Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-10-2016.pdf
PDF · 80.32 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v právnej veci žalobcu: ELEKTTRO RECYCLING, s. r. o., Príboj 549, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 057 363, právne zast. Advokátska kancelária GABE-BB, s. r. o., so sídlom Prof. Sáru 3873/44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, proti žalovanému Max Solution Systems, so sídlom Breitweg 19, Westhausen 734 63, Spolková republika Nemecko, IČ DPH : DE 258 68 43 19, číslo podniku 200800000005, o zaplatenie 1.300,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.300,- Eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 14. 10. 2015 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 78,- Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 167,52 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 domáhal voči žalovanému úhrady istiny 1.300,- Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že prostredníctvom mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného zo dňa 05. 08. 2015 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému dohodnutú kúpnu cenu vo výške 250,- Eur za jednu tonu dodaného tovaru a záväzok žalovaného dodať žalobcovi tovar a to plasty zo spracovania chladničiek, určené na ďalšiu recykláciu, ktoré musia obsahovať objemové množstvo minimálne 70 % PS a ABS. Dodržanie tohto minimálneho obsahového množstva predstavovalo základnú a nevyhnutnú požiadavku žalobcu, na ktorej žalobca trval a bez ktorej by k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Za tým účelom žalovaný vystavil žalobcovi preddavkovú faktúru č. XXXXXX v sume 4.800,- Eur, ktorú žalobca uhradil dňa 12. 8. 2015. Žalovaný dodal žalobcovi tovar dňa 27. 08. 2015 v mieste sídla žalobcu, ako to vyplýva z Q. Č.. XXXXXXX. Jeho prílohou bol dodací list č. E. XXXXX, z ktorého vyplýva, že tovar o celkovej hmotnosti 19.020 kg s deklarovaným obsahom PS 40 - 50 % bol vyskladnený od zmluvného partnera žalovaného, t. j. spoločnosti M.H.Kleiderbugel, Lauingen, Nemecko. Žalobca potvrdil prevzatie tohto tovaru, avšak o celkovej hmotnosti 19.520 kg, nakoľko 500 kg predstavoval prepravný obal „Big Bag“. Po doručení tovaru žalobca zabezpečil laboratórny rozbor tohto tovaru, z ktorého vyplynulo, že tento obsahoval len 37,68 % PS a ABS a nie deklarovaných minimálne 70 %. Táto skutočnosť vyplynula aj z opakovaného laboratórneho rozporu žalobcu zo dňa 01. 12. 2015, kde odobratá vzorka dodaného tovaru obsahovala len 27,57 % PS a ABS. Žalobca túto skutočnosť reklamoval u žalovaného mailom zo dňa 27. 08. 2015, ktorý reklamáciu mailom zo dňa 31. 08. 2015 uznal a zavial sa, že reklamovaný tovar prevezme späť a vráti žalobcovi sumu 4.800,- Eur. Žalovaný ku dňu 18. 09. 2015 reklamovaný tovar neprevzal, z ktorého dôvodu žalobca listom zo dňa 18. 09. 2015 odstúpil od kúpnej zmluvy a vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy 4.800,- Eur. Z tohto nároku si žalobca uplatnil predmetnou žalobou úhradu istiny 1.300,- Eur. Zároveň požadoval i úhradu zákonného úroku z omeškania z dlžnej istiny od 14. 10. 2015 až do
zaplatenia a náhradu trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil aj príslušné listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v žalobe a to podľa ich špecifikácie k žalobe zo dňa 22. 12. 2015.
Tunajší súd v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 doručoval žalobný návrh žalovanému spolu s tlačivom na odpoveď. Žalovaný sa k žalobnému návrhu v stanovenej lehote nevyjadril. Súd preto v súlade s čl. 7 bod 3 tohto nariadenia vydal rozsudok o pohľadávke, ktorý verejne vyhlásil dňa 09. 05. 2016.
Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
Podľa ustanovenia čl. 81 ods. 1 Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe - odstúpenie od zmluvy spôsobuje zánik povinnosti strán podľa zmluvy s výnimkou vzniknutého nároku na náhradu škody. Odstúpenie sa nedotýka ustanovení zmluvy ohľadne riešenia sporov alebo iných ustanovení zmluvy, upravujúcich práva a povinnosti strán pri odstúpení od zmluvy.
