Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/102/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobkyne: G. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XX, XXX XX W., proti žalovaným: 1/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXX/X, XXX XX X. S., 2/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXX, XXX XX D., 3/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX D. XXX, 4/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX D. XXX, 5/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX D. XX, 6/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX D. XXX, 7/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXX/XX, XXX XX X. S., 8/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX X. S., žalovaní 1/, 2/, 7/, 8/ zastúpení advokátom doc. JUDr. Tomášom Strémym, PhD. so sídlom AK Záhradnícka 71, 821 08 Bratislava, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou v tretej dedičskej skupine po poručiteľovi: T.n O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. nám. 8, XXX XX W., zomr. XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o určenie, že žalobkyňa je dedičkou v tretej dedičskej skupine po poručiteľovi: T. O., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 7/, 8/ na účet právneho zástupcu žalovaných náhradu trov konania v sume 1.101,54 € trovy právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2015 domáhala určenia, že je dedičkou v tretej dedičskej skupine po poručiteľovi, ktorý bol jej druhom. Poručiteľ zomrel slobodný a bezdetný a zomreli aj jeho rodičia. Žalovaní v 1. až 8. rade ako súrodenci poručiteľa boli prizvaní do dedičského konania vedeného Okresným súdom v Bratislave V pod č.k. , ako dedičia v tretej zákonnej dedičskej skupine. Žalobkyňa si uplatnila v konaní o dedičstve svoje právo s poukazom na tú skutočnosť, že v čase poručiteľovej smrti s ním ako jeho družka žila vyše dvoch rokov v spoločnej domácnosti a starala sa o spoločnú domácnosť. Žalovaní 1/ až 8/ túto skutočnosť popreli. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že s poručiteľom sa zoznámili začiatkom roku 2010 a nadviazali citový a intímny vzťah. Žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka od júla 2012 do smrti poručiteľa nepretržite a z tohto dôvodu sa starala o ich spoločnú domácnosť. Žalobkyňa spolu s poručiteľom od júla 2012 do smrti poručiteľa spolu bývali striedavo v byte poručiteľa a v byte žalobkyne vo Q., po túto dobu spolu hospodárili uhrádzali náklady na svoje potreby, žalobkyňa varila, prala, upratovala, žehlila, nakupovala a pod. Striedavý pobyt vysvetľuje podľa žalobkyne konštantnú spotrebu studenej a teplej vody v byte poručiteľa. Žalobkyňa a poručiteľ uhrádzali výdavky spojené s chodom ich domácností spoločne. Žalobkyňa okrem invalidného dôchodku vo výške 165,50 € mesačne iný príjem nemá a boli dohodnutí tak, že z jej príjmu sa hradila strava, výdavky na lieky, čistiace prostriedky a účet za poručiteľov mobilný telefón. Žalobkyňa vyrovnávala finančné pričinenie svojou osobnou starostlivosťou o poručiteľa a domácnosť a to bezodplatne. Varila, nakoľko poručiteľ nevedel variť.

Poručiteľ bol ťažko chorý, trpel viacerými diagnózami. Žalobkyňa sa o poručiteľa v jeho chorobe denne aj v noci s láskou starala a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa je chorá, trpí viacerými diagnózami a je na invalidnom dôchodku. Žalobkyňa pravidelne odprevádzala poručiteľa k lekárom na vyšetrenia a do nemocnice na hospitalizáciu, kde s ním bola počas prijímacích vyšetrení až kým sa nedostal na lôžko. Počas jeho hospitalizácie ho každodenne navštevovala a nosila mu potrebné veci podľa jeho požiadaviek, informovala sa u ošetrujúcich lekárov na zdravotný stav poručiteľa. Svoje tvrdenia žalobkyňa preukazovala Čestnými vyhláseniami p. Y. X., S. O., S. M., výsluchmi svedkov p. T. L., N. O., Lekárskou prepúšťacou správou z hospitalizácie poručiteľa od 23.07.2012 do 30.07.2012 na Urologickom oddelení Nemocnice L. T. v W., od 07.01.2014 do 16.01.2014 na Internom oddelení Vojenskej nemocnice X. P. v W., v ktorých je uvedená ako najbližšia a kontaktná osoba pacienta, hospitalizácia poručiteľa v Onkologickom ústave Sv. Y. v W. v dňoch 24.03.2014-27.03.2014, 24.04.2014-28.04.2014, 19.05.2014-22.05.2014, 16.06.2014-18.06.2014. Fakt, že žalobkyňa je vo všetkých zdravotných dokumentáciách poručiteľa v rokoch 2012 až 2014 uvedená ako najbližšia a kontaktná osoba poručiteľa podľa žalobkyne malo prispieť k preukázaniu skutočnosti, že žalobkyňa bola družkou poručiteľa a po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa až do jeho smrti s ním zdieľala nielen jeho starosti a radosti, ale i spoločnú domácnosť, o ktorú sa starala. Žalovaní 1/ až 8/ žijú v X. S., resp. v D.. F. žil v W. sám až do doby než začal žiť v jednej domácnosti so žalobkyňou. Poručiteľ so svojou rodinou, žalovanými 2/ až 8/ dlhé roky pred smrťou až do jeho smrti neudržiaval žiaden kontakt. So žalovanou 1/ sa poručiteľ za obdobie od 2010 až do svojej smrti stretol jeden krát. Jeden krát za uvedené obdobie ho navštívili dcéry žalovanej 1/. Išlo medzi nimi o minimálny kontakt. Žalobkyňa mala v byte svoje osobné veci, ktoré jej boli odovzdané 29.01.2015 po skončení pojednávania v dedičskom konaní Q. Q.. Žalobkyňa dňa 25.06.2014 zavolala žalovanej 1/, aby jej pomohla so starostlivosťou o poručiteľa vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré mala. Dňa 26.06.2014 jej mal telefonovať poručiteľ, ktorý do telefónu plakal a tvrdil žalobkyni, že ho chcú zobrať do starobinca, nevedel jej však povedať kedy a kam ho vezmú. Poručiteľ bol nešťastný zo skutočnosti, že namiesto toho, aby jeho rodina pomohla jeho družke v starostlivosti o neho osobnou starostlivosťou, vybavili mu dcéry žalovanej 1/ umiestnenie v starobinci. Po tomto telefonáte poručiteľa, žalobkyňa išla spoločne so svojim synom za poručiteľom do jeho bytu v Petržalke, avšak poručiteľ tam už nebol. Žalobkyňa nemala dôvod si odniesť svoje osobné veci z poručiteľovho bytu, pretože dúfala, že sa poručiteľ o pár dní vráti do ich spoločnej domácnosti a netušila, že o pár dní zomrie. Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX v zariadení T., n.o. v F.. V čase, kedy sa dozvedela o smrti poručiteľa, bola u svojho syna v A. a do poručiteľovho pohrebu, ktorý sa konal dňa 03.07.2014 sa nestihla vrátiť, pretože ju nemal kto odviezť späť na Slovensko.

Žalovaní 3/, 4/, 5/, 6/ vo svojom vyjadrení k návrhu doručeným súdu dňa 25.05.2015 (č.l. 50-52) žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť. Skutočnosti uvedené v žalobe sú rozporuplné a (zrejme úmyselne) zavádzajúce, hoci čiastočne pravdivé. Žalovaní nepopreli, že žalobkyňa bola kamarátkou poručiteľa, a preto bola uvádzaná ako kontaktná osoba, ale v žiadnom prípade nebola poručiteľova družka. Ako zavádzajúcu a rozporuplnú skutočnosť uviedli tvrdenie žalobkyne na 7. strane návrhu, že žalobkyňa a poručiteľ počas ich spolužitia, t.j. „od júla roku 2012 do smrti poručiteľa 01.07.2014 bývali striedavo v byte poručiteľa a v byte žalobkyne“, avšak pri dedičskom konaní do Zápisnice napísanej dňa 29.01.2015 žalobkyňa uviedla, že dňa 25.06.2014 požiadala sestru poručiteľa p. Navrátilovú, aby sa aj oni, ako rodina, postarali o poručiteľa, lebo ona to už nezvláda. „Do uvedenej doby som v poručiteľovom byte bývala denne. Oni, to je pani Q. a pani Q. prišli do Bratislavy a ja som odišla bývať do svojho bytu vo Q.“. Ďalšou relevantnou skutočnosťou podľa žalovaných je, že od poručiteľovho bytu nemala kľúče. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že si od žalovanej 1/ pýtala svoje veci po smrti poručiteľa, ktoré mala v jeho byte a rovnako ani poručiteľ nemal kľúče od bytu žalobkyne (nikdy ich nepýtala, keď sa domáhala svojich osobných vecí). Z toho vyplýva, že nežili v spoločnej domácnosti. Podľa žalovaných, žalobkyni ide iba o majetkový prospech.

Žalovaní 1/, 2/, 7/, 8/, prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadrením doručeným súdu dňa 29.05.2015 (č.l. 54-58) žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že tvrdenie žalobkyne, že žila s poručiteľom viac ako dva roky v spoločnej domácnosti a že sa osobne starala o chod tejto spoločnej domácnosti popreli. Skutočnosti a dôkazy tvrdené v žalobe sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach. Žalobkyňa v žiadosti o pokračovanie dedičského konania argumentovala tým, že žila v jednej domácnosti s poručiteľom 4 roky, v žalobe uviedla, že sa spoznali v roku 2010, kedy nadviazali citový a intímny vzťah a od júla 2012 žili v spoločnej domácnosti. Poukázali na dikciu zákona a definíciu spoločnej domácnosti, kedy spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by

