Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/64/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. mája 2016 v Poprade takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

I. C. R. T. R. B. - nar. XX.XX.XXXX E. G. - D. D., trvale bytom G., A.. G. Č.. XXXX/X,

j e v i n n ý

- zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 28.02.2014 v čase medzi 14.30 hod. do 15.00 hod. neoprávnene vnikol do izby č. 305 nachádzajúcej sa na treťom poschodí Domova opatrovateľských služieb na ul. Štúrovej č. 46 vo Svite, ktorú užíval dôchodca I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 05.10.2014, naposledy bytom Svit, kde bol aj prihlásený k trvalému pobytu, bez jeho súhlasu a vedomia tak, že tento si zabezpečil pravý kľúč od vchodových dverí, týmto odomkol zámok na vchodových dverách izby a následne, keď sa v tejto nachádzal pri otvorenej skrini so zdvihnutými rukami, bol vyrušený I. J., ktorý po svojom návrate z nákupu si vchodové dvere svojej izby odomkol svojim kľúčom a po tom, čo povedal: „čo som to urobil!“, následne zatvoril za sebou dvere a bez slova z izby odišiel, kde z tejto izby žiadne veci neodcudzil a nespôsobil žiadnu škodu,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a na chránenej osobe.

Za to mu

u k l a d á

Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

odôvodnenie:

Obžalovaný I. C. v prípravnom konaní spáchanie skutku poprel a vo svojej výpovedi zo dňa 03.11.2014 uviedol, že obvinenie vo veci je nepravdivé a vykonštruované dodajúc, že v žalovaný deň bol v zamestnaní, na podrobnosti pracovného dňa a priebehu svojich pracovných povinností si však nepamätal. Dňa 22.04.2015 sa k podstatným okolnostiam žalovaného skutku bližšie nevyjadril a vo výpovedi popísal len spôsob života poškodeného, jeho „zlý“ zdravotný stav a správanie sa v Domove opatrovateľských služieb Svit. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný bol v prípravnom konaní vypočutý aj dňa 07.05.2014, ale len v procesnom postavení svedka a že podľa súdu na tento dôkaz rovnako tak ako na dôkaz vykonaný dňa 07.05.2014 v rámci konfrontácie s poškodeným I. J. nie je možné zákonne prihliadať, pretože pri procesnom úkone mal obžalovaný postavenie svedka, a nie postavenie osoby podozrivej alebo obvinenej. Obžalovaný sa hlavného pojednávania konaného dňa 20.01.2016 nezúčastnil, na jeho vykonanie dal písomný súhlas a preto jeho výpovede urobené v prípravnom konaní za podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd iba prečítal. Poškodený I. J. počas konania v predmetnej trestnej veci dňa 05.10.2014 zomrel a jeho výpovede urobené v prípravnom konaní súd na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku tiež iba prečítal. Z výpovede poškodeného I. J. zo dňa 07.05.2014 vyplýva, že keď sa v inkriminovaný deň vrátil do svojej izby v Domove opatrovateľských služieb vo Svite a odomkol ju, videl obžalovaného stáť pri otvorenej skrini i to, ako mal ruky v hornej polici skrine, kde mal položené svoje košele, načo si v prekvapení a preľaknutí sadol na posteľ a vtedy počul, ako obžalovaný povedal: „čo som to urobil“, načo z izby odišiel, z jeho výpovede zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že poškodený sa v tejto výpovedi zmienil len o tom, že pri prvej výpovedi si pomýlil dátum spáchania skutku a potvrdil, že k nemu došlo dňa 28.02.2014, a nie 07.03.2014 ako tvrdil v pôvodnej výpovedi a z výpovede zo dňa 11.09.2014 vyplýva iba to, že menovaný svoje predchádzajúce výpovede potvrdil dodajúc, že jeho ošetrujúcou lekárkou je MUDr. C. V.