Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-598-2015.pdf
PDF · 110.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/598/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadzičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: B. S., H.. XX.K. XXXX, C. XXX XX Z. M. Č.. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou, T. X. K. M. K., o zaplatenie 419,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.mája 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 419,73 eur s príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky; zároveň si uplatnil aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Právny predchodca žalobcu povolil žalovanej na základe zmluvy o bežnom účte prečerpanie peňažných prostriedkov na účte. Nakoľko došlo zo strany žalovanej k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov v trvaní viac ako 5 dní, bola vyhlásená mimoriadna splatnosť k 30.septembru 2013 v celkovej sume 490,72 eur, pozostávajúca z dlžnej istiny 419,73 eur, úrokov v sume 70,8 eur a poplatkov v sume 0,19 eur.
Na návrh žalobcu súd vydal platobný rozkaz dňa 14.októbra 2014 pod č.k. 14Ro/207/2014-31, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 22.októbra 2015 podľa § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 13.novembra 2015. Žalovaná sa v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu aktuálneho pobytu žalovanej, preto jej s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2 OSP ustanovil pre toto konanie opatrovníka uznesením z 22.februára 2016 (č.l. 56).
Ustanovený opatrovník sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od 18.apríla 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (6.mája 2016).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb z 12.júna 2006 (č.l.5 - 6), Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty z 12.júna 2006 (č.l. 7), oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo 14.júna 2006, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z 1.októbra 2013 (č.l. 11), Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne (č.l. 16 - 19).
Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ služieb - veriteľ a žalovaná ako fyzická osoba - občan mali uzavrieť zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Žalobca predložil zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb z 12.júna 2006, z ktorého je zrejmý predmet zmluvy: poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka extra, vedenie bežného účtu, vydanie platobnej karty visa electron a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre Poskytovanie Splátkových a Kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Podľa čl.II bodu 3. všetky právne vzťahy neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, obchodnými podmienkami vydanými bankou pre jednotlivé Bankové produkty obsiahnuté v Balíku, VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podľa bodu 4.tohto článku, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby sa budú, podľa §262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa týka obchodných podmienok, doručených na dôkaz žalobcom súd z nich zistil, že sú vydané Slovenskou sporiteľnou a.s. Bratislava. Podľa bodu 33. nadobúdajú účinnosť 1.7.2007 a podľa bodu 31.všetky zmluvné vzťahy uzatvorené medzi klientom a bankou odo dňa ich účinnosti sa riadia úverovými podmienkami, ak v nich nie je uvedené inak. Dlžník súhlasí s tým, aby úverové podmienky nahradili pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty banky, ktoré dovtedy upravovali úverový vzťah a to v rozsahu v ktorom sa tieto pôvodné podmienky a obdobné dokumenty banky nahrádzajú úverovými podmienkami, a že takéto zmluvné vzťahy sa budú riadiť VOP a úverovými podmienkami, ak v úverových podmienkach nie je uvedené inak. Podľa bodu 32.úverovými podmienkami sa nahrádzajú obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom zo dňa 2.júna 2006 v znení neskorších dodatkov a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie povoleného prečerpania na bežnom účte v slovenských korunách pre podnikateľov zo dňa 1.2.2006. Akýkoľvek zmluvný vzťah ktorý sa riadil niektorými z nahrádzaných obchodných podmienok, ich nahradením zmluva odkazuje na také ustanovenie úverových podmienok, ktoré je svojím obsahom a významom najbližšie ustanoveniu nahrádzaných obchodných podmienok, na ktoré zmluva odkazovala. Predložené obchodné podmienky nie sú žalovanou podpísané. Z oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo 14.júna 2006 o poskytnutí povoleného prečerpania až do výšky 11.000 Sk, na čas do 29.septembra 2037, s úrokovou sadzbou 14,4% ročne. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z 1.októbra 2013 je zrejmé, že žalobca ako postupník vyhlásil ku dňu 30.septembra 2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru, pričom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je v sume 490,72 eur, z toho na istinu úveru 419,73 eur, na úroku 70,80 eur a na poplatku 0,19 eur. Túto sumu mala žalovaná zaplatiť v lehote do 8.októbra 2013. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval žalobcu na jej doplnenie v lehote do 15 dní od doručenia, a to výzvou z 22.februára 2016 (č.l. 57), podľa ktorej mal žalobca doplniť žalobu o skutočnosti, z čoho pozostáva žalovaná pohľadávka, kedy došlo k omeškaniu žalovanej, akým spôsobom boli jednotlivé
splátky započítané na istinu úroky a iné poplatky, zároveň bol vyzvaný na predloženie výpisu z úverového účtu. Uvedené výzva bola žalobcovi doručená 29.februára 2016 (č.l. 55). Žalobca na výzvu nereagoval vôbec.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=12.06.2006>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podpísania zmluvy (13.04.2006 do 28.02.2007; ďalej len „zákona č. 40/1964 Zb.“), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101?ucinnost=12.06.2006>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb., Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobcovi nepatrí právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky a žalobe nemožno vyhovieť. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej z postúpenej pohľadávky zo zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok, za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§494 OZ). Súd preskúmal zmluvu úvere z 12.júna 2006 a vyvodil, že v nej vystupovala na strane veriteľa banka, na strane dlžníka žalovaná ako spotrebiteľ. Súd spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere vyvodzuje z ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, žeby žalovaná požadovala poskytnúť spotrebiteľský úver, sporné tvrdenia o charaktere spotrebiteľského úveru medzi účastníkmi nebol. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., platného a účinného v čase jej uzavretia.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovaným účastníkom. Podľa zmluvy o úvere, zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Zmluva o postúpení pohľadávok žalobca súdu nepredložil. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej 26.apríla 2013 (č.l. 10), že došlo k postúpeniu pohľadávky z nepovoleného prečerpania na žalobcu ku dňu 28.marca 2013. Následne žalobca k 30.septembru 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V § 120 ods. 4 O.s.p. je upravená poučovacia povinnosť súdu, podľa ktorej súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, je teda na účastníkoch, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno, ako inštitút procesného práva, postihuje toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, ktorú účastník v konaní tvrdí, preukázal. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech účastníka. Keďže v tomto konaní bol žalobca v konaní zastúpený advokátom, súd s poukazom na ust. § 5 ods. 2 O.s.p. ani nemal povinnosť poučovať žalobcu o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalobca napriek výzve a poučeniu, ktorú prevzal jeho právny zástupca dňa 29.2.2016 nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (č.l. 55).
Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právny úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať od žalovanej niečo žalobcovi dať a že je žalobca oprávnený to požadovať z dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovanej na základe postúpenej peňažnej pohľadávky. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle obsahu práv a povinností zo záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere stal žalobca veriteľom žalovanej súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. V predmetnom konaní súd najskôr skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu a či teda žalobca je nositeľom práv pôvodného veriteľa a či si na základe toho môže vo vzťahu k žalovanej tieto práva uplatňovať v súdnom konaní. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorila so žalovanou dňa 12.júna 2006 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie Bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA a vydanie platobnej karty. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE z 28.marca 2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoje pohľadávky na žalobcu. Uvedenú zmluvu sa žalobca neunúval súdu predložiť.
V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpiť peňažný záväzok, s ktorým bola žalovaná dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta, ak bola bankou písomne vyzvaná