Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/286/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu S. Ž., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XX, okres X. S., zastúpeného JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, proti žalovanému MINIHOTOVOSŤ, a. s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 852 453, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761, dňa 28. 11. 2014, pod sp. zn. SR 17138/14, vo veci žalobcu MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. proti žalovanému Martinovi Žiakovi, s a z r u š u j e .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 2,99 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 223,74 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátke žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 15. 12. 2014, sa žalobca domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28. 11. 2014, sp. zn. SR 17138/14. V žalobe uviedol, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 5. 12. 2014. Rozhodcovským rozsudkom mu bolo uložené zaplatiť istinu vo výške 100 eur, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a trovy rozhodcovského konania, na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXX, ktorú mal uzavrieť na diaľku prostredníctvom web-stránky T..S..N. dňa 27. 2. 2014. Žalovaného o pôžičku nežiadal, nevypisoval, ani nepodpisoval internetový formulár k žiadosti o pôžičku. K prebiehajúcemu rozhodcovskému konaniu mu nebola doručená žiadna výzva, preto nemohol zaujať k sporu žiadne stanovisko. Žiadna upomienka mu taktiež nebola zaslaná. Finančné prostriedky vo výške 100 eur mali byť zaslané na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom nikdy nebol. Oznámenie o uvedených skutočnostiach vykonal aj na OR PZ v Liptovskom Mikuláši.

Na súdnom pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 12. 2. 2015, uviedol, že sa nestotožňuje s názormi žalobcu, uvedenými v žalobe. Súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je ani riadnym, ani mimoriadnym opravným prostriedkom a jej účelom je umožniť ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia, súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže podať účastník konania len z taxatívne uvedených dôvodov, uvedených v § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a

v zákonom určenej 30-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku. Civilný súd nie je príslušný riešiť, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Žaloba podaná žalobcom neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, resp. žalobca neuvádza žiaden z taxatívne stanovených dôvodov, pre ktoré je možné sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Preto navrhol podanú žalobu zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobcu na súdnom pojednávaní navrhla podanej žalobe vyhovieť. Navrhla, aby súd zrušil rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. dňa 28. 11. 2014, sp. zn. SR 17138/14, z dôvodu neexistujúcej platnej rozhodcovskej zmluvy, a preto aj neexistencie právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Žalobca neuzavrel žiadnu zmluvu, na základe ktorej by mohlo prebehnúť rozhodcovské konanie, neuzavrel so žalovaným žiadnu zmluvu o úvere, z ktorej by žalovanému vyplýval nejaký nárok. Po právoplatnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku navrhla, aby súd v ďalšom konaní žalobu zamietol. Poukázala na to, že zákonné ustanovenie § 243d Exekučného poriadku sa vzťahuje len na možnosť vedenia exekúcie, nezbavuje však možnosti domáhať sa priznaného plnenia aj inou cestou.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil a navrhol, aby súd vykonal súdne pojednávanie aj v jeho neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalobca pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že prvý krát mu prišli papiere od žalovaného, že neplatí, pričom si nebol ničoho vedomý, preto sa hneď obrátil na políciu. Potom mu začal vypisovať exekútor. So žalovaným nikdy žiadnu zmluvu neuzavrel, žiadne peňažné prostriedky mu poskytnuté neboli. Nie je majiteľom účtu, na ktorý boli prostriedky poskytnuté. E-mailová adresa T.M..N. nie je jeho. Z. N. s ním chodil na základnú školu. Dňa 27. 2. 2014 ho kontaktoval cez facebook, že otvára kaviarničku a potrebuje jeho údaje na petíciu. Údaje mu vtedy poskytol. Odvtedy ho N. nekontaktoval. Následne mu prišli papiere od žalovaného. So žalovaným neuzavrel žiadnu rozhodcovskú zmluvu.

