Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7C-110-2014.pdf
PDF · 114.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/110/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: A. P., Z. X.X.XXXX, B. Ľ.. G. XX, Bratislava, zastúpená Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, P.O.BOX 18, Bratislava- na základe plnej moci: JUDr. Michal Ellinger, advokát, so sídlom Wolkrova 41, Bratislava, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o obnovu konania sp. zn. 21C/5/2010, takto
rozhodol:
Súd povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/5/2010. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 493,70 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia do rúk právneho zástupcu navrhovateľky.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 30.9.2014 sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala, aby súd povolil obnovu konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/5/2010. Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka sa pôvodného konania nezúčastnila a nemohla ani bez svojej viny uplatniť dôkazy, ktoré jej môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O dôvode obnovy konania sa dozvedela dňa 30.6.2014, kedy jej bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 1422/2015 zo dňa 9.6.2014, konkrétne sa dozvedela o existencii exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu č.k. 21C/5/2010-44 zo dňa 16.3.2012. Vo vzťahu k možnosti privodenia priaznivejšieho rozhodnutia uviedla, že dňa 06.3.2002 prevzala výpoveď z nájmu bytu v objekte Mariánska č. 2 a dňa 02.07.2002 bola spoločnosťou Blaho-byt spol. s r.o. vyzvaná na uvoľnenie nájomného bytu v objekte Mariánska č. 2. Po uplynutí júna 2003 sa už v predmetnom byte nezdržiavala. V období vzniku nedoplatku už v predmetnom byte nebývala, a nemohla teda ani mať povinnosť platiť pohľadávku, ktorá voči nej bola uplatnená v konaní sp. zn. 21C/5/2010. Nebola teda v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaná. Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 21C/5/2010-44 zo dňa 16.3.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2012 a od tohto času do podania návrhu na začatie konania neubehli tri roky . V prípade povolenia obnovy konania žiadala, aby súd voči nej ako voči odporkyni návrh na začatie konania zamietol.
Odporca sa k návrhu na povolenie vyjadril tak, že nie sú splnené dôvody na obnovu konania a že jeho nárok bol v konaní sp. zn. 21C/5/2010 riadne preukázaný. K splneniu podmienok obnovy konania poukázal na to, že nemožnosť uplatnenia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, musí nastať bez vlastnej viny dotknutého účastníka konania. Podmienkou je, že dôkazy nemohli byť vykonané pre objektívnu prekážku. Podľa jeho názoru navrhovateľ nové skutočnosti a dôkazy neuplatnil z vlastnej viny pre nesplnenie si povinnosti podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov, v dôsledku čoho sa stal pobyt navrhovateľky pre štátne orgány neznámy a v pôvodnom konaní mu bol ustanovený opatrovník. V tejto súvislosti odporca poukázal aj na uznesenie ÚS SR zo dňa 18.4.2012, sp. zn. ÚS 153/2012. Odporca teda žiadal, aby súd návrh na obnovu konania zamietol. Navrhovateľka doplnila svoje vyjadrenie tak, že neohlásenie pobytu bolo v danom prípade irelevantné, pretože v konaní vôbec nebola pasívne legitimovaná. V čase doručovania výzvy na uvoľnenie bytu bola
týranou osobou s dieťaťom a pripisovať jej vinu za to, že si nesplnila povinnosť podľa zákona č. 253/1998 Z.z, keď si riešila existenciálnu otázku vlastnej rodiny by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka ďalej namietala, že v pôvodnom konaní jej bol ustanovený opatrovník v rozpore s ustanovením § 29 ods. 6 O.s.p, čím došlo k závažnému zásahu do samotnej podstaty základného práva na súdnu ochranu, pričom poukázala na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 556/2012. Vyslovila názor, že rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ÚS 153/2012, na ktoré sa odvolával odporca v danom prípade nie je možné aplikovať, pretože v dobe, keď prebiehalo pôvodné konanie, navrhovateľka o ňom bez vlastnej viny nevedela, pretože jej súd ustanovil opatrovníka v rozpore so zákonom. Písomným podaním zo dňa 03.7.2015 odporca doplnil svoje vyjadrenie tak, že s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorým bol odporkyni ustanovený opatrovník, konajúci súd v danom prípade vykonal dostatočné šetrenie pobytu odporcu. Podľa odporcu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 6 O.s.p, keďže odporkyni bol ako opatrovník ustanovený zamestnanec iného ako konajúceho súdu.