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že svedok bol v prípravnom konaní dňa 07.05.2014 konfrontovaný a vypočutý aj v rámci zápisnice o konfrontácie s osobou obžalovaného, ktorý však v tom čase mal procesné postavenie svedka a že z tohto dôvodu nie je možné dôkaz v konaní pred súdom vykonať a ani naň zákonne prihliadať. Zo svedeckých výpovedí R. T. urobených v prípravnom konaní vyplývalo, že svedkyňa nebola priamym účastníkom žalovaného skutku a že jeho okolnosti pozná len z počutia od iných zamestnancov Domova opatrovateľských služieb Svit a podľa ktorých poškodený pristihol obžalovaného dňa 28.02.2014 pri otvorenej skrini v jeho izbe, čo svedkyňa potvrdila aj v konaní pred súdom dodajúc, že osobu poškodeného takmer nepoznala, podľa nej však nepôsobil tak, aby trpel stratou pamäte alebo demenciou a osobu obžalovaného označila za „svojskú“, vzhľadom na jeho správanie sa ku klientom Domova opatrovateľských služieb Svit i k jeho zamestnancom, ako aj to, že obžalovaný mal k dispozícii kľúče od izieb klientov Domova opatrovateľských služieb Svit. Svedkyňa I. D. nemala priame vedomosti o žalovanom skutku, či konaní obžalovaného a i ona sa o ňom dozvedela až od iných zamestnancov Domova opatrovateľských služieb Svit, čo potvrdila aj v konaní pred súdom dodajúc, že i poškodený sa jej s odstupom času zmienil o tom, že obžalovaného našiel stáť pri otvorenej skrini v jeho izbe i o tom, že na celú situáciu zareagoval slovami: „bože, čo som to urobil“. Aj táto svedkyňa v konaní pred súdom tvrdila, že poškodený nemal viditeľné zdravotné problémy, netrpel demenciou či stratou pamäte a že obžalovaný mal prístup ku kľúčom od izieb klientov domova, pretože tieto boli voľne zavesené na nástenke v miestnosti, ktorú mal k dispozícii aj on. Osobu obžalovaného charakterizovala ako „netaktnú a svojskú“, ktorá sa k osobe poškodeného pred spáchaným skutkom vyjadrovala ako k osobe senilnej a zabúdajúcej. Určité rozpory v jej výpovediach, netýkajúce sa však podstatných okolnosti žalovaného skutku či konania obžalovaného a na ktoré súd svedkyňu postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku upozornil, menovaná zdôvodnila len odstupom času a tým, že niektoré skutočnosti na hlavnom pojednávaní zabudla uviesť. Svedkyňa C. V. v prípravnom konaní uviedla, že poškodený jej po návrate z dovolenky dňa 03.03.2014 osobne oznámil, že v inkriminovaný deň pristihol obžalovaného bez jeho vedomia a súhlasu v jeho izbe, ktorú užíval v Domove opatrovateľských služieb Svit i to, že poškodený vo veci podal trestné oznámenie a že sa v predmetnej veci sama skontaktovala s pracovníčkou Mestského úradu Svit p. D.