Podľa ustanovenia čl. 84 ods. 1 Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe - ak je predávajúci povinný vrátiť kúpnu cenu, je takisto povinný zaplatiť z nej úroky od doby, keď kúpna cena bola zaplatenia.
Podľa ustanovenia čl. 78 Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa čl. 74.
Podľa ustanovenia čl. 7 bod 3. Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu č. 861/2007
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania na základe skutkových tvrdení a predložených dokladov zo strany žalobcu k podanému návrhu, že uzavreli kúpnu zmluvu na základe mailovej komunikácie zo dňa 05. 08. 2015 v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu 250,- Eur za jednu tonu dodaného tovaru a to plastov zo spracovania chladničiek určených na ďalšiu recykláciu, ktoré museli obsahovať objemové množstvo minimálne 70 % PS a ABS. Na základe tejto uzavretej kúpnej zmluvy žalovaný vystavil žalobcovi preddavkovú faktúru na sumu 4.800,- Eur, ktorú žalobca uhradil dňa 12. 08. 2015 bankovým prevodom, o čom súdu predložil i listinný dôkaz. Následne dňa 27. 08. 2015 žalovaný dodal do miesta sídla žalobcu tak, ako to vyplýva z priloženého Q. Č.. XXXXXXX a dodacieho listu č. E. XXXXXX tovar o celkovej hmotnosti 19.020 kg, avšak len s deklarovaným obsahom PS 40 - 50 %. Žalobca zabezpečil vykonanie laboratórneho rozboru doručeného tovaru, z ktorého vyplynulo, že tento obsahoval celkovo len 37,68 % PS a ABS a nie požadovaných 70 %. Pri opakovanom laboratórnom rozbore žalobca zistil, že tento dosahoval len 27,57 % PS a ABS. Aj keď žalovaný uznal reklamáciu žalobcu, ktorú mu podal mailom zo dňa 31. 08. 2015 do 18. 09. 2015 si na základe vzájomnej dohody reklamovaný tovar nevyzdvihol, z ktorého dôvodu žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie sumy 4.800,- Eur. Žalovaný túto sumu žalobcovi neuhradil, z ktorého dôvodu sa obrátil potom žalobca na tunajší súd. Tak, ako žalobca správne citoval v žalobnom návrhu, právomoc tunajšieho súdu vyplýva z čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 zo dňa 12. 12. 2012, keďže miestom podania tovaru bolo sídlo žalobcu. Súd sa takisto stotožnil s tým, že hmotnoprávnym nákladom pre daný spor je Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, v zmysle ktorého potom podľa čl. 81 bod 1 odstúpil od predmetnej zmluvy, podľa čl. 84 ods. 1 tohto dohovoru bol predávajúci povinný vrátiť kúpnu cenu, zaplatiť i úroky od doby, keď bola kúpna cena zaplatená. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané uhradenie kúpnej ceny v sume 4.800,- Eur zo dňa 12. 08. 2015, pričom žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania len od 14. 10. 2015, t. j. po uplynutí 5 dňovej lehoty po odstúpení od zmluvy v zmysle mailovej komunikácie zo dňa 08. 10. 2015. Nakoľko súd mal nárok žalobcu na vydanie tejto sumy i s príslušenstvom dôvodne preukázaný v uplatňovanej časti vzhľadom na zaplatenú kúpnu cenu, súd žalobe vyhovel. Súd pritom konštatuje, že žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril, žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie v danej veci, na základe ním predložených dôkazov mal súd skutkový stav za dostatočne zistený. Súd preto v zmysle č. 7 bod 3 vydal rozhodnutie o pohľadávke v takom znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok sumu 78,- Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 167,52 Eur za dva úkony právnej pomoci po 61,41 Eur , ku ktorým priznal súd režijný paušál 8,39 Eur a 20 % DPH. Jednalo sa o úkony - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žalobného návrhu. Keďže tieto trovy právneho zastúpenia žalobcu boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v správnej výške v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., súd ich priznal právnej zástupkyni žalobcu v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, písomne vo vyhotovení dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.