Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_34C-531-2015.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/531/2015
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX P. - Z., v konaní o zaplatenie 73,09 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 73,09 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 7.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 73,09 Eur a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur.
Žalobca svoj nárok odôvodnil tými skutočnosťami, že uzavrel so žalovaným dňa 22.5.2013 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie privátneho majetku pre prípad poškodenia alebo zničenia. Poistenie bolo dojednané na dobu neurčitú so začiatkom poistenia od 23.5.2013, pričom splatnosť bežného poistného za poistné obdobie bola v prvý deň poistného obdobia 23.5. Poistné za obdobie od 23.5.2013 do 22.5.2014 bolo uhradené, poistné za následné obdobie už uhradené nebolo. Zaslal žalovanému predpis mesačného poistného na ďalšie obdobia, a aj výzvu v zmysle ustanovenia § 801 od. 2 Občianskeho zákonníka na úhradu poistného. Aj napriek tomu poistné nebolo uhradené, a preto poistenie dňa 2.9.2014 zaniklo, pričom vznikol dlh na poistnom vo výške 73,09 Eur, ktorý predstavuje alikvotnú časť dlžného poistného z ročného poistného 259 Eur za obdobie od 23.5.2014 do 2.9.2014. V zmysle ust. § 803 Občianskeho zákonníka má nárok na predmetné poistné za dobu do zániku poistenia, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 11.9.2015 a keďže ku dobrovoľnej úhrade dlžného poistného nedošlo je nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou.
Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch ( ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení ( ust. § 115 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní ide o tzv. drobný spor podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, rozhodol súd vec v súlade s § 115a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.5.2013 poistenie privátneho majetku pre prípad poškodenia alebo zničenia poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX Môj domov, ktorou sa poistník, teda žalovaný zaviazal uhrádzať ročné poistné vo výške 259,- Eur. Poistenie bolo účastníkmi konania dojednané na dobu neurčitú so začiatkom poistenia od 23.5.2013, pričom splatnosť bežného poistného za poistné obdobie bola v prvý deň poistného obdobia 23.5. Žalovaný uhradil poistné za poistné obdobie od 23.5.2013 do 22.5.2014, avšak poistné za následné obdobie žalovaný neuhradil.
Žalovaný výzvou na zaplatenie poistného z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.7.2014 vyzval žalovaného na úhradu poistného vo výške 259,- Eur v súlade s ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy spolu s poučením, že ako poistné nebude zaplatené do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy, poistenie zanikne. Žalovaný prevzal výzvu žalobcu dňa 31.7.2014, poistné však do jedného mesiaca od doručenia výzvy neuhradil.
Žalobca listom zo dňa 10.10.2014 oznámil žalovanému zánik poistenia dňom 2.9.2014 z dôvodu nezaplatenia poisteného, a to aj napriek upomienke na jeho zaplatenie a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného vo výške 73,09 Eur do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o zániku poistnej zmluvy.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
Podľa ust. § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
Podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa ust. § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa ust. § 114 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa ust. § 153b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Cieľom inštitútu rozsudku pre zmeškanie je čeliť prieťahom spôsobených nedbanlivosťou i zámernou nečinnosťou žalovaného v konaní. Je to istý druh sankcie za procesnú nedisciplinovanosť účastníka konania, ale aj v širšom ponímaní je prostriedkom na dosiahnutie vyššej efektivity konania.
V súlade s ust. § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením zo dňa 8.2.2016 uložil žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe v lehote 15 dní. Uznesenie súdu s poučením o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie, vrátane žaloby bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 29.3.2016.
Za splnenia podmienok ustanovených v ust. § 114 a ust. §153b Občianskeho súdneho poriadku súd tak rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko sa žalovaný k žalobe v súdom stanovenej lehote, a ani doposiaľ nevyjadril.
Podľa ust. § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V súlade už s vyššie uvedeným citovaným ustanovením § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku súd uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Náhrada trov konania priznaných podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania a súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.
Trovy konania žalobcu, ktorý mal vo veci plný úspech, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur.
Poučenie:
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V takomto prípade možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 202 ods.1 O.s.p).
Odvolanie možno podať proti výroku o náhrade trov konania v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).