Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/127/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou, v právnej veci žalobkyne v 1. rade: X.. S. N., R.. XX.XX.XXXX, D. D. N. S. XX a žalobcu v 2. rade: K. A., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXX, Q. proti žalovanej: Obec Blatná na Ostrove, IČO: 00 305 308, Blatná na Ostrove, právne zast.: JUDr. Ludevítom Rabayom, advokátom, so sídlom Jána Smreka 1, Bratislava, o určenie neplatnosti Zmluvy o budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena Č.. XXXX/XX-P. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu vo výške 363,85 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa v 1. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2014 domáhala, aby súd určil neplatnosť Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. XXXX/XX-P., ktorá bola uzatvorená medzi žalovanou a spoločnosťou Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., a na základe ktorej bolo príslušným orgánom povolené umiestnenie vodnej stavby „Povodie Váhu a Dunaja, odvedenie a čistenie odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou Aglomerácia Šamorín, časť Kanalizácia: Blatná na Ostrove

- kanalizácia - zmena Č.“ do pozemkov parc. č. XX/X O. XX/X (vedených na Q. Č.. XXX, N. V. A. I., J..Ú.. D. R. V. - pozn. súdu). Svoju žalobu zdôvodnila tým, že umiestnenie tejto vodnej stavby bolo povolené i do tých častí parc. Č.. XX/X O. XX/X, ktoré sú vo vlastníctve jej neb. otca S. A., pričom tieto pozemky mu nikdy neboli vyvlastnené, ani ich nikdy nepredal. Podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade, v prípade umiestnenia cit. vodnej stavby do pozemkov N.. Č.. XX/X O. XX/X a to do ich častí vytvorených bez právneho základu z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely Č. XX, dôjde k úplnému znehodnoteniu týchto pozemkov aj bezprostredne susediacich pozemkov. K ich znehodnoteniu podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade dôjde umiestnením prečerpávajúcej stanice splaškovej kanalizácie Č. a tiež jej príslušenstva. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nemala právnu legitimitu na uzatvorenie tejto zmluvy žiadala žalobkyňa v 1. rade určiť, že cit. zmluva je od samého začiatku neplatná.

Uznesením č.k. -14 zo dňa 06.05.2014 súd vyzval žalobkyňu v 1. rade k doplneniu svojej žaloby a k doloženiu relevantných listinných dôkazov. Písomným podaním doručený súdu dňa 23.07.2014 žalobkyňa v 1. rade doplnila svoju žalobu, žiadala rozšíriť okruh žalobcov pribratím do konania jej brata, ako žalobcu v 2. rade, doložila súdu dôkaz o tom, že je právnou nástupkyňou neb. S. A., ako aj ďalšie listinné dôkazy. Uviedla, že samotnou zmluvou o budúcej zmluve nedisponuje, preto požiadala súd, aby si jej vyhotovenie zabezpečil do spisu.

Uznesením č.k. -104 zo dňa 12.11.2014 tunajší súd pripustil, aby do konania ako žalobca v 2. rade vstúpil brat žalobkyne - K. A., ktorý s týmto písomne vyslovil svoj súhlas.

Žalovaná vo vyjadrení sa k žalobe uviedla, že žalobcami tvrdené skutočnosti o neexistencii vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom na strane žalovanej nemajú oporu v skutočnom stave veci, keďže z Q. Č.. XXX, vedeného pre okres A. I., J..Ú.. D. R. V. jednoznačne vyplýva, že vlastníkom dotknutých pozemkov je práve žalovaná a to v podiele 1/1. Ďalej uviedla, že keďže sa jedná o určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. je základnou podmienkou jej úspešnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu ako aj naliehavý právny záujem na takomto určení. Keďže žalobcovia nie sú vlastníkmi predmetných pozemkov, namietla žalovaná nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie, z čoho podľa vyjadrenia žalovanej rezultuje aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. K vyjadreniu pripojila žalovaná výpis z Q. Č.. XXX preukazujúci vlastnícke právo žalovanej k pozemkom parc. Č.. XX/X O. XX/X.

