Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-37-2016.pdf
PDF · 82.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/37/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. zastúpenú opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov X., právne zastúpený JUDr. Katarínou Gahíhorovou, advokát, Centrum 27/32, Považská Bystrica a Q., trvale bytom V., právne zastúpená AK Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina, o návrhu otca o novú úpravu styku otca s maloletou takto
rozhodol:
Súd upravuje styk otca s mal. U. tak, že tento je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý prvý a tretí týždeň v mesiaci v utorok a v piatok a to tak ,že dieťa si prevezme vždy o l5.30 hod a vráti o l7.30 hod v bydlisku matky a každý druhý a štvrtý týždeň v mesiaci v stredu od l6.00 hod do l8.00 hod a v nedeľu od l5.30 hod do l8.00 hod, kde si dieťa taktiež prevezme pred bydliskom matky.
Styk sa bude realizovať v neprítomnosti matky a jej rodinných príslušníkov.
Matka je povinná dieťa na styk pripraviť s tým, že dieťa bude na styk pripravené presne v čase, kedy si má otec pre dieťa prísť.
Týmto rozsudkom sa ruší rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp. z. 4P/ 45/2015 zo dňa 28. júla 2015
odôvodnenie:
Otec prostredníctvom právneho zástupcu podal na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 4P/45/2015 ohľadne úpravy styku otca s maloletou a to tak, že žiadal, aby súd upravil styk otca s dieťaťom každý nepárny útorok a piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. v neprítomnosti matky , dôvodiac, že doposiaľ bol upravený styk naposledy na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici 4P/45/15, zo dňa 28.7.2015 a to tak, že otec sa mohol stýkať s maloletou každú stredu v mesiaci od 16.00 h. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, každú prvú nedeľu v mesiaci od 15.00 h do 18.00 h, v prítomnosti matka a každú štvrtú nedeľu v mesiaci od 15.00 h do 18.00 h bez prítomnosti matky. Uviedol, že takýto styk bol v podstate nerealizovateľný, nakoľko matka využívala takto upravený styk k tomu, že dieťa odviezla do detského centra Madagaskar, na sídlisko SNP s tým, že nerešpektovala ani čas, od kedy sa mohol otec s dieťaťom stretávať, pričom vždy bol styk v prítomnosti niektorého člena z jej rodiny a takýto styk potom dieťa rozptyľovalo a v podstate on sa ani s dieťaťom nemohol sám stretávať.
Matka s návrhom otca nesúhlasila v rozsahu, ako žiadal otec, súhlasila s tým, aby sa styk vykonával v neprítomnosti matky s tým , že žiadala, aby bol styk upravený každú stredu v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 16. do 18.00 hod., kedy si maloletú prevezme pred bytom matky a vráti ju pred bytom matky. Zároveň žiadala, aby pri preberaní a odovzdávaní stykov boli jej rodičia.
Svoj návrh proti návrhu odôvodnila tým, že na základe lekárskej správy , resp. správy psychológa Mgr. Švrlovej dieťa veľmi zle znáša odlúčenie od matky.
Opatrovník uviedol, že rodinu evidujú ako problémovú, čo sa týka styku, sú tam problémy, pričom opatrovník uviedol že styk mal by sa upraviť dvakrát do týždňa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, výsluchom ako svedka Mgr. Miroslavy Švrlovej, psychológa, oboznámením sa obsahom spisov tunajšieho súdu, a to najmä rozsudkom 4P/45/2015 a zistil nasledovné :
Styk otca s maloletým dieťaťom bol naposledy upravovaný rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 4P/45/2015, zo dňa 28.7.2015 tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s mal. U. každú stredu v mesiaci od 16.00 h do 18.00 h. v prítomnosti matky, s tým, že otec si dieťa prevezme o 16.00 od. pred bydliskom matky o 18.00 hod. odovzdá, ďalej bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou U. každú prvú nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod. taktiež za prítomnosti matky, kedy si maloletú prevezme o 15.00 h. pred bydliskom matky a odovzdá o 18.00 hod. pred bydliskom matky. Ďalej bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou Alicou každú štvrtú nedeľu v mesiaci od 15.00 h. do 18.00 hod. , už v neprítomnosti matky. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 11P/34/2015, zo dňa 23.3.2015 v časti ohľadne úpravy styku otca s maloletou U..