bola členom rodiny, spolužitie musí existovať v čase smrti poručiteľa a spoločná domácnosť musela v tej dobe existovať nepretržite (bez prerušenia). Okrem existencie spoločnej domácnosti v trvaní jedného roka musí byť splnená ďalšia podmienka a to starostlivosť o spoločnú domácnosť poručiteľa alebo odkázanosť na výživu poručiteľa. Žalovaní nepopierajú existenciu väzieb medzi poručiteľom a žalobkyňou, ale tento vzťah so žalobkyňou poručiteľ prezentoval ako osobu známu, ktorá mu pomáhala s chodom domácnosti. Poručiteľ žil sám, odkázaný na seba, počas života mal viacero známostí, nikdy však so žiadnou z nich nevytváral trvalé spoločenstvo. Poručiteľ si zabezpečoval všetky svoje potreby, uhrádzal platby spojené s užívaním bytu. Sám si uhrádzal platby za pohonné hmoty z vlastných prostriedkov, platby za telekomunikačné služby prostredníctvom poštového poukazu. Žalobkyňa nikdy nemala zriadenú žiadnu formu pobytu v byte poručiteľa (trvalý alebo prechodný pobyt), u správcu nebola nikdy hlásená viac ako 1 osoba. Platby za vodu a energie sa za posledné roky vôbec nezmenili, čo len poukazuje na skutočnosť, že ak žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti v byte poručiteľa bola by spotreba vody a energií priamo úmerne vyššia. Žalobkyňa nemala kľúče od bytu poručiteľa, čo žalovaným potvrdil samotný poručiteľ ešte 26.06.2014, kedy svoje kľúče sestre/žalovanej 1 odovzdal, aby sa v prípade jeho úmrtia postarala o byt. Žalobkyňa žila vo svojom byte vo Q. a poručiteľ sa nikdy nezmienil o tom, že by pravidelne trávil čas od piatka do nedele v byte žalobkyne. Poručiteľ sa počas svojho života pred žalovanou 1/ a jej dcérami viac krát vyjadril o tom, že za občasnú výpomoc v domácnosti žalobkyni platí. Poručiteľ uviedol žalobkyňu počas hospitalizácie ako kontaktnú osobu, pretože rovnako ako poručiteľ žila v Bratislave a mohla tak byť flexibilne k dispozícii ak by poručiteľ akútne potreboval priniesť do nemocnice veci potrebné počas hospitalizácie. Byť kontaktnou osobou neznamená zdieľanie spoločnej domácnosti. Na druhej strane zo žalovanými predložených lekárskych správ a priebežných správ z hospitalizácie z obdobia od 24.03.2014 až 22.05.2014 vyplýva, že žalobkyňa nie je uvedená ako kontaktná osoba poručiteľa. Čestné vyhlásenia osôb, ktoré žalovaní nepoznajú a vzhľadom na konštrukciu viet a štylistiku jednotlivých čestných vyhlásení svedkov majú žalovaní dôvodné podozrenie, že ide o účelové dôkazné listiny, podpísané svedkami v prospech žalobkyne. Nepravdivé považujú žalovaní tvrdenia o ich vzťahu s poručiteľom ako aj tvrdenia, že sa o poručiteľa nezaujímala jeho rodina a rovnako ani blízki priatelia (pán M., pán O., pán S. a pán T.). Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, že poručiteľ bol nesamostatný, trpiaci depresiami a agresiou ako dôsledok onkologického ochorenia, ktoré údajne nezvládal. Žalovaní osobu poručiteľa poznali ako muža, ktorý od svojich 16 rokov žil samostatne, pracoval ako kriminalistický technik na oddelení PZ SR, vedel variť, piecť, sám si pripravoval domáce zabíjačkové špeciality. Na balkóne pestoval chilli papričky, ktoré sám zaváral. Ak potreboval radu do kuchyne kontaktoval žalovanú 1/ alebo jej dcéry, s ktorými mal najbližší kontakt. Poručiteľ bol pokojný človek, vyrovnaný s vlastným životom a napokon aj so svojim ochorením. Jeho želaním bolo, aby bol pochovaný vo svojom rodisku a aj pred smrťou pôsobil pokojne. Žalovaná 1/ spolu s dcérami boli ochotné kedykoľvek mu pomôcť. Poručiteľ požiadal žalovanú 1/ dňa 25.06.2014 z dôvodu, že cítil, že už si nevládze ani sám nakúpiť. Dcéra žalovanej 1/ zabezpečila zariadenie, kde by bola poručiteľovi poskytnutá dôstojná paliatívna starostlivosť a sociálne služby, kam poručiteľ chcel ísť. Žalovaná 1/ a dcéry nikdy v byte poručiteľa nespozorovali osobné veci žalobkyne, poručiteľ v chladničke ani nemal zásobu jedla pre dve osoby a už vôbec nie bezlepkovú stravu, ktorá je pre žalobkyňu nevyhnutná ako uvádza v návrhu. Dňa 26.06.2014 bola žalovaná 1/ s dcérami v byte poručiteľa, žalobkyňa sa tam nenachádzala a nenachádzalo sa tam žiadne doma pripravené jedlo. Žalobkyňa sa napokon nebola ani rozlúčiť s poručiteľom na jeho pohrebe dňa 03.07.2014 v X. S.. Svoju účasť na pohrebe nijako neospravedlnila, neposlala kvety ani veniec, ani nikoho nepožiadala, aby kvety za ňu kúpil a odovzdal. Niekoľko týždňov po pohrebe sa žalobkyňa správami SMS začala žalovanej 1/ vyhrážať a požadovať vydanie osobných vecí, ktoré sa podľa jej slov nachádzali v byte poručiteľa.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne (č.l. 152-153), žalovanej 1/ (č.l. 170-171), žalovanej 2/ (č.l. 172), svedkov: T. L. (č.l. 172-173), N. O. (č.l. 174), L. Q. (č.l. 205-207), Q. Q. (č.l. 207-208), T. S. (č.l. 209-210), B. S. (č.l.- 210-211), G. M. (č.l. 211), Y. X. (č.l. 260), S. O. (č.l. 260-261), S. M. (č.l. 261), U.. U. O. (č.l. 262-264), Čestným vyhlásením O. O. z 28.12.2015 (č.l. 265-266), listinnými dôkazmi založenými do spisu, predovšetkým Čestným vyhlásením Y. X. z 04.02.2015 (č.l. 7); Vyhlásením S. O. z 11.02.2015 (č.l. 8); Vyhlásením S. M. zo 06.02.2015 (č.l. 9); Prepúšťacou správou žalobkyne hospitalizovanej od 28.04.2014 do 05.05.2014 (č.l. 11-12); Lekársky predpis pre žalobkyňu vystavený 30.06.2014 s platnosťou pol roka (č.l. 13); Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 04.12.2014 o zvýšení invalidného dôchodku žalobkyne od 01.2015 (č.l. 14); Výpisom z účtu poručiteľa (č.l. 59-91); poštovými poukazmi poručiteľa (č.l. 94-99); vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie rokov 2008-2013 (č.l. 100-107); Priebežnými správami z hospitalizácie a lekárskymi správami poručiteľa v roku 2014 (č.l. 108-118); Kópiou SMS správ žalobkyne adresovaných žalovanej 1/ (č.l. 119-127);

fotodokumentáciou z hrobu poručiteľa zo 17.03.2015 (č.l. 154); Odpoveďou na lustráciu v SP, prehľad zamestnaní poručiteľa do 01.07.2014 (č.l. 176-177); Oznámením Bytového podniku F., s.r.o. vo veci počtu osôb hlásených v byte poručiteľa (č.l. 196); internetová stránka T., n.o. T. dôchodcov a sociálnych služieb, F. (č.l. 213-221); SMS správa žalobkyne z 29.10.2014 (č.l. 252-254); Podporným stanoviskom pozostalým po zosnulom T. O. (č.l. 285); Obsahom spisu , D not 72/2014 v dedičskej veci po poručiteľovi: T. O. a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom.

Žalobkyňa vo výsluchu účastníčky konania podľa § 131 OSP (č.l. 152-153) uviedla, že s poručiteľom sa zoznámili v roku 2010. Bývala tiež v F. v X izbovom byte. Zoznámili sa v pivárni, kde bola so svojou priateľkou. Začali spolu chodiť, poručiteľ ju navštevoval v jej starom byte. Byt predala v roku 2011. Kúpila si 1- izbový byt namiesto 3-izbového bytu vo Q.. Aj do tohto bytu chodil poručiteľ za ňou a veľa jej pomáhal pri jeho zariaďovaní. Všetko robili spolu a spolu chodili do obchodov. Všetko musela kúpiť nové do svojho nového bytu. V roku 2012 ochorel a žalobkyňa začala chodiť za ním. Dňa 25.07.2012 bol operovaný, zistili mu nádor na ľadvine. Ťažko to znášal, bola to dosť náročná operácia. Po operácií sa dohodli, že budú spolu bývať. Zobrala si svoje osobné veci a nasťahovala sa do jeho bytu. (júl 2012). Osobnými vecami mala na mysli - šaty, topánky a ostatné veci, záclonu do obývačky, ktorú sama ušila do jeho bytu, uteráky, osušky, biele taniere - hlboké a plytké, utierky na riady, okrúhly stôl a 3 stoličky, dala spraviť ventily na radiátory, ktoré mal poručiteľ nové. Za ventily zaplatila 110 €. Kúpila do bytu poručiteľa vysávač, nakoľko poručiteľ mal veľký, drahý vysávač, s ktorým sa dalo aj tepovať, ale žalobkyňa s ním nevedela vysávať, preto kúpila menší vysávač čierny. Mala v byte poručiteľa čierny kufor zn. D. W., pyramídu mramorovú zelenú, fotoaparát nový, strapcovú deku z P. na novú sedačku z U., ktorú kúpil poručiteľ, modrý fén a kefy na vlasy, zubnú pastu. Za poručiteľom chodila do nemocnice každý deň a vybavila mu ťažkú operáciu, t.j. operáciu u profesora W. na O., ktorej sa podrobil dňa 25.07.2012, kam ho odviezla svojim vozidlom, varila mu, upratovala byt a žehlila. Invaliditu má žalobkyňa priznanú v 55%. Jediný jej príjem bol invalidný dôchodok vo výške 165 € a brigády v lete. Pokiaľ bol syn žalobkyne doma prispieval jej na náklady spojené s užívaním jej bytu. Syn vycestoval do zahraničia v máji 2013, kde pôsobí dodnes. Náklady, ktoré uvádzala v návrhu ako uhrádzané výlučne žalobkyňou - stravu, lieky, čistiace potreby, telefón poručiteľa, uhrádzala z invalidného dôchodku a aj z úspor, ktoré mala po odpredaji trojizbového bytu v Petržalke. V súčasnosti je zamestnaná. Poručiteľ do konca roku 2012 pracoval ako informátor, potom bol spolu s ostatnými prepustený, nakoľko tieto služby zabezpečovala už iná spoločnosť. Potom bol doma tri mesiace v roku 2013 a od apríla 2013 začal pracovať v strážnej službe do konca decembra 2013, potom ochorel. Na začiatku januára 2014 bol hospitalizovaný vo vojenskej nemocnici. Žalobkyňa tvrdila, že do 25. júna 2014 žili spolu v jednej spoločnej domácnosti a pred smrťou poručiteľa, ho zobrala jeho sestra žalovaná 1/. Žalobkyňa nebola v byte u poručiteľa prihlásená ani k trvalému ani k prechodnému pobytu. Nebola ani nahlásená u správcu ako spolubývajúca osoba. Od prvého dňa v roku 2010, podľa tvrdenia žalobkyne, mala kľúče od bytu poručiteľa, ktoré ale stratila, keď odišla dňa 25.06.2014 do svojho bytu. To, že nedošlo k zmene spotreby energií v byte poručiteľa vysvetľovala tým, že do jej jednoizbového bytu poručiteľ chodil veľmi rád, lebo to bolo v peknom prostredí a trávili aj tam spoločné chvíle. Vždy tam bolo treba niečo spraviť, čo poručiteľ rád spravil. Nezdržiavali sa spolu len v jeho byte. Chodili spoločne aj do iných spoločností. Rovnako mal poručiteľ kľúče od bytu žalobkyne, ktoré ostali u neho keď odišla. Tvrdenie, že sa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu od roku 2008 do 2014 nezmenilo považovala žalobkyňa za nepravdivé. Dňa 25.06.2014 zavolala žalovanej 1/ ako sestre poručiteľa aby jej pomohla, lebo už psychicky nezvládala situáciu a sama mala zdravotné problémy. Odišla do svojho bytu, lebo potrebovala byť sama a druhý týždeň v utorok odišla k synovi do zahraničia. Keď odchádzala nezobrala si so sebou žiadne osobné veci. Žalobkyňa poprela, že by jej poručiteľ za občasnú výpomoc v domácnosti platil v hotovosti a nikdy od neho nedostala žiadne peniaze. Spolužitie s poručiteľom, keby nebol žiarlivý, by charakterizovala ako úplne ideálne. Poručiteľ mal ťažkú povahu, bol nervák, pil a vždy musel mať posledné slovo. Mali spolu dohodu, že poručiteľ závetom napíše na žalobkyňu celý majetok, čo nechcela, lebo v prípade smrti by ju jeho dve sestry zožrali. Druhá verzia bola, že jej nechá 10.000 €, garáž a auto. Žalobkyňa vlastné auto mala, tak chcel dať auto jej synovi. O dedičskom konaní sa dozvedela u notára JUDr. O.. Notár jej na treťom stretnutí povedal, že v zozname dedičov nie je. Poručiteľ sa pýtal žalobkyne, či nepozná nejakého notára kvôli závetu. Odporučila mu JUDr. O., ktorého poznala. Myslela si, že zanechal závet, ale nikdy si od neho túto informáciu nepýtala a nemá vedomosť či závet spísal alebo nie. Poručiteľ sa s deťmi nebohého brata (žalovaní 3-8) nestretával ani si netelefonovali. S mladšou sestrou (žalovaná 2/) sa nerozprával desať rokov odkedy im mama zomrela. Udržiaval telefonický kontakt len so svojou staršou sestrou (žalovaná 1/), ktorá nikdy za ním nechodila, ani mu neupratovala, nevarila a nepomáhala. Žalobkyňa bola spolu s poručiteľom na návšteve u žalovanej 1/ pred jeho smrťou, niekedy

