Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258113, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO:47 234 547, proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX v konaní o zaplatenie 2.054,89 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.763,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 984,60 Eur od 17. 7. 2019 do zaplatenia a zo sumy 779 Eur od 3.7.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 71,64 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.054,89 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 1.010,66 Eur od 17.7.2019 do zaplatenia, vo výške 18 % ročne zo sumy 779 Eur od 3.7.2019 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.158,76 Eur od 17.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 856,13 Eur od 3.7.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 26.11.2018 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 1.5. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania revolvingového úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanému tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených,

prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.010,66 Eur tak, že sumu 984,66 Eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 26,00 Eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a do podania žaloby uhradil iba sumu 0,06 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca v zmysle bodu 7.1. Úverovej zmluvy vyhlásil dňa 16. 7.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný tak má voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.178,76 Eur (1.010,66 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 137,75 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru 10,35 Eur z titulu dlžného poistného z úveru 20,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,00 % ročne zo sumy 1.010,66 Eur od 17.07.2019 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.158,76 Eur od 17.07.2019 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). 2.2. Dňa 26.11.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva"), obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 779 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 18 mesačných splátok vo výške 52,33 Eur. Žalobca si svoj záväzok splnil dňa 12.12.2018 keď požadované peňažné prostriedky uhradil so súhlasom žalovaného na účet predajcu. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a do podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu, preto žalobca v zmysle bodu 3.1. časti 3. Úverovej zmluvy dňa 2.7.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný tak má voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 876,13 Eur (779,00 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 61,35 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 15,78 Eur z titulu dlžného poistného z úveru; 20,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,00 % ročne zo sumy 779,00 Eur od 03.07.2019 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 856,13 Eur od 03.07.2019 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).

3. Na podporu skutkových tvrdení žalobca spolu s návrhom predložil ako listinné dôkazy: zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcové zmluvy o poskytovaní platobných služieb, výpisy z úverového účtu žalovaného, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského a revolvingového úveru s doručenkou a výpis žalobcu z obchodného registra. K predloženým výpisom z účtov žalobca uviedol, že z nich sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnuté úvery.

4. V konaní sa súdu nepodarilo doručiť žalovanému žalobu do vlastných rúk a taktiež sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť skutočnú adresu pobytu žalovaného. Žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese Ž. XXX, a to od 15.2.2013, na ktorej adrese si zásielky súdu neprevzal. Uvedená adresa je zároveň adresou, ktorú žalovaný uviedol aj pri uzatváraní zmlúv so žalobcom. Šetrením vykonaným na tejto adrese prostredníctvom polície bolo od otca žalovaného zistené, že žalovaný sa toho času zdržiava v Anglicku. Otec žalovaného nevedel uviesť kedy sa jeho syn vráti domov, presnú adresu jeho pobytu v zahraničí neuviedol, avšak poskytol na syna telefonický kontakt, na ktorom však nebolo možné žalovaného zastihnúť. Žalovaný nie je momentálne vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ani v evidencii ZVJS a v Registri obyvateľov SR nemá hlásený prechodný pobyt ani pobyt v cudzine. Z uvedených dôvodov súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie, poučením a predvolaním prostredníctvom oznamu o doručení na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke postupom podľa (ďalej aj iba ako „CSP“). Predvolanie súd žalovanému zároveň doručoval aj na adresu jeho trvalého pobytu. Na doručenie všetkých písomností platí zákonná fikcia ich doručenia žalovanému. K žalobnému návrhu sa žalovaný nijako nevyjadril a nepoužil žiaden prostriedok procesnej obrany.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 6.9.2022, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol bez jeho účasti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedených dôvodov súd pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti sporových strán podľa . Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi (viď bod 3. odôvodnenia rozsudku).

6. Súd súčasne s predvolaním na pojednávanie zaslal žalobcovi aj výzvu, aby v lehote 10 dní uviedol, akým spôsobom overil bonitu žalovaného v oboch zmluvných prípadoch a aby preukázal údaje o žalovanom, z ktorých pri overovaní jeho bonity vychádzal, vrátane výsledkov lustrácie žalovaného v úverových registroch.

