Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/60/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: A.. G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Michalom Plentom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Sídlisko Okulka 19/42, IČO: 37 943 324, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 8.520,22 EUR s príslušenstvom a trovy konania

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.865,85 EUR úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 8.520,22 EUR od 28.9.2013 do 23.12.2013, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 2.868,58 EUR od 24.12.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 2806,62 EUR ako trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 6.12.2013 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 8.520,22 EUR spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 20.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 5067800026 z dôvodu dožitia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že účastníci konania uzatvorili dňa 7.8.1998 poistnú zmluvu ÚDP-K-pôžička č.5067800026, pričom dojednali začiatok poistenia 8.8.1998, koniec poistenia 8.8.2013, poistnú dobu 15 rokov, dobu platenia poistného 10 rokov, výšku poistného 1.173,- Sk, výšku poistnej sumy pre prípad smrti 170.000,-Sk a pre prípad dožitia 256.680,-Sk, so spôsobom platenia poistného mesačne, o čom svedčí tiež návrh na uzatvorenie zmluvy a tiež potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy zo dňa 13.8.1998.

Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné s účinnosťou od 1.6.1995 ( schválené pod č.52/1024/1995).

Z článku 9 - Dôsledky neplatenia poistného Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP schválených pod č. vyplýva:

„1. Ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty. 2. Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy) so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, b) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené za prvý rok poistenia, rizikové poistenie (napríklad dočasné poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie) zaniká bez náhrady.“

Predmetný článok ďalej obsahuje odseky 3 až 6.

Z článku 11 - Právo poistníka na odbavné Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP schválených pod č. vyplýva: „1. Ak bolo v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, alebo ak ide o poistenie za jednorázové poistné dojednané na dobu dlhšiu ako 1 rok, alebo ak ide o poistenie už premenené podľa článku 9, má poistník právo na zrušenie poistenia z výplatou odbavného, ak o to požiada. Toto právo sa nevzťahuje na dočasné (rizikové) poistenie pre prípad smrti, poistenie invalidity a lebo úrazu s bežným poistným, na poistenie pre prípad dožitia s bežným platením a na poistenie s výplatou dôchodku, z ktorého sa už dôchodok vypláca. Pri poistení pre prípad dožitia postupuje poisťovňa podľa článku 9 týchto podmienok. 2. Poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.“

Z predmetného článku 11 ďalej vyplýva, že článok obsahuje tiež odsek 3.

Z článku 16 - Jednorazové z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP schválených pod č. vyplýva: „1. Z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu, ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia alebo ak sa dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.“

Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila zaplatenie peňažnej čiastky z dôvodu, že nastal prípad dožitia a teda povinnosti na strane žalovaného vyplatiť poistnú sumu pre tento prípad, a to ku dňu 8.8.2013 s tým, že žalovaný ku dňu podania žaloby si túto povinnosť nesplnil, preto bola nútená pristúpiť k uplatneniu pohľadávky súdnou cestou.

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi potvrdila, že žalovanému potom, čo nastala poistná udalosť túto skutočnosť oznámila, na základe čoho jej žalovaný zaslal formulár na vyplnenie, ktorý im odoslala, avšak napriek tomu žalovaný ju nekontaktoval, a nič neplnil a až v priebehu konania žalovaný realizoval určité plnenie. Uviedla, že predtým než podpísala ponuku na zníženie poistného, od žalovaného dostala niekoľko listov, najprv išlo o ponuky na bezplatný telefón, neskôr na zníženie poistného, na ktoré listy nereagovala a až potom, čo jej poslali ponuku asi na štvrtý alebo piaty krát v poradí, túto možnosť neodmietla a akceptovala ju svojim podpisom, na základe čoho namiesto pôvodnej čiastky 1.173,- Sk, ako dojednaného poistného začala uhrádzať znížené poistné vo výške 1.133,-Sk. Nepamätala si presne na to, či ponuka na zníženie poistného, ktorú podpísala, mala aj sprievodný list, ale pokiaľ jej aj nejaký prišiel, jeho obsahom bolo uvedenie, že pokiaľ pristúpi na zníženie poistného, tak ostatné poistné podmienky sa tým nemenia. Žalovaná uviedla, že pokiaľ si aj prečítala text v súvislosti s ponukou na zníženie poistného, veľmi mu nevenovala pozornosť a neriešila, pokiaľ v ňom bolo uvedené, že poistné podmienky sú zverejnené na internetovej stránke, takisto neriešila zmienku o rozhodcovskej doložke, pričom v tej dobe, keď to podpisovala nevedela, čo je to rozhodcovská doložka, o jej dojednanie záujem nemala, takisto nemala záujem napr. o zmenu poistných podmienok, pretože mala záujem iba o zmenu poistného, konkrétne o zníženie poistného. Tiež sa domnievala, že v roku 2007, kedy jej prišla predmetná ponuka, si poistné podmienky na internetovej stránke ani nevyhľadala. Pripustila, že od žalovaného v súvislosti s akceptáciou zníženia poistného dostala tiež oznámenie o zmene obchodného mena a nevylúčila, že mohlo ísť o list z 2.3.2009. Uviedla, že zo strany žalovaného jej nikdy neprišla žiadna výzva

na úhradu akékoľvek dlžoby v súvislosti s predmetným poistným vzťahom. Súčasne sa domnievala, že k výzve dôjsť nemohlo, pretože ona si svoje povinnosti plnila tak, že mala zadaný trvalý príkaz.