na jar 2014. Prvý krát sa stretli so žalovanou 1/ v roku 2010, stretli sa na ulici, zobrali ju do auta a išli zbierať šípky. V inom termíne sa žalobkyňa so žalovanou 1/ nestretla. Má vedomosť o tom, že žalovaná 1/ bola navštíviť so svojimi dcérami Q. a L. poručiteľa vo vojenskej nemocnici v januári 2014. Táto návšteva sa konala v nedeľu. Žalobkyňa sa s nimi v nemocnici nestretla. Pre poručiteľa prišla v pondelok odviezť ho z vojenskej nemocnice a poručiteľ ju vtedy požiadal, aby kávu a bonboniéry, ktoré mu doniesli, odovzdala sestričkám. Za obdobie, ktoré žalobkyňa bývala s poručiteľom, ho žalovaní 1/ až 8/ nenavštívili. Dňa 25.05.2014 v nedeľu navštívila neter spolu s manželom poručiteľa, prišli mu gratulovať, lebo 26.05. je T.. Potom spolu odišli do H. do reštaurácie. Po 25.06.2014 si myslela, že o poručiteľa sa postarali netere, ktoré majú trojizbový byt. Žalobkyňa osobne pozná i priateľov poručiteľa uvedených vo vyjadrení k návrhu žalovanými 1/ ,2/ ,7/ ,8/, s ktorými ich zoznámil poručiteľ.

Žalovaná 1/ vo svojom výsluchu účastníčky konania uviedla, že je staršou sestrou poručiteľa, žijúca v X. S.. S bratom mali veľmi dobré vzťahy. Dcéry žalovanej 1/ L. Q. a Q. Q. často chodievali za poručiteľom do W. a mali aj telefonický kontakt. Žalovaná 1/ do W. nechodievala vzhľadom na vek a zdravotné problémy, ktoré má. Bola za ním raz v nemocnici, keď bol hospitalizovaný. Brat chodieval do X. S.. Žalobkyňu poznala, vedela, že sa s bratom priatelili. Brat bol introvert a nerád sa zdôveroval. Je možné, že keď sa spoznali, boli aj zamilovaní, neskôr, keď spoznal jej povahu, už nie. V roku 2013 sa stretla s žalobkyňou a bratom, oni išli na chatu k dcére L. a tak boli na šípkach spolu. Vtedy jej žalobkyňa hovorila, že má brata rada. Na návšteve u žalovanej 1/ boli poručiteľ a žalobkyňa len 1 krát. Dňa 24.06.2014 jej žalobkyňa telefonovala, že je agresívny a definitívne ju poslal preč a aby sa rodina o neho postarala, lebo sú jeho dediči. Bratov zdravotný stav bol v tom čase už veľmi zlý, dalo sa predpokladať, že zomrie. Dňa 25.06.2014 jej telefonoval brat, že sa necíti dobre a chcel ísť do X. S.. T. L. vybavila v dome opatrovateľskej služby neďaleko jej chaty ubytovanie s 24 hodinovou starostlivosťou. Brat s tým súhlasil, vedel kam ide a bola náhoda, že bolo jedno miesto voľné. Dňa 26.06.2014 ho previezli do domu opatrovateľskej služby T.. Bol v stave, že sa sám zbalil, sám chodil s chuťou zjedol šúľanky, ktoré mu žalovaná 1/ priniesla. Zobrali ho autom, poručiteľ nešoféroval. Žalobkyňa, podľa vedomostí žalovanej 1/ vyvíjala psychický nátlak na brata, aby jej zanechal majetok. Brat bol až do poslednej chvíle rozumovo schopný. Pred smrťou si želal mať cirkevný pohreb a kde chce byť pochovaný. Uviedol žalovanej 1/ aj údaje, ktoré mali byť uvedené v rozlúčke a je pravdou, že si želal spomenúť aj žalobkyňu ako svoju priateľku. Presnú formuláciu si žalovaná 1/ nepamätala. Pohreb zabezpečovala dcéra žalovanej 1/ L.. Konal sa v D.. Žalobkyni poslala sms - správu s oznámením, že brat zomrel, na ktorú jej odpovedala, že je v nemocnici a zapriala úprimnú sústrasť. V deň, keď odviezli poručiteľa z W., prišiel aj syn žalobkyne, s ktorým sa rozlúčil. Žalobkyňa v byte nebola. V tom čase si z garáže brala svoj bicykel. Žalovaná 1/ v byte brata žiadne osobné dámske veci ako napr. dámske oblečenie, nevidela. Brat žalovanej 1/ uviedol, že žalobkyňa mu upratovala a za upratovanie a stravu jej platil. V byte mu nevarila, nosila mu stravu v obedároch. Keď ho prišli dcéry žalovanej 1/ navštíviť, nikdy tam nebola. Brat osobnú starostlivosť až do júna 2014 nepotreboval. Vedel sa sám o seba postarať. V októbri 2010 pri príležitosti jej 70- tych narodenín sa zúčastnil rodinnej oslavy a následne 01.11.2010 im zomrel druhý brat a zúčastnil sa jeho pohrebu. Ani na rodinnej oslave ani na pohrebe žalobkyňa nebola. O zdravotnom stave brata sa dozvedela od samotného brata. Po operácii sa mu zlepšil zdravotný stav a napriek tomu, že bol chorý pracoval. Po smrti brata dcéry žalovanej 1/ odovzdali nejaké veci žalobkyni, ktoré si pýtala a aj čo mu darovala (napr. polokošeľu). Žalovaná 1/ pri tom nebola. Poručiteľ žiadnu pomoc až do roku 2014 od rodiny nechcel a ani nepotreboval lebo sa vedel o seba postarať. Dcéry žalovanej 1/, keď k nemu prišli, vždy mu niečo priniesli navarené alebo upečené a niečo poupratovali.

Žalovaná 1/ si so žalobkyňou kvôli opatere nikdy nevolali. Žalobkyňa volala žalovanej 1/ vždy keď sa pohádali a keď ju odháňal, pričom nadávala na poručiteľa, že je agresívny a že by zhnil, keby mu neupratala. Žalobkyňa jej volala naposledy 24.06.2014 s tým, nech sa o neho postarajú, že ona nie je dedičkou. Pri poslednom rozhovore s bratom, jej mal uviesť, že žiadny majetok žalobkyni nechce odkázať nakoľko jej za všetko platil. Žalobkyňa jej to potvrdila v telefonickom rozhovore, keď uviedla, že v W. sa platí 8 € na hodinu za opatrovanie. Žalobkyňa po smrti poručiteľa ako dôvod prečo neprišla na pohreb žalovanej 1/ uviedla, že nemohla byť na pohrebe preto, že bola v nemocnici a potom, že bola v A..

Žalovaná 2/ vo výsluchu účastníka konania podľa § 131 OSP (č.l. 172) uviedla, že je sestrou poručiteľa, s bratom mali štandardný dobrý vzťah. Poprela tvrdenie žalobkyne, že sa s bratom 10 rokov nerozprávali. Je pravdou, že sa stretávali sporadicky pri rôznych príležitostiach, rodinných oslavách, pohreboch, a brat sa zastavil aj so sestrou/žalovanou 1/ vždy keď bol na hrobe rodičov. Na byte u poručiteľa bola naposledy v roku 2007 v súvislosti so svadbou jej syna. V byte vtedy boli aj dcéry s nevestou. V roku 2010

na oslave 70-tich narodenín žalovanej 1/ sa stretli a vtedy spomenul nejakú známu, ktorá mu upratuje a že jej za to platí. Osobne žalobkyňu nepoznala, nestretla sa s ňou, ale keďže sa jednalo o október 2010, pravdepodobne myslel tým žalobkyňu. Pri tomto rozhovore bol aj manžel žalovanej 2/. To, že mu žalobkyňa pomáha a poručiteľ jej za to platil vedela aj od žalovanej 1/ a od netere L.. Žalobkyňu prvý krát videla na druhom pojednávaní u notára vo februári 2015. O bratovej chorobe vedela od žalovanej 1/ a netere L., ktorá je jej krstnou dcérou, vedela o tom, že ho navštevujú netere. Poručiteľ mal veľmi dobrý, nadštandardný vzťah so žalovanou 1/ a hlavne s jej dcérami L. a Q., ku ktorým často chodieval a ony k nemu. Žalovanej 2/ bolo ľúto, že ho nemohla navštíviť v T., lebo v tom čase mal jej manžel úraz a potom v pondelok sa dozvedela, že brat zomrel. Žalovaná 2/ bola prekvapená, že brat nezanechal závet, nakoľko s dcérami žalovanej 1/ mal veľmi dobré vzťahy a bola presvedčená, že bude mať záujem zanechať majetok im. Pozastavila sa pri výsluchu žalobkyne nad jej tvrdením, že jej poručiteľ chcel zanechať majetok, čo mala odmietnuť z dôvodu, že by ju sestry zožrali. Nevie, kde to žalobkyňa zobrala, keď sa vôbec nepoznali.

