Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Cb/102/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: Who is Who Verlag für Personenenzyklopädien AG, zapísaný v obchodnom registri kantónu Zug, Švajčiarsko pod č. CH-170.3.004.856-5, so sídlom Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH - 6304 Zug, Švajčiarsko, zast. spoločnosťou Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., IČO 36 799 688, so sídlom Makovického 15, Žilina, proti žalovanému: Neo Pharma, s.r.o., IČO 36 687 499, so sídlom E. Belluša 6936/12, Piešťany, zast. Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou, AK so sídlom Záhradná 2B, Piešťany, o zaplatenie 484,80 eura s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 31.08.2011 (došlou súdu dňa 27.09.2011) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 484,80 eura s 18,0%-ným ročným úrokom z omeškania od 13.03.2009 až do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sa dohodli na dodaní encyklopédie a poskytnutí služieb žalovanému, za podmienok uvedených v objednávke. Na uvedenom základe žalobca vystavil žalovanému faktúru č. S.-XXXX za objednanú encyklopédiu a služby v sume 484,80 eura, ktorú žalovaný napriek dohode so žalobcom neuhradil, a to ani po štyroch upomienkach. Nárok na zaplatenie 18,0%- ného úroku z omeškania oprel o ustanovenie bodu 5 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP"). K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.07.2014, došlým súdu v origináli poštou dňa 04.8.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, založenými v spise, vyjadreniami účastníkov (resp. ich právnych zástupcov), výsluchom svedka, a zistil tento skutkový a právny stav: Z Objednávky kníh č. XXXXXXX zo dňa 05.02.2009 (ďalej aj "objednávka") súd zistil, že žalovaný (t. j. spoločnosť Neo Pharma, s.r.o.), konajúci vtedajším konateľom U.. L. T., si objednal u žalobcu 1 ks publikácie Who is Who v Slovenskej republike, 6. vydanie, za cenu 484,80 eura, za podmienky platby vopred a predchádzajúceho poskytnutia interview, pri súčasnom poskytnutí životopisných údajov za účelom ich zverejnenia. Podľa objednávky si žalovaný objednal uverejnenie portrétnej fotografie (?); táto

časť dohody sa v cene prejavila sumou 145,39 eura, keď bez uverejnenia portrétnej fotografie by bola cena 339,41 eura.

Z 12. bodu VOP (nachádzajúcich sa na rubovej strane objednávky) súd zistil, že právny vzťah účastníkov sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky (voľba práva).

Z faktúry č. S. XXXX-XXXX zo dňa 26.02.2009 na sumu 484,80 eura, splatnú do 12.03. 2009 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému cenu publikácie, v zložení a/ zverejnenie fota: 145,39 eura a b/ kniha

- plátená väzba: 339,41 eura.

Z publikácie Who is Who v Slovenskej republike, 6. vydanie, súd zistil, že na str. 113 pod mernom L. T., U.., sú uvedené veľmi stručné údaje o menovanom; na mieste inak vyhradenom na zverejnenie fotografie sú iba iniciály FC (ozdobným písmom).

Z Výzvy na zaplatenie pohľadávky, datovanej dňom 16.03.2011 súd zistil, že žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 484,80 eura, ako aj úroku z omeškania (ku dňu 16.03.2011 v sume 175,25 eura); podľa pripojenej doručenky túto výzvu prevzal žalovaný dňa 21.03.2011.

Z vyjadrenia žalovaného (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) zo dňa 30.07. 2014 súd zistil, že žalovaný si nie je vedomý uzatvorenia objednávky. K veci sa nevedel vyjadriť, nakoľko U.. L. T. už nie je konateľom žalovaného a so súčasnou konateľkou nekomunikuje, doklady v spoločnosti Neo Pharma, s.r.o. o tom v účtovnej evidencii založené nie sú. Tvrdil, že žalobca žalovanému žiadnu publikáciu nedodal. Uviedol, že z objednávky nie je zrejmé, akú fotografiu mal žalobca pre žalovaného uverejniť a ani či žalovaný žalobcovi nejakú fotografiu na zverejnenie dodal; uvedené by malo vplyv na cenu. Poprel, že by v účtovnej evidencii žalovaného bola vedená faktúra č. S.-XXXX. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

Žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu (ktorým celkom zjavne mal na mysli zhora uvedené vyjadrenie žalovaného) uviedol, že v zmysle uzatvorenej zmluvy mal žalovaný za predmetnú publikáciu zaplatiť žalobcovi vopred, pred dodaním publikácie. Uviedol, že predmetnú faktúru zasielal žalovanému opakovane, celkom 3-krát. Tvrdil, že po zaplatení dohodnutej ceny je žalobca pripravený publikáciu žalovanému dodať.