Okrem výsluchu žalobcu súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 17138/14, obsahom rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a. s., sp. zn. SR 17138/14, výpisom z obchodného registra žalovaného, komunikáciou žalobcu a Z. N. na facebooku, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , fotokópiami listín zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Čadca, ČVS: ORP-658/KM- CA-2015, trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, č. k. -488, zistiac nasledovný skutkový stav:

Obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. sa návrhom na začatie rozhodcovského konania, doručeným Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej rozhodcovskej, a. s. dňa 30. 10. 2014, voči S. Ž. domáhala zaplatenia istiny vo výške 100 eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 5. 4. 2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 eur a náhrady trov rozhodcovského konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXX zo dňa 27. 2. 2014, uzavretej na diaľku prostredníctvom webovskej stránky T..S..N., na základe ktorej poskytla S. Ž. úver vo výške 100 eur. Dňa 5. 11. 2014 vyzval rozhodcovský súd žalobcu, spolu s doručením žaloby, na predloženie písomnej odpovede k podanej žalobe. Výzva bola prevzatá splnomocnencom dňa 10. 11. 2014. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 28. 11. 2014, sp. zn. SR 17138/14, Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej, a. s. uložil S. Ž. povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. istinu vo výške 100 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 4. 4. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 91,01 eura. Rozsudok prevzal S. Ž. dňa 4. 12. 2014. Dňa 27. 2. 2014 mala byť medzi veriteľom MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. a dlžníkom S. Ž. uzavretá zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100 eur dlžníkovi a záväzok dlžníka zaplatiť úver a celkové náklady spojené s úverom spolu vo výške 128 eur do 28 dní od poskytnutia úveru na účet veriteľa. Dňa 27. 2. 2014 mala byť uzavretá medzi spotrebiteľom S. Ž. a veriteľom MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. rozhodcovská zmluva, predmetom ktorej bolo dojednanie účastníkov zmluvy, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo XXXXXX, uzatvorenej dňa 27. 2. 2014, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu podľa čl. I bod 1) zmluvy má žalujúca zmluvná strava; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Dňa 30. 3. 2014 bola na e-mailovú adresu T..N. doručená upomienka obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. na úhradu sumy vo výške 128 eur, dňa 14. 5. 2014 na uvedenú adresu upomienka na úhradu sumy 254,76 eura, dňa 3. 7. 2014 na uvedenú adresu upomienka na úhradu 283,28 eura.

Okresný súd Žilina trestným rozkazom zo dňa 11. 12. 2015, č. k. -488, uznal Z. N. za vinného, okrem iného, aj za skutok, že v presne nezistenom čase dňa 27. 2. 2014, na presne nezistenom mieste v Kysuckom Novom Meste, uzavrel zmluvu o úvere číslo XXXXXX na internetovej stránke T..S..N., so spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35852453, na sumu 100 eur, na čo použil údaje S. Ž., nar. XX. X. XXXX, bytom E. Č.. XX, okres X. S., ktorý o tomto jeho konaní nevedel, pričom uvedenú sumu si nechal poslať na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, čím spáchal pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Obvinenému bolo podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona uložené zaplatiť poškodenému MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. škodu vo výške 1200 eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. zákona bol poškodený so zvyškom nároku odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2015. V prípravnom konaní žalobca pri výsluchu svedka dňa 23. 9. 2015 uviedol, že Z. N. pozná, mal by bývať v H. J. S., chodili spolu na Základnú školu v Hybiach. Jeho posledný osobný kontakt so žalovaným bol pred 6 rokmi. Odvtedy sa osobne nestretli. Dňa 27. 2. 2014 mu N. písal na facebooku, že má v pláne otvoriť obchodík alebo stánok v Liptovskom Mikuláši a chce spísať petíciu ohľadne otváracích hodín, pre ktorú potrebuje údaje o jeho mene, priezvisku, dátume narodenia, trvalom bydlisku a čísle občianskeho preukazu. On mu na to písomne údaje poskytol, pričom nepredpokladal, že by ich mohol zneužiť, nakoľko ho dovtedy neoklamal. Odvtedy sa už nekontaktovali. Začiatkom roku 2015 obdržal písomnú upomienku z nebankovky, v ktorej ho vyzývali na úhradu sumy 100 eur, čo si nevedel vysvetliť, keďže žiadnu pôžičku nebral. Následne išiel vec ohlásiť na políciu do Liptovského Mikuláša. Dňa 10. 12. 2014 žalobca na Okresnom riaditeľstve PZ v Liptovskom Mikuláši podal informáciu podľa § 17a zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v ktorej uviedol, že dňa 5. 12. 2014 mu bol doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu o povinnosti zaplatiť sumu 100 eur spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom žiadnu pôžičku nežiadal, v čase, keď k tomu došlo bol v zahraničí, pričom nemá vedomosť, komu patrí účet, na ktorý mala byť pôžička podľa žiadosti o pôžičku poukázaná. Z výpisu z účtu Z. N. vo I., a. s. súd zistil, že dňa 27. 2. 2014 mu bola poukázaná obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., pod VS: 9308138004 suma 100 eur.

