Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/2016/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovu v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, zast.: Advokátska kancelária Havel, Holásek & Partners s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, proti žalovaným: 1/ E. E., nar. X.X.XXXX, bytom v F. E., C. XXX a 2/ E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Monika Marjanovič, advokát so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, IČO: 355 617 34, o zaplatenie 9 700,95 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi 100 % náhrady trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca v žalobe podanej na tunajší súd dňa 8.10.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť každého po 9.700,95 eura s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného z titulu nesplateného úveru. Žalobca uviedol, že žalovaný 1/ dňa 21.11.2005 uzavrel so Slovenskou sporiteľnou, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zmluvu č. XXXXXXXXXX a Dohodu o ručení so žalovaným 2/. Súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002 a sadzobník poplatkov, z obsahom ktorých sa žalovaní oboznámili. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému 1/ poskytnutý úver vo výške 6638,78 eura (200.000 Sk) a žalovaný sa zaviazal tento úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 144,76 eura (4.361 Sk), pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 10.12.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená dňa 10.11.2010. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalovaný sa zaviazal platiť za úver úrok vo výške 10,60 % ročne. Úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá do konečnej splatnosti úveru. Uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovaná suma činila 9.800,95 eura a táto suma pozostávala z istiny vo výške 8.315,10 eura a z úrokov z omeškania ku dňu 21.10.2010 vo výške 1.485,85 eura. Nakoľko žalovaný 1/ uhradil 100 eur žiadal žalobca zaviazať žalovaných zaplatiť sumu 9.700,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.11.2010, t. j. odo dňa po dni konečnej splatnosti úveru.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, a to z dôvodov, ktoré uviedol právny zástupca vedľajšieho účastníka v tomto konaní.

Vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatný právny úkon, lebo týmto úkonom bol

postúpený tzv. „živý úver“, čo nie je možné, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa zákona o bankách potrebné bankové povolenie podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách. Zároveň teda nemožno ani vyhlasovať ich mimoriadnu splatnosť, keďže nemá oprávnenie na ich poskytovanie. Žalovaný - spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá zákon o bankách. Taktiež poukázal, že výška RPMN uvedená v zmluve (aj keď bol vypočítaný podľa vzoru uvedeného v prílohe zákona č. 258/2001 Z. z.) je nesprávny (5,77 %) a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. Banka neposkytla objektívny údaj o výške RPMN a voči klientovi postupovala neodborne a tiež poukázal, že nesprávne uvedenie RPMN treba hodnotiť ako keby RPMN v zmluve nebolo uvedené vôbec, čoho dôsledkom sa úver sa stáva bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami vedľajšieho účastníka a vo svojej výpovedi síce potvrdil, že nedošlo k zosplatneniu úveru a v tomto prípade že išlo len o vymáhanie nezaplatených splátok a teda, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné. Tvrdil, že k zosplatneniu úveru síce nedošlo, ale došlo k ukončeniu účinnosti úverovej zmluvy dňa 10.11.2010, kedy mal byť úver zaplatený. Deň po splatnosti úveru začína plynúť premlčacia lehota pre všetky nezaplatené splátky. Čo sa týka námietky, že ide o bezúročný a bezpoplatkový úver žalobca uviedol, že úrok bol dohodnutý vo výške 10,60 % a RPMN bola dohodnutá vo výške 5,77 %, ale v tomto prípade došlo k chybe, čo bolo konštatované aj v dôvodovej správe č. 264/2016, v ktorej sa uznáva, že došlo k nesprávnemu výpočtu RPMN, ale veriteľ v čase uzatvorenia zmluvy vychádzal z vtedy platných právnych predpisov a nemohol postupovať ani inak, lebo v tom čase by porušil platné právne predpisy.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2005 Dohodou o ručení zo dňa 21.11.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z bankovej knihy, vyjadreniami účastníkov a celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaní uzavreli dňa 21.11.2005 so Slovenskou sporiteľňou, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Dohodu o ručení. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002 a sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa žalovanému 1/ úver vo výške 6.638,78 eura (200.000 Sk), ktorý sa zaviazal žalovaný 1/ splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 153,72 eura (4.361 Sk), pričom dátum prvej splátky bol určený dňom 10.12.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 10.11.2010. Zmluvné strany si dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eura (50 Sk). Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 10,60 % ročne, RPMN vo výške 5,77 %. Na základe Dohody o ručení, uzavretej dňa 21.11.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným 2/, sa žalovaný 2/ zaviazal uspokojiť pohľadávku, ktorá by vznikla z úverovej zmluvy tým, ak by žalovaný 1/ neplatil. Žalovaný 1/ sa dostal so splácaním úveru do omeškania. Právnemu predchodcovi tak vznikla pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 9.800,95 eura, ako to uviedol žalobca. Táto suma pozostávala z istiny úveru po splatnosti a úrokov z omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila dňom 21.10.2010 na spoločnosť Havel, Holásek & Partners pohľadávku. Pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky žalovaným oznámil doporučenými listami zo dňa 12.11.2010. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners následne Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 1.12.2010 postúpil pohľadávku na žalobcu. Túto skutočnosť oznámil žalovanému dňa 3.1.2011 a zároveň ho vyzval na okamžitú úhradu pohľadávky.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za preukázané a samotným žalobcom aj potvrdené, že jeho právny predchodca mimoriadnu splatnosť predmetného úveru nevyhlásil.