Svedkyňa T. L. vo výsluchu svedka uviedla (č.l. 172-173), že o predmete sporu sa dozvedela od žalobkyne a že sa jedná o dedičské konanie po poručiteľovi, ktorého poznala osobne. So žalobkyňou sa pozná približne 15 rokov, od roku 1998, kedy sa presťahovala z O. Q. do F.. Žalobkyňa poskytovala drobné úpravy odevov a pri tom sa spoznali. Poručiteľa spoznala u žalobkyni v roku 2010 u nej doma. Svedkyňa navštevovala žalobkyňu častejšie, nakoľko sa skamarátili, chodievali spoločne von, poručiteľ mal rád pivo, tak chodili na pivo, k jazeru, robili výlety do Q., kde mala žalobkyňa rodinné zázemie. U poručiteľa svedkyňa nikdy na byte nebola. Poručiteľ spolu so žalobkyňou bol u nej na byte. Stretávali sa približne do leta 2012, kedy sa podrobil operácií, aj sa z nej zotavil. Potom sa znova stretávali, dokonca boli v roku 2013 spolu s autom v E., nakoľko svedkyňa vie po nemecky. Poručiteľ šoféroval celú cestu a svedkyňa sedela ako spolujazdec vedľa neho. Žalobkyňa z dôvodu zdravotných problémov sedela vzadu. Boli ubytovaní v penzióne, svedkyňa so žalobkyňou v jednej izbe a poručiteľ bol osobitnej budove. Keď sa spoločne stretli, stretli sa v byte žalobkyne a vonku. Svedkyňa sa so žalobkyňou navštevujú dodnes. O vzťahu poručiteľa a žalobkyne vedela od jeho začiatku. Zo začiatku to bol stav zaľúbenia. V roku 2011 žalobkyňa predala byt a presťahovala sa do Q., ktorý byt jej pomáhal zariaďovať. Veľmi sa mu páčil. Žalobkyňa sa oňho starala, venovala mu starostlivosť aj keď bol chorý. Keď bol chorý, menila sa mu aj povaha, bol žiarlivý a niekedy nie príjemný. O správaní poručiteľa vedela svedkyňa od žalobkyne. Chodievala s ním do nemocnice ako aj za ním denno-denne. Keď ochorel, zdržoval sa väčšinou vo svojom byte a žalobkyňa bola u neho, lebo potreboval starostlivosť a ona mu ju s láskou poskytovala. Nejednalo sa len o obdobie od januára 2014, ale už od roku 2012 žili v jednej domácnosti (od kedy bol chorý). Od roku 2012 bývali spolu v byte poručiteľa, v byte žalobkyne býval jej syn do času, kým neodišiel do A. a potom žalobkyňa vykonávala kontrolu bytu. Žalobkyňa bývala v byte určite do mája 2014. Svedkyňa poručiteľa akceptovala ako partnera svojej priateľky. Poručiteľ žalobkyňu považoval za ženu svojho života v danom čase. Keď boli spolu na nejakých podujatiach, bol k ním milý a priateľský. Svedkyňa prejavy agresivity na poručiteľovi nikdy nezažila. Svedkyňa s nimi nechodievala na nákupy do P., ale má vedomosť o tom, že oni chodievali. Občas jej žalobkyňa doniesla niektoré typicky maďarské výrobky. V prítomnosti svedkyne poručiteľ o spísaní závetu (o zanechaní majetku alebo časti majetku žalobkyni) nehovoril a posledné obdobie svedkyňa s ním vôbec nebola.

Svedkyňa N. O. vo výsluchu (č.l. 174) uviedla, že žalobkyňu pozná viac ako 10 rokov sú dobré kamarátky. O predmete sporu jej hovorila žalobkyňa. Poručiteľa spoznala v apríli 2012 u žalobkyni na oslave menín, ktorá sa konala v jej novom byte. Poručiteľ bol veľmi sympatický. Prejavoval sa ako veľmi zaľúbený. Bolo na ňom vidieť, že žalobkyňu má rád. Od roku 2012 väčšinou bývali v byte u poručiteľa, ale občas sa zdržovali aj vo Q.. žalobkyňa sa o poručiteľa vzorne starala, ale z lásky. Vozievala ho na všetky vyšetrenia a nebyť takejto opatery, tak by sa v 2012 z choroby nedostal. Svedkyňa sa s nimi stretávala sporadicky. V 2013 a 2014, keď sa stretli, sťažoval sa, že je vážne chorý. Poručiteľ svedkyni v roku 2014, keď už bol chorý povedal o spísaní závetu, že na žalobkyňu myslí a že jej chce darovať motorové vozidlo M. I. čiernej farby, garáž a financie. Keďže mala žalobkyňa auto, chcel toto auto dať jej synovi, ktorého si veľmi obľúbil a ktorý ho aj navštevoval. Poručiteľ bol dobre situovaný, veľmi sebavedomý, mal sa dobre, mohol si dovoliť veci, po ktorých túžil, bol narcis.

Svedkyňa L. Q. vo výsluchu (č.l. 205-207) uviedla, že je dcérou žalovanej 1/ a bola neterou poručiteľa. Žalobkyňu poznala aj osobne. Svedkyňa s poručiteľom mali blízky vzťah, mali sa radi, navštevovali sa, v lete častejšie aj dva krát do mesiaca, v zimných mesiacoch raz za 3 mesiace. Boli v telefonickom kontakte a hlavne keď ochorel. Do W. chodievala spolu s manželom na motorkách, robili si výlety. Niekedy v lete

alebo na jeseň 2012 spoznala žalobkyňu, keď poručiteľ s ňou prišiel k ním na návštevu. Predstavil ju, že to je G.. Mala pocit, že sú kamaráti. Návšteva trvala asi hodinku, prišli na kávu, porozprávali sa. Následne prišli na návštevu ešte asi 3 krát v roku 2013 a raz na začiatku roku 2014, tiež len na kratšiu dobu. Keď svedkyňa s manželom prišli do W., navštívili poručiteľa v byte na P. nám. 8. Koľko krát ho navštívili uviesť nevedela, chodievali na výstavy do G., mohlo to byť asi 5 krát. Žalobkyňa v byte, keď prišli na návštevu, nikdy nebola. Po tom ako sa zoznámili so žalobkyňou a prišli na návštevu, nikdy sa nepýtali na ňu. Nikdy nevideli zmeny v byte, že tam bývajú dve osoby. V kúpeľni neboli žiadne dámske veci, do skriniek ale nepozerala, ale inak tam nebolo nič. Žalobkyňa nemala kľúče od jeho bytu. Keď pre neho prišli, odovzdal im kľúče od bytu, pivnice, garáže a čipový kľúč od vchodu. Poručiteľ mal bezpečnostné dvere, našli krabičku s potvrdením o vyhotovení týchto kľúčov v počte 3 kusy, ktoré im poručiteľ aj odovzdal. Iné kľúče robené neboli, lebo by mal určite žiadosť o ich zhotovení. Poručiteľ od bytu žalobkyne kľúče nemal, žiadne nenašli, ani im žiadne nedal. Keď bol už poručiteľ umiestnený v T., uviedol im, že mu žalobkyňa upratovala a nosila jedlo a že jej za to platil. Koľko jej platil, sa nepýtala. Poručiteľ nebol bordelár a žiadnu zmenu v byte po tom, ako sa mal zoznámiť so žalobkyňou nezaznamenala. Vedel variť, keď prišli na návštevu, sám im chytal pohostenie. Mal gril na balkóne a tam im pripravoval grilované veci. Okrem toho vyrábal domáce výrobky ako šunku, tlačenku, zaváraniny a toto im dával a oni jemu svoje domáce výrobky. Poručiteľ nebol nikdy ženatý, mával známosti. Svedkyňa vie o dvoch dlhodobejších známostiach, ktoré ale nepoznala. Vedela to z jeho rozprávania, medzi rečou. O žalobkyni nehovoril. Z toho ako poznala poručiteľa a zo správania sa, keď boli u nich na návšteve, vyvodila, že sú kamaráti. Pomáhali si jeden druhému. Strýko pomoc nepotreboval až do 25.06.2014, kedy zatelefonoval žalovanej 1/. Pred tým keď mu volali či nepotrebuje pomoc, povedal, že pokiaľ vládze chodiť do obchodu, pomoc nepotrebuje. Dňa 25.06.2014 telefonoval žalovanej 1/ s tým, že sa necíti dobre, že potrebuje pomoc a chcel byť blízko rodiny. Svedkyňa sa osobne snažila zabezpečiť umiestnenie v domove s 24 hodinovou starostlivosťou, čo sa jej podarilo v T., ktorý je v časti X. S. - F.. Poručiteľ s tým súhlasil, chcel ísť. Dňa 26.06.2014 prišli pre neho asi o 10:00 hod.. Osobne im otvoril vchodové dvere domu. V podstate bol v dobrom psychickom stave, fyzicky bol na tom zle, vzhľadom na množstvo chemoterapií. Žalobkyňa v byte nebola. Z W. odchádzali asi o 17:30 hod., nakoľko bolo treba riešiť odhlásenie u lekára a poručiteľ chcel vybaviť ešte nejaké veci v banke. Aj u lekára aj v banke bol osobne v sprievode svedkyne a jej sestry. Čo sa týka žalobkyne, svedkyňa nemala vedomosť, že by chcel riešiť nejaké veci okolo nej. Syn žalobkyne v priebehu dňa zavolal, že je vo vchode a prišiel sa s poručiteľom rozlúčiť. V byte nebol, poručiteľovi odovzdal dve knižky, vedel, že odchádza do zariadenia. V čase, keď sa stretli, poručiteľovi telefonovala žalobkyňa, že si chce zobrať bicykel z garáže. Jej syn na to povedal poručiteľovi: „Nehovor mame, že som tu bol.“ Poručiteľ doniesol knižky hore, povedal, že prišla žalobkyňa zobrať bicykel, ako aj to, čo povedal jej syn. Išiel do garáže a keď sa ho spýtali, či majú ísť s ním, povedal, že bude rád. Žalobkyňa tam prišla na aute s nejakým pánom, ktorý zostal sedieť v aute. Poručiteľ otvoril garáž, dal jej bicykel. Pýtali sa jej či tam ešte niečo má, na čo hľadala nejaké kolesá od bicykla a poručiteľ jej povedal, že tie má u seba v pivnici. Sestra svedkyne sa ešte spýtala, či tam má nejaké veci a svedkyni utkvelo mi v pamäti, že s nenávisťou v očiach žalobkyňa povedala, že nič, že ony sú dedičky, nech sa postarajú a že sa nikdy oňho nestarali a nech si všetko zoberie do hrobu. Napriek tomu, že žalobkyňa vedela, že odchádza do T., žiadnym spôsobom sa nerozlúčili, zobrala bicykel a odišla. Poručiteľovi zabezpečili v T. 24 hodinovú starostlivosť, ktorú mu nemohli zabezpečiť doma, nakoľko sú zamestnaní. Od ošetrujúceho lekára zobrali kartu, poručiteľ sám podpisoval zmluvu s T.. Potom si pýtala nejaké veci, ktoré sa jej snažili odovzdať, jednalo sa o pánske veci. Svedkyňa, jej sestra a poručiteľ mali veľmi blízky vzťah. Sestra mala dispozičné právo k jeho účtu v banke. Poručiteľ svedkyni a jej sestre hovorieval, že sú jeho najbližšia rodina, že im chce všetko zanechať. Keď už bol v T., požiadal svedkyňu, aby zistila zákonné podmienky na vyhotovenie závetu, bohužiaľ k tomuto nedošlo, nakoľko bol vzatý do nemocnice a nakrátko zomrel. Vo vzťahu k dedičstvu sa jej pýtal, aby zistila, či majú právo dediť aj synovci po nebohých súrodencoch. Po poručiteľovej smrti všetky právne a fyzické úkony zabezpečovala svedkyňa so sestrou, menovite bola uvádzaná svedkyňa. Žalobkyňa k účtu poručiteľa dispozičné právo nemala a dňa 26.06.2014 poručiteľ zriadil dispozičné právo aj pre svedkyňu. Po smrti poručiteľa všetky náklady a veci spojené s bytom vybavovala svedkyňa a hradí spolu so sestrou dodnes. Rovnako sa starajú o hrob poručiteľa v D.. Žalobkyňa tam doniesla v apríli 2015 srdce s mašľou.