Otec uviedol, že takto upravený styk nebol vyhovujúci pre otca, nakoľko matka využívala takúto úpravu styku k tomu, že potom, čo otec prišiel pred dom dieťaťa, matka nasadla s dieťaťom aj s jej rodinnými príslušníkmi do motorového vozidla a dieťa odviezla do detského centra Madagaskar. V tomto zariadení boli rodinní príslušníci, starí rodičia maloletej, ktorí rozptyľovali maloletú a v podstate dieťa stále odbiehalo od jedného k druhému. Uviedol, že má veľmi dobrý vzťah k dieťaťu, dieťa je uňho spokojné a toto dokumentoval aj rôznou fotodokumentáciou. Potvrdil, že s matkou má neustále problémy, vzájomne na seba podávajú rôzne oznámenia s tým, že si myslí, že matka akýmkoľvek spôsobom bráni tomu, aby sa mohol on s dieťaťom kľudne stretávať. Z tohto dôvodu uviedol, že pôvodná úprava styku rozsudkom tunajšieho súdu 4P/45/15 nie je dostatočná, nakoľko práve takto upraveným stykom dochádza stále k nedorozumeniam medzi rodičmi. Chce sa stretávať s dieťaťom sám, s tým, že má vytvorené všetky podmienky k tomu, aby sa mohol s dieťaťom stretávať sám.
Matka uviedla, že ona nie je proti tomu, aby sa otec stretával s dieťaťom, uviedla, že skutočne vie o tom, že dieťa u otca je spokojné, avšak potom, čo otec vráti dieťa matke, toto sa správa plačlivo, rozpráva jej, že jej bolo smutno za matkou a aj toto viedlo k tomu, že matka začala byť klientkou aj s dieťaťom pedopsychologickej ambulancie Mgr. Švrlovej. Zároveň svoje tvrdenie matka podporila lekárskou, resp. správou od tejto psychologičky s tým, že aj z tejto správy je zrejmé, že dieťa je zatiaľ vzhľadom k svojmu veku fixne naviazané na matku a odlúčenie od matky veľmi zle zvláda. Uviedla, že súhlasí, aby sa otec stretával s maloletou, avšak nie v takom rozsahu, ako žiada otec. Taktiež súhlasila, aby sa otec s dieťaťom stretával v neprítomnosti matky.
Po oboznámení sa so psychologickým vyšetrením maloletej U., ktoré vykonala klinická psychologička, pedopsychologická ambulancia, Mgr. Švrlovej, predvolal tohto psychológa do konania ako svedka. Mgr. Švrlová uviedla, že U. je klientkou jej ambulancie. Taktiež uviedla, že v podstate ale viac pracovala s rodičmi. Vykonávala konzultáciu s rodičmi od 1,5-roka veku dieťaťa. Podľa názoru psychologičky dieťa veľmi zle znáša vzájomné vzťahy medzi rodičmi a celkovú atmosféru. Nerozumie tomu, čo sa deje. Všimla si, že aj pri vyšetrení zlú atmosféru medzi rodičmi, rodičia v podstate vôbec nekomunikujú a keď komunikujú, len sa hádajú a vzájomne si niečo vytýkajú. Každý sa snaží obhajovať svoje stanovisko. Na dieťa takéto skutočnosti veľmi zle vplývajú. Dieťa už k samotnému otcovi odchádza na základe vždy problémov, resp. spôsob odovzdávania dieťaťa otcovi sa potom prejavuje u dieťaťa. Ďalej svedkyňa uviedla, že čo sa týka tvrdenia matky o tom, akým spôsobom vníma dieťa tieto styku, skutočne dieťa môže vnímať toto odlúčenie a myslí si, že matka si v tomto nevymýšľa a popisuje len skutočnosti, aké sú. Vzhľadom na vek a emočný vývoj maloletej skutočne je predpoklad, že maloletá zle znáša odlúčenie od matky. Neznamená to však, že by mala zlý vzťah k otcovi. Z pohľadu svedkyne je narušovaný jej pocit bezpečia. Svedkyňa ďalej uviedla, že otec predtým, než podal takýto návrh o novú úpravu styku, túto situáciu konzultoval s ňou, ako psychológom , s tým, že aj ona mu doporučila, aby tento styk žiadal upraviť veľmi citlivo vzhľadom k veku dieťaťa, aby takýto styk nepresiahol oprávnené záujmy dieťaťa. Svedkyňa uviedla, že čo sa týka návrhu otca ohľadne nedele, myslí si, že čas od 9.00 h do 19.00 h. je
v súčasnej dobe neadekvátny, vzhľadom k okolnostiam a teda k veku dieťaťa a jeho emocionálnemu vnímaniu odlúčenia od matky.