Na základe čiastočného späťvzatia z dôvodu úhrady časti žalovanej čiastky vo výške 5.651,64 EUR zo strany žalovaného dňa 23.12.2013, súd konanie v tejto časti zastavil a pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.868,58 EUR eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 8.520,22 EUR od 20.9.2013 do 23.12.2013, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 2.868,58 EUR od 24.12.2013 do zaplatenia a to tak, že v rozsahu zrazenej a odvedenej dane v prospech správcu dane zaniká povinnosť plnenia žalovanej v rovnakom rozsahu voči žalobkyni a nahradiť jej trovy konania na účet jej právneho zástupcu, a to uznesením zo dňa 22.4.2015 č.k.: -177, ktoré nadobudlo právoplatnosť v časti prvého výroku dňa 28.5.2015 a v časti druhého výroku dňa 12.5.2015.

Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach a stanoviskách vo veci vzniesol jednak námietku nedostatku právomoci a podal návrh na zastavenie konania s poukazom na to, že pokiaľ žalobkyňa podpísala listinu z 13.8.2007, medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že právomoc konať a rozhodovať v spore medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu má rozhodcovský súd. Odhliahnuc od uvedeného uviedol, že pre určenie, či má poistený právo na dohodnutú sumu alebo na poistnú sumu podľa poistných podmienok, sú podstatné konkrétne skutkové okolnosti prípadu, ktoré nastali počas trvania poistného vzťahu a poistený má preto nie vždy právo na sumu vpísanú do textu poistnej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Za hypotetického predpokladu, ak by žalobca písomným potvrdením poistky zo dňa 13.8.2007 nezmenil poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, podľa ktorých žalovaný pri ukončení poistenia postupoval, mohli by v režime poistných podmienok z 1.6.1995 nastať dve situácie: a) ak by žalobca uhrádzal poistné riadne a včas, vznikol by mu nárok na poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 5.642,97 EUR, ktoré je adekvátne a ekvivalentné zaplatenému poistnému podľa príslušných poistno-technických zásad, b) žalobca v skutočnosti nie vždy platil poistné riadne a včas na základe čoho je odôvodnená úprava poistného plnenia pre prípad dožitia podľa čl.13 poistných podmienok z 1.6.1995 podľa kritérií postupom podľa čl.9 ods.2, 6 týchto poistných podmienok, to znamená, že nedochádza k zániku poistenia, ale k zmene v obsahu poistenia, k tzv. redukcii, pričom redukcia je objektívna právna skutočnosť nezávislá od vôle žalovaného. Žalobca v tomto prípade mal nárok iba na redukované poistné plnenie stanovené podľa príslušných poistno-technických zásad vo výške 3.571,81 EUR. Právnou zmenou poistných podmienok z pôvodných zo dňa 1.6.1995 na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 žalobca odvrátil účinky v článku IX. ods. 2 písm.a) pôvodných poistných podmienok, čím mu v konečnom dôsledku bola vyplatená vyššia suma, konkrétne vyššia o 1.888,88 EUR oproti redukovanej poistnej sume, na ktorú by žalobca mal nárok, ak by sa aplikovali pôvodné poistné podmienky z 1.6.1995. Vzhľadom na okolnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase ukončenia poistenia boli poistné podmienky z 21.5.2007, žalovaný likvidoval poistenie postupom podľa týchto poistných podmienok, pričom o platnej zmene poistných podmienok svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.5.2007, poistka z 10.8.2007 a s ňou korelujúce potvrdenie zo dňa 27.8.2007.

Žalovaný v priebehu konania doplnil svoju argumentáciu o tvrdenie, že predmetná poistná zmluva je neplatným právnym úkonom s odôvodnením, že poistné v nej dojednané bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zbierka o poisťovníctve, ide teda o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na výsledky realizovanej kontroly zo strany NBS, ktorý okrem iného zistil, že poistné je stanovené zle a nízko, teda, že je stanovené protizákonne, teda Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MFSR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsobom, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv), pričom rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 konštatovali napokon aj samotní zamestnanci MBS, ako plynie zo strany 2 a strany 5 notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Ide teda o absolútny neplatný právny úkon, ktorého nedostatok sa nedá zhojiť, a na ktorý prihliada súd „ex offo“.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomných vyjadreniach a prednesoch poukázala na to, že v súvislosti s tvrdením dojednaním rozhodcovskej doložky, doručený rovnopis VPP na strane 12 nebol opatrený podpisom žalobkyne, ktorý by osvedčoval skutočnosť, že ako poistník prevzal aj jeden rovnopis poistnej zmluvy a týchto poistných podmienok (s poukazom na čas 17 bod

12 VPP), pričom rozhodcovské konanie upravené v časti 15 ods. 2 VPP výslovne stanovovalo: „ svoj výslovný bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok.“ VPP majú povahu zmluvných ustanovení, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preto nemôžu mať povahu individuálne dojednaných zmluvných podmienok a v tejto súvislosti sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v konaní vedenom na NS SR pod sp.zn.: o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v časti 15 ods. 1,2 VPP. Domnieval sa, že zo strany žalobkyne neexistovala vážnosť vôle dohodnúť si rozhodcovskú doložku, nakoľko v tej dobe nemala vedomosť o obsahu VPP a to preukázal tým, že na žalovaným doručenom rovnopise VPP sa podpis žalobkyne nenachádza. K tvrdenej redukcii uviedol, že pokiaľ článok IX. odsek 2 VPP z 1.6.1995 neustanovuje konkrétnu lehotu, túto možno odvodiť od § 801 OZ, na základe čoho k redukcii teda dôjde, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti. V teoretickej rovine, ani pri použití nepresných údajov o splatnosti jednotlivých splátok poistného z platobného kalendára priloženého odporu nevyplýva, že by žalobkyňa bola v omeškaní s niektorou splátkou poistného viac ako šesť mesiacov. Z tohto dôvodu použitie redukcie poistenia nie je dôvodné. Minimálne v súvislosti s dátumom úhrady prvej splátky poistného, tak ako to prezentoval žalovaný v platobnom kalendári namietal, že už z tohto údaja je zrejmé, že ide o žalovaným uvedený nesprávny údaj, pretože žalobkyňa prvú splátku poistného uhradila v hotovosti dňa 7.8.1998, o čom mala svedčiť tiež potvrdenka, ktorú založil do spisu. K tvrdenej neplatnosti poistnej zmluvy uviedol, že napriek tomu, že z predložených dôkazov mala vyplývať vedomosť žalovaného o nesprávnej výške poistného už dlhšiu dobu, žalovaný voči žalobkyni nevyvíjal činnosť smerujúcu k náprave prípadných nedostatkov poistnej zmluvy a žalovaný sa naďalej konkludentne správal tak, že zmluvu považoval za platnú. Tiež toto tvrdenie považoval za účelové v záujme vyhnúť sa povinnosti plniť v zmysle žalobného návrhu s poukazom na to, že žalovaný predkladá nové dôkazy po vyše dvoch rokoch, napriek tomu, že ich má od počiatku k dispozícii.