Svedkyňa Q. Q. vo výsluchu svedka (č.l. 207-208) uviedla, že je neterou poručiteľa. So žalobkyňou sa stretla asi 3 krát, prvý krát asi na jeseň 2012, keď prišla s poručiteľom k ním na návštevu a bola jej predstavená ako známa. Čo jej utkvelo v pamäti bolo, že pri rozhovore používala vulgárne výrazy, čo ale neriešila. Stretli sme sa ešte niekoľko krát, naposledy, keď bola navštíviť poručiteľa spolu s manželom na

jeho meniny (25.05.2014). Boli u poručiteľa asi 3 - 4 hodiny, asi po hodine zazvonila žalobkyňa zospodu domu a poručiteľ pre ňu išiel. Svedkyňa sa ponúkla, že vzhľadom na jeho zdravotný stav pôjde pre žalobkyňu, ale on to odmietol a išiel sám. To bolo jeden krát, prišla, sadla si a svedkyňa ju obsluhovala a nie ona ich ako návštevu. Potom žalobkyňu svedkyňa ešte videla, keď prišli pre poručiteľa 26.06.2014. Svedkyňa poručiteľa navštevovala sporadicky, keď mal narodeniny, meniny. Častejšie chodieval on k ním. Pred tým ako spoznal žalobkyňu, chodieval aj raz do mesiaca, potom pol roka neprišiel, ale telefonovali si stále. Poručiteľ pred vianočnými sviatkami chodieval do X. S., navštívil celú rodinu a potom na Silvestra bývali spolu, buď na chate alebo u svedkyni doma. Na Silvestra a sviatky so žalobkyňou neprišiel. Svedkyňa poručiteľov byt pozná, vie, že ho dávnejšie asi pred 10 rokmi prerábal. Potom v byte nepribudli žiadne veci, kúpil si novú sedačku a starú sedačku, keďže ju nechceli, dal žalobkyni. Kúpil aj nejaký plastový okrúhly skladací stolík s dvomi stoličkami, ktoré si vypýtala žalobkyňa. Pred 24. májom 2014, keď prišli do Bratislavy, žalobkyňu v byte poručiteľa nikdy nestretli. Dispozičné právo k účtu poručiteľa mala svedkyňa niekedy od roku 2000. Bol sám a chcel mať niekoho zapísaného s dispozičným právom k účtu a 26.06.2014 pripísal aj sestru. Podľa svedkyne žalobkyňa poručiteľa štvala proti celej rodine, aby zanechal všetko jej. Napr. keď mu telefonovala, zapla vysávač, aby ho nepočula. Poručiteľ kričal, aby ho vypla, na čo mu svedkyňa povedala, nechaj tak, zavolám ti večer. Keď mu večer zavolala, v kľude sa porozprávali, lebo bol sám. Dovtedy kým nezatelefonoval, že potrebuje pomoc, nepotreboval 24 hodinovú starostlivosť, tvrdil, že do obchodu prejde a G. spraví. Keď išiel do nemocnice, chodieval taxíkom a keď išiel len na jeden deň, tak svojim autom. Dňa 01. mája 2014 v Q. syn hral futbal a poručiteľ prišiel za nimi sám s autom.

Svedok T. S. vo výsluchu (č.l. 209-2010) uviedol, že s poručiteľom sa poznali od narodenia. Poznal aj žalobkyňu. Čo je predmetom sporu vedel, lebo je toho plná ulica. Naposledy v stredu po pohrebe známeho boli asi 20-ti susedia. Svedok sa veľmi čuduje, že si žalobkyňa robí nároky na dedičstvo, keď mal poručiteľ priamych dedičov. Žalobkyňu poznal, ich vzťah s poručiteľom hodnotil ako kamarátsky - využil príležitosť, bol starý mládenec. Pochyboval, že by mal v úmysle žalobkyňu si do bytu nasťahovať. Zoznámila ich podľa jeho vedomostí p. O., ktorá býva v ich dome. Svedok býva na 11. poschodí nad poručiteľom. Podľa toho ako mali služby, stretávali sa aj 4 krát do týždňa v šenku na P. námestí, nazývaným Keno a chodieval aj do bytu k nemu, s pribúdajúcimi zdravotnými problémami ako na jeho strane, tak aj na strane svedka, to bolo zriedkavejšie. Svedok sa presťahoval na chalupu do D. v roku 2013 po operácii a potom chodieval do W. raz za dva týždne na kontroly a keď poručiteľ prišiel navštíviť sestru, navštívil aj jeho, jeden krát aj so žalobkyňou. Potom ho to aj mrzelo, lebo žalobkyňa nezvládla kopaničiarske pohostenie, t. j. alkohol. Z rozprávania poručiteľa vie, že tam vážny záujem nebol. Pomáhal jej, keď sa presťahovala z Petržalky do nového bytu. Vie, že jej pomohol aj v prípade, keď ju viezol aj s jej kamarátkou do A. za synom. Vtedy sa sťažoval, že celú cestu po slovensky neprehovorili, hovorili len po maďarsky. Niekedy v roku 2013 poručiteľ odviezol veci žalobkyne k nej domov a povedal, že nepotrebuje počúvať ako naňho žiarli bez príčiny. Naposledy navštívil svedok poručiteľa v byte po prvej operácii v roku 2013. Spolu ležali v nemocnici a náhodne sa tam 04.01.2014 stretli. Svedok tam bol na druhej operácii. Poručiteľ si všetko získal sám, vedel sa rozdať aj ušetriť. Bol skôr pokojnej povahy, šetrný, opatrný na svoje veci. Skôr sa on staral o žalobkyňu ako ona o neho. Vedel sa o seba postarať, bol fyzicky zdatný. To, že ide do T. svedok nevedel, ale určite nechcel nikomu ostať na krku, skôr než by mal ostať niekomu na starosť, radšej išiel do domova. Neter poručiteľa Q. Q. svedok pozná od detstva, poručiteľa navštevovala aj v W., pár krát sa stretli a poručiteľ mu to aj hovoril. Od roku 2010 svedok nevnímal nejaký rozdiel v byte poručiteľa. Poručiteľ si vedel robiť všetko sám, dokonca od neho brávali jeho vlastnú tlačenku a huspeninu. Keď pracoval chodil na obedy do jedálne na X.. Vzťah poručiteľa so žalobkyňou vnímal svedok, že to nie je nič vážne, nejaké veľké plány si nerobil so žalobkyňou, keď tak skôr smerom k rodine v X. S.. Žalobkyňu v byte poručiteľa videl raz za čas, nie pravidelne, tašky s nákupom nenosila žiadne, išla na návštevu. Poručiteľ nebol žiarlivý, podľa svedka nemal byť prečo.

Svedkyňa B. S. vo výsluchu svedka (č.l. 210-211) uviedla, že o predmete sporu vie od netere poručiteľa. Bola susedkou poručiteľa. Žalobkyňu videla asi 4 krát. Jeden krát boli aj u nich na chalupe v D.. Vtedy bola pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa chodievala k poručiteľovi len na návštevu, nežili v spoločnej domácnosti, to jej povedal poručiteľ osobne, lebo sa ho na to pýtala, či žijú spolu a povedal jej, že nie. Asi pred tromi rokmi, keď jej robil luster, tak jej povedal, že má všetko spísané, teda testament a všetko chcel zanechať neteri Q.. S poručiteľom sa často navštevovali. Svedkyňa spoznala poručiteľa cez manžela. Pred tým ho poznala z bydliska ako suseda a manžel jej ho predstavil po tom, čo spolu začali žiť. Poručiteľa poznala teda 27 rokov. V byte na P. tú istú dobu aj žijú, navštevovali sa jeden druhého, poručiteľ griloval a robil rôzne domáce špeciality. Aký mali vzťah žalobkyňa s poručiteľom

uviesť nevedela, vzhľadom na ochorenie ako poručiteľa tak aj manžela prestali sa častejšie navštevovať. Naposledy poručiteľa videla 26.06.2014, kedy spolu s Q. išiel do výťahu. Nevedela o tom a až neskôr sa dozvedela, že ho brali do domova sociálnych služieb. Podľa vedomostí svedkyne netere za ním chodievali, telefonovali mu a starali sa o neho. Poručiteľ mal veľmi dobrú povahu, bol to dobrý človek, bol veľmi šetrný, všetko si robil sám, mal poriadok. Často ho vídala aj nákupným vozíkom. Od susedov svedkyňa vedela, že poručiteľ so žalobkyňou nežili spolu. Aj podľa názoru svedkyne spolu nežili, nikdy to nepovedal. Ženiť sa určite nemienil.

