Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-215-2015.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/215/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Bratislava, Čulenova č.6, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpený GRABAN, TORMA & PARNTERS, s.r.o., so sídlom Košice, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti žalovanému : C. O., G.. XX.X.XXXX, E. K. V. XX, C., o zaplatenie 2.635,96 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 887,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.3.2011 do zaplatenia, všetko v splátkach po 50,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu 30.3.2015 domáha zaviazania žalovaného na zaplatenie 2.635,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.3.2011 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.1.2011 bola jeho poverenými pracovníkmi vykonaná kontrola odberného miesta: C.P., V. F.. Č..X, pri ktorej bolo zistené, že v elektromere jedna fáza bola svojvoľne zapojená, cez ktorú bola napojená bytová inštalácia, elektromer neregistroval spotrebu. O zistenom nesprávnom odbere bol spísaný protokol. Užívateľ nehnuteľnosti nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, ktorú odoberal mimo meracieho zariadenia tak, že napojil kábel na distribučnú sústavu. Neoprávneným odberom elektriny mu vznikla škoda v celkovej výške 2.635,96 Eur, za ktorú v zmysle ustanovení § 46 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike zodpovedá žalovaný. Vzniknutú škodu v uvedenej výške vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 3101291 vystavenou 14.3.2011 a splatnou dňa 29.3.2011. V tejto veci bol žalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Komárno č. 1T/49/2011-71 zo dňa 26.4.2011 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona a zároveň bol zaviazaný titulom náhrady škody zaplatiť sumu 1.638,42 Eur. So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený odkázaný na občiansko- súdne konanie. Žalovaný predmetnú škodu neuhradil ani čiastočne a to i napriek písomnej výzve zo dňa 29.4.2011. Vzhľadom na uvedené uplatňuje si voči nemu aj zákonný úrok z omeškania od 30.3.2011 do zaplatenia.
Prípisom zo dňa 31.7.2015 žalobca žalobu v časti o zaplatenie 1.638,42 Eur spolu s príslušenstvom vzal späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť vzhľadom na tú skutočnosť, že právoplatným trestným rozkazom súd už uložil žalovanému povinnosť škodu v tejto výške uhradiť. Preto zvyšok nároku na náhradu škody, ktorou bol odkázaný na občianske súdne konanie, predstavuje sumu 1.047,54 Eur s príslušenstvom. Ďalej vzhľadom na to, že medzičasom nadobudol vedomosť o tom, že žalovaný svoj dlh vzniknutý titulom náhrady škody čiastočne plnil piatimi úhradami, z ktorých len prvé dve úhrady spolu vo výške 50,-Eur boli zohľadnené v žalobe, avšak splátkami od 26.5.2011 do 18.9.2012 úhrnom zaplatil
160,-Eur, navrhol žalovaného zaviazať iba k zaplateniu sumy 887,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.3.2011. Upresnenie žalovanej sumy na 887,54 Eur súd považoval za čiastočné späťvzatie žaloby do sumy 1.748,42 Eur spolu s uplatneným úrokom.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca.
Žalovaný ako účastník konania uviedol, že žalovanú pohľadávku uznáva, proti čiastočnému zataveniu konania námietky nemá, ani proti tomu, aby bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Peniaze na jednorazové plnenie nemá, teraz si vybavuje dôchodok, živí príležitostnými prácami. Jeho manželka je dôchodkyňa, okrem dôchodku v mesačnej výške 250,-Eur žiadne iné príjmy nemá. Pre uvedené navrhuje, aby mu súd povolil dlžobu vyrovnať v mesačných splátkach 50,-Eur.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 1.748,42 Eur spolu s úrokom z omeškania zastavil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu a žalovaného aj trestným rozkazom Okresného súdu Komárno 1T/49/2011-71 zo dňa 26.4.2011, vyúčtovaním náhrady škody, upomienkou žalobcu z 29.4.2011, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 25.1.2011, Smernicami žalobcu účinnými od 1.1.2011 do 31.12.2011, rozhodnutím Úradu regulácie sieťových odvetví. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Dňa 25.1.2011 bola pracovníkmi žalobcu vykonaná kontrola odberu elektriny na odbernom mieste C., V. F.. XX. V čase kontroly bol prihlásený k trvalému pobytu na tomto odbernom mieste žalovaný, ktorý nemal uzatvorenú zmluvu o odbere elektriny pre domácnosť. Kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny tým spôsobom, že na bývalom odbernom mieste, kde sa nachádzal elektromer č. XXXXXXXXXXXXX mimo meracieho zariadenia bol napojený kábel, ktorým žalovaný odoberal neregistrovanú elektrickú energiu, ktorú používal pre potreby svojej domácnosti na prevádzku elektrospotrebičov, a to chladničky s mrazničkou 150 W, 3ks žiaroviek 60 W, 1 ks žiarovky 40 W, 1 ks žiarovky 75 W, 2 ks žiaroviek 100 W, 2 ks elektrických ohrievačov 2000 W, 1 ks televízora s nezisteným výkonov, 1 ks pračky s výkonom 2300 W, 1ks rýchlovarnej kanvice 1500W, čím spôsobil škodu pre spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 35823551 vo výške najmenej 1.638,42 Eur. Týmto konaním podľa právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu Okresného súdu Komárno 1T/49/2011-71 zo dňa 26.4.2011 žalovaný spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Súd v trestnom rozkaze zároveň podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. c ) Trestného zákona prikázal obvinenému v skúšobnej dobe nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1.638,42 Eur a podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona uložil mu povinnosť škodu v tejto výške uhradiť. So zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie. Spôsobenú škodu žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 3101291 zo dňa 14.3.2011 v sume 2.685,96 Eur so splatnosťou 29.3.2011. Žalovaný škodu v lehote splatnosti neuhradil, nereagoval náležite ani na následnú upomienku z 29.4.2011. Až po podaní žaloby uhradil na tejto dlžobe 160,- Eur splátkami zo dňa 26.5.2011 a 8.6.2011 po 25,- Eur, zo dňa 25.11.2011 a 18.9.2012 po 20,- Eur, zo dňa 8.3.2012 v sume 30,- Eur a zo dňa 12.6.2012 v sume 40,- Eur.
Podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.12.2012 neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 46 ods.2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny pôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife; v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 KW, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 KW do 52 KW, sa vypočíta tak, že menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia; na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej; za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov; za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula KW.
Podľa § 1 ods. 4,5 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 KW, sa vypočíta tak, že ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz; ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré
je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Súdu je známe , že podľa § 25 ods. 1 Zákona o energetike Západoslovenská energetika a.s. ako držiteľ povolenia na distribúciu elektriny rozhodnutím pojatej do Notárskej zápisnice č. G. XXX/XXXX G. XXXXX/XXXX zo dňa 31.5.2007 s účinnosťou od 1.7.2007 uzavretím Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007 vložila časť svojho podniku : Úsek prevádzky distribučnej sústavy, vykonávajúcu činnosť distribúcie elektriny ako nepeňažný vklad do základného imania navrhovateľa t.j. spoločnosti ZSE Distribúcia a.s. . Týmto vkladom na žalobcu prešli okrem iného aj práva a pohľadávky, ktoré slúžia na prevádzkovanie tejto časti podniku, vrátane pohľadávok z titulu neoprávneného odberu elektriny, čiže navrhovateľ právom vystupuje v tomto konaní ako aktívne legitimovaný účastník.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2.685,96 Eur. Žalovaný spôsob výpočtu škody, ani jej výšku nenamietal. Z celkovej škody žalovaný už bol trestným rozkazom tunajšieho súdu zaviazaný na uhradenie sumy 1.638,42 Eur, po začatí konania titulom náhrady škody zaplatil 180,- Eur, preto k uhradeniu mu ostáva ešte 887,54 Eur (2.685,96 Eur - 1.638,42,- Eur - 160,- Eur = 887,54 Eur). Súd konštatoval opodstatnenosť nároku žalobcu a s poukazom na opísaný skutkový stav rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o energetike tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola 1%).
Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB.
Škoda spôsobená žalovaným bola splatná dňa 29.3.2011. Nakoľko žalovaný škodu v lehote splatnosti neuhradil, od nasledujúceho dňa, t.j. od 30.3.2011 bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi prináležia úroky z omeškania od tohto dňa vo výške 9% ročne až do úplného zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1,2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 33,67%-ný úspech, žalovaný 66.33%-ný. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil. Nakoľko pomerný úspech žalobcu nedosiahol ani 10% (33,67% - 66,33% je - 33,73%), súd o trovách konania rozhodol podľa 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne vo dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.