Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33C-58-2023.pdf
PDF · 77.8 KB
Case nature
Subarea
33C/58/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: R. T., D.. XX.XX.XXXX, N. B. X, N., zastúpenej advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners BA, s.r.o., Hlavné námestie 5, Bratislava, proti žalovanému: ITIS s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO 50506323, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, o zaplatenie 13.983,-EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2023 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 13.983,-EUR.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným dňa 22.02.2018 uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu Č.. G. a nebytových, v ktorej sa sporové strany dohodli, že v lehote určenej v zmluve uzavrú zmluvu bližšie špecifikovanú v zmluve, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve (byt). V zmysle čl. 3.2 zmluvy bola kúpna cena stanovená dohodou vo výške 135.089,-EUR s tým, že v zmysle čl. 3.3 zmluvy (inflačná doložka) v prípade zmeny právnych predpisov upravujúcich daňové a/alebo iné finančné povinnosti mal žalovaný právo upraviť výšku kúpnej ceny v súlade s platnými právnymi predpismi ku dňu úhrady kúpnej ceny a/alebo jej časti, žalovaný bol taktiež oprávnený výšku kúpnej ceny upraviť v prípade rastu indexu cien stavebných prác a materiálov podľa údajov zverejnených na stránkach Štatistického úradu Slovenskej republiky v porovnaní s úrovňou platnou ku dňu začatia výstavby bytového domu o viac ako 5 %, pričom zvýšenie sa malo vzťahovať na nesplatenú časť kúpnej ceny, ktorá sa upraví o percentuálne navýšenie presahujúce hranicu 5 % navýšenia podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky. Sporové strany sa dohodli, že kúpna cena vychádzala z úrovne cien stavebných prác a dodávok pre rok 2018. Listom zo dňa 12.09.2022 jej žalovaný oznámil, že si uplatňuje inflačnú doložku. Hoci nesúhlasila s uplatnením inflačnej doložky, nakoľko mala za to, že táto je absolútne neplatné ustanovenie zmluvy, s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko mala naďalej záujem o byt, uzatvorila so žalovaným dodatok č. 1 k zmluve, v zmysle ktorého sa kúpna cena zvýšila o 11,5 %. V ustanovení 1.3 dodatku č. 1 k zmluve však výslovne deklarovala, že s uplatnením inflačnej doložky nesúhlasí a zvýšenú kúpnu cenu zaplatí z opatrnosti. Následne uhradila žalovanému celú kúpnu cenu vrátane inflačnej doložky. Zmluva predstavuje v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej vystupuje na strane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sa na daný právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Má za sto, že inflačná doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z viacerých dôvodov. V prvom rade poukázala na skutočnosť, že inflačná doložka oprávňovala žalovaného ako dodávateľa na podstatné
zvýšenie ceny bytu bez toho, aby ako spotrebiteľka mala právo odstúpiť od zmluvy, pričom ustanovenie § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka explicitne klasifikuje medzi neprijateľné zmluvné podmienky také ustanovenie, ktoré oprávňujú dodávateľa na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Hoci Občiansky zákonník neurčuje, aké prekročenie ceny sa považuje za podstatné, v odbornej literatúre sa možno stretnúť s názorom, že za podstatné prekročenie možno považovať prekročenie o 10-20 %. V danom prípade, bola kúpna cena jednostranne zvýšená o 11,5 % z nesplatenej časti kúpnej ceny, t. j. o 13.983,-EUR a preto je presvedčená, že sa jednalo o podstatné navýšenie ceny. Zmluva pritom oprávňovala žalovaného na takéto jednostranné podstatné zvýšenie ceny, a to bez toho, aby mala ako spotrebiteľka právo z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy. Ďalším dôvodom spôsobujúcim neplatnosť inflačnej doložky mala byť skutočnosť, že inflačná doložka oprávňovala žalovaného na zvýšenie kúpnej ceny v prípade inflácie dosahujúcej určitú výšku. Inflačná doložka však neupravovala možnosť zníženia kúpnej ceny v prípade, ak by nastala opačná situácia a nastala by deflácia. Inflačná doložka bola tak upravená výlučne v prospech žalovaného ako dodávateľa, pričom mala chrániť žalovaného ako dodávateľa, zatiaľ čo v opačnej situácii spotrebiteľ chránený nie je. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa dosahuje takú intenzitu, ktorá zakladá neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Inflačná doložka je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi, keďže oprávňuje žalovaného k zvýšeniu kúpnej ceny v prípade, ak k rastu indexu cien stavebných prác a materiálov dôjde v období od začatia výstavby bytového domu do zaplatenia kúpnej ceny. Pokiaľ inflačná doložka mala chrániť žalovaného ako dodávateľa pred situáciou, kedy by mu značne vzrástli náklady pri výstavbe a tieto náklady mali byť pokryté uplatnením inflačnej doložky, potom je potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade bola inflačná doložka zjavne zneužitá a nebola použitá v súlade s jej zamýšľaným účelom. Dňa 12.10.2021 podal žalovaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a zároveň dňa 21.03.2022 jej oznámila A.. W. G. v mene žalovaného, že "byty sú dokončené, prebieha kolaudácia". Z uvedených časových údajov jednoznačne vyplýva, že v dotknutom období, za ktoré si žalovaný uplatnili doložku, už žalovanému žiadne náklady nevznikali, nakoľko výstavba bola dokončená. Žalovaný Inflačnú doložku a jej doslovné znenie zjavne zneužil vo svoj prospech, keď si uplatnil navýšenie kúpnej ceny aj napriek tomu, že k relevantnému zvýšeniu cien stavebných prác a materiálov došlo až po dokončení výstavby. Nakoľko však inflačná doložka zakladala oprávnenie žalovaného zvýšiť kúpnu cenu, pokiaľ k rastu indexu cien stavebných prác a materiálov dôjde kedykoľvek až do zaplatenia kúpnej ceny, pričom úhrada kúpnej ceny bola viazaná na právoplatné kolaudačné rozhodnutie celej stavby a pridelenie súpisného čísla, žalovaný mohol do značnej miery sám svojím konaním ovplyvniť, kedy nastane splatnosť kúpnej ceny, a teda inflácia za aké obdobie sa bude ešte pre účely inflačnej doložky ešte počítať. Žalovaný tak pokojne mohol "posunúť" splatnosť kúpnej ceny na neskorší termín, v dôsledku čoho sa mu zvyšoval údajný nárok na zvýšenie kúpnej ceny podľa inflačnej doložky. Takéto zmluvné dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi. Účelom inštitútu inflačnej doložky je zvyšovanie cien v závislosti od inflácie, rozhodne však nie je v súlade s účelom inflačnej doložky, ak dochádza k zvyšovaniu cien v závislosti od inflácie, ktorá nastane až po období, v ktorom sú vynakladané financie na výstavbu nehnuteľnosti. Inflačná doložka predstavuje ustanovenie, ktoré do značnej miery umožňuje žalovanému ovplyvniť, či a o koľko si môže jednostranne zvýšiť kúpnu cenu, a zároveň nezohľadňuje len obdobie, kedy sa žalovanému skutočne zvyšovali náklady ale aj obdobie, kedy ho už zvýšené náklady vôbec nezasiahli. Ustanovenie, ktoré upravuje takéto "nespravodlivé" pravidlá pre možné zvýšenie kúpnej ceny, navyše v spojení s ostatnými vyššie uvedenými okolnosťami, jednoznačne nemožno považovať za platné zmluvné ustanovenie. Prístupom žalovaného bola "donútená" zaplatiť kúpnu cenu vrátane inflačnej doložky a podpísať dodatok č. 1 k zmluve a kúpnu zmluvu so zvýšenou kúpnou cenou, pokiaľ mala záujem nadobudnúť vlastnícke právo k bytu bez toho, aby sa musela domáhať na súde nahradenia prejavu vôle žalovaného na kúpnej zmluve s kúpnou cenou nenavýšenou o inflačnú doložku. Navyše hrozilo, že žalovaný by previedol vlastnícke právo k bytu na tretiu osobu a nemala by k dispozícii žiadne právne nástroje, ktoré by mu zabezpečili nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu za dojednaných podmienok. Žalovaný jej v súvislosti s uzavieraním kúpnej zmluvy uviedol, že znenie je "nemenné", a teda nemala na výber a musela toto znenie akceptovať. Z uvedeného je podľa nej zrejmé, že kúpnu zmluvu s kúpnou cenou súčasťou ktorej bola aj inflačná doložka uzavrela pod nátlakom. Pokiaľ mala záujem o byt, neostávalo jej z vyššie uvedených dôvodov nič iné, ako podpísať so žalovaným dokumenty pripravené žalovaným ako aj uhradiť kúpnu zmluvu zvýšenú o sumu v zmysle inflačnej doložky. S poukazom na uvedené je ustanovenie dodatku č. 1 k zmluve a kúpnej zmluvy upravujúce časť kúpnej ceny zvýšenú o inflačnú doložku za neplatné, v dôsledku čoho sa plnením z toho neplatného právneho úkonu žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor vo výške žalovanej sumy 13.983,-EUR.
3. Podaním doručeným súdu dňa 11.06.2024 žalobkyňa zobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Poľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
5. V tomto prípade nebol k späťvzatiu žaloby potrebný súhlas žalovaného, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania vo veci samej, preto súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 CSP. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené, pretože žalobkyňa vzal žalobu späť. Z procesného hľadiska to bola žalobkyňa, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).