Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-3876-2000.pdf
PDF · 79.68 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/3876/2000
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného: ESSEX a.s. „v konkurze", IČO: 31 604 650, so sídlom Priemyselná č. 248, 965 01 Ladomerská Vieska, proti povinnému: ITOS, s.r.o., IČO: 31 567 851, so sídlom Nám. Mieru č. 1 , 962 12 Detva, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Monika Mikulíková, Exekútorský úrad so sídlom Rudlovská cesta č. 2, Banská Bystrica, o vymoženie istiny 295,15 EUR (8.891,90 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú . Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi JUDr. Monike Mikulíkovej sa n e p r i z n á v a náhrada trov za výkon exekučnej činnosti.
odôvodnenie:
Dňa 18.10.2000 bola Okresnému súdu Zvolen doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej bol doložený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spoločne s exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. 1Rob/697/2000 zo dňa 26.07.2000. Súd po preskúmaní uvedených dokladov vydal poverenie č. 5611 010519, ktorým poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci.
Dňa 09.04.2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. 233/1995 Z.z., z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súd pri preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27K/125/2005-76 zo dňa 13.07.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.08.2006, súd návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti - povinného ITOS s.r.o. zamietol pre nedostatok majetku. Povinný bol dňa 21.02.2008 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Súd ďalej zistil, že v exekučnom spise EX 660/00 sa nachádza oznámenie o postúpení pohľadávky v konaní č. Ex 660/0, v ktorom sa uvádza, že pohľadávka predpísaná exekučným titulom bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.11.2006 postúpená na spoločnosť BBF capital, a.s.. Právna úprava zmeny účastníkov exekučného konania obsiahnutá v dnes platných ustanoveniach § 37 ods. 3, 4 a 5 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=626421&FragmentId2=4793524> bola v tejto podobe zavedená do Exekučného poriadku novelou vykonanou zákonom č. 341/2005 Z. z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30321> s účinnosťou od 1. 9. 2005. V zmysle prechodných ustanovení (§ 238 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4793616&FragmentId2=4793616>) sa § 37 ods. 4 a 5 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=626422&FragmentId2=4793524> aplikuje aj na
exekučné konania začaté pred 1. 9. 2005, avšak § 37 ods. 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=626421&FragmentId2=626421> iba na exekučné konania začaté od 1. 9. 2005. V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 10.10.2000. Aj v konaniach začatých pred 01.09.2005 je ale potrebné, aby o zmene účastníkov rozhodol exekučný súd. Postup pri podaní návrhu na rozhodnutie o pripustení zmeny, ako aj postup súdu pri rozhodovaní o zmene, nebude spravovaný podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=626421&FragmentId2=626421>, ale podľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3985246&FragmentId2=3985247>.
V predloženom exekučnom spise EX 660/2000 sa nachádza len oznámenie o postúpení pohľadávky adresovanej súdnemu exekútorovi zo dňa 20.11.2006. Oprávnený iba súdnemu exekútorovi oznámil, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 16.11.2006, na základe ktorej postúpil vymáhanú pohľadávku spoločnosti BBF capital, a.s. a preto je exekútor povinný uhradiť vymáhanú pohľadávku novému veriteľovi. Návrh na zmenu účastníka exekučného konania nebol podaný na Okresný súd Zvolen a tak súd označil za účastníka exekučného konania na strane oprávneného spoločnosť ESSEX, a.s. „v konkurze“, keďže k zmene na strane oprávneného zákonným postupom podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p. nedošlo.
Súd ďalej zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 39K/40/2003-823 zo dňa 03.11.2015 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu ESSEX, a.s. „v konkurze“ po splnení rozvrhového uznesenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Svoj podnet exekútor odôvodnil zánikom povinného, túto skutočnosť súd overil z výpisu z obchodného registra a zistil, že povinný bol dňa 21.02.2008 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd exekúciu vyhlásil za neprístupnú v zmysle § 57 ods.1 písm. g), pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je zánik povinného ako právnickej osoby, čo má súd preukázané v spise výpisom z obchodného registra. Povinný zanikol bez právneho nástupcu a preto potom súd podľa § 107 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku a § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, zastavil exekúciu. Povinný dňom zrušenia stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť.
S poukazom na citované ustanovenia zákonov a skutočnosť, že povinný na základe vyššie uvedeného zanikol bez právneho nástupcu, súd exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. l Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosťou nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku je upravené, že oprávnenému možno uložiť povinnosť znášať trovy exekúcie v prípade jeho procesného zavinenia zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2).
Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, súd zastáva názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie nemožno však bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať.
Oprávnený, ktorý podal včas návrh na vykonanie exekúcie, nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného bez právneho nástupcu po začatí exekučného konania. Z tohto dôvodu mu nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekúcie. Súd oprávnenému nemohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže oprávnený zastavenie exekučného konania nezavinil ani zastavenie konania pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. Preto súd neuložil oprávnenému povinnosť uhradiť vyčíslené trovy exekúcie a rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov za výkon exekučnej činnosti.
Zároveň súd poznamenáva, že pri výkone exekúcie môže nastať aj stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora. Súdny exekútor je osoba podľa Exekučného poriadku splnomocnená na realizovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. na exekučnú činnosť. Prenesenie uvedených kompetencií na súdnych exekútorov je zvýraznené ich inštitucionálnou nezávislosťou, teda nezávislosťou od účastníkov v tom zmysle, že svoje rozhodnutia vynáša slobodne a samostatne. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z tohto dôvodu riziko spojené s výkonom určitej profesie,
kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je v danom prípade vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).