Vo vzťahu k nedostatočnému šetreniu pobytu odporcu (v tomto konaní v pozície navrhovateľa), navrhovateľka doplnila, že súd mal využiť ďalšie dostupné prostriedky na preverenie pobytu účastníka konania (s odkazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 66/96 a 6 Sžo/155/2010, rozhodnutie ÚS SR II. ÚS/556/2012.
Na pojednávaní dňa 21.4.2016 odporca uviedol, že vina navrhovateľky spočíva v porušení povinnosti, ktorá jej vyplýva zo zmluvy s postupcom SPP a.s., nakoľko v zmysle obchodných podmienok bola povinná pri ukončení odberu predmetné ukončenie nahlásiť dodávateľovi. Porušenie tejto povinnosti nemôže ísť na ťarchu odporcu. Poukázal aj na to, že obnovou konania nemožno namietať procesný postup súd v pôvodnom konaní, teda aj keby neboli splnené procesné podmienky na ustanovenie opatrovníka, nie je toto procesné pochybenie relevantné v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania (napr. rozhodnutie NS SR 3Cdo193/2010z 24.11.2011). Odporca predložil súdu Obchodné podmienky dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť s poukazom na bod 7 (čl. 98). Písomným podaním zo dňa 29.4.2011 odporca doplnil, že povinnosti odberateľa upravovala v rozhodujúcom čase vyhláška Federálneho ministerstva energetiky a palív č. 140/1979 Zb. a s účinnosťou od 1.11.1999 vyhláška ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z.. Nepoprel, že odporca bol povinný uzatvoriť novú zmluvu s dodávateľom na nový odber, navrhovateľka však bola povinná vysporiadať si svoje pohľadávky voči jeho predchodcovi. Poukázal aj na ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov a § 10 písm. d) citovaného zákona. Záverom uviedol, že s ohľadom na zásadu rovnosti strán nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu nezodpovedné správanie navrhovateľa, ktorý si nesplnil svoje platobné povinnosti voči postupcovi, pričom následne sa stal pobyt navrhovateľa pre štátne orgány neznámy. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 a tiež komentár Občanský zákoník I Komentár. I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008). Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje.
Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie:
- listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu: rozsudok OS BA I č.k. 21C/5/10-44 zo dňa 16.3.2012 (čl. 7), Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 1422/14 zo dňa 09.6.2014 (čl. 9), Čestné prehlásenie zo dňa 22.09.2014 (čl. 10), Potvrdenie o pobyte (čl. 11), Rozhodnutie Mestskej časti BA - Staré Mesto zo dňa 20.1.2004 (čl. 12, 63), Rozhodnutie OP BA 1 zo dňa 18.7.2003 (čl. 31), Výzva na uvoľnenie nájomného bytu zo dňa 2.7.2003 (čl. 59), Čestné prehlásenie zo dňa 22.09.2014 (čl. 60), Potvrdenie o pobyte zo dňa 22.8.2014 (čl. 61), Vyjadrenie navrhovateľky z nezisteného dňa (čl. 62), Kópia doručenky vo veci sp. zn. 8Ro/60/2009 (čl. 68), Zmluva o prenájme bytu zo dňa 18.10.2010 (čl. 70), Potvrdenie o ubytovaní v ubytovni Fortuna zo dňa 29.1.2016 (čl. 96), Obchodné podmienky pre dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť (čl. 98)
a oboznámením sa s ostatným obsahom spisu a pripojených spisov OS BA I sp. zn. 64Er/247/2014 a sp. zn. 21C/5/2010 a rozhodnutiami predloženými resp. označenými účastníkmi konania.