Z listinného dokladu z 9.8.2013 vo veci „Vyplatenie poistnej sumy pri dožití“ súd zistil, že ide o list, ktorým žalobkyňa požiadala žalovaného o vyplatenie poistnej sumy pri dožití z predmetnej zmluvy.

Z listinného dokladu zo dňa 23.8.2013 súd zistil, že ide o list, ktorý žalovaný adresoval žalobkyni vo veci „Žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky“, z ktorého vyplýva, aké podklady žalobkyňa musí predložiť poisťovni na to, aby jej mohlo byť poistné plnenie vyplatené. Z prednesu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 6.5.2016 vyplýva, že žalovaný tento list prevzal dňa 12.8.2013.

Z listinného dokladu z 2.9.2013 vyplýva, že žalobkyňa v prílohe predmetného listu zaslala žalovanému požadované doklady.

Z listinného dokladu, ktorý je založený na č. l. 14 spisu vyplýva, že ide o poistku- potvrdenie o zmene predmetnej poistnej zmluvy dátumované z 10.8.2007 s textom poistných podmienok: dátum začiatku poistenia 8.8.1998, dátum konca poistenia 8.8.2013, celkové poistné pôvodne 1173 Sk, celkové poistné znížené 1133 Sk, spôsob platenia poistného mesačne, doba platenia poistného 10 rokov, poistná suma smrť 170 000 Sk, poistná suma dožitie 256 680 Sk. Predmetná poistka bola vystavená žalovaným dňa 10.08.2007 a z jej ďalšieho textu vyplýva: „Ďalšie nároky poistníka, poisteného resp. oprávnených osôb sú obsiahnuté vo všeobecných poistných podmienkach Prvej česko - slovenskej poisťovne Rapid, a.s. z 21.05.2007, úplne znenie ktorých je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk <http:// www.pcsp.sk>, a ktoré sa tak stávajú súčasťou poistného vzťahu. Prvá česko - slovenská poisťovňa Rapid, a.s. vydáva túto poistku ako potvrdenie o zmene poistnej zmluvy. Právne účinky poistky nastávajú doručením poistky klientovi, ak jej doručeniu predchádzala písomná žiadosť poistníka alebo doručením písomného potvrdenia TS1/07 poistníka o obdržaní a akceptácií tejto poistky poisťovni. Prvá česko - slovenská poisťovňa Rapid, a.s. Vám ďakuje za dôveru ...“

Z pripojeného listinného dokladu - Potvrdenie poistky TS1/07 o znížení poistného ( č.l. 23 spisu, pozn. súdu ) a z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalovaná podpísala predmetné potvrdenie dňom 13.8.2007 a odoslala ho poisťovni v súvislosti s tým, že jej bolo zo strany poisťovne ponúknuté zníženie poistného. Z textu tohto dokladu vyplýva, že poistník týmto potvrdzuje obdržanie poistky o znížení poistného a akceptuje zníženie poistného pôvodne z poistného: 1 173 Sk na nové poistné: 1 133 Sk, tiež text ( uvedený menšími písmenami v porovnaní s predchádzajúcim textom, pozn. súdu ): „Poistné sa znížilo

v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.05.2007, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>. Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.05.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Identifikačné údaje... Podpisom potvrdenia poistník návrh na zníženie poistného aj návrh všeobecných poistných podmienky Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.05.2007 ako súčasť poistenia podľa poistnej zmluvy vyššie uvedeného čísla v celom rozsahu akceptuje... Poučenie : ...Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tohto potvrdenia poisťovni jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.05.2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu... “

Z listinného dokladu - list zo dňa 02.3.2009, vyplýva, ide o list žalovaného adresovaný žalobkyni vo vzťahu k predmetnej poistnej zmluve, ktorého obsahom je informácia o tom, že dňom 01.01.2009 došlo ku zmene obchodného mena poisťovne, a že podrobnejšie informácie o finančnom stave poistnej zmluvy nájde na internetovej stránke www.rapidlife.sk <http://www.rapidlife.sk>. Ďalej z textu listu vyplýva, že s ďalšou realizáciou súvisí aj povinnosť uhrádzať administratívny a správny poplatok 11,95 Eur a to s mesačnou frekvenciou od 01.01.2009 (v zmysle časti XVI. ods. 7 aktuálnych Všeobecných podmienok), a to vždy ku 15. dňu v danom mesiaci a že v prípade, ak v rámci príslušných právnych úkonov doručených poisťovni, pri ktorých to bolo umožnené neodmietla časť XV. Poistných podmienok z 21.05.2007, bolo jej oznámená akceptácia všetkých návrhov na riešenie vzájomných sporov postupom podľa časti XV. Všeob. poistných podmienok (VPP) s tým, že právny režim poistenia sa spravuje podľa VPP z 21.05.2007 (v znení ich doplnkov a zmien), ktoré sú v aktuálnej verzií zverejnené na www stránke poisťovne.