a Mestskou políciou vo Svite. Svedkyňa zároveň uviedla, že ani jeden z opatrovateľov a zamestnancov Domova opatrovateľských služieb Svit nemohol a nemôže bez prítomnosti klienta alebo jej ako vedúcej Domova opatrovateľských služieb Svit vstúpiť do izby klienta i to, že predmetné konanie obžalovaného bolo dôvodom, pre ktorý bol s ním rozviazaný pracovný pomer, čo potvrdila aj v konaní pred súdom dodajúc, že i podľa nej bol poškodený v tom čase v dobrom zdravotnom a mentálnom stave, netrpel výpadkami pamäte, neužíval psychofarmatické lieky, bol sebestačný, chodil i na výlety a na rôzne prezentácie. Osobu obžalovaného popísala ako osobu „zvláštnu“, ktorá mala určité problémy s klientmi i spolupracovníkmi Domova opatrovateľských služieb Svit, o ktorých však sami klienti alebo kolegovia nechceli bližšie vypovedať. Svedkyňa však mala vedomosť o tom, že obžalovaný za niektoré z prác vykonané v prospech klientov Domova opatrovateľských služieb Svit bral tzv. „všimné“, napr. za drobnú opravu v domácnosti, vynesenie smetí či prenesenie skrine. Svedkyňa MUDr. C. V., ako všeobecná lekárka poškodeného sa v prípravnom konaní i v konaní pred súdom zmienila len o vtedajšom zdravotnom stave poškodeného a dodala, že zo zdravotných záznamov menovaného nevyplýva, aby v danom čase trpel psychickými zdravotnými problémami, ktoré by si vyžiadali odborné lekárske vyšetrenie. Svedkyne X. T. S. C. P. - sestry poškodeného sa vo svojich výpovediach v prípravnom konaní i vyjadrovali len k osobe poškodeného a k jeho vtedajšiemu zdravotnému stavu popierajúc, aby menovaný pred smrťou alebo v čase skutku trpel zábudlivosťou alebo roztržitosťou či demenciou a tieto skutočnosti potvrdili aj v konaní pred súdom. Svedok I. V. v prípravnom konaní uviedol, že mu ako príslušníkovi Mestskej polície vo Svite v presne neuvedenom dni pracovníčka Domova opatrovateľských služieb Svit p. V. telefonicky oznámila, že obžalovaný bol poškodeným prichytený v jeho izbe, keď sa ten vrátil z nákupu, načo mal obžalovaný zareagovať slovami: „bože, čo som to urobil“ a čo mu osobne potvrdil aj poškodený, keď vec preveroval na mieste samom i to, že predmetné konanie obžalovaného oznámil štátnej polícii, čo vo všeobecnosti potvrdil aj v konaní pred súdom dodajúc, že detailnejšie si na predmetné skutočnosti už nepamätá, čím zdôvodnil aj určité rozpory vo výpovedi oproti prípravnému konaniu a dodajúc, že poškodený sa k okolnostiam žalovaného skutku a konaniu obžalovaného v čase jeho preverovania vyjadroval vecne, aj keď pôsobil „roztrasene“, nie však rozrušene. Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse vykonanom dňa 12.09.2014 za prítomnosti poškodeného a jej fotodokumentácie vyplýva, že poškodený popísal akým spôsobom v žalovaný deň odišiel zo svojej izby č. 305 na 3. poschodí Domova opatrovateľských služieb Svit do objektu predajne Sintra zdroj vo Svite a akým spôsobom sa v časovom rozpätí 30 minút vrátil späť do svojej izby, čo korešpondovalo so skutočnosťami uvedenými v jeho výpovedi zo dňa 07.05.2014. Z listinného dôkazu - výpisu z VUB, a.s. pobočka Svit vyplýva, že poškodenému bola dňa 26.02.2014 pripísaná na účet čiastka 1 000,--eur, čo tiež korešpondovalo s tvrdením poškodeného, že v daný deň do peňažného ústavu odniesol nasporenú hotovosť v sume 1 000,--eur i tomu, že k žalovanému skutku došlo dňa 28.02.2014, a nie dňa 07.03.2014 tak, ako poškodený omylom uviedol v svojej výpovedi zo dňa 07.05.2014. Zdravotná dokumentácia poškodeného rovnako tak ako menovaný a vyššie uvedení svedkovia potvrdzovala, že poškodený pred skutkom i v čase skutku nebol hospitalizovaný alebo liečený v súvislosti s demenciou a zábudlivosťou, na ktoré poukazoval obžalovaný i to, že poškodený bol v odbornej starostlivosti iba kardiológa, nie však psychiatra alebo psychológa.