Z vykonaného dokazovania a zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:
Návrh na obnovu konania smeruje proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 21C/5/2010-44 zo dňa 16.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2012. Dňa 09.6.2014 súdny exekútor JUDr. Krutý vydal upovedomenie o začatí exekúcie na podklade viacerých exekučných titulov, okrem iného aj rozsudku tunajšieho súdu č.k. 21C/5/2010-44 zo dňa 16.3.2012, proti povinnej, ktorá je navrhovateľkou v tomto konaní. Podľa čestného prehlásenia zo dňa 22.09.2014 pani Brunnauer vyhlásila, že navrhovateľke poskytla ubytovanie v čase od júla 2003 do novembra 2003. Podľa Potvrdenia o pobyte zo dňa 22.08.2014 navrhovateľka spolu so svojim synom bola v čase od 20.11.2003 do 23.januára 2004 ubytovaná v Krízovom centre MAJÁK NÁDEJE. Rozhodnutím Mestskej časti BA - Staré Mesto zo dňa 20.1.2004 bolo rozhodnuté o vyhovení žiadosti navrhovateľky o prijate a poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb na Smrečianskej 45 v Bratislave v čase od 24.1.2004 do 31.7.2004. Podľa Oznámenia Magistrátu hl. m. SR Bratislavy bolo navrhovateľke poskytnuté v čase od 1.11.2005 do 30.11.2010 ubytovanie v ubytovni Fortuna s tým, že ubytovanie na ďalšie obdobie navrhovateľke nebolo predĺžené. Podľa Výzvy na uvoľnenie nájomného bytu v objekte Mariánska 2 zo dňa 02.07.2003, týmto listom spoločnosť Blaho-byt s.r.o. vyzvala navrhovateľku na uvoľnenie by a na vrátenie kľúčov v lehote do 31.7.2003. Podľa vyjadrenia navrhovateľky z nezisteného dňa (čl. 62) v Byte bývala s manželom od roku 1985. V roku 1989 požiadali o odkúpenie bytu, pričom zistili, že obytný dom, v ktorom sa Byt nachádzal bol v rámci reštitúcie vydaný majiteľovi Ing. Ciranovi. Správca domu ju navštívil v nezistenom období (podľa obsahu listu pravdepodobne v roku 2001) s tým, že sa do 31.8. musí z Bytu vysťahovať (bez rozhodnutia súdu). Následne bola ubytovaná v Majáku nádeje. Podľa o prenájme bytu zo dňa 18.10.2010 nájomca Milan Jelínek si zobral do nájmu byt v k.ú. Karlova Ves na ulici Ľ. Fullu č. 28 na dobu neurčitú. Podľa dodatku č. 1 k zmluve o ubytovaní, navrhovateľka ako prenajímateľka sa hl. m. SR dohodla na predĺžení ubytovania na dobu od 1.2.2006 do 30.07.2006. Z potvrdenia o ubytovaní v ubytovni Fortuna zo dňa 29.1.2016 mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola ubytovaná v tejto ubytovni od 01.11.2005 do 31.10.2010, s tým, že predmetná ubytovňa poskytuje ubytovanie bez možnosti prihlásenia na prechodný a trvalý pobyt. Podľa Obchodných podmienok pre dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť platných v nezistenom období, bod 7, ak chce odberateľ ukončiť odber plynu, je povinný najmenej 8 dní vopred písomne oznámiť dodávateľovi túto skutočnosť a umožniť mu vykonať záverečný odpočet, prípadne aj demontáž meradla. V prípade nesplnenia uvedených povinností je dodávateľ oprávnený účtovať odberateľovi stály mesačný plat až do doby vykonania odpočtu, resp. do odobratia.
„Pokiaľ vedel účastník konania zastúpený opatrovníkom, ktorého mu ustanovil súd, o skutočnostiach alebo dôkazoch v dobe, kedy prebiehalo pôvodné konanie, nemôže sa ani v návrhu na obnovu konania dovolávať ich novosti, aj keď jeho opatrovník o nich vedel" (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.04.2012, ÚS 153/2012-20). Rozhodnutím 6Sžo/155/2010 NS SR zrušil rozhodnutie KS BB o ustanovení opatrovníka dôvodiac, že: „Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach upravuje možnosť ustanoviť procesne inak spôsobilej osobe, ktorej pobyt nie je známy, opatrovníka v záujme dôslednej ochrany jej práv. Na postup podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. musia byť splnené predpoklady, a teda súd musí vykonať dôkladné šetrenie za účelom zistenia pobytu neznámeho účastníka. Toto šetrenie musí byť dostatočné, aby bola neprítomnému účastníkovi zaistená ochrana jeho záujmov a základných práv. Za dôkladné šetrenie nemožno považovať iba dopyt na centrálny register obyvateľstva a šetrenie pobytu iba prostredníctvom obce, prípadne OR PZ. Konajúci krajský súd mohol v prejednávanom prípade taktiež využiť možnosť zistenia pobytu, prípadne pracoviska, prostredníctvom evidencie sociálnej poisťovne, alebo ho zistiť cez evidenciu Zboru väzenskej a justičnej stráže, či sa účastníčka konania prípadne nenachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu. Keďže súd nepostupoval dôsledne v intenciách citovaného ustanovenia a dostatočne nezisťoval pobyt neznámej účastníčky, ustanovil opatrovníka predčasne, bez splnenia
