Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24C-91-2016.pdf
PDF · 83.57 KB
No categories available
24C/91/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: R. J., nar. X.X.XXXX, bytom E., XXX XX J. št. občan SR, proti odporcovi v 1/ rade: L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W., št. občan SR, odporcovi v 2/ rade: M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX G., št. občan SR a odporcovi v 3/ rade: C. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX X., št. občan SR, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a zaplatenie 54.417,11 eur, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.
O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2016 sa navrhovateľka voči odporcom v 1/ až 3/ rade domáhala určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy V-846/16 zo dňa 2.3.2016, ktorou odporcovia v 1/a 2/ rade ako predávajúci previedli na odporkyňu v 3/ rade vlastnícke právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W. obec W. okres D., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Senec na liste vlastníctva č. XXXX ako Stavba, druh stavby: Rozostavaná stavba, nachádzajúca sa na parcele reg. „C“, parc. č. 1261/2 a k rodinnému domu prináležiace parcely: pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/1, o výmere 282 m2, druh pozemku Ostatné plochy, pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/2, o výmere 126 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/3, o výmere 17 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, vrátenia finančných prostriedkov vo výške 54.417,11 eur, ktoré navrhovateľka požičala odporcovi v 1/ a 2/ rade na výstavbu rodinného domu, ako aj náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že odporcovi v 1/ a 2/ rade požičala na výstavbu rodinného domu sumu v celkovej výške 59.417,11 eur a to v dvoch splátkach, dňa 16.7.2008 v sume 56.429,66 eur z účtu navrhovateľky na účet odporcu v 2/ rade a dňa 18.12.2008 v sume 2.987,45 eur, sumy ktoré mala navrhovateľka k dispozícii z predaja bytu v jej vlastníctve zo dňa 16.7.2008. Navrhovateľkou poskytnutá pôžička bola bezúročná a mala byť vrátená vo forme výstavby samostatnej bytovej jednotky v rámci rodinného domu, ktorý začali odporcovia v 1/ a 2/ rade stavať po uzatvorení manželstva. V bytovej jednotke mala navrhovateľka bývať až do svojej smrti a odporcovia ju mali doopatrovať. Navrhovateľkou poskytnuté finančné prostriedky neboli darom. Do dnešného dňa odporcovia v 1/ a 2/ rade navrhovateľke v rodinnom dome bývanie nezabezpečili, nepostarali sa o jej doopatrovanie a rovnako nevrátili ani poskytnutú pôžičku. Navrhovateľka momentálne býva v dome seniorov v Senci. Odporcovia v 1/ a 2/ rade zaťažili dom s priľahlými pozemkami záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom pohľadávka navrhovateľky vznikla skôr ako pohľadávka banky. Vo februári 2016 navrhovateľka zistila, že odporcovia v 1/ a 2/ rade previedli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 2.3.2016 na odporkyňu v 3/ rade, ktorá sa stala ich výlučnou vlastníčkou. Odporca v 2/ rade informoval svoju sestru vo februári 2016, že predmetné nehnuteľnosti boli predané za sumu 130.000,- eur a následne, vo februári
2016 bola na účet navrhovateľky poukázaná suma 5.000,- eur. Vo zvyšku, t.j. v sume 54.417,11 eur zostala pôžička doposiaľ neuhradená. Kúpna cena 130.000,- eur je podľa navrhovateľky neprimerane nízka, nakoľko domy v danej lokalite sa predávajú približne v sume 180.000,- eur a odporcovia v 1/ a 2/ rade inzerovali predmetné nehnuteľnosti na predaj v roku 2013 za sumu 194.990,- eur a v súčasnosti, po prevode nehnuteľností na odporkyňu v 3/ rade, sú inzerované na predaj za 198.000,- eur, skutočnosti ktoré podľa navrhovateľky nasvedčujú tomu, že odporcovia v 1/ až 3/ rade konanú s úmyslom ukrátiť žalobkyňu a prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dochádza k vzniku nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, že pohľadávka navrhovateľky zostane neuspokojená a nevymožiteľná.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2016 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporkyni v 3/ rade povinnosť zdržať sa akejkoľvek právnej dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä aby jej zakázal predmetné nehnuteľnosti scudziť, založiť, zaťažiť, rozdeliť, prenajať a zriadiť na nich vecné bremeno, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila skutkovými okolnosťami zrejmými z návrhu na začatie konania. Predajom rodinného domu dochádza podľa navrhovateľky k vzniku nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko odporkyni v 3/ rade ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľností nič nebráni, aby nehnuteľnosti previedla na tretiu osobu, ktorá by následne mohla byť chránená ako dobromyseľný nadobúdateľ a takto sa pohľadávka navrhovateľky stane nevymožiteľná, nakoľko sa odporca v 2/ rade vyjadril, že nemá finančné prostriedky na to, aby doopatroval navrhovateľku, resp. na vrátenie pôžičky. Vzhľadom na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v škode na majetku vo výške 54.417,11 eur, po odpočítaní vrátenej sumy vo výške 5.000,- eur a z dôvodu nevyhnutnej potreby dočasného usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, aby predajom nehnuteľností nedošlo k ukráteniu navrhovateľky ako veriteľky, voči odporcom v 1/ a 2/ rade ako dlžníkom, má navrhovateľka zato, že nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, primerané zabezpečovaciemu nároku a má vzťah k predmetu konania vo veci samej.