Ako vyplýva z 1., 2. , 18. a 19. strany Protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007 ( č.l. 192 spisu, pozn. súdu ), pracovníci Národnej banky Slovenska vykonali v poisťovni v období od 30.4.2007 do 5.9.2007 dohľad so zisteným nedostatkom, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti, že spoločnosť porušila § 34 ods. 7 Zákona o poisťovníctve tým, že zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade s Vyhláškou MF SR č. 550/2002. Podľa Odporúčania 13 a 14, NB SR odporučila k uvedeným nedostatkom bližšie v Protokole vyšpecifikovaných upraviť dokument Poistno - matematické modely produktov životného poistenia spôsobom v Protokole bližšie vyšpecifikovanom.

Ako vyplýva z listu zo dňa 15. februára 2008 vo veci Skončenia dohľadu na mieste (č.l. 194 spisu, pozn. súdu), pracovníci Národnej banky Slovenska poverení vykonávaním predmetnej kontroly poisťovni určili a oznámili lehoty, v ktorých je poisťovňa povinná prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť o tom písomné správy NBS a to nasledovne: do 10 pracovných dní je poisťovňa povinná prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z dohľadu, predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnej tvorby technických rezerv a v tej istej lehote predložiť NBS písomnú správu o prijatých opatreniach, do 31.3.2008 je poisťovňa povinná splniť opatrenia na nápravu nedostatkov prijaté podľa predchádzajúceho odseku a do 10.4.2008 je poisťovňa povinná predložiť NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení.

Ako vyplýva z obsahu Notárskej zápisnice N 29/2008 spísanej dňa 2.6.2008 ( č.l. 203 spisu, pozn. súdu ), predmetom notárskej zápisnice je osvedčenie priebehu deja v sídle poisťovne na ul. Garbiarska č. 2 v Košiciach v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste NBS. Podľa pracovníka NBS E.. J. F., hlavným problémom je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Podľa H.. U. J. ako ďalšej zamestnankyne NBS, poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Kľúčovým problémom je teda nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K.

Z pripojeného listinného dokladu- Platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. 5084500011 ( na str. 24 spisu, pozn. súdu ) vyplýva, že vo vzťahu k 1. splátke, žalovaný eviduje platbu s dátumom úhrady dňa 10.8.1998; vo vzťahu ku splátkam so splatnosťou do 31.12.2002, žalovaný eviduje jednotlivé omeškania splátok poistného, ktoré mali predstavovať niekoľko dní ( nie viac ako jeden mesiac ) a že vo vzťahu ku splátkam so splatnosťou po 1.1.2003 platilo pre omeškanie to isté.

Z pripojeného listinného dokladu- Potvrdenka č. A 007586 vyplýva, že žalovaný dňa 7.8.1998 prijal od žalobkyne sumu 1173 Sk v súvislosti s uzavretou poistnou zmluvou.

Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa ust. § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ust. § 804 OZ, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

Podľa ust. § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Prevedeným dokazovaním má súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 7.8.1998 v písomnej podobe poistnú zmluvu č. 5067800026 za podmienok v zmluve bližšie vyšpecifikovaných, ktoré sa riadili tiež Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie PČSP, ktoré boli schválené pod číslom 52/1024/1995.

V konaní nebola tiež spornou skutočnosť, že žalobkyňa v priebehu trvania poistného vzťahu odoslala žalovanému podpísané Potvrdenie poistky o znížení poistného, na základe čoho poistné bolo znížené na 1133 Sk a že v dôsledku poistnej udalosti- dožitia žalobkyňa požiadala o vyplatenie dojednanej poistnej sumy, z ktorej žalovaný plnil iba čiastočne- dňa 23.12.2013 vo výške 5.651,64 EUR, ohľadne ktorej čiastky bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 22.4.2015 č.k.: -177.