Opatrovník uviedol, že rodinu evidujú ako problémovú v tom, že styk otca s dieťaťom neprebieha tak, ako by mal. Aj z tohto dôvodu do prípadu zasiahol úrad práce a rodiny prostredníctvom ich psychologičky Mgr. Ivany Faktorovej, o čom predložila správu. Z tejto správy mal súd za preukázané, že v januári 2016 sa psychologička pokúšala navrhnúť, aby sa realizovalo jedno stretnutie bez prítomnosti ďalších osôb, keďže prítomnosť takýchto osôb zle vníma najmä otec. Matka s týmto však jednoznačne nesúhlasila. Z uvedeného je zrejmé, že s rodičmi v tomto konkrétnom prípade nebolo možné realizovať stretnutie podľa návrhu, matka nepristupuje na neúčasť ďalších osôb na stretnutí sa otca s dieťaťom.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a vždy s prihliadaním na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby , stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa zverené rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných v súkromných zariadeniach sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonnými orgánmi.
Z vykonaného dokazovania mal súd teda za preukázané, že doposiaľ bol upravený styk otca s dieťaťom tak, že tento sa v podstate v majoritnej časti stýkal s dieťaťom v prítomnosti matky. Podľa názoru súdu každý z rodičov si vykladal túto časť rozhodnutia po svojom. Matka v uvedenú hodinu podľa tvrdenia otca, čo matka ale v priebehu konania nerozporovala, zobrala dieťa do auta a odviezla ho do zariadenia Madagaskar. Otec uviedol, že tieto styky sa nerealizovali tak, že by bol on výlučne s dieťaťom, nakoľko vždy pri týchto stykoch boli rodinní príslušníci zo strany matky a v podstate dieťa odbiehalo, čiže vyhradený čas na základe rozhodnutia, kedy otec mal byť s dieťaťom bol narušovaný zo strany rodičov matky. Žiadal súd teda aby bola úprava styku tak, že bude on výlučne sám s dieťaťom, že toto zvládne.
Matka nesúhlasila s rozsahom tohto styku, súhlasila s tým, aby sa otec stretával s dieťaťom samostatne.
Súd pri novej úprave vychádzal teda aj z tvrdenia svedkyne a to psychologičky Mgr. Švrlovej, ktorá uviedla, že zatiaľ dieťa nie je emočne tak pripravené, aby mohol mať otec dieťa celý deň. Na základe týchto skutočností potom súd upravil styk tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že súd považoval vzhľadom na tieto všetky skutočnosti popísané vyššie vhodnú úpravu, kde bude presne definované, že otec sa bude stretávať s dieťaťom výlučne sám a to tak, že otec bude s dieťaťom každý prvý a tretí týždeň v mesiaci , v útorok, v piatok a to tak, že dieťa si zoberie o 15.30 hod. a vráti o 17.30 hod., pričom dieťa si bude preberať a odovzdávať v bydlisku matky. Následne mal otec upravený styk tak, že sa bude s dieťaťom stretávať každý druhý a štvrtý týždeň v mesiaci, v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a tak isto každú druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci od 15.30 hod. do 18.00 hod. V súvislosti s touto úpravou styku súd upozorňuje matku, že táto je povinná dieťa pripraviť na povinnosť dieťa už presne na túto hodinu dieťa odovzdať otcovi. Nie je možné, aby otec čakal na dieťa pred domom matky, alebo aby nasledoval matku do nejakého zariadenia. Práve tieto skutočnosti vyvolávajú medzi rodičmi hádky a nedorozumenia aj medzi ostatnými rodinnými príslušníkmi. Otec má právo, aby čas, ktorý má vyhradený na styk s dieťaťom trávil výlučne s dieťaťom. Matka nerozporuje skutočnosť, že dieťa je u otca spokojné, že tento styk prebieha v poriadku. Na druhej strane však tvrdí, že až potom sa prejavia nejaké emocionálne problémy u dieťaťa z odlúčenia. Dieťa si musí zvyknúť na to, že na jeho výchove sa bude podieľať aj otec. Z týchto dôvodov zároveň súd upozorňuje matku, aby tieto styky prebiehali výlučne medzi otcom a dieťaťom, bez asistencie akýchkoľvek rodinných príslušníkov a to aj pri odovzdávaní dieťaťa a aj preberaní dieťaťa. Nie je dôvod, aby dieťa bolo odovzdávané rodinnými príslušníkmi zo strany matky. Taktiež nie je dôvod na to, aby otec chodil pre dieťa v sprievode svojich rodičov. Je to právo dieťaťa na otca a naopak právo otca na dieťa.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené v tomto rozhodnutí s tým, že zároveň sa týmto rozsudkom ruší rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici ohľadne styku dieťaťa s otcom, ktorý bol naposledy upravovaný v konaní 4P/45/15, zo dňa 28.júla 2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.