Svedok G. M. vo výsluchu svedka (č.l. 211) uviedol, že pozná rodinu žalovaných s poručiteľom boli dlhoroční priatelia. Žalobkyňu tiež pozná, raz ju doviedol poručiteľ k ním a druhý krát v júli 2013 bola oslava a žalobkyňa doviezla poručiteľa . Vedel už predtým o nej, spomenul ju v telefóne. Predstavoval ju ako kamarátku. Určite nemal nejaké vážnejšie plány s ňou. Raz poručiteľ svedkovi povedal, že ju vyrazil, lebo ho už otravovala. To, že žalobkyňa by mala žiť u nebohého v byte, nikdy nespomenul. Ako milenecký vzťah sa ich vzťah neprejavoval. V čase čo boli viacerí na U. a žalobkyňa ich viezla, správala sa, resp. vyjadrovala sa vulgárne. Čo sa poznali, pár krát svedok navštívil nebohého a prespal u neho v byte. Poručiteľ nemal byť na koho žiarlivý, naposledy, keď bol svedok u neho v roku 2012 ukázal mu, že keby sa s ním niečo stalo, kde má peniaze v hotovosti. Poručiteľ mal miernu, kľudnú povahu, veľmi šporovlivý. Naposledy sa s poručiteľom stretli asi pol roka pred jeho smrťou. Stretávali sa pred tým 4-5 krát do roka, na oslavách. Telefonovali si asi raz za dva týždne a od poručiteľa sa svedok dozvedel, že je vážne chorý. Poručiteľ mu povedal, že ide do domova, aby mal kľud. Svedok to pochopil tak, že poručiteľ sa obával vzhľadom na jeho chorobu, že žalobkyňa mu niečo dá, aby jej podpísal byt.

Svedkyňa Y. X. vo výsluchu (č.l. 260) uviedla, že s poručiteľom boli susedia. Vedela od žalobkyne, že je chorý, že mu chodí nakupovať, čo varila a upratovala. Tieto veci jej hovorila, keď prišla k nej na kávu. Žalobkyňu spoznala asi pred 3 rokmi, stretli sa pri bráne, keď išla svedkyňa domov a vo výťahu jej povedala, že ide na 6. poschodie. Potom si otvorila kľúčom dvere u poručiteľa. Poručiteľa so žalobkyňou často videla spolu. S poručiteľom mala svedkyňa dobré vzťahy, bol málovravný, ale zdravili sa a na sviatky si želali navzájom. Bol priateľský. Vídavala ich, keď išla zadným východom z domu so psom a oni tam parkovali. Videla, že išli s nákupom. Podľa svedkyne bývali spolu, často ich videla večer spolu prichádzať a ráno spolu odchádzať. Dokedy poručiteľ pracoval nevie, vedela len, že prestal pracovať, keď ochorel. Poručiteľ svedkyni hovoril, že žalobkyňa k nemu chodí, varí, nakupujú spolu. Žalobkyňu videla často, preto mala dojem, že spolu bývajú. Videla tam raz aj syna žalobkyne. Nikoho iného okrem žalobkyne tam nevidela prísť na návštevu, nepozná netere, sestry, rodinu. Od žalobkyne vedela, že zomrel na rakovinu. Nepozná priateľov poručiteľa p. O., S., T. (susedia).

Svedkyňa S. O. vo výsluchu (č.l. 260-261) uviedla, že žalobkyňa je jej sesternicou, a cez ňu spoznala aj poručiteľa. Žalobkyňa s poručiteľom mali spolu vzťah, ona sa starala oňho, chodila s ním k lekárom a viedla domácnosť. Varila, upratovala, prala, nakupovala. Starala sa o domácnosť a raz do mesiaca chodili k nim spolu do Q. na návštevu. Žalobkyňa mala vlastnú domácnosť a domácnosť poručiteľa, hlavne po tom, keď bol operovaný. Chodila k nemu upratovať, variť a nakupovať. Mali sa veľmi radi a poručiteľ mal rád aj syna žalobkyne. Tento vzťah trval od roku 2010, vtedy začali ku ním chodiť do Q. a až do jeho smrti, v roku 2014. Aj v roku 2014 chodievali raz do mesiaca na návštevu, aj po operačnom zákroku poručiteľa. V byte u poručiteľa svedkyňa nebola, bola len v byte žalobkyne. Pozvanie od poručiteľa nedostali, lebo svedkyňa mala veľmi chorého manžela, ktorý pred nedávnom zomrel. Na návšteve u svedkyni poručiteľ za prítomnosti jej nebohého manžela hovoril o tom, že je veľmi chorý a keď zomrie zanechá žalobkyni garáž, auto a 10.000 €, to bolo po prvej operácii v roku 2012. O forme zanechania týchto vecí nehovoril, ale dôvod mal byť, že sa oňho starala.

Svedkyňa S. M. vo výsluchu svedka (č.l. 261) uviedla, že o predmete sporu viem toľko, že napriek tomu, že žalobkyňa spolu s poručiteľom žili, nemá nárok na nič. Tieto veci vie od žalobkyne, s ktorou sa zoznámila v nemocnici v roku 2012. Boli prijaté v nemocnici súčasne na jednu izbu a 20 dní spolu strávili. V tom čase za ňou chodieval poručiteľ, ktorý jej na izbu doniesol aj malý televízor. Prišiel za ňou 2 - 3 krát do dňa. Podľa toho ako robil. Skamarátili sa a potom sa navštevovali. Častejšie chodili oni k svedkyni. Boli spolu aj v H. na nákupoch. Často s nimi svedkyňa nemohla ísť, nakoľko má chorého manžela, bez ktorého nechcela ísť. Poručiteľ so žalobkyňou sa u nich zastavili aj kvôli tomu, keď potrebovali niečo s autom, nakoľko dcéra svedkyne so zaťom prevádzkujú servis. Na návštevu ani k žalobkyni ani k poručiteľovi nechodievali zo zdravotných dôvodov manžela. Žalobkyňa jej telefonicky aj osobne opisovala aké je to ťažké, keď je niekto chorý.

Svedok U.. U. O. vo výsluchu svedka (č.l. 262-264) uviedol, že žalobkyňu pozná, ale nie nejako bližšie. Poručiteľa poznal ako kolegu z práce, boli priatelia aj susedia. Bývali v jednom vchode. Žalobkyňu mu prvý krát predstavila manželka asi pred 4 - 5 rokmi. Zoznámili sa niekde v termálnych kúpaliskách. Spoznali sa v reštaurácii pri dome. Poručiteľ sa tiež so žalobkyňou zoznámil v tejto reštaurácii a dali sa dokopy. Nežili spolu, to vie svedok z dôvodu, že vie, kde bývala žalobkyňa a kde býval poručiteľ. Žalobkyňa byt predala a kúpila si iný. Žalobkyňu spočiatku nevidel chodiť k nim do domu, neskôr áno, ale nie často. Poručiteľ sa nevyjadroval k ich vzťahu a svedok sa ani nepýtal. Vedel, že poručiteľ bol chorý, dozvedel sa to od neho ku koncu. S poručiteľom sa stretávali pokiaľ pracoval minimálne každý druhý deň. Potom, keď ochorel, nosil mu domov písomnosti, gastrolístky, lístok na peniaze. Nosil mu to domov do bytu. Žalobkyňu tam stretol raz. Keď bol chorý, návštevy neprijímal a veci mu odovzdal pri dverách. Pred ochorením sa navštevovali. Svedok bol v byte poručiteľa. Žalobkyňa tam rozhodne nebývala. To, že tam prespávala, bolo známe. Poručiteľ sa vedel sám postarať. Keď prišli ako partia na návštevu odkedy sa tam nasťahoval do jeho smrti, nikdy nikoho nenechal obsluhovať. Vždy všetko robil sám a nejednu ženu by strčil do vrecka. Rodinu poručiteľa bližšie nepozná. Poznal len jeho mamu a neterky a jedného zo zaťov. Svedok mal vedomosť o tom, že z rodiny jeden krát do mesiaca tam niekto došiel. Radšej chodieval poručiteľ do S. keď mal väčšie voľno, nakoľko v tej dvojgarsónke nebola možnosť ubytovať návštevy. S poručiteľom pracovali spolu od 01.03.2013 na jednom stanovisku, pred tým robili dlhé roky spolu na Ministerstve vnútra SR do roku 1992. Svedok uviedol, že žalobkyňa sa pozná aj s jeho manželkou, ale už sa spolu nebavia od poslednej SMS správy, ktorú jej žalobkyňa poslala a strhávania vizitiek zo schránky, ktoré sa udialo 20.01.2016, kedy sa spolu stretli. Čípovú kartu od vchodových dverí mala žalobkyňa pravdepodobne od pani X.. Žalobkyňa pýtala čípovú kartu od brány od manželky svedka, ktorá jej ho odmietla dať. Žalobkyňa bola videná obyvateľom domu, ako strháva vizitky svedkovi a pánovi S.. Svedok poznal aj predchádzajúce známosti poručiteľa a jednou bola dokonca jeho švagriná, s ktorou poručiteľ chodil dva roky, navštevovali sa alebo išli spolu do O.. Pracovala v H.. Potom to ukončili, nemalo to budúcnosť. Zostali priateľmi, navštevovali sa navzájom. Q. kľúče od jeho bytu nemala. Svedok sa deň pred tým ako zomrel predvolaný svedok p. T., priateľ poručiteľa, (t.j. 31.12.2015) s ním rozprával, ktorý mu povedal, že žalobkyňa sa pred ním vulgárne vyjadrovala na adresu poručiteľa. Údajne ju viezol niekam autom a musel ju vysadiť. Žalobkyňa sa mala rovnako vulgárne vyjadrovať aj keď boli niekde v reštaurácii.