podmienok, pričom v takom prípade by mohlo prísť k odňatiu možnosti účastníčky konať pred súdom. V prípade ustanovenia opatrovníka ide o procesné zastúpenie, a preto by mal byť ustanovený opatrovník objektívne spôsobilý chrániť záujmy účastníka a zároveň subjektívne mať snahu postupovať v jeho záujme. Za opatrovníka môže byť ustanovená aj obec, avšak aj v takom prípade sa vyžaduje jej súhlas. V danej veci súd ustanovil za opatrovníka obec - Mesto Banská Bystrica s tým, že podľa jeho názoru sa súhlas nevyžaduje, nakoľko by bolo potom ustanovenie § 29 ods. 6 O.s.p. bezvýznamné. S uvedeným sa nemožno stotožniť, pretože nikoho nemožno nútiť vystupovať v konaní ako zástupcu účastníka proti jeho vôli a bolo by to aj v rozpore so záujmami účastníka, ktorému bol takýto účastník ustanovený, pretože by zrejme nehájil jeho záujmy, čo by poprelo účel tohto inštitútu. Vzhľadom na to, že krajský súd ustanovil opatrovníka účastníčke konania bez toho, aby boli na takýto postup splnené podmienky, pričom týmto postupom sa jej odňala možnosť konať pred súdom, zrušil odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.)." „Taký postup všeobecného súdu, ktorým tento vyberie osobu opatrovníka v rozpore s ustanovením § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, treba považovať za arbitrárny. Dochádza tým k závažnému zásahu do samej podstaty základného práva na súdnu ochranu, na prerokovanie veci v prítomnosti dotknutého účastníka konania, ako aj na to, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom." (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 556/2012 z 21. februára 2013).Podľa obsahu rozhodnutia navrhovateľke bol ustanovený v napadnutom konaní opatrovník aj napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky, pretože v centrálnej evidencii obyvateľov mala účastníčka konania zaevidovaný nový pobyt. ÚS SR v rozhodnutí zrušil právoplatné meritórne rozhodnutie prvostupňového okresného súdu, voči ktorému neboli podané opravné prostriedky.
Súd vec právne posúdil nasledovne:
Predmetom konania je návrh na povolenie obnovy konania, vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 21C/5/2010. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa § 228 ods. 3 O.s.p., návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. Podľa § 229 O.s.p., obnova nie je prípustná proti rozsudkom a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je; b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 234 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Podľa § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Súd nemusí nariaďovať pojednávanie ani o návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g)..
Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania sa súd prednostne zaoberal tým, či sú splnené formálne podmienky návrhu na povolenie obnovy a to spôsobilý predmet povolenia obnovy konania a zachovanie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie takého návrhu. Návrh na povolenie obnovu konania smeruje proti právoplatnému rozsudku tunajšieho súdu, pričom tento rozsudok nie je rozsudkom, vymedzeným v § 229 O.s.p., voči ktorému obnova nie je prípustná. Návrh na povolenie obnovy teda smeruje voči rozhodnutiu, pri ktorom zákon obnovu konania pripúšťa. Navrhovateľka sa podľa jej tvrdení dozvedela o dôvode obnovy z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 1422/2014 zo dňa 09.06.2014, pričom toto upovedomenie jej podľa jej slov malo byť doručené dňa 30.06.2014. Doručenie upovedomenia dňa 30.06.2014 vyplýva z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 64Er/247/2014, čl. 23, kde sa nachádza kópia doručenky k upovedomeniu; podľa tejto doručenky bolo upovedomenie doručené navrhovateľke dňa, ktorý uviedla. Návrh na začatie konania bol doručený súdu 30.09.2014.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Subjektívna lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania plynula navrhovateľke od 1.7.2014 do 30.9.2014. Keďže návrh na povolenie obnovy konania bol doručený v tejto lehote, súd konštatuje, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná. Napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012, preto objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania plynula od 1.5.2012 do 30.04.2015. Keďže návrh na povolenie obnovy konania bol doručený v tejto lehote, súd konštatuje, že objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná.
