĺžení zo dňa 03.02.2022 si dohodli zmluvné strany výšku nájomného spolu s platbami za užívanie bytu vo výške 529,04 Eur na mesiac. Spolu tak dlh predstavuje 3.174,24 Eur, na zaplatenie ktorých súd žalovanú zaviazal. Okrem dlžného nájomného žiadali žalobcovia priznať aj zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm s tým, že nájomné bolo splatné k 20-temu dňu v mesiaci ako vyplynulo z článku IV. nájomnej zmluvy. Preto dňom nasledujúcim sa dostala žalovaná do omeškania a žalobkyni prináleží aj zákonný úrok z omeškania, ktorý bol priznaný s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Okrem dlžnej istiny a zákonného úroku z omeškania súd rozhodoval aj o nároku, ktorý si uplatňovala žalobkyňa titulom zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne z dlžných súm, pričom vychádzala z článku IV., ods. 3, kde boli strany dohodnuté, že „V prípade, že nájomca nezaplatí nájomné včítane mesačnej zálohy na úhradu za plnenia (služby) poskytované s užívaním bytu do 15-tich dní po ich splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania do úplného zaplatenia“. V tejto časti pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať zmluvnú pokutu, žalobe nebolo vyhovené. V zmysle ustanovení občianskeho zákonníka pri dohode o zmluvnej pokute táto musí byť dohodnutá len písomne (§ 544 ods. 2 OZ). Podľa zmluvy uzavretej medzi stranami sporu však zmluvná pokuta nebola dohodnutá. Sankcia za omeškanie s platením nájomného bola dohodnutá ako poplatok z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej sumy. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky okrem úrokov, úrokov z omeškania je aj poplatok z omeškania, pričom ide o omeškanie vo výške za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 Eur za každý aj začatý mesiac v zmysle § 4 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Zmluvné strany teda ako sankciu za neplnenie povinností mali dohodnutý poplatok z omeškania čo je príslušenstvom pohľadávky. Zmluvná pokuta príslušenstvom pohľadávky nie je. Je to sankcia, ktorou sa zabezpečujú záväzky zmluvných strán a táto musí byť výslovne v zmluve dojednaná, čo v prípade strán sporu nebolo. Pokiaľ teda žalobkyňa žiadala žalobou priznať zmluvnú pokutu súd v tejto časti žalobe nevyhovel, pretože medzi stranami nebola dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností. Sankciou dojednanou pre prípad porušenia zmluvných povinností bol poplatok z omeškania čo je iný právny inštitút než zmluvná pokuta. Preto súd v prevyšujúcej časti žalobu pokiaľ žiadala žalobkyňa priznať zmluvnú pokutu zamietol.
14. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, aj keď nebola v plnom rozsahu úspešná priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% a to aj s poukazom na správanie sa žalovanej voči žalobcom a následne po úmrtí žalobcu v 2. rade voči žalobkyni, ktorí sa museli domáhať svojich práv súdnou cestou, či už vo vzťahu k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti, ako aj plateniu nájomného. V tomto videl dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré aplikoval v súlade s ustanovením § 257 CSP a priznal náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodovať súdna úradníčka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).