Na výzvu súdu žalobkyňa v 1. rade doložila Osvedčenie o dedičstve sp.zn. NM8D/11641999-87, ktoré bolo vydané notárom Michalom Dzamkom, so sídlom v Novom Meste nad Váhom, a ktorým bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi - otcovi žalobcov a tiež Osvedčenie o dedičstve sp.zn. vydané notárkou JUDr. Annou Pčolovou, so sídlom v Trenčíne, ktorým bolo rozhodnuté o novoobjavenom dedičstve po otcovi žalobcov. Súčasne žalobkyňa v 1. rade uviedla, že na tunajšom súde podala žalobu o vydanie nehnuteľností proti Obci Blatná na Ostrove, konanie je vedené pod sp.zn. . Tiež oznámila, že na Okresnom súde Trenčín sa vedie ďalšie dedičské konanie o novoobjavenom majetku po otcovi žalobcov pod sp.zn. .

Na výzvu súdu žalovaná dňa 21.04.2016 zaslala fotokópiu Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, s tým, že originál predloží na pojednávaní.

Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.05.2016, na ktoré boli účastníci konania i zástupca žalovanej riadne a včas predvolaní. Žalobcovia v 1. a v 2. rade, žalovaná i jej právny zástupca sa pojednávania osobne zúčastnili.

Pred začatím pojednávania dňa 06.05.2016 žalobkyňa v 1. rade predložila súdu svoje písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej (ktoré sa nachádza na č.l. 109 spisu), žiadala ho oboznámiť na pojednávaní, keďže obsahuje aj návrh na doplnenie dokazovania. K tomuto písomnému vyjadreniu sa pripojil i žalovaný v 2. rade.

Na pojednávaní súd vypočul žalobkyňu v 1. rade, ktorá v rámci výsluchu ako účastníčka konania uviedla, že trvá na podanej žalobe v znení jej doplnenia a vyjadrenia, ktoré súd na pojednávaní oboznámil. Na výzvu súdu, či má nejaké procesné návrhy, prípadne návrhy na doplnenie dokazovania žalobkyňa v 1. rade uviedla, že žiada doplniť dokazovanie zadovážením a oboznámením projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia k telesu miestnej komunikácie, ktorý návrh súd zamietol, nakoľko ho považoval za nadbytočný. Súčasne žiadala prerušiť súdne konanie do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XX/X O. XX/X, ktorý návrh súd taktiež zamietol. Dôvody tohto postupu súd vysvetlil v odôvodnení uznesenia, ktorým tento procesný návrh zamietol. Žalovaný v 2. rade, ktorý bol na pojednávaní takisto vypočutý ako účastník konania, sa pripojil k prednesu žalobkyne v 1. rade, k jej návrhu na doplnenie dokazovania i k jej procesnému návrhu. Iné procesné návrhy zo strany žalobcov ani po výzve súdu prednesené neboli. Žalovaná, zastúpená štatutárnou zástupkyňou

- starostkou obce, žiadala žalobu zamietnuť odkazujúc na svoje písomné vyjadrenie. Na pojednávaní predložila súdu k nahliadnutiu originál predmetnej zmluvy.

Súd sa oboznámil s návrhom, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä so zmluvou o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, s Q. Č.. XXX, ako aj s ďalším podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalovaná dňa 20.05.2011 uzatvorila so spoločnosťou Západoslovenská vodárenská spoločnosť Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena Č.. XXXX/XX-P.. Na základe tejto zmluvy bolo príslušným orgánom povolené umiestnenie vodnej stavby „Povodie Váhu a Dunaja, odvedenie a čistenie

odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou Aglomerácia Šamorín, časť Kanalizácia: Blatná na Ostrove

- kanalizácia - zmena Č.“ do pozemkov parc. Č.. XX/X O. XX/X vedených na Q. Č.. XXX, pre V. A. I., J..Ú.. D. R. V., čím podľa tvrdení žalobcov dôjde k znehodnoteniu ich pozemkov ako aj susediacich pozemkov. Z tvrdení a listín predložených žalobcami vyplýva, že ich právny predchodca (ich otec) bol v minulosti vlastníkom viacerých pozemkov v k.ú. Blatná na Ostrove, čo preukazuje Výmer o vlastníctve pôdy z 23.03.1948, a okrem iných aj časti súčasných parciel číslo XX/X O. XX/X C. J..Ú.. D. R. V., tak ako je to zakreslené v Situačnom nákrese k stavu prídelu ich otca S. A.J. Č.. XXXXX/XX-X. zo dňa 09.03.1948. Podľa tvrdenia žalobcov sa ich otec týchto pozemkov nikdy nevzdal, ani ich nikdy nescudzil, riadne za ne zaplatil daň, z tohto dôvodu iniciovali aj viaceré súdne konania i konanie o novoobjavenom dedičstve po ňom. Z aktuálneho Q. Č.. XXX N. J..Ú.. D.Q. R. V. vyplýva, že vlastníkom N..Č.. XX/X O. XX/X je žalovaná v pomere 1/1. Vzhľadom k tomu, že podľa tvrdenia žalobcov žalovaná nemá právnu legitimitu na uzatvorenie tejto zmluvy, žiadali žalobcovia určiť, že cit. zmluva je od samého začiatku neplatná.