Vzhľadom na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o absolútnej neplatnosti celej poistnej zmluvy, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti predmetnej poistnej zmluvy. Poistná zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami v jej písomnej forme so všetkými podstatnými náležitosťami tak, ako to vyžaduje príslušná právna úprava, tiež bola uzatvorená slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito a bez nátlaku. Z tohto pohľadu predmetná poistná zmluva je platným právnym úkonom. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného o tom, že pokiaľ v dôsledku záverov vykonanej kontroly Národnou bankou Slovenska ako dozorujúcim orgánom v oblasti poisťovníctva bolo konštatované, že v danom prípade išlo o poistno-matematickú nesprávnosť a z toho dôvodu v nesprávnosť nastaveného poistného, ktoré žalovaný nezavinil, že treba na zmluvu hľadieť ako na neplatný právny úkon, pretože poistné ako podstatná náležitosť poistnej zmluvy, bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom. Z úradnej činnosti súdu je známa argumentácia žalovaného zo súdnych konaní vedených proti žalovanému v obdobných sporoch, v súvislosti s vykonanou kontrolou Národnej banky Slovenska, na základe ktorej žalovaný v rámci týchto súdnych konaní sprvoti namietal, že v danom prípade došlo k zániku záväzkových vzťahov v dôsledku následnej nemožnosti plnenia, pričom žalovaný si je vedomý toho, že táto argumentácia nebola zo strany uznaná, a to ani na základe podávaných opravných prostriedkov; na základe toho žalovaný prišiel s novou argumentáciou o tom, že v súvislosti so závermi vykonanej kontroly NBS u žalovaného treba považovať predmetnú poistnú zmluvu za absolútne neplatnú. Súd predovšetkým poukazuje na to, že v danom prípade účastníci ako zmluvné strany uzatvorili poistnú zmluvu, ktorá predstavuje založenie záväzkového vzťahu súkromno-právnej povahy, a práva a povinnosti z ktorej vyplývajúce sa riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom ako základnou úpravou pre celú oblasť súkromného práva, pričom zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, ktorý neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali ich uzavierania, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán. Z uvedeného vyplýva, že Národná banka Slovenska ako orgán verejnej moci nemohol zasiahnuť do už založených právnych vzťahov tak, ako sa to snaží žalovaný prezentovať, a ani nezasiahol, pretože súčasne ani zo záverov kontroly tohto dozorujúceho orgánu nevyplýva, že poisťovňa bola nútená pod hrozbami uloženia vysokých pokús urobiť nové prepočty poistného v už existujúcich zmluvných vzťahoch. Tento záver súdu korešponduje napr. s konštatovaným porušením pod č. 10 Protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007, z ktorého vyplýva porušenie § 34 ods. 7 Zákona o poisťovníctve tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade s Vyhláškou MF SR č. 550/2002.

Vzhľadom na ďalšiu obranu žalovaného v predmetnom konaní, súd sa zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi konania bola dojednaná rozhodcovská doložka, a či došlo k zmene VPP, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi konania dojednaná, resp. uzatvorená, a že je teda neplatná a že k zmene pôvodných VPP nedošlo.

K tomuto záveru súd dospel na základe zistenia, že napriek nespochybniteľnej skutočnosti, že žalobkyňa dňa 13.8.2007 podpísala Potvrdenie poistky o znížení poistného, na jej strane chýbala vôľa dojednať s poisťovňou jednak rozhodcovskú zmluvu a jednak VPP z 21.5.2007, ktorými sa mali nahradiť VPP platné pri vzniku poistného vzťahu.

Z teórie práva vyplýva, že v ustanovení § 34 je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych skutočností, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Pre posúdenie platnosti právneho úkonu má kľúčový význam vyriešenie otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu a teda k jeho následkom. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí teda ísť o jednotu vôle a jej prejavu. Existencia vôle sa pritom musí skúmať vždy konkrétne, pričom základom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle.

V konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dňa 13.8.2007 písomnosť Potvrdenie poistky TS1/07 o znížení poistného, súčasťou ktorej mala byť tiež rozhodcovská doložka.

Pre posúdenie zhodnotenia, že rozhodcovská doložka nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná a súčasne že nedošlo k zmene pôvodných VPP, v oboch prípadoch z dôvodu nedostatku vôle na strane žalobkyne, súd poukazuje predovšetkým na tieto jednotlivé okolnosti:

1/ dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21. 5.2007 je zakomponované do navonok nesúvisiaceho textu, ktorý má na prvý pohľad vzbudiť dojem, že jeho podstatou je akceptácia zníženia poistného,

2/ dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21. 5.2007 je zakomponované do textu, ktorý je v porovnaní so zvyšnou časťou predmetnej žiadosti uvedený menšími písmenami, takže vyvoláva dojem nepodstatného, iba informatívneho textu,

3/ dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21. 5.2007 odkazuje na znenie, ktoré nie je obsiahnuté priamo v predmetnom Potvrdení. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o VPP z 21.5.2007, podľa názoru súdu nebola splnená dikcia zákona zakotvená v ust. § 788 ods. 3 OZ, ktoré zákonné ustanovenie nepochybne je potrebné aplikovať aj na každú zmenu všeobecných poistných podmienok, pretože pokiaľ sa všeobecné poistné podmienky mali stať súčasťou poistnej zmluvy, okrem odkazu na ne ( ich konkretizáciou, že ide o VPP z 21.5.2007 ) neboli k Potvrdeniu ani pripojené alebo ani žalobkyni oznámené. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že uvedením údaja o tom, kde si žalobkyňa môže VPP vyhľadať, v tomto prípade odkazom na príslušnú internetovú stránku, bola táto zákonná podmienka splnená. Navyše žalovaný v konaní nepreukázal, či reálne VPP z 21.5.2007 boli na konkrétnej internetovej stránke zverejnené, resp. prístupné a s akým obsahom. V tejto súvislosti sama žalobkyňa vypovedala, že zrejme si poistné podmienky na internetovej stránke ani nevyhľadala. Platí pritom, že v prípade sporu, splnenie podmienky stanovenej v spomínanom zákonnom ustanovení § 788 ods. 3 musí preukázať poisťovateľ,

4/ dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21. 5.2007 je zakomponované do predmetnej písomnosti, ktorá sama o sebe ( potvrdenie o znížení poistného ) je ponukou, u ktorej poisťovňa predpokladá, že bude adresátom akceptovaná, a teda podpísaná,

5/ podpisom predmetnej písomnosti, ak poistník mienil potvrdiť obdržanie poistky o znížení poistného, resp. akceptovať iba zníženie poistného, musel podpísať celý text písomnosti, teda aj dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21.5.2007, to isté platí v prípade, že poistník si text napísaný malými písmenami ani neprečítal,