7. Na predmetnú výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.7.2022, v ktorom uviedol, že schopnosť klienta splácať úver posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva žalobca odpoveď či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI - je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva žalobca odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na základe klientovho súhlasu. Súhlas žalovaného so spracovaním osobných údajov v súvislosti s overením jeho bonity už bol súdu predložený.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (viď bod 3. odôvodnenia rozsudku) a lustráciou žalovaného v evidencii Sociálnej poisťovne v čase podpísania zmlúv so žalobcom. Na základe uvedeného súd zistil nasledovné:

9. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 26.11.2018 dve spotrebiteľské úverové zmluvy. Predmetom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb (ďalej aj iba ako „zmluva I“) bolo poskytnutie revolvingového úveru do výšky schváleného úverového rámca 5.000 Eur s tým, že prvé čerpanie úveru bolo viazané na nákup tovaru LG 07970904. Predmetom zmluvy I bol aj záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie zmluvne dohodnuté povinnosti. Úver v rámci zmluvy I bol žalovanému poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzby 27 % p. a., RPMN predstavovala 30,61 % a poplatok za poistenie 5,29 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10. dňu v mesiaci . Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Aktuálna výška úverového rámca bola uvedená v sume 550 Eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru bola v sume 548,70 Eur a cena tovaru v sume 648,70 Eur (z toho priama platba predajcovi 100 Eur). Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN boli v zmluve I uvedené: výška čerpania revolvingového úveru 550 Eur s výškou mesačnej splátky 52,81 Eur, s poplatkom za kreditnú kartu 0 Eur, splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach a s celkovou čiastkou k zaplateniu 633,72 Eur.

10. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj iba ako „zmluva II“) bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 779 Eur na nákup tovaru - sedačky a záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie zmluvne dohodnuté povinnosti. Úver bol v zmysle zmluvy II poskytnutý žalovanému pri fixnej úrokovej sadzbe 18 % p. a., RPMN 19,55 %, odplate

18 %, priemernej RPMN 10,53 %, poplatku za poistenie 5,29 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 52,33 Eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 15. dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 15.12.2018 a konečná splatnosť úveru bola 15.5.2020. Cena tovaru bola 879 Eur pričom priama platba predajcovi bola vo výške 100 Eur. Dátum dodania tovaru bol 26.11.2018.

11. Z výpisu z úverového účtu žalovaného k zmluve I a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 984,66 Eur a to tak, že sumu 548,70 Eur žalovaný čerpal poskytnutím týchto finančných prostriedkov predajcovi tovaru dňa 6.12.2018 a zvyšnú časť - sumu 435,96 Eur žalovaný čerpal dňa 28.1.2019 výbermi z bankomatu a financovaním cez POS terminál. Na úhradu vyčerpanej sumy pripadá suma 0,06 Eur ako cash-back bonus zo dňa 29.1.2019.

12. Z výpisu z úverového účtu žalovaného k zmluve II mal súd preukázané poskytnutie úveru žalobcom v dohodnutej výške 779 Eur na účet predajcu tovaru dňa 12.12.2018. Na úhradu poskytnutého úveru nevykonal žalovaný žiadnu platbu.

13. Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.7.2019 a 17.07.2019 žalobca oznámil žalovanému, že poskytnuté úvery ani po opakovaných výzvach na úhradu nesplácal riadne a včas a preto bola vyhlásená ich mimoriadna splatnosť (úveru zo zmluvy II ku dňu 2.7.2019 a úveru zo zmluvy I ku dňu 16.07.2019), čím sa záväzky žalovaného stali splatnými v celom rozsahu. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.178,76 Eur a 876,13 Eur žalobcovi. Doručenkami k týmto oznámeniam bolo preukázané ich zaslanie žalovanému na adresu uvedenú v zmluvách (Žehra 164) a ich vrátenie odosielateľovi z dôvodu, že adresát si zásielky neprevzal v odbernej lehote.