Podľa ust. § 90 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. § 91 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa Rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. (analogicky) v občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach účastníci zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci.

Predmetom tohto súdneho konania je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy). Jedná sa o klasickú určovaciu žalobu, ktorá je upravená v citovanom ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p.. O určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že 1/ účastníci majú vecnú legitimáciu a 2/ na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má v zásade ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu (práva), ak sa požadovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej sféry. Nedostatok vecnej legitimácie ako aj nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie určovacej žaloby.

V sporovom konaní je účastníkom konania ten kto podal žalobu/návrh na začatie konania na súde, t.j. žalobca/navrhovateľ a ten, koho žalobca/navrhovateľ označil v žalobe za žalovaného/odporcu. Pokiaľ žalobca nesprávne určí okruh účastníkov na strane žalovaného, súd nemá v zmysle ust. § 5 O.s.p. povinnosť žalobcu o tomto nedostatku poučiť, pretože nejde o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale by išlo o poučenie hmotnoprávne - poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného práva mal žalovať, čo nepochybne presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa ust. § 5 O.s.p., a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Je pritom bezvýznamné, že podľa hmotného práva by právo malo byť uplatnené proti niekomu inému než proti označenému žalovanému - v tomto prípade ide totiž už o otázku tzv. vecnej legitimácie (aktívnej ak sa týka žalobcu a pasívnej ak sa týka žalovaného), ktorá je predmetom dokazovania a ktorej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby (viď ZSP 39/1999, R 37/2003, PR 5/1993, R 38/1994 a pod.).

V právnej teórii i súdnej praxi sa vo všeobecnosti rozlišuje spoločenstvo účastníkov dobrovoľné či spoločenstvo nútené, alebo spoločenstvo samostatné či spoločenstvo nerozlučné; účastníctvo pre konkrétnu vec potom vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné (vecné), ale aj procesné právo a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú mať vo veci kladné meritórne rozhodnutie. V spore o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi súdneho konania všetci účastníci právneho úkonu, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva a teda majú vecnú (v tomto prípade) pasívnu legitimáciu. O nerozlučné spoločenstvo v konaní ide vtedy, kde účinok rozsudku by sa vzťahoval na všetkých spoločníkov, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy - znamená to, že je potrebné vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok, pretože účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých spoločníkov buď podľa povahy veci, alebo podľa zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu, inak by súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp.zn. ).

Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu neúplného určenia okruhu pasívne legitimovaných účastníkov konania zo strany žalobcov. Žalobcovia totiž za žalovaného výlučne označili Obec Blatná na Ostrove a aj napriek zisťovaniu súdu v tom smere, či žalobcovia nemajú ďalšie procesné návrhy. Keďže iných procesných návrhov nebolo a tiež vzhľadom na rozsah poučovanej povinnosti súdu (§ 5 O.s.p.), nebolo možné žalobe vyhovieť a súd musel pristúpiť k jej zamietnutiu z dôvodu nedostatočne a neúplne určeného okruhu účastníkov konania. Žalobcovia totiž vynechali zo svojej žaloby ako účastníkov konania ostatných účastníkov zmluvy, ktorých by sa malo prípadné rozhodnutie súdu dotýkať, čo je s poukazom na vyššie citovanú judikatúru a právnu teóriu dôvodom na zamietnutie žaloby; tu treba opätovne pripomenúť, že nesprávne určenie okruhu účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej moci a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa ani poučiť, nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu skutočnosť a poučenie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Ak teda má mať rozsudok súdu (ktorým by súd aj žalobe vyhovel) účinky voči všetkým účastníkom zmluvy, musia byť účastníkmi súdneho konania o neplatnosť tejto zmluvy všetci jej účastníci, lebo len všetci sú nositeľmi vecnej legitimácie; nie je prípustné, aby na základe žaloby, a po súdnom konaní iba s niektorými účastníkmi zmluvy, boli rozhodnutím (ktoré svojou nezavinenou neúčasťou v súdnom konaní nemohli ovplyvniť) viazaní aj iní účastníci zmluvy, pričom súd bez návrhu (z vlastnej iniciatívy) nie je oprávnený určovať okruh účastníkov sporu.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, pričom sa nezaoberal (s poukazom na zhora uvedené sa ani zaoberať nemohol) platnosťou či neplatnosťou napadnutej zmluvy, neskúmal napokon ani naliehavý právny záujem. Za daného stavu súd takúto žalobu nepreskúmaval po vecnej stránke, nezaoberal sa meritom veci a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam predneseným účastníkmi konania v ich podaniach. Súd na pojednávaní nepripustil návrh žalobkyne v 1. rade (ku ktorému sa pripojil i žalobca v 2. rade) na doplnenie dokazovania zadovážením a oboznámením projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia k telesu miestnej komunikácie a tento zamietol ako nadbytočný, keďže pri neexistencii procesných návrhov smerujúcich s rozšíreniu okruhu pasívne vecne legitimovaných subjektov by bol akýkoľvek návrh na doplnenie dokazovania nadbytočný, konanie by sa nehospodárne predĺžilo a za nezmenenej procesnej situácie pokiaľ as týka okruhu účastníkov konania by bola žaloba beztak odsúdená na neúspech.

Vzhľadom k tomu, že podľa konštantnej judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, tunajší súd sa s ďalšou argumentáciou žalobcov, ktorá je vzhľadom na argumentáciu súdu irelevantná, nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bola žalovaná plne úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí boli v konaní neúspešní

a to titulom trov právneho zastúpenia žalovanej. Žalovaná si právo na náhradu trov konania uplatnila a trovy konania písomne vyčíslila do 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Žalovaná si náhradu trov konania vyčíslila nasledovne:

- 3 úkony právnej služby (základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. je 1/13 výpočtového základu, t.j. pre rok 2015 je to suma 64,53 eura za 1 úkon a pre rok 2016 je to suma 66,- eur za 1 úkon) a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.04.2015 - 64,53 eura, 2/ písomné podanie na súd vo veci samej dňa 20.04.2015 - 64,53 eura a 3/účasť na pojednávaní dňa 06.05.2016 - 66,- eur; tarifná odmena spolu: 195,06 eura,

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) k dvom úkonom zrealizovaným v roku 2015 = 2 x 8,39 eura a k jednému úkonu zrealizovanému v roku 2016 = 1 x 8,58 eura; režijný paušál spolu: 25,36 eura,

- náhrada cestovného (§ 15 písm. a/ cit. vyhl.): dňa 06.05.2016 cesta osobným automobilom z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť = 25,59 eura (základná náhrada: 0,183 eura, spotreba: 6,6 litrov na 100 km, počet ubehnutých kilometrov: 100, cena za 1 liter paliva: 1,104 eura). Právny zástupca žalovanej k vyúčtovaniu preložil fotokópiu technického preukazu použitého motorového vozidla preukazujúceho priemernú spotrebu i typ paliva. Nepredložil síce doklad o čerpaní PHM v rozhodnom období, preto súd zisťoval priemernú cenu benzínu natural 95 v SR zistenú Štatistickým úradom SR v deň pojednávania, avšak keďže táto bola vyššia ako právnym zástupcom žalovanej uplatnená, súd vychádzal z ceny uplatnenej právnym zástupcom žalovanej;

- náhrada za stratu času (čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť - § 17 cit. vyhl.): 4 začaté polhodiny po 14,30 eura = 57,20 eura,

- DPH: 60,64 eura (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.) - právny zástupca žalovanej s vyčíslením trov konania predložil súdu i osvedčenie o registrácii pre dňa z pridanej hodnoty; trovy konania žalovanej celkom: 363,85 eura. Keďže žalovaná si náhradu trov konania uplatnila, vyčíslila ich včas a v správnej výške, súd výrokom II. tohto rozsudku zaviazal žalobcov v 1. a v 2.rade zaplatiť žalovanej náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).