Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3Er/721/2015

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, proti povinnému V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, H., o vymoženie povinnosti zaplatiť 1.273,75 Eur s prísl., vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Brezno číslo 5603 067016 zo dňa 12.10.2015 bola súdna exekútorka Mgr. Jana Virličová poverená vykonaním exekúcie a vymožením povinnosti zaplatiť 1.273,75 Eur s prísl..

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlási súd za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.10.2014, právoplatný dňa 05.12.2014 a vykonateľný dňa 21.01.2015.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere dostupnápôžička a VOP súd zistil nasledovné:

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.11.2009 Zmluvu o úvere dostupnápôžička. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 2 000,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v 70 mesačných splátkach po 60,27 Eur. Povinný je v tejto zmluve identifikovaný

menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a údajmi zamestnávateľa.

Zároveň sa oprávnený a povinný v II. Časti VOP." Podľa bodu 10.2.2. VOP sa "Banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovania a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu."

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd posúdil zmluvu o úvere dostupnápôžička uzatvorenú dňa 16.11.2009 medzi oprávneným a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 O.z., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 O.z. (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov) a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.z., keď súd nemal pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatváral v inom postavení ako fyzickej osoby. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd pri posudzovaní rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP dospel k záveru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Súd poukazuje predovšetkým na to, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka neupiera právo obrátiť sa v spore aj na všeobecný

súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.

Na záver súd konštatuje, že formulácia rozhodcovskej doložky uvedená vyššie a teda rozhodcovská doložka poskytujúca zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu (s poukazom na možné vystupovanie v prípadnom spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

V nadväznosti na vyššie uvedené súd rekapituluje, že vyššie citované ustanovenie rozhodcovskej doložky tak, ako je formulované v rámci VOP, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a prípadné spory riešiť hlavne prostredníctvom rozhodcu, pričom rozhodcu vyberá žalobca, ktorým je vo väčšine prípadov oprávnený. Súd v danom prípade potom nemá pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval ( z 22. 04. 2009).

Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Brezno (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.