14. Z dokumentov žalobcu vyhotovených formou predtlače označených ako „Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo“, vlastnoručne podpísaných žalovaným dňa 26.11.2018 (t.j. v deň uzatvorenia oboch úverových zmlúv) okrem iného vyplynuli aj údaje o žalovanom v postavení žiadateľa úverov, a síce: zamestnávateľ žiadateľa: I. Ú. Ž. (zhodne v oboch dokumentoch), rok nástupu do zamestnania: 2018 (zhodne v oboch dokumentoch), čistý mesačný príjem žiadateľa: 473 Eur (pri dokumente súvisiacom so zmluvou I) a 480 Eur (pri dokumente súvisiacom so zmluvou II), nájomné: 30 Eur (pri dokumente súvisiacom so zmluvou I) a 35 Eur (pri dokumente súvisiacom so zmluvou II), spôsob bývania: majiteľ domu, bytu (zhodne v oboch dokumentoch), počet vyživovaných detí: 1 (zhodne v oboch dokumentoch), ostatné záväzky: 0 Eur (zhodne v oboch dokumentoch) a ostatné príjmy: 0 Eur (zhodne v oboch dokumentoch).

15. Podľa odpovede na lustráciu žalovaného v systému Sociálnej poisťovne bol tento v čase žiadosti o úvery u žalobcu zamestnancom I. Ž. (pracovný pomer trval od 1.5.2018 do 31.1.2019) a jeho vymeriavací základ (t.j. hrubý príjem) predstavoval mesačne sumu 480 Eur. Úhrn poistného bol u žalovaného mesačne vo výške 45,12 Eur.

16. Podľa , , , účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj iba ako „ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. V zmysle (ďalej aj iba ako „ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( ).

18. Podľa , , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné

obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

19. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

25. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

26. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

27. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

28. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,

ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v ustanovení § 9 ods. 2 ZoSÚ.

29. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

30. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca má nárok na ním uplatňovanú sumu a jej príslušenstvo len v čiastočnom rozsahu.

32. Dňa 26.11.2018 uzavreli žalobca a žalovaný zmluvu I o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a tiež zmluvu II o viazanom spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že takto založené zmluvné vzťahy sú vzťahmi spotrebiteľskoprávnymi, a teda že uvedené zmluvy musí spĺňať predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy, a to jednak v zmysle zákonných definícii nasl. a jednak aj v zmysle ZoSÚ.

33. Vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, t.j. slabšej procesnej strany, súd ex offo skúmal aj konanie žalobcu pri uzatváraní zmlúv I a II - tzv. spôsob skúmania bonity žalovaného. Jenou zo základných povinností veriteľa v zmysle ZoSÚ je totiž povinnosť postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru obozretne a s odbornou starostlivosťou, ktorej vynaloženie je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca v tejto súvislosti na výzvu súdu uviedol, že schopnosť žalovaného splácať úver posudzoval samostatne na základe informácii o žiadateľovi (žalovanom) a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe údajov uvedených v zmluve automatizovaným systémom posúdenia žiadosti. V rámci preverovania informácií sú zisťované aj informácie z úverového registra SOLUS, NRKI a tiež overované informácie zo Sociálnej poisťovne.

34. V zmysle uvedeného vyjadrenia žalobcu tak tento disponoval informáciou od žalovaného o zdroji jeho príjmu (príjem zamestnanca Obce Žehra od roku 2018), o výške jeho čistého mesačného príjmu (473 Eur resp. 480 Eur), o spôsobe bývania (majiteľ domu/bytu), o výdavkoch (30 Eur mesačne titulom nájomného) a o počte vyživovaných detí (1 vyživované dieťa). Žalobca napriek výzve súdu na preukázanie údajov o žalovanom, z ktorých pri overovaní jeho bonity vychádzal, vrátane výsledkov lustrácie žalovaného v úverových registroch, žiaden listinný dôkaz nepredložil, hoci z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že vykonal lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni a tiež v úverových registroch SOLUS a NRKI. Zo súdom vykonanej lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovne je pritom zrejmé, že informácia o príjme žalovaného v čase žiadosti o úvery, z ktorej žalobca vychádzal, t.j. vo výške 473 resp. 480 Eur v čistom, nezodpovedá skutočnej výške čistého príjmu žalovaného v danom čase, ktorý bol v sume nižšej ako 440 Eur (nakoľko hrubý príjme žalovaného bol v sume 480 Eur mesačne). Z Registra obyvateľov SR súd tiež zistil, že žalovaný mal v čase žiadosti o úvery v skutočnosti nie jednu vyživovaciu povinnosť, ale mal vyživovacie povinnosti k štyrom maloletým deťom. V tejto súvislosti je nereálne, aby celkové výdavky žalovaného boli iba z titulu nájomného vo výške 30 Eur mesačne. Žalovaný musel mať aj iné výdavky súvisiace so stravou, hygienou, ošatením, výdavky na výživu štyroch maloletých detí, výdavky spojené s vlastníctvom domu/bytu, výdavky spojené s užívaním mobilného telefónu a podobne. Uvedené výdavky žalobca vôbec neskúmal (nezisťoval a ani neoveroval). Ako už súd uviedol, žalovaný nepreukázal vykonanie lustrácii žalovaného a ich výsledky v Nebankovom registri klientskych informácií (NRKI), v Spoločnom registri bankových informácií (SRBI), ale ani v Registri údajov o spotrebiteľských úveroch, v ktorých registroch sa zverejňujú údaje podľa § 7 ods. 9 ZoSÚ. Všetky tieto registre sú pritom v činnosti od 1.10.2015 a navyše od 10.7.2017 (t.j. aj v čase uzavretia zmlúv so žalovaným) bol v činnosti aj Európsky register informácií („EURI“). Napriek uvedenému žalobca umožnil žalovanému okamžité čerpanie úveru a v prípade zmluvy I aj následné čerpanie úveru v rámci úverového rámca, na ktorých