6/ z úradnej činnosti súdu je známe, že poisťovňa odvodzuje dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21.5.2007 na základe obdobného postupu v mnohých existujúcich poistných vzťahoch, pričom dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21. 5.2007 bolo zakomponované do poisťovňou odoslaných žiadostí adresovaných poistníkom v rôznych podobách ( žiadosť o bezplatný mobilný telefón, resp. žiadosť o GSM balík, ktorý predstavoval bezplatné poskytnutie mobilného telefónu, žiadosť o zníženie poistného a pod. ), pričom vždy išlo o tzv. ponuky, ktoré sa neodmietajú ( v ponímaní ako je uvedené v bode 4/ ),

7/ predmetná písomnosť vzbudzuje dojem, že ich iniciátorom je žiadateľ- poistník, ktorý niečo navrhuje a poisťovňa podpísané iba akceptuje; v skutočnosti ide o návrh zo strany poisťovne,

8/ súdu nie je zrejmý logický súvis medzi predmetným znížením poistného a zmenou celých všeobecných poistných podmienok, resp. v konaní nebolo preukázané, že zníženie poistného si vynútilo zmenu VPP ( ide predsa o zmenu výšky poistného, ktorá je dojednaná priamo v zmluve, a nie vo VPP ),

9/ z predchádzajúceho bodu logicky vyplýva, že poisťovni nič nebránilo navrhnúť zníženie poistného a navrhnúť zmenu VPP a dojednanie rozhodcovskej doložky samostatnými listami tak, aby sa zabezpečila zrozumiteľnosť a prehľadnosť konkrétnych návrhov,

10/ žalovaný vo vzťahu k rozhodcovskej doložke poukazuje na právo poistníka odstúpiť od časti XV. VPP z 21.5.2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu, na základe čoho podľa žalovaného poistník mohol ovplyvniť dojednanie rozhodcovskej doložky. Ohľadne tohto bodu súd poznamenáva: Z teórie práva vyplýva, že odstúpenie od právneho úkonu je možné len za predpokladu, že právny úkon je platný (inak povedané nie je možné odstúpiť od neplatného právneho úkonu ). Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že v prípade, že žalobkyňa nemala záujem o rozhodcovskú doložku, mala právo od nej odstúpiť, ide o zavádzajúcu argumentáciu, pretože takýto postup by v skutočnosti znamenal, že žalobkyňa by sa napriek svojej nevôli pristúpiť na rozhodcovskú doložku podpísala pod predmetnú písomnosť, pretože mala záujem o zníženie poistného a následne od svojej nevôle mala odstúpiť. Teda v skutočnosti by išlo o odstúpenie od neplatného právneho úkonu ( z pohľadu nedostatku vôle ). Išlo by teda o postup, ktorý nemá oporu v zákone, súčasne je nelogický a absurdný. Navyše podľa názoru súdu takto v písomnosti stanovené právo na odstúpenie od dojednanej RD nevyplýva ani zo zákona a ani nebolo medzi účastníkmi dojednané ( podľa názoru súdu ide o právo "poskytnuté" na základe vôle jednej zmluvnej strany- žalovaného ), čím nebola splnená zákonná podmienka zakotvená v ust. § 48 Občianskeho zákonníka, a teda žalobkyňa nemala právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť vôbec. Podľa názoru súdu preto skutočným zámerom poisťovne v súvislosti s tvrdeným právom odstúpiť od RD bolo získať právny argument v prípade budúcich sporov na zdôvodnenie svojho tvrdenia o tom, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi konania dojednaná individuálne a preto nepodlieha preskúmavaniu z hľadiska prijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky,

11/ predmetná písomnosť neobsahuje výslovné znenie, že VPP z 21.7.2005 nahrádzajú pôvodné VPP, resp. že ide o zmenu pôvodných VPP.

Posúdením vyššie uvedených okolností jednotlivo, ale predovšetkým v ich vzájomných súvislostiach, pokiaľ ide o tvrdené dojednanie rozhodcovskej doložky a o tvrdené dojednanie zmeny VPP, súd v prvom rade dospel k záveru o tom, že takto žalovaným zvolený postup predstavuje nekalú obchodnú praktiku nepožívajúcu právnu ochranu. A v druhom rade dospel k záveru o tom, že hlavným dôvodom, prečo žalovaný iniciatívne poslal žalobkyni vo vzťahu k poistnej zmluve predmetnú listinu, bolo získanie podpisu poistníka a teda súčasne dosiahnutie zmeny poistných podmienok a súčasne dosiahnutie dojednania rozhodcovskej doložky uvedomujúc si, že pokiaľ podpisujúca osoba sa podpíše pod nejaký text, v zásade platí, že akceptuje všetko, čo text obsahuje, takže následné rozporovanie a najmä preukázanie opaku tohto predpokladu je zo strany podpisujúcej osoby veľmi náročné.

Na základe všetkých doteraz uvedených záverov z vykonaného dokazovania ( okolnosti súvisiace s Potvrdením ) a tiež na základe vyššie uvedeného záveru o zámere poisťovne, ku ktorému súd dospel úvahou, súd uveril tvrdeniu žalobkyne, tak ako vyplýva z jej účastníckej výpovede, že pokiaľ podpísala Potvrdenie ( teda celý jej obsah ), mala záujem iba o zníženie poistného. Možno teda uzavrieť, že na strane žalobkyne chýbala vôľa uzavrieť s poisťovňou rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, tiež meniť VPP, resp. iným spôsobom meniť podmienky dojednané v poistnej zmluve.

Na základe uvedeného absencia zhody vôle s jej prejavom ( v podobe podpisu Potvrdenia ) na strane žalobkyne v prípade dojednania rozhodcovskej doložky a v prípade pristúpenia k novým VPP znamená, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy ( doložky ) je neplatné a že k zmene pôvodných VPP nedošlo.