Z výsluchu svedka U.. L. T. súd zistil, že bol konateľom žalovaného do r. 2011. Potvrdil, že v r. 2009 pri návšteve zástupcu žalobcu u žalovaného na návrh zástupcu na zverejnenie portrétu konateľky žalovaného p. W. (svedkovej spoločníčky v spoločnosti Neo Pharma, s.r.o. a vtedajšej manželky) podpísal predmetnú objednávku, o ktorej ho zástupca žalobcu ho neupovedomil, že je záväzná, pričom uviedol, že sa to (rozumej objednávka) ešte spresní. Jeho spoločníčka (a terajšia konateľka) p. W. si to rozmyslela, nakoľko v uvedenom nevidela pre ňu žiadny prínos, a ďalej vo veci nekonali; tvrdil tiež, že žiadne osobné údaje zástupcovi žalobcu neposkytol, zrejme si to získal z nejakých tretích zdrojov, keď zástupca žalobcu žalovaného viac nekontaktoval. Nevedel sa vyjadriť, či urobil žalovaný kroky k zrušeniu záväzkového vzťahu (objednávky). Predmetnú objednávku považovali (t.j. on a p. W.) len za nejakú predbežnú objednávku. Nakoľko k ďalšiemu konaniu už nedošlo, domnievali sa, že v uvedenej veci sa ďalej konať/pokračovať nebude a že údaje nebudú zverejnené. Dodal, že díler žalobcu (tým myslel zástupcu žalobcu, ktorého však nevedel identifikovať) im povedal, že je to len rámcová objednávka a že to ešte príde spresniť a urobiť fotografiu, avšak už neprišiel, žiadne kontakty s ním nemali. Boli v tom, že ani žalobca už nemá o spoluprácu záujem a vec je ukončená. Nezaslaním fotografie dal žalobcovi najavo, že o spoluprácu záujem nemajú.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným ako dva podnikateľské subjekty predmetnou objednávkou založili obchodný záväzkový vzťah; podľa VOP si zvolili, že ich právny vzťah sa bude spravovať právom Slovenskej republiky (voľba práva podľa ust. § 9 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).

Podľa ust. § 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom od 15.01. 2009 do 09.07.2009 (ďalej len "OBZ"), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa

spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa predmetnej objednávky ak aj podľa podanej žaloby sa malo jednať o kúpnu zmluvu.

Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. [§ 409 ods. 1 OBZ]

Zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru. [§ 409 ods. 1 OBZ]

Tu je potrebné uviesť, že v súdenej veci sa nejedná o kúpnu zmluvu, nakoľko plnenie žalobcu malo smerovať k spropagovaniu žalovaného v encyklopédii, vydanej žalobcom a na splnenie tohto záväzku mal žalovaný dodať žalobcovi údaje (+ fotografiu), bez dodania ktorých plnenie žalobcu by bolo nemožným a ktorých dodanie bolo podstatným pre možnosť žalobcu splniť záväzok voči žalovanému.

Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. [§ 536 ods. 1 a 2 veta prvá OBZ]

Záväzok žalobcu mal spočívať v zverejnení údajov žalovaného v encyklopédii/pu-blikácii vydanej žalobcom.

Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. [§ 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"] Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, [...] alebo z iných skutočností uvedených v zákone. [§ 489 OZ]

Z predmetnej objednávky nie je možné ustáliť, kto konkrétny mal byť v predmetnej encyklopédii propagovaný (koho údaje a fotografia mali byť v encyklopédii uverejnené). U žalovaného ako právnickej osoby len ťažko možno hovoriť o životopisných údajoch (právnická osoba nemá životopis, môže mať len svoju históriu); čo sa týka fotografie, podľa predmetnej objednávky mala byť dodaná žalovaným, avšak vôbec nie je zrejmé, aký obraz mala predmetná fotografia zachytiť (tu by si súd vedel predstaviť aj zobrazenie žalovaného s jeho obchodným menom alebo logo žalovaného). Predmetná objednávka sa teda javí ako neurčitá svojim obsahom. Pokiaľ žalobca v ním vydanej encyklopédii uviedol údaje o konateľovi žalovaného, nie je možné zistiť, na akom základe tak urobil. Navyše, za takéto zverejnenie údajov si žalobca vyúčtoval cenu ako za zverejnenie údajov spolu s fotografiou.

Súd len pripomína, že tak kúpnu zmluvu (o ktorú sa však v súdenej veci nejedná) ako aj zmluvu o dielo je možné uzatvoriť aj ústnou formou.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. [§ 34 OZ]

Predmetná objednávka v zmysle ust. § 34 nepochybne právnym úkonom je; bolo potrebné posúdiť, či bola aj právnym úkonom platným alebo neplatným.

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. [§ 35 ods. 1 a 2 ]

Ako je už zhora uvedené, z predmetnej objednávky nie je možné žiadnym spôsobom bezpečne ustáliť, čo malo byť predmetom plnenia/záväzku žalobcu; v tomto smere je objednávka neurčitá.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. [§ 37 ods. 1 OZ]

Z cit. zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že neurčitosť právneho úkonu má za následok jeho neplatnosť, a to (podľa ust. § 40a neplatnosť absolútnu, pre ktorú je charakteristické, že pôsobí od začiatku (ex tunc), nastáva priamo zo zákona (ex lege), prihliada sa na ňu aj bez námietky z úradnej povinnosti (ex offo) a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, nakoľko nemožno napraviť/naprávať neexistujúci úkon.

Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. [§ 42 OZ]

Nakoľko objednávku z 05.02.2009 súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nemohli z neho vzniknúť ani žiadne práva a povinnosti zmluvných (sporových) strán, ibaže by pre neplatnosť právneho úkonu vznikla škoda (§ 42 ; preto súdu neostalo iné, ako žalobu zamietnuť (výrok I. tohto rozsudku).

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. [§ 142 ods. 1 OSP]

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. [§ 151 ods. 1 veta prvá, ods. 3 veta prvá OSP]

Žalovaný mal vo veci plný úspech, patrí mu tak náhrada trov konania. Za použitia zhora cit. zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu. [§ 204 ods. 1 veta prvá, § 10 ods. 1 OSP]

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach [§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované] uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP [rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy], 2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené [§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP (súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP), d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa], 6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. [§ 205 ods. 3 OSP]