Z Čestného vyhlásenia syna žalobkyne O. O. zo dňa 28.12.2015 vyplýva, že s poručiteľom ho v roku 2010 zoznámila žalobkyňa, s ktorou žil a býval v byte v F.. Od roku 2013 pracuje v A.. Podľa toho ako sa k sebe správali mu bolo jasné, že sú zamilovaní. V roku 2012 poručiteľ vážne ochorel a žalobkyňa sa k nemu nasťahovala do bytu, aby sa o neho starala. Keď prišiel na Slovensko, navštevoval ich v byte u poručiteľa, kde mala žalobkyňa osobné veci a rôzne veci potrebné pre každodenný život. Keď poručiteľ ochorel potreboval neustálu starostlivosť. Poručiteľ si ho veľmi obľúbil, mali dobrý vzťah. V septembri 2013 si kúpil byt na Slovensku a poručiteľ mu daroval svoju starú sedačku a práčku. Z rozhovoru s poručiteľom vedel, že rodina sa o neho nestará a v posledných rokoch nechodia k nemu už ani len jeho kamaráti. Naposledy sa s poručiteľom stretol v júni 2014, na Slovensko pricestoval na naliehanie žalobkyne 20.06.2014, ktorá na tom bola fyzicky a psychicky zle a potrebovala, aby sa o ňu postaral. Navrhol jej aby zavolala niekomu z najbližšej rodiny poručiteľa, aby jej trochu pomohli so starostlivosťou o poručiteľa. Na prosby žalobkyne prišli netere poručiteľa po neho a povedali žalobkyni, že ho berú k sebe. Žalobkyňa bola v tom, že si ho zobrala niektorá z nich k sebe domov na týždeň - dva a preto odišla do svojho bytu vo Q. odpočinúť si a syn bol s ňou. Zobral ju potom so sebou do A. a na ceste do A. dostala sms, že poručiteľ zomrel. (pozn.: rozpor s výpoveďou žalobkyne, že spolu so synom išla za poručiteľom a už tam nebol, že poručiteľ jej telefonoval, že ide do domova a plakal, rozpor s výpoveďami žalovanej 1/ a neterí poručiteľa, že syn žalobkyne bez vedomia matky bol sa rozlúčiť s poručiteľom, žalobkyňa si v ten deň zobrala bicykel z garáže a nerozlúčila sa s poručiteľom).

Žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedka P. Q., ktorého bližšie neidentifikovala a súdu sa nepodarilo, či už poštou alebo prostredníctvom OR PZ doručiť mu predvolanie na žalobkyňou označenú adresu. Súd preto upustil od vykonania navrhnutého dôkazu s poukazom aj na tú skutočnosť, že s navrhnutým svedkom sa mal poručiteľ stretávať vo vinárničke na S. P., kam za poručiteľom žalobkyňa chodila.

Zo spisu v dedičskej veci po poručiteľovi súd zistil, že dňa 03.12.2014 bolo vydané osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16.12.2014 žiadala o pokračovanie v konaní z dôvodu, že dediči ju ako družku a opatrovateľku nezahlásili do dedičského

konania. V podaní tvrdila, že štyri roky bývala v jednej domácnosti s poručiteľom ako druhom na adrese P. X v W., kde sa starala o celú domácnosť a v čase choroby o poručiteľa (sp.zn. č.l. 69). Do zápisnice -78 zo dňa 29.01.2015 žalobkyňa uviedla, že s poručiteľom žila od roku 2012 v spoločnej domácnosti v byte poručiteľa, kde denne prespávala, starala sa o domácnosť až do 25.06.2014, kedy požiadala žalovanú 1/, aby sa aj ony postarali o poručiteľa ako rodina. Netere poručiteľa prišli do Bratislavy a žalobkyňa odišla bývať do svojho bytu vo Q.. Na pobyt v byte u poručiteľa sa žalobkyňa neprihlásila. Uznesením z 24.02.2015 notár konanie v dedičskej veci prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

Vo vyhláseniach založených žalobkyňou spolu s návrhom do spisu (č.l. 7-9) p. Skálkovej zo 04.02.2015, p. S. O. z 11.02.2015, p. S. M. zo 06.2.2015, vyhotovených s úradne overeným podpisom, tieto osoby zhodne vyhlásili, že poručiteľ žil so svojou družkou/ žalobkyňou v jednej domácnosti na P. ulici č. X v W. od roku 2012 až do svojej smrti. P. X. vo vyhlásení uviedla, že ich niekoľkokrát stretla na chodbe s kuframi a nákupmi a občas sa so žalobkyňou pozhovárali na káve buď v jej byte alebo v byte poručiteľa (vo výsluchu svedka poprela, že by bola v byte poručiteľa). P. M. vo vyhlásení uviedla, že sa vzájomne navštevovali (vo výsluchu uviedla, že v byte poručiteľa nebola).

Z výpisov z účtu poručiteľa vedenom v C. za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2014 je preukázané, že mal poručiteľ zriadené trvalé príkazy na úhradu nákladov a služieb spojených s užívaním bytu a vedenom vo Q.a obdobie 01.03.2014 do 30.06.2014, nákupy v P. hradené z účtu poručiteľa (naposledy 09.06.2014). Z poštových poukazov je preukázaná úhrada telefónu spoločnosti E. X. a.s. od 25.01.2012 do 22.05.2014 (č.l. 59-99). Z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu od roku 2008 do 31.12.2013, predovšetkým z prílohy k vyúčtovaniu je preukázané, že v roku 2013 bola oproti ostatným predchádzajúcim rokom spotreba studenej vody a studenej vody na TV v byte poručiteľa podľa merača nižšia (č.l. 100-107). Z priebežnej správy z hospitalizácie v dňoch od 19.05.2014 do 22.05.2014, Lekárskej správy z 15.05.2014, Lekárskej správy zo 07.05.2014, Priebežnej správy z hospitalizácie od 24.04.2014 do 28.04.2014, Priebežnej správy z hospitalizácie od 24.03.2014 do 27.03.2014 (č.l. 108-118) nevyplýva skutočnosť, že by poručiteľ uvádzal žalobkyňu v roku 2014 v Onkologickom ústave sv. Y. v W. ako kontaktnú, blízku osobu žalobkyňu (žalobkyňa tvrdila v závere, že žalovaná strana zmanipulovala predmetné správy).

Z kópii SMS správ a hlasových správ (č.l. 119-127) zasielaných žalobkyňou: 28.06.2014 - je preukázané, že vedela o tom, že ide poručiteľ do domova dôchodcov, 01.07.2014 - žalobkyňa zaželala žalovanej 1/ úprimnú sústrasť a oznámila, že je v nemocnici (bola v A. tvrdené v návrhu), 03.11.2014 - žalobkyňa vyzvala žalovanú 1/ na vydanie vecí: kufor veľký čierny, pyramída z mramoru, malý čierny vysávač Simbo, fotoaparát, Dózy na obed, frotírový uterák, vietnamky červené pánske, modré šľapky najtky, bunda kockovaná a hnedé čižmy, 14.12.2014 - žalobkyňa sa vyhrážala, 29.10.2014 - žalobkyňa vyzvala na vydanie vecí s vyhrážkou prekliatia celej rodiny a vulgarizmami a ďalšie.

Fotografiou vyhotovenou údajne 17.03.2015 žalobkyňa preukazovala, že bola na hrobe poručiteľa (zomrel 01.07.2014) a položila tam kyticu v tvare srdca (č.l. 154).

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 176-177) je preukázané, že poručiteľ bol zamestnaný na Ministerstve vnútra SR od 01.03.2012 do 01.07.2014, pričom do januára 2014 mal príjem z viazaného pracovného pomeru, následne nemocenské dávky. Od 01.07.200X do 31.12.2012 bol zamestnaný ako dohodár X. OK-5 F. s.r.o.

Z internetovej stránky T., n.o. súd zistil rozsah a podmienky poskytovania zdravotnej a sociálnej starostlivosti, cenník a podmienky na umiestnenie na základe štandardnej zmluvy (č.l. 213-221). V záverečnom vyjadrení žalobkyňa namietla, že zmluva nie je podpísaná poručiteľom a žalovaná strana ho umiestnila v zariadení proti jeho vôli. Súd oboznámil sporové strany s vykonaním tohto dôkazu na pojednávaní. Dôkaz súd vykonal z dôvodu, že žalobkyňa tvrdila, že sa jedná o domov dôchodcov. Súd zistil, že zariadenie poskytuje aj 24 hodinovú zdravotnú a sociálnu starostlivosť potrebnú pre poručiteľa vzhľadom na lekárske správy z ošetrení, ktorým sa poručiteľ podrobil v priebehu mesiacov marec až jún 2014 a zhoršenie jeho zdravotného stavu.

W. podnik F., s.r.o. ako správca bytového domu na P. nám. X v W. na žiadosť súdu o súčinnosť uviedol, že počet osôb nahlásených v byte poručiteľa za obdobie 2010 až 2014 bol jeden, počet osôb nebol

aktualizovaný až do roku 2014, kedy vlastník zomrel, ktorú skutočnosť nahlásila správcovi p. L. Q.. Zisťovanie skutočnej spotreby vody a energií v rokoch 2012 a 2013 zabezpečoval Bytový podnik F. s.r.o. ako správca pre účely vyúčtovania nákladov.

Z podporného stanoviska susedov a dobrých známych poručiteľa (č.l. 285) pre pozostalých zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že podľa vedomostí p. Y. U., Y. U., Q. O., P. M. a M. W., žalobkyňa neoprávnene požaduje od pozostalých majetkový prospech pre seba a syna. Žalobkyňa by sa podľa ich názoru mala pozostalým poďakovať za to, čo dostala od poručiteľa pred tým a nechať rodinu pozostalých na pokoji, nakoľko poručiteľ vždy hovoril, že po jeho smrti sú iba oni výhradnými dedičmi.

Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 - (1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. (2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa § 473 - (1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 474 - (1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. (2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

Podľa § 475 - (1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. (2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Podľa § 483 - Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Podľa § 115 - Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobkyňa a poručiteľ boli priatelia, mali aj intímny vzťah, zoznámili sa v roku 2010, vzájomne si pomáhali, chodili na výlety, do spoločnosti, ako aj na návštevu k rodine poručiteľa a žalobkyne, ktorá skutočnosť sporná nebola.

Sporné bolo vedenie spoločnej domácnosti poručiteľa a žalobkyne ako podmienka stanovená ustanovením § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z ustálenej judikatúry spoločnou domácnosťou v zmysle ustanovení § 115 a 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie súžitie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré spolu žijú trvale a ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Fyzické osoby si nemusia byť blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, ich spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie v jednom alebo viacerých bytoch (k naplneniu znakov spoločnej domácnosti nepostačujú len občasné návštevy), pričom výnimka z tohto pravidla je možná len vtedy, ak ide o dočasný a prechodný pobyt inde z dôvodu liečenia, návštevy príbuzných, výkonu práce alebo z iných obdobných dôvodov. Spoločná domácnosť predstavuje spotrebné spoločenstvo dvoch alebo viacerých fyzických osôb trvalej povahy, a preto spoločnú domácnosť predstavuje len skutočné a trvalé spolužitie, v ktorom jej členovia prispievajú k úhrade a obstarávaniu spoločných potrieb, t.j. nepostačuje teda napríklad len príležitostná výpomoc v domácnosti, spoločné trávenie dovoleniek a pod. a v ktorom spoločne bez rozlišovania hospodária so svojimi príjmami. Spolu žijúca osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny; vyžaduje sa aby sa starala o spoločnú domácnosť (obstarávaním domácich prác, udržiavaním poriadku v byte,

obstarávaním ošatenia a údržby šatstva, prípravou jedál a pod.) alebo aby poskytovala prostriedky na úhradu potrieb spoločnej domácnosti alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa.