Takto vykonaným dokazovaním bol podľa súdu skutkový stav zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nie sú a že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie vo veci a preto ďalšie dokazovanie v zmysle návrhov obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov - I. D., I. G., či p. L. a p. J. - klientov Domova opatrovateľských služieb Svit ku skutočnostiam týkajúcich sa tak osoby obžalovaného ako aj plnenia jeho pracovných povinností v zmysle ustanovenia § 272 ods. 3 Trestného poriadku zamietol, keďže návrhy sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie vo veci samej. Po takto vyhodnotenom dokazovaní a založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne a vyhodnotenom v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný I. C. tým, že dňa 28.02.2014 v čase medzi 14.30 hod. do 15.00 hod. neoprávnene vnikol do izby č. 305 nachádzajúcej sa na treťom poschodí Domova opatrovateľských služieb na ul. Štúrovej č. 46 vo Svite, ktorú užíval dôchodca I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 05.10.2014, naposledy bytom Svit, kde bol aj prihlásený k trvalému pobytu, bez jeho súhlasu a vedomia tak, že tento si zabezpečil pravý kľúč od vchodových dverí, týmto odomkol zámok na vchodových dverách izby a následne, keď sa v tejto nachádzal pri otvorenej

skrini so zdvihnutými rukami, bol vyrušený I. J., ktorý po svojom návrate z nákupu si vchodové dvere svojej izby odomkol svojim kľúčom a po tom, čo povedal: „čo som to urobil!“, následne zatvoril za sebou dvere a bez slova z izby odišiel, kde z tejto izby žiadne veci neodcudzil a nespôsobil žiadnu škodu. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd potom konanie obžalovaného posúdil ako konanie trestno-právne zodpovednej osoby a ako konanie, ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky trestného činu kvalifikovaného ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, pretože obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a na chránenej osobe. Zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí ten kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, prekoná prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a predmetného trestného činu sa dopustí na chránenej osobe. Toto ustanovenie Trestného zákona chráni nedotknuteľnosť obydlia, do ktorého nie je možné vstúpiť bez súhlasu toho, kto tam býva. Pojem obydlie zahŕňa všetky priestory, ktoré osoba, o práva, ktorej ide, oprávnene užíva napr. izba v sociálnom zariadení typu Domova opatrovateľských služieb. Prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere. Prekážka nemusí byť prekonaná pri použití násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie a podobne, bude tomu tak aj vtedy, keď páchateľ otvorí dvere pravým kľúčom, ktorým odcudzil, vylákal alebo našiel. Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku. Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Dokazovanie vykonané prostredníctvom prečítaných svedeckých výpovedí poškodeného I. J. a prostredníctvom výpovedi svedkov C. V., I. D., R. T., C.. C. V., X. T., C.O. P. S. I. V., ako aj prostredníctvom prečítaných listinných dôkazov v podobe zápisnice o vyšetrovacom pokuse a fotodokumentácie, výpisov zo zdravotnej dokumentácie poškodeného i príslušného peňažného ústavu objektívne preukázalo, že obžalovaný I. C., ako vtedajší zamestnanec Mesta Svit - Domova opatrovateľských služieb na ul. Štúrovej č. 46 vo Svite vnikol do izby poškodeného ako klienta Domova opatrovateľských služieb vo Svite neoprávnene, bez jeho súhlasu a vedomia a po tom, čo si zabezpečil pravý kľúč od vchodových dverí izby, ktoré následne otvoril a kde bol poškodeným pri otvorenej skrini nachádzajúcej sa v tejto izbe vyrušený a pristihnutý. Vyššie uvedené dôkazy na obsah, ktorých súd poukázal v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia boli vo vzájomnej zhode a vzájomne na seba nadväzovali, pričom ani o jednom z nich súd relevantné pochybnosti nemal a preto neuveril obrane obžalovaného, že jeho obvinenie vo veci je nepravdivé a vykonštruované a že osoba poškodeného pre svoj mentálny zdravotný stav nebola v čase skutku spôsobilá reálne a objektívne vnímať predmetné skutočnosti. Obžalovaný ako zamestnanec Mesta Svit, pracujúci v Domove opatrovateľských služieb Svit na pracovnej pozícií opatrovateľa musel mať v čase skutku podľa súdu vedomosti o tom, kde sú uložené náhradné kľúče od izby poškodeného, ďalej vedomosti i o veku poškodeného I. J., nar. XX.XX.XXXX a zom. 05.10.2014 aj vedomosti o tom, že izba č. 305 nachádzajúca sa na 3. poschodí Domova opatrovateľských služieb je obydlím poškodeného I. J.. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie vo forme priameho úmyslu v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidencii priestupkov má 2 záznamy, oba za porušenie pravidiel cestnej premávky, z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne, posledný zamestnávateľ ho hodnotí kladne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky základné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby zároveň vyjadril morálne odsúdenie spoločnosťou. Súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý súd uloží postihol iba páchateľa a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, prihliadol i nato, akým spôsobom bol trestný čin spáchaný, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku i na samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, so zistením poľahčujúcej okolnosti v podobe beztrestnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcej okolnosti

v podobe § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej pri tomto trestnom čine a vo výmere 3 /troch/ rokov, s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 2 /dvoch/ rokov a povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu či inej výmery trestu odňatia slobody. Vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá podľa konajúceho súdu konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov i samotnej osobe obžalovaného ako aj tomu, aby tento trest účinne pôsobil tak na obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti.

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a na chránenej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.