splácanie bolo povinnosťou žalovaného uhrádzať mesačne žalobcovi celkovo sumu 105,14 Eur (52,33 Eur titulom splátky úveru zo zmluvy II a 52,33 Eur titulom splátky revolvingového úveru - vychádzajúc z predpokladov pre výpočet RPMN uvedených v zmluve I).

35. Takéto konanie veriteľa preto nie je možné vyhodnotiť ako konanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ keďže nebolo preukázané, že by mal pri poskytnutí úverov žalovanému k dispozícii relevantné údaje o jeho rodinnom stave, počte osôb tvoriacich so žalovaným prípadne spoločnú domácnosť (tieto informácie žalobca vôbec nezisťoval), počte vyživovacích povinností, výške celkového objemu výdavkov, ani to, že by mal overenú úverovú históriu žalovaného. V dôsledku uvedeného tak došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinností overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

36. Na zdôraznenie takto prijatého záveru súd uvádza, cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 ZoSÚ je to, aby veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta bral povinne na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. K riadnemu prevereniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver nemôže viesť ani ničím nedoložené prehlásenie spotrebiteľa, nakoľko by išlo o situáciu keď by s odbornou starostlivosťou konajúci veriteľ mohol a mal mať pochybnosti o pravdivosti tvrdených skutočností.

37. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný v prípade zmluvy I vyčerpal spolu sumu 984,66 Eur (548,70 + 435,96) a v prípade zmluvy II vyčerpal sumu 779 Eur. Z uvedených súm žalovaný uhradil iba 0,06 Eur titulom zmluvy I a žiadnu sumu titulom zmluvy II. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti oboch úverov má žalobca nárok len na vrátenie úverovej istiny predstavujúcej rozdiel medzi reálne poskytnutou, resp. vyčerpanou sumou úverov žalovaným a reálne vykonanými úhradami žalovaného. Žalobcovi tak súd priznal sumu 1.763,60 Eur (984,66 Eur - 0,06 Eur + 779 Eur). Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, t.j. vo výške 5 % ročne z priznaných nesplatených istín úverov počnúc odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti (výrok I. rozsudku). V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II. rozsudku). Zamietnutie žaloby sa okrem úrokov a poplatkov, na ktoré žalobca nemá nárok z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, týka aj uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré žalobca skutkovo nekonkretizoval a ich skutočné vynaloženie ani nepreukázal.

38. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa 255 ods. 2 , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady čiastočného úspechu vyjadrenej v . Žalobca bol v konania úspešný čo do sumy 1.763,60 Eur z pôvodne uplatnenej sumy 2.054,89 Eur, teda bol úspešný v rozsahu 85,82%. Žalovaný bol úspešný v rozsahu zamietnutia žaloby, t.j. v rozsahu 14,18 %. Čistý úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 71,64 % a zodpovedá aj rozsahu priznanej náhrady trov konania (výrok III. odôvodnenia rozsudku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.