Na to, aby súd mohol návrh na obnovu konania vyhodnotiť ako dôvodný (podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., musia byť súčasne splnené nasledujúce predpoklady (okrem predpokladov už uvedených vyššie): 1. sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní 2. skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy musia byť spôsobilé privodiť navrhovateľovi obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci (oproti právoplatnému rozhodnutiu, voči ktorému návrh na obnovu konania smeruje).
Ad 2.: Podľa napadnutého rozhodnutia bola navrhovateľka zaviazaná na zaplatenie istiny 981,68 € s príslušenstvom titulom nedoplatku za dodaný plyn v období od 01.4.2004 do 22.11.2007. Pre rozhodnutie o návrhu na obnovu konania stačí, že sa javí pravdepodobným, že tieto skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie; teda nie je potrebné, aby v tomto smere dospel súd k celkom bezpečnému záveru. Navrhovateľka v návrhu na obnovu konania tvrdila, a svoje rozhodnutie oprela aj o listiny, ktoré predložila súdu v priebehu konania o povolenie obnovy, že v rozhodujúcom čase plyn na odbernom mieste neodoberala, pretože na tomto mieste nebývala. Táto skutočnosť v spojní s listinami, pripojeným k návrhu a predloženými súdu aj v priebehu konania, vzťahujúcimi sa k pasívnej legitimácii navrhovateľky v pôvodnom konaní sú podľa súdu skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú spôsobilé privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie (zamietnutie návrhu voči nej). Ad 1.: Rozhodujúcou a zásadnou skutočnosťou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná bolo to, či skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľka predložila v tomto konaní spĺňajú atribút, že ich v pôvodnom konaní nemohla použiť bez vlastnej viny. Odporca bol toho názoru, že vina patrí navrhovateľke, pretože si navrhovateľka si nesplnila:
- zákonné povinnosti vo vzťahu hláseniu trvalého a prechodného pobytu
- zmluvné povinnosti vzťahujúce sa k odhláseniu odberu.
Vo vzťahu tvrdeniu, že navrhovateľka si nesplnila voči právnemu predchodcovi odporcu zmluvné povinnosti, súd uvádza nasledovné: Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu, odberateľom kategórie domácnosť je odberateľ odoberajúci plyn pre svoju vlastnú spotrebu, nie však na podnikateľské účely. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z., za odberné miesto sa považuje odberné plynové zariadenie používané jedným odberateľom, do ktorého sa uskutočňuje dodávka plynu z verejného rozvodu plynu meraná jedným meradlom. V prípade pochybností určí odberné miesto dodávateľ. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z., pri zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v ktorých je odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa.
Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z., odber plynu meria a účtuje dodávateľ na základe údajov meradla. Odpočet a vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ najmenej jedenkrát ročne.
Súd sa nepovažoval za preukázané, že navrhovateľka si nesplnila zmluvné povinnosti, tak ako to tvrdil odporca. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporca predložil súd nemohol v tomto smere považovať za relevantné, pretože na nich absentoval podpis navrhovateľky, vôbec nebolo zrejmé k akému časovému obdobiu sa vzťahujú a odporca nepreukázal, že by s nimi navrhovateľka bola oboznámená. Pri vymedzení zmluvných povinností navrhovateľky súd preto vychádzal iba z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z., ktorá upravuje niektoré aspekty odberu plynu a v celej vyhláške nenašiel takú povinnosť navrhovateľky, ktorú navrhovateľka porušila a súčasne porušenie tejto povinnosti mohlo mať vplyv na to, že sa navrhovateľka nezúčastnila konania, ktorého obnovy sa domáha. Naopak súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktoré pri zmene odberateľa ukladá povinnosti novému odberateľovi, nie pôvodnému - navrhovateľke. K nesplneniu si zákonných povinností navrhovateľky podľa zákona č. 253/98 Z.z. súd uvádza nasledovné: Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási tieto údaje mestskej časti a vo vojenskom obvode príslušnému úradu (ďalej len "ohlasovňa"). Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky účinnom v rozhodujúcom období, občan je povinný pri hlásení trvalého pobytu predložiť a) občiansky preukaz, ak ho nemá, iný doklad preukazujúci jeho totožnosť a obsahujúci údaje uvedené v § 11 písm. a) až c) a u dieťaťa do 15 rokov rodný list,