Žiadna fyzická osoba nemôže žiť trvale v spotrebnom spoločenstve s inou fyzickou osobou proti svojej vôli; dve alebo viac fyzických osôb tvorí spoločnú domácnosť, len ak všetky spolu skutočne chcú trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby. Aj keď je spoločná domácnosť založená na skutočnom (faktickom) súžití dvoch alebo viac fyzických osôb a skutočnom (faktickom) spoločnom uhrádzaní nákladov na ich potreby, jej vznik a ďalšie trvanie nutne predpokladá, že každá z fyzických osôb, ktoré tvoria spoločnú domácnosť, prejavila vôľu byť členom takéhoto spotrebného spoločenstva a že v takom spotrebnom spoločenstve skutočne i naďalej zotrváva.

Súd ohľadom spotrebného spoločenstva trvalej povahy ako jednej z nevyhnutných podmienok spoločnej domácnosti hodnotil dôkazy v zmysle § 132 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ích vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti, z výsluchu svedkov navrhnutých žalobkyňou nebolo možné ich použiť pre zistenie skutkového stavu. Z výpovedí svedkov, čestných vyhlásení navrhnutých žalobkyňou súd zistil, že svedkovia uvádzali skutočnosť, že poručiteľ so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti v byte poručiteľa, ako skutočnosť, ktorú sa dozvedeli od žalobkyne. V byte poručiteľa nikdy neboli a teda nemohli vypovedať ako svedkovia, ktorí na základe vlastného poznania mohli popísať alebo potvrdiť, že žalobkyňa s poručiteľom viedli spoločnú domácnosť v zmysle ustálenej judikatúry. Okrem toho či už písomné vyhlásenia osôb, tak aj svedecké výpovede boli zjavne ovplyvnené vyjadreniami žalobkyne, obsiahnutými či už v písomnom návrhu na začatie konania, podaného v zastúpení právnou zástupkyňou, tak aj v priebehu súdneho konania.

Na druhej strane, svedkovia navrhnutí žalovanými, či už rodina (netere) alebo priatelia poručiteľa, do bytu poručiteľa chodievali a dlhé roky poznali poručiteľa, boli v kontakte aj keď nie dennodenne. Súd posudzoval tieto výpovede ako dôveryhodné a pravdivé, napriek tomu, že sa jednalo o príbuzenský a dlhoročný priateľský vzťah svedkov s poručiteľom a jeho príbuznými, podporené inými objektívnymi dôkaznými prostriedkami. Nepreukázalo sa tvrdenie žalobkyne, že rodina neprejavovala o neho záujem, dokonca, že sa so žalovanou 2/ desať rokov nerozprával. Poručiteľ mal rád dcéry žalovanej 1/, svoje netere, vzájomne sa navštevovali a jednoznačne musel mať k nim dôveru už vzhľadom na skutočnosť, že od roku 2000 mala dispozičné právo k jeho účtu vedenom v banke neter Q. Q. a od 26.06.2014 aj L. Q.. Osobný kontakt rodiny bol obmedzený z dôvodu, že celá rodina poručiteľa žila v X. S. a poručiteľ častejšie navštevoval svojich príbuzných v X. S., ako príbuzní jeho v jeho byte. V tejto súvislosti z vykonaného dokazovania výsluchmi svedkov z okruhu rodiny a dlhoročných priateľov vyplynulo, že pri návšteve v byte poručiteľa nič nenasvedčovalo tvrdeniu, že žalobkyňa žila po dobu najmenej jedného roku až do smrti poručiteľa v spoločnej domácnosti s poručiteľom. Odhliadnuc od výsluchov svedkov, z listinných dôkazov a potvrdenia správcu bytového domu je preukázané z vyúčtovaní spotreby studenej a teplej vody, že v danom období (rok 2013) dokonca poklesla spotreba vody v byte poručiteľa. V prípade spolužitia dvoch alebo viacerých osôb sa spotreba vody priamo úmerne zvyšuje počtu členov, ktorí spolu žijú vzhľadom na vykonávanie osobnej hygieny, prania oblečenia, varenia a pod. kedy vždy dochádza k spotrebe vody.

Žalobkyňa nebola prihlásená minimálne u správcu bytového domu, ako osoba žijúca v byte s poručiteľom, nemala vlastné kľúče od bytu, (nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom, že kľúče od bytu mala) a rovnako nemala ani čípovú kartu od vchodových dverí domu, ktorá bola vystavená poručiteľovi len podľa počtu hlásených osôb žijúcich v byte, t.j. len jedna. Do domu chodievala spôsobom, že požiadala o otvorenie vchodových dverí susedov, ktorých poznala. Nepreukázalo sa ani tvrdenie žalobkyne, že uhrádzala mesačné poplatky za telefón poručiteľa.

Rozporuplné sú aj tvrdenia žalobkyne a čestné vyhlásenie syna žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila na jednej strane, že o tom, že poručiteľovi bolo zabezpečené umiestnenie v dome opatrovateľskej služby T., n.o. nevedela, následne tvrdila, že jej poručiteľ volal a plakal do telefónu, že do domova dôchodcov nechce ísť, preto hneď so synom išli za ním do bytu, ale už bol preč, pritom z výpovedí svedkov vyplýva, že syn žalobkyne sa bol s poručiteľom dňa 26.06.2014 rozlúčiť a neželel si, aby o tom poručiteľ povedal jeho matke, ktorá prišla v tom čase s neznámym mužom zobrať si bicykel z garáže poručiteľa. Podľa výpovedí svedkov s poručiteľom sa žalobkyňa dňa 26.06.2014 žiadnym spôsobom nerozlúčila. V byte poručiteľa neboli žiadne osobné veci žalobkyne ako hygienické potreby a šatstvo, žiadne navarené jedlo pre dve osoby, resp. v chladničke jedlo pre žalobkyňu, ktorá musí dodržiavať prísnu bezlepkovú

diétu. Veci, ktoré požadovala po smrti poručiteľa vydať neboli charakteru osobných vecí žalobkyne, o ktorých uviedla, že v byte ich ponechala - jednalo sa o fotoaparát, soška pyramída, pánske oblečenie, vysávač, obedár, o ktorých tvrdila žalovaným, že sú jej vlastníctvom a veci jej boli vydané. Žalobkyňa popisovala povahu poručiteľa ako agresívneho a žiarlivého, neschopného si čokoľvek sám urobiť. Zo svedeckých výpovedí všetkých svedkov, či už navrhnutých zo strany žalobkyne alebo žalovaných, takéto tvrdenie sa nepreukázalo. Poručiteľ od svojich 16 rokov býval sám a sám sa o seba vedel postarať vo všetkých oblastiach nevyhnutných pre vedenie vlastnej domácnosti a zabezpečovaniu osobných potrieb. Do decembra roku 2013 pracoval a v roku 2013 bol schopný šoférovať vozidlo pri návšteve žalobkyne a jej priateľky syna v A.. V konaní nebolo preukázané ani to, že by z finančných prostriedkov žalobkyne bolo niečo kupované pre poručiteľa.

Vykonaným dokazovaním a zistením skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a prednesov účastníkov konania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na určenie, že je dedičkou v tretej skupine je nedôvodný, nakoľko v konaní nebolo preukázané vedenie spoločnej domácnosti žalobkyne s poručiteľom, nebola naplnená podmienka v zmysle ustanovenia § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd preto návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 OSP. Žalovaní 1/ až 8/ boli v spore úspešní. Žalovaným 3/, 4/, 5/, 6/ vzniklo právo na náhradu trov konania, ktorú ale neuplatnili a zo spisu súd trovy týchto žalovaných nezistil. Žalovaným 1/, 2/, 7/, 8/ vznikli trovy právnym zastúpením advokátom, vyčíslenými v súlade s § 11 ods. 1, písm a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v roku 2015 bola 1/13 výpočtového základu stanovená na 64,53 €, pri zastúpení - spoločných úkonov dvoch alebo viacerých osôb sa základná sadzba znižuje o 50%, t.j. na sumu 32,26 € x 4 osoby

- advokátska odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 129,06 €. V roku 2016 bola 1/13 výpočtového základu stanovená na 66 €, 50% = 33 x 4 = advokátska odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2016 predstavuje 132 €.

§ 11 ods. 1, písm. a) vyhl. - (1) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, § 13 ods. 2 vyhl. - (2) Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

1/ prevzatie a príprava zastúpenia 06.03.2015 .............................................................. 129,06 € 2/ vyjadrenie k žalobe 27.05.2015 ................................................................................ 129,06 € 3/ Účasť na pojednávaní 16.10.2015 11:00-13:00 ........................................................ 129,06 € 4/ porada s klientom 05.11.2015 ................................................................................... 129,06 € 5/ účasť na pojednávaní 06.11.2015 (10:00-12:35) 2 úkony ........................................ 258,12 € 6/ vyjadrenie 12.11.2015 ............................................................................................... 129,06 € 7/ porada s klientom 03.12.2015 ................................................................................... 129,06 € 8/ účasť na pojednávaní 04.12.2015 (11:00-14:45) 2 úkony ........................................ 258,12 € 9/ porada s klientom 02.02.2016 ................................................................................... 132,00 € 10/ účasť na pojednávaní 03.02.2016 (11:00-12:55) .................................................... 132,00 € 11/ porada s klientom 16.03.2016 ................................................................................. 132,00 € 12/ účasť na pojednávaní 18.03.2016 (9:00-9:35) ........................................................ 132,00 € 13/ účasť na pojednávaní 06.05.2016 (9:00-9:40) ........................................................ 132,00 € Advokátska odmena spolu 1.950,60 € + režijný paušál 110,02 € (8x 8,39 € + 5x 8,58) = trovy právneho zastúpenia 2.060,62 €.

Právny zástupca žalovaných 1/, 2/, 7/, 8/ uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 1.101,54 €, ktoré mu súd priznal. V zmysle § 149 ods. 1 OSP, priznaná náhrada trov konania sa zaplatí k rukám advokáta/ na účet vedený vo VÚB, a.s. : IBAN SK 50 0200 0000 0056 8944 8202.

Uznesením -33 z 20.04.2015 bola žalobkyňa oslobodená od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)