Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_50C-261-2015.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/261/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: C. P., O.. XX.XX.XXXX, G. XX, V., zast. Mgr. Bratislav Kolarovič, advokát, Miletičova 5B, Bratislava, proti odporkyni: Z. R. P., M., O.. XX.XX.XXXX, G. XX, V., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov C. P., O.. XX.XX.XXXX R. Z. R. P., M. E.. R., O.. XX.XX.XXX3 uzatvorené dňa 23.02.2008 na matričnom úrade Mestská časť V. - P. V., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. číslo X r o z v á d z a.
Účastníci konania n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, osobne podaným na súd dňa 26.05.2015 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou.
Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril v roku 2008 po 3-ročnej známosti. U navrhovateľa ide o prvé manželstvo, odporkyňa má z predošlého manželstva syna. Spočiatku bolo manželstvo a súžitie harmonické. Asi pred troma rokmi sa začali manželské nezhody vyostrovať. Odporkyňa nemala nikdy trvalé zamestnanie, otec jej dieťaťa neplatil žiadne výživné. Finančnú situáciu rodiny zabezpečoval navrhovateľ sám v plnom rozsahu. O ďalšom dieťati sa s odporkyňou v tejto situácii neuvažovali, celá starostlivosť o domácnosť bola na pleciach navrhovateľa. Navrhovateľ zo strany odporkyne nepociťoval žiadnu podporu ani snahu o zlepšenie, celá jej starosť sa zúžila len na ňu. Od vlaňajšieho roku sa s odporkyňou citovo odcudzili, prestali spolu hospodáriť a aj intímne žiť. Spolužitie s odporkyňou sa stalo pre navrhovateľa neznesiteľným. V januári 2015 sa navrhovateľ odsťahoval ku kamarátovi a neskúr si pre seba prenajal malý byt. Poplatky za byt, v ktorom býva odporkyňa so synom platí naďalej navrhovateľ. Rozdiely v zmýšľaní a v predstavách o budúcnosti sa stali neprekonateľnými. Manželstvo je trvale rozvrátené a prestalo plniť všetky svoje funkcie.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že sa s navrhovateľom pozná 13 rokov, od roku 2008 sú manželia. Na Slovensko sa prisťahovala s jej synom, ktorý mal s navrhovateľom veľmi dobrý vzťah a veľmi si ho vážil. Pre syna bol príchod na Slovensko veľmi ťažký, kvôli rečovej bariére, nové prostredie aj škola boli náročné. Chceli mu uľahčiť adaptačný proces a tak odporkyňa trvale nepracovala. Bývali a aj bývajú v byte navrhovateľovej mamy, ktorá je po úraze na invalidnom vozíku. Pravidelne ju navštevovala v nemocniciach, pomáhala navrhovateľovi so starostlivosťou, chodila pre lieky. Zdravotný stav svokry sa po dvoch rokoch spoločného bývania zlepšil, žije v dome opatrovateľskej služby. Rodina odporkyňu už toľko nepotrebuje a tak sa brigádnicky zamestnala. Odporkyňa s návrhom na rozvod absolútne nesúhlasí, nakoľko je presvedčená, že ide len o dočasnú krízu. Spoločné roky boli veľmi dobré, rozumeli si, mali spoločné názory na život aj budúcnosť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom navrhovateľa, právnej zástupkyne odporkyne a oboznámením sa s obsahom spisu: návrhom na rozvod manželstva, sobášnym listom, písomným vyjadrením odporkyne.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v V. - P. V.. U navrhovateľa išlo o prvé manželstvo, odporkyňa má z predošlého manželstva syna. Posledné spoločné bydlisko manželov sa nachádzalo na adrese G. XX, V., na ktorej obaja naďalej bývajú. Tým je založená príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
Z návrhu navrhovateľa ako aj z vyjadrenia odporkyne súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo po 3- ročnej známosti zo vzájomnej lásky a porozumenia. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Postupne začali vznikať medzi navrhovateľom a odporkyňou konflikty, a to najmä z dôvodu financií, v dôsledku ktorých došlo k úplnému odcudzeniu a k rozvratu vzťahu medzi nimi. Od januára 2015 manželia spolu intímne nežijú, spoločne nehospodária a nevedú domácnosť od februára 2015. Navrhovateľ býva v inej domácnosti, prenajal si pre seba malý byt, náklady za byt, v ktorom býva odporkyňa so synom však platí naďalej. Navrhovateľ s odporkyňou spoločne nekomunikujú a každý z nich si vedie svoj život, pričom navrhovateľ už má nový vzťah.
Odporkyňa napokon na pojednávaní dňa 06.05.2016 súhlasila s rozvodom manželstva.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje spoločenské funkcie.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu, a uviedol, že si chce založiť novú rodinu a má známosť. Jeho nový vzťah preukázal výsluch svedkyne Y. K., ktorá túto skutočnosť súdu potvrdila.
Odporkyňa spočiatku s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, keď mala za to, že u navrhovateľa sa jedná o chvíľkové pobláznenie. Navrhovala aby súd vypočul k tejto veci svedkov, a to priateľku navrhovateľa Y. K. a syna odporkyne R. M..
Z výsluchu týchto svedkov však súd nezistil, že by navrhovateľ chcel zotrvať v manželstve, naopak, súd v konaní zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. O tejto skutočnosti svedčí výpoveď odporkyne, ktorá súdu uviedla, že pred cca 1 rokom dochádzalo k jej psychickému a fyzickému týraniu, z čoho možno vyvodiť záver, že manželstvo prestalo plniť svoju funkciu s poukazom na § 18
Zákona o rodine, keď nie je predpoklad obnovy manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, navzájom nekomunikujú. Už vyše roka spolu intímne nežijú ani spoločne nehospodária, vedú samostatné životy. Ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie ich vzťahu.
Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).