b) doklad o oprávnení užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo písomný súhlas vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo inej obytnej miestnosti vo vzťahu k iným občanom, ktorých vo svojom byte alebo v inej obytnej miestnosti ubytoval, alebo písomný súhlas prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia vo vzťahu k občanom, ktorých vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky účinnom v rozhodujúcom období, občan hlási ohlasovni v mieste prechodného pobytu do 10 dní od ubytovania začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 platia aj pre hlásenie prechodného pobytu s tým, že sa predkladajú doklady podľa odseku 3. Podľa vyjadrenia ubytovne Fortuna navrhovateľka bývala v tejto ubytovni od 01.11.2005 do 31.10.2010 bez možnosti prihlásiť sa tam na trvalý alebo prechodný pobyt. Podľa zákona č. 253/1998 Z.z. v znení účinnom v rozhodujúcom období si navrhovateľka mohla splniť ohlasovaciu povinnosť vo vzťahu k vzniku trvalého alebo prechodného pobytu iba so súhlasom ubytovateľa, ktorý jej nebol daný. Je pravdou, že si mala splniť aj povinnosť vo vzťahu k odhláseniu pobytu, avšak podľa súdu, ak by si aj túto povinnosť bola splnila, jej pobyt pre súd by stále zostal neznámy a teda nemohlo to mať žiaden vplyv na to, či sa navrhovateľka zúčastnila konania, ktorého obnovy sa domáha. Podľa pripojeného spisu sp. zn. 21C/5/2010 sa navrhovateľke prvý krát doručovali listiny ako účastníčke konania dňa 29.2.2009 (návrh + platobný rozkaz), lustrácia pobytu prostredníctvom registra obyvateľov sa robila dňa 05.10.2009, dňa 27.10.2009 sa navrhovateľke opätovne doručoval bezúspešne platobný rozkaz, v čase od 1.2.2010 do 22.4.2010 sa lustroval pobyt odporkyne a uznesením zo dňa 22.4.2010 bol odporkyni ustanovený opatrovník. Od tohto dňa už súd pobyt navrhovateľky nelustroval, ani jej priamo nedoručoval nijaké písomnosti. V rozhodujúcom čase navrhovateľka nemala bez vlastnej viny zaevidovaný trvalý ani prechodný pobyt, pretože jej to ubytovateľ neumožnil, preto súd dospel k záveru, že sa konania sp. zn. 21C/5/2010 navrhovateľka nezúčastnila bez vlastného zavinenia a preto aj bez vlastného zavinenia nemohla v konaní sp. zn. 21C/5/2010 nemohla uplatniť skutočnosti a dôkazy, ktoré uplatnila v konaní o obnovu konania. Z uvedených dôvod súd návrhu navrhovateľky vyhovel a obnovu konania sp. zn. 21C/5/2010 povolil. K námietkam odporcu, v ktorých poukazoval na rozhodnutie I. ÚS SR sp. zn. ÚS 153/2012 z 18.4.2012 súd uvádza, že toto rozhodnutie na prejedávanú vec nemožno aplikovať, pretože nejde o totožnú situáciu. Označené rozhodnutie sa vzťahovalo na situáciu, keď účastníčke konania súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania, pretože jeden za navrhnutých dôkazov podľa názoru súdu nemohol privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie, druhý z dôkazov vyhodnotil ako dôkaz, ktorý mohla
sťažovateľka uplatniť v pôvodnom konaní. ÚS SR pri rozhodnutí vychádzal z toho, že sťažovateľka sa o pôvodnom konaní nedozvedela, pretože si nesplnila ohlasovaciu povinnosť po zákona o pobyte obyvateľov. Súd však dodáva, že z rozhodnutia nevyplýva, že tak sťažovateľka neurobila z nejakých objektívnych alebo závažných dôvodov, ako je tomu v prejednávanej veci, resp. to z označeného rozhodnutia nevyplýva.