Preto súd posúdil nárok žalobkyne ako nárok uplatnený z predmetného poistného vzťahu, ktorého súčasťou boli pôvodné VPP bez ich zmeny.

V ďalšom sa súd zaoberal žalovaným tvrdenou redukciou. Podľa názoru súdu nedošlo k tvrdenej redukcii vo vzťahu k predmetnej poistnej zmluve. Redukcia poistenia ako právny inštitút je upravená v ust. § 804 OZ, ktorý stanovuje, že poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch poistenie nezanikne pre neplatenie poistného. Redukcia poistenia znamená výnimku zo zákonnej úpravy, podľa ktorej nezaplatením poistného do lehoty určenej zákonom poistenie spravidla zanikne a nemožno ho ani obnoviť ani zaplatením poistného po tejto lehote. Zákon pritom predpokladá, že konkrétne podmienky, v ktorých zo zákona nastane redukcia, budú podrobnejšie upravené v poistných podmienkach. Poistné podmienky vo vzťahu k zmluvnému vzťahu upravovali redukciu v čl. 9 VPP pre životné poistenie schválených pod č. 52/1024/1995 tak, že podľa svojho ods. 2 stanovili: „ Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: ...“. Podľa názoru súdu žalovaný znenie predmetného článku 9 v odseku 2 začiatku vety pred dvojbodkou interpretuje nesprávnym spôsobom, resp. spôsobom takým, ktorý je pre neho výhodnejším, a to v rozpore s podstatou inštitútu redukcie. Pokiaľ, ako už bolo uvedené, redukcia poistenia znamená výnimku zo zákonnej úpravy, podľa ktorej nezaplatením poistného do lehoty určenej zákonom poistenie spravidla zanikne, je nepochybné, že poistné podmienky v predmetnom článku mali na mysli nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie v lehote stanovenej v ust. § 801 Občianskeho zákonníka ( aj z Veľkého komentára Občianskeho zákonníka 2. oddiel autora Imrich Fekete k výkladu ust. § 804 na str. 2368 pod bodom 3. vyplýva odkaz na ust. 801 OZ, pozn. súdu ). Podľa interpretácie a výkladu čl. 9 pôvodných VPP žalovaným by totiž k redukcii dochádzalo hoci aj pri jednodňovom omeškaní s úhradou poistného, ktorá interpretácia a výklad tohto článku by z vyššie uvedeného znamenala obchádzanie zákonného ustanovenia § 804 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného teda vyplýva, že na posúdenie, či v konkrétnom prípade došlo k redukcii, je potrebné predovšetkým posúdiť 1/ či žalobkyňa bola s úhradou poistného v omeškaní ( či mesačné poistné zaplatil v lehote splatnosti ), 2/ či prípadné omeškanie splatného poistného mohlo mať za následok zánik poistenia ( samozrejme s tým, že namiesto zániku by nastúpila redukcia ).

Lehota splatnosti jednotlivých splátok poistného nebola medzi účastníkmi konania sporná; vo vzťahu k predmetnej PZ boli splátky poistného splatné k 8. dňu v mesiaci.

Lehoty, v akých by podľa zákona prichádzal do úvahy zánik poistenia sú upravené v spomínanom ust. § 801 nasledovne:

Podľa ust. § 801 v znení účinnom do 31.12.2002, poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. § 801 ods. 1 v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa ust. § 801 ods. 2 v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. § 801 ods. 3 v znení účinnom od 1.1.2003, lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

Súd predovšetkým v súvislosti s tvrdenou redukciou uvádza, že možno pochybovať o správnosti údajov uvedených v Platobnom kalendári predmetnej poistnej zmluvy, tak ako bol zaslaný zo strany žalovaného, pretože už údaj o dátume zaplatenia prvej splátky poistného nie je správny, pretože žalobkyňa v konaní preukázala, že prvú splátku poistného zaplatila žalovanému v hotovosti dňa 7.8.1998 v predpísanej výške, avšak žalovaný uvádza ako dátum úhrady až deň 10.8.1998. Z údajov v tomto doklade tiež vyplýva, že pokiaľ žalobkyňa mala byť v omeškaní s poistným v niektorých jednotlivých mesiacoch, išlo o omeškanie s platením niekoľko dní, nikdy nie v lehote dlhšej ako jeden mesiac, súčasne v prípade

prípadného omeškania s platením poistného po 1.1.2013 žalovaný nevyzýval žalobkyňu na úhradu prípadného dlžného poistného, preto počas trvania poistného vzťahu neboli naplnené predpoklady pre zánik poistenia dané zákonnou úpravou ust. § 801 v znení účinného do 31.12.2002 a ani v znení účinného od 01.01.2003, na základe čoho nemohla nastať ani tvrdená redukcia. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žiadnej z prípadných omeškaných splátok nedošlo k redukcii, na základe čoho súd obranu žalovaného v súvislosti s tvrdenou redukciou považuje za nedôvodnú a neprihliadol na ňu.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu ako aj vzhľadom na zistenie, že do dnešného dňa žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenie uplynutím dojednanej doby poistenia, t.j. pre prípad poistnej udalosti, t.j. v tomto prípade pre prípad dožitia, iba v časti, súd považuje predmetnú žalobu o zaplatenie čiastky 2.868,58 Eur za dôvodnú, na základe čoho súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 2.868,58 Eur. Súčasne vzhľadom na uplatňované príslušenstvo k priznanej čiastke, súd zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy s nasledovnými korekciami:

Odlišným spôsobom súd posúdil dátum, odkedy sa žalovaný dostal so zaplatením dlžnej čiastky do omeškania. Súd pri stanovení, kedy sa prvý krát žalovaný dostal so zaplatením dlžnej čiastky do omeškania vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa požiadala o vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia listom z 09.8.2013, ktorý žalovaný prevzal 12.8.2013 a reagoval naň listom z 23.8.2013. Preto súd k dátumu 12.8.2013 pripočítal lehotu jedného mesiaca ako lehotu, ktorú súd považuje za lehotu na vyšetrenie potrebnú na zistenie rozsahu povinnosti plniť, t.j. bez zbytočného odkladu, uplynutím ktorej bolo potrebné ešte pripočítať lehotu 15 dní stanovenú na plnenie po ukončení potrebného vyšetrenia. Na základe toho žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej čiastky až od 28.9.2013 a je popri priznanej istine zaplatiť žalobkyni tiež príslušné úroky z omeškania, v ich zákonnej výške, a to s prihliadnutím na čiastočné plnenie žalovaného. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti uplatňovaných úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú (t.j. pokiaľ ide o posúdenie prvého dátumu omeškania ). Zamietajúci výrok predstavuje tiež nepriznaný petit v súvislosti s vyjadrením zániku povinnosti žalovaného v rozsahu zrazenej a odvedenej dane s poukazom na to, že súd sa otázkou daňovej povinnosti pri plnení poistnej sumy nezaoberal vôbec, vychádzajúc pritom z dojednania výšky poistného plnenia podľa poistnej zmluvy.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého súd žalobkyni, ktorej neúspech v tomto konaní je nepatrný k jej úspechu, priznal náhradu trov konania v celej výške.

Právny zástupca žalobkyne si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote- písomným podaním doručeným súdu dňa 9.5.2016 na sumu 2806,62 Eur nasledovne: 1.) prevzatie a príprava zastúpenia z 29.11.2013 vo výške 253,93 EUR + režijný paušál 7,81EUR, 2.) návrh na vydanie platobného rozkazu zo 4.12.2013 vo výške 253,99 EUR + režijný paušál 7,81EUR, 3.) čiastočné späťvzatie návrhu z 30.12.2013 vo výške 253,99 EUR + režijný paušál 7,81 EUR, 4.) vyjadrenie k odporu z 26.2.2014 vo výške 253,93 EUR + RP 8,04 EUR 5.) doplnenie podporných argumentov zo 4.8.2014 vo výške 253,93 EUR + RP 8,04 EUR, 6.) pojednávanie z 25.11.2014 vo výške 253,93 EUR + RP 8,04 EUR, 7.) stanovisko z 2.3.2015 vo výške 253,93 EUR + RP 8,39 EUR, 8.) pojednávanie z 13.3.2015 vo výške 253,93 EUR + RP 8,39 EUR, 9.) pojednávanie z 29.1.2016 vo výške 111,20 EUR + RP 8,58 EUR (pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2.868,58 EUR v súvislosti s uznesením zo dňa 22.4.2015, ktorým bola pripustená zmena návrhu), 10.) vyjadrenie k podaniu žalovaného zo 14.4.2016 vo výške 111,20 EUR + RP 8,58 EUR, 11.) pojednávanie zo 6.5.2016 vo výške 111,20 EUR + RP 8,58 EUR, hotové výdavky podľa § 15 vyhlášky za pojednávanie dňa 25.11.2014; cestovné výdavky pri použití auta Škoda Octavia VT-685BJ na trase Vranov nad Topľou- Košice a späť: spotrebované pohonné hmoty: 2 x 58 km* 7,4l/100 km* 1,40,-eur/ 1liter...12,02 EUR, základná náhrada: 2 x 58 km *0,183 EUR za 1 km...21,23 EUR, náhrada za stratu času v roku 2014: 4 x aj začatá polhodina ... 4x 13,40 EUR, za pojednávanie dňa 13.3.2015; celkové výdavky pri použití autá Škoda Fabia II Combi VT-913 BX na trase Vranov nad Topľou - Košice a späť: spotrebované pohonné hmoty: 2x 58 km * 5,9l/100 km * 1,20 EUR/l...8,21 EUR, základná náhrada: 2 x58 km* 0,183 EUR/1km...21,23 EUR, náhrada za stratu času v roku 2015: 4 x aj začatá polhodina... 4x 13,98 EUR, za pojednávanie dňa 29.1.2016; cestovné výdavky pri použití autá Škoda Fabia II Combi VT-913BX na trase Vranov nad Topľou - Košice a späť: spotrebované pohonné hmoty: 2x 58 km * 5,9l/100 km * 1,150 EUR/1 liter...7,87 EUR, základná náhrada: 2x 58 km * 0,183 EUR/1 km...21,23

EUR, náhrada za stratu času roku 2016: 4x aj začatá polhodina ...4 x 14,30 EUR, za pojednávanie dňa 6.5.2016; cestovné výdavky pri použití autobusu hromadnej medzimestskej dopravy na trase Vranov nad Topľou- Košice: cestovné 3,80 EUR + 3,40 EUR, náhrada za stratu času v roku 2016: 6x aj začatá polhodina....6 x 11,30 EUR. Súčasťou predmetného vyúčtovania je fotokópia osvedčenia o evidencii

- technický preukaz, pokiaľ ide o motorové vozidlo Škoda Octavia VT-685BJ a Škoda Fabia II Combi VT-913BX, pokladničné doklady o nákupe pohonných hmôt, cestovné lístky SAD Humenné zo 6.5.2016.

Súd posúdil predmetné vyúčtovanie ako súladné s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, na základe čoho priznal žalobkyni sumu 2806,62 eur ako celkové trovy konania ( súčasne trovy právneho zastúpenia ).

Pretože žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátom, žalovaný je povinný trovy konania zaplatiť na účet jej právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne, že ide o trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).