Z komunikácie žalobcu a Z. N. na facebooku mal súd preukázané, že dňa 27. 2. 2014 na požiadanie Z. N. mu žalobca poskytol údaje o bydlisku, rodnom čísle, čísle občianskeho preukazu.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , súd zistil, že žalovaný, v procesnom postavení oprávneného, podal dňa 4. 3. 2015 návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi, v procesnom postavení povinného, na vymoženie sumy 100 eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a. s. zo dňa 28. 11. 2014, sp. zn. SR 17138/14. Dňa 14. 3. 2016 doručil oprávnený súdu späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný na osobu, ktorá neuzatvorila zmluvu o úvere. Uznesením zo dňa 16. 3. 2016, č. k. -14, bolo exekučné konanie zastavené.

Podľa § 73 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 2 ods. 1 prvá veta zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej rozhodcovskej, a. s.. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom bol spotrebiteľský spor, keďže sa jednalo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý sa od 1. 1. 2015 aplikujú ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. V súlade s prechodným ustanovením § 73 ods. 1 citovaného zákona preto súd vo veci postupoval podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, hoci konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku začalo dňa 15. 12. 2014. Pri posudzovaní včasnosti podania žaloby však súd, v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, aplikoval zákonné ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, podľa ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca podal žalobu v zákonnej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 4. 12. 2014. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, spočívajúci v neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca neuzavrel so žalovaným rozhodcovskú zmluvu, z ktorej by bolo možné odvodzovať právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie spotrebiteľského sporu medzi účastníkmi. Zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva, boli uzavreté Z. N., ktorý použil pri uzavretí zmlúv osobné údaje žalobcu. Za uvedený skutok, ktorý bol, spolu s ďalšími čiastkovými útokmi, právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,

bol Z. N. právoplatne odsúdený. Medzi žalobcom a žalovaným teda nevznikol žiaden zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere a z rozhodcovskej zmluvy, nakoľko na strane žalobcu absentovala vôľa uvedené právne úkony uzavrieť. Pokiaľ žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že žaloba neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, súd uvedenú skutočnosť preukázanú nemal. Žalobca už v podanej žalobe riadne skutkovo vymedzil, z akého dôvodu sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku (neexistencia akéhokoľvek zmluvného vzťahu so žalovaným) a právne, t. j. uvedením konkrétneho zákonného dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, bola žaloba doplnená ústne na súdnom pojednávaní právnou zástupkyňou žalobcu. Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ aj zákonné ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku s účinnosťou od 1. 1. 2015 upravilo, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, pričom na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, nepredstavovalo uvedené zákonné ustanovenie prekážku pre rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku. Žalovaný podal návrh na začatie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote, pričom exekučné konanie bolo, z dôvodu späťvzatia návrhu, zastavené. Rozhodcovský rozsudok však doposiaľ zrušený nebol, pričom citované zákonné ustanovenie, ani ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, neupravujú stratu možnosti žalobcu domáhať sa jeho zrušenia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu úspešnému žalobcovi. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplatených hotových výdavkov za vyhotovenie fotokópií listinných dôkazov zo súdneho spisu vo výške 2,99 eura a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 223,74 eura, a to tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na súdnych pojednávaniach dňa 21. 3. 2016 a 9. 5. 2016, po 66 eur (§ 13a ods. 1 písm. a/, d/, v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) a režijný paušál k 3 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2016 po 8,58 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Nakoľko žalobca bol zastúpený advokátkou, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátke žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.