Spolu s návrhom predložila navrhovateľka listinné dôkazy - výpis z LV č. XXXX, Výpis z účtu v banke zo dňa 15.7.2008, inzerát na predaj rodinného domu s pozemkom zo dňa 4.12.2013, ako aj inzerát na predaj rodinného domu s pozemkom zo dňa 15.4.2016.
O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 až 77 O. s. p.
Podľa § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1, písm. f), O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry inštitút predbežného opatrenia slúži na zabezpečenie dočasnej úpravy pomerov účastníkov v prípadoch, ak si zistené okolnosti navrhovanú úpravu naliehavo vyžadujú, alebo ak je ohrozená budúca vynútiteľnosť práva, ktorá je medzi stranami predmetom sporu. Ide o rozhodnutie dočasnej povahy, ktorým sa rieši stav, ktorý neznesie odklad. Nariadením či nenariadením predbežného opatrenia sa zásadne neprejudikuje meritórne rozhodnutie vo veci samej. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je aspoň osvedčenie oprávnenosti uplatneného nároku, k ochrane ktorého má predbežné opatrenie smerovať, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, nemusí byť dodržaný postup stanovený zákonom pre dokazovanie. Pri rozhodovaní súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu.
Súd dospel k záveru, že vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia nie sú v danej veci splnené. Podľa súdu nie je dostatočne splnený ani jeden z vyššie uvedených predpokladov.
Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je aspoň také osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nie sú vážnejšie pochybnosti o jeho existencii. V danom prípade navrhovateľka tvrdí, že odporcovi v 1/ a 2/ rade poskytla pôžičku na výstavbu rodinného domu, a zároveň zdôrazňuje, že celková výška pôžičky v sume 59.417,11 eur nebol dar, skutočnosť ktorú však súd nemá za osvedčenú.
Hoci sa na uzavretie zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomná forma, súd v danom prípade okrem tvrdenia navrhovateľky o uzatvorení zmluvy o pôžičke, nemá k dispozícii žiadne iné dôkazy, na základe ktorých by navrhovateľka aspoň osvedčila existenciu takejto zmluvy. Z výpisu z účtu je síce zrejmé, že došlo k zaplateniu 56.429,66 eur (1.700.000,- Sk) z účtu navrhovateľky na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. a.s. dňa 16.7.2008 a sumy 2.987,45 (90.000,- Sk), ktorá bola vybratá z bankového účtu navrhovateľky v hotovosti dňa 18.12.2008, súčet ktorých sa rovná sume ktorú navrhovateľka vyčíslila ako celkovú sumu pôžičky, avšak zo samotného výpisu nie je zrejmé, či suma zaplatená dňa 16.7.2008 bola poukázaná na účet odporcu v 2/ rade, a rovnako výber peňazí v hotovosti dňa 18.12.2008 nepreukazuje skutočnosť, že tieto peniaze v hotovosti vybral odporca v 2/ rade tak, ako to tvrdí navrhovateľka. Ak by však súd aj pripustil, že peniaze navrhovateľky sa dostali do dispozície odporcov v 1/ a 2/ rade, vo výpise z účtu v banke zo dňa 15.7.2008 absentuje akýkoľvek údaj týkajúci sa účelu poskytnutia finančných prostriedkov ktorý by potvrdzoval uzatvorenie zmluvy o pôžičke a preto nárok navrhovateľky na nesplatenú časť pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke nemôže súd bez ďalšieho považovať za osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Rovnako tvrdenie navrhovateľky, že za poskytnutú pôžičku jej malo byť zabezpečené bývanie v bytovej jednotke v rámci rodinného domu až do jej smrti a odporcovia v 1/ a 2/ rade ju mali doopatrovať, nie je ničím podložené a bez existencie písomnej zmluvy o pôžičke, resp. bez vypočutia odporcu v 1/ a 2/ rade, ak bola zmluva o pôžičke uzatvorená ústne či konkludentne - na čo súd v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je povinný a vychádza len z dôkazov ktoré sú súčasťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - nemožno poskytnúť ochranu neosvedčenému nároku a preto ani predbežné opatrenie nariadiť.
Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je odporkyňa v 3/ rade, pričom vlastnícke právo k nim získala kúpnou zmluvou zo dňa 2.3.2016, ktorá bola uzatvorená medzi odporcami v 1/ a 2/ rade ako predávajúcimi a odporkyňou v 3/ rade ako kupujúcou. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ nemá za preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke na základe ktorej sú odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní plniť navrhovateľke z dôvodu nesplnenia podmienok poskytnutia pôžičky, ktoré súd rovnako nemá za osvedčené, nemožno ďalej argumentovať ani snahou odporcov ako dlžníkov ukrátiť navrhovateľku ako veriteľku tým, že právny úkon (predaj nehnuteľností) bol urobený s úmyslom ukrátiť žalobkyňu a to bez ohľadu na to, aká je alebo bola trhová cena predávaných nehnuteľností a za akú cenu sa práve inzerujú, a teda ani voči odporkyni v 3/ rade nariadiť predbežné opatrenie ktorým by sa zakázala akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje, pričom ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu jeho oprávnených záujmov. V tomto kontexte má súd za to, že vydaním predbežného opatrenia ktorým by sa odporkyni v 3/ rade zakázala akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťami, by sa bez náležitého osvedčenia opodstatnenosti nároku navrhovateľky nedôvodne a neprimerane zasiahlo do vlastníckeho práva odporkyne v 3/ rade a tak znemožnila ochrana jej oprávnených záujmov.
Navrhovateľka vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy najmä v tom, že za súčasnej situácie môže kedykoľvek dôjsť zo strany odporkyne v 3/ rade ako výlučnej vlastníčky nehnuteľností (do rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2016), k ich prevodu na tretie subjekty (čo doložila inzerátom na predaj rodinného domu s pozemkom zo dňa 15.4.2016), ktoré by sa tak mohli stať dobromyseľnými nadobúdateľmi, čím by mohla byť navrhovateľke spôsobená značná majetková škoda v podobe ťažko vymožiteľnej pohľadávky vzniknutej z nesplatenej časti pôžičky vo výške 54.417,11 eur.
Bez ohľadu na skutočnosť, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej až nenapraviteľnej ujmy možno vyvodzovať iba z osvedčeného nároku, čo sa navrhovateľke nepodarilo preukázať a preto nebol splnený ani druhý predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia, dáva súd do pozornosti, že na základe oznámenia účastníka konania správa katastra zapíše do katastra poznámku o začatí konania (§ 39 ods. 1 Katastrálneho zákona, ďalej len „KZ“), pričom cieľom zápisu informatívnej poznámky je chrániť nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa predmetných nehnuteľností. Hoci poznámka o prebiehajúcom konaní má len informatívny charakter a nie je prekážkou nadobudnutia nehnuteľnosti treťou osobou (§ 5 ods. 3 KZ), výrok rozsudku ktorým by súd určil neúčinnosť kúpnej zmluvy medzi odporcami v 1/ a 2/ rade ako predávajúcimi a odporkyňou v 3/ rade ako kupujúcou, by bol záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k predmetným nehnuteľnostiam v čase, keď bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Z toho vyplýva, že nielen vydaním predbežného opatrenia je možné podať do príslušného katastra nehnuteľností návrh na vyznačenie poznámky o nariadení predbežného opatrenia - ako uvádza navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - ale dobromyseľnosť tretej osoby je možné vylúčiť aj zápisom poznámky o prebiehajúcom konaní na návrh navrhovateľky, čo sa vo vzťahu k danej veci súdu javí ako primeraný zabezpečovací prostriedok, nakoľko nebol osvedčený nárok ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Samotná obava navrhovateľky, bez osvedčenia dôvodnosti nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana, že odporkyňa v 3/ rade bez nariadenia predbežného opatrenia scudzí nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve, nemôže byť dôvodom na vydanie predbežného opatrenia bez toho, aby sa tým neprimerane nezasiahlo do vlastníckeho práva odporkyne v 3/ rade. Súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku rozhodnutia a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Súd záverom považuje za dôležité zdôrazniť skutočnosť, že zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nijakým spôsobom neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, v ktorom vykoná riadne dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania - ktoré však už presahuje rámec konania o predbežnom opatrení - rozhodne vo veci samej rozsudkom.
O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v zmysle ustanovení § 145 až 151 O.s.p. rozhodnutím vo veci samej, pričom okolnosť v čí prospech bolo nariadené predbežné opatrenie nie je rozhodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).