Podľa § 52 ods. 3

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 54 ods. 2

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1 zákona 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

S poukazom na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 zbierky v znení novely vykonanej zákonom č. 616/2004 Z. z. súd nemá žiadne pochybnosti, že Zmluva o splátkovom úvere spoločne s Dohodou o ručení uzavretej dňa 21.11.2005 je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka ale aj predpisov špeciálnej úpravy, najmä zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o bankách) a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Žalovaní splácali úver nepravidelne, pričom žalobca eviduje tzv. sústavné omeškanie žalovaných, počnúc splátkou splatnou januárom 2006. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.

Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).

V konaní bola vedľajším účastníkom vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na skutočnosť, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka z neukončeného bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“, a to aj osobu, ktorá nie je bankou je možné realizovať len v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách.

V konaní bolo preukázané, že k predčasnej splatnosti jednotlivých splátok úveru zo strany pôvodného veriteľa banky nedošlo. Preto bolo potrebné ustáliť, čo bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako bankou a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Havel, Hlásek & Partners zo dňa 26.10.2010.

Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.

V prípade bankových úverov však ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru.

Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.

Žalovaný v priebehu konania potvrdil, že obdŕžal viac upomienok po tom, čo prestal zasielať splátky. Žalovaní aj po doručení týchto splátok boli stále v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.

Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky, a potom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými (dospelé

splátky). Vyplýva to napokon aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva,...“.

Z dôvodovej správy k zákonu o bankách § 92 vyplýva: „v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ (Pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákona č. 552/2008 Z. z.).

Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického ale logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní z omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté na dobu 5 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia, vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. V konaní nebolo preukázané, aby došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Na túto mimoriadnu splatnosť úveru žalobca ani jeho právny predchodca nebol oprávnený.

Ak mala byť predmetom postúpenej pohľadávky suma 9.700,95 eura, potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a. s., ako banka postúpil zmluvou zo dňa 26.10.2010 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, v tomto prípade ide už len o jednu nezročnú splátku, ale aj tak k predčasnej splatnosti nedošlo, čo potvrdil aj sám žalobca. Predmetom zmluvy zo dňa 26.10.2010 na spoločnosť Havel, Holásek & Partners bola neexistujúca pohľadávka, preto táto cesia zo dňa 26.10.2010 je neplatnou. V zmysle zásady nemo plus iuris nemôže byť platnou ani následná cesia uplatňovanej pohľadávky zo dňa 1.12.2010 zo spoločnosti Havel, Holásek & Partners na žalobcu.

Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu preto súd považoval za dôvodnú.

Okrem uvedeného súd zdôrazňuje, že z platobnej histórie úverového vzťahu vyplýva, že žalovaní sa do sústavného omeškania dostali už začiatkom účinnosti zmluvy, pričom banke bolo po určitom čase zrejmé, že dlžníci tento úver dlhodobo nesplácajú a teda nepristúpila k vyhlásila mimoriadnej splatnosti celého úveru, len predpisovala splátky, poplatky a úroky. Takýto postup banky, podľa názoru súdu, nie je konaním s náležitou odbornou starostlivosťou.

Preskúmaním zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.11.2005 súd zistil, že výška úrokovej sadzby poskytnutého úveru bola stanovená na úrovni 10,60 % ročne, pričom však v zmluve v článku 4.3 sa uvádza, že „dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 5,77 %...“ je nemožné, aby RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nižšia ako ročná úroková sadzba a rovnako je nemožné dohodnúť výšku RPMN, pretože táto je určovaná na základe zákonných kritérií. Z uvedeného by bolo možné usudzovať na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.

S poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP

(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaní mali v tomto konaní úspech, ale trovy konania nežiadali. Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník, ktorému súd priznal 100 % náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.