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka si v konaní uplatnila trovy konania písomným podaním zo dňa 10.05.2016 spolu vo výške 493,7 € titulom trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby, a to nasledovne.: 1. príprava a prevzatie právneho zastupovania - úkon právnej služby z tarifnej hodnoty podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky je 64,53 Eur. Režijný paušál -úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 8,39 Eur. 2. zastupovanie pred súdom (dňa 06.07.2015) - úkon právnej služby z tarifnej hodnoty podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je 64,53 Eur. Režijný paušál (dňa 06.07.2015) - úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 8,39 Eur. Náhrada za stratu času (zo dňa 06.07.2015) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, Cesta Wolkrova 41, 851 01 Bratislava V - Okresný súd Bratislava I, čas jazdy tam 11 minút, to jest. 13.98EUR a čas jazdy späť 11 minút to jest celkom 13,98EUR*2 =27,96 Eur. Amortizácia vozidla (dňa 06.07.2015) 0,183,- Eur/1km, Cesta Wolkrova 41 • 851 01 Bratislava V - Okresný súd Bratislava I, a spať, celkom 5,2 km*2=10,4 km je 1,9 Eur. Pohonné hmoty, (dňa 06.07 2015) podľa technického preukazu, kombinovaná spotreba 5,5i / 100km, priemerná cena 1,199,- Eur/1 L nafta, celková jazda je 10,4 km, 5,5*1,199/100*10,4 je 0,69 Eur. 3. Zastupovanie pred súdom -. (dňa 21.01.2016) - úkon právnej služby z tarifnej hodnoty podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je 66 Eur. Režijný paušál (dňa 21.01.2016) - úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 8,58 Eur. Náhrada za stratu času (zo dňa 21.01.2016) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, Cesta Wolkrova 41, 851 01 Bratislava V - Okresný súd Bratislava I, čas jazdy tam 11 minút, to jest. 14,3EUR a čas jazdy späť 11minút to jest. celkom 14,3EUR*2 28,6 Eur. Amortizácia vozidla (dňa 21.01.2016) 0,183,- Eur/1km, Cesta Wolkrova 41, 851 01 Bratislava V - Okresný súd Bratislava I, a späť, celkom 5,2 km*2= 10,4 km je 1,9 Eur. Pohonné hmoty, (dňa 21.01.2016) podľa technického preukazu, kombinovaná spotreba 5,51 / 100km, priemerná cena 1,199,- Eur/1 L nafta, celková jazda je 10,4 km, 5,5*1,199/100*10,4 je 0,69 Eur. 4. Zastupovanie pred súdom -. (dňa 21.04.2016) - úkon právnej služby z tarifnej hodnoty podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je 66 Eur. Režijný paušál (dňa 21.04.2016) - úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 8,58 Eur. Náhrada za stratu času (zo dňa 21.04.2016) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, Cesta Wolkrova 41, 851 01 Bratislava V - Okresný súd Bratislava I, čas jazdy tam 11 minút, to jest 14,3EUR a čas jazdy späť 11minút to jest. celkom 14,3EUR*2= 28,6 Eur. Amortizácia vozidla (dňa 21.04.2016) 0,183,- Eur/1km Wolkrova 41, 851 01 Bratislava V - Okresný súd Bratislava I, a späť, celkom 5,2 km*2= 10,4 km je 1.9 Eur. Pohonné hmoty, (dňa 21.04.2016) podľa technického preukazu, kombinovaná spotreba 5,51 / 100km, priemerná cena 1,199,- Eur/1 L nafta, celková jazda je 10,4 km, 5,5*1,199/100*10,4 je 0,69 Eur. 5.Zastupovanie pred súdom (dňa 09.05.2016) - úkon právnej služby z tarifnej hodnoty podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je 66 Eur. Režijný paušál (dňa 09.05.2016) - úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 8,58 Eur. Náhrada za stratu času (zo dňa 09.05.2016) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, Cesta Wolkrova 41, 851 01 Bratislava V - Okresný súd Bratislava I, čas jazdy tam 11 minút, to jest. 14,3EUR a čas jazdy späť 11minút to jest. celkom 14,3EUR*2 = 28,6 Eur. Amortizácia vozidla (dňa 09.05.2016) 0,183,- Eur/1km, Cesta Wolkrova 41, 851 01 Bratislava V - Okresný súd Bratislava I, a späť, celkom 5,2 km*2= 10,4 km je 1,9 Eur. Pohonné hmoty, (dňa 09.05.2016) podľa technického preukazu, kombinovaná spotreba 5,51 / 100km, priemerná cena 1,199,- Eur/1 L nafta, celková jazda je 10,4 km, 5,5*1,199/100*10,4 je 0,69 Eur.
Súd priznal navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná náhradu trov konania v uplatnenej výške, keď trovy konania uznal za účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľky a uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť v zmysle § 205 O.s.p. zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť, vrátane jeho príloh, v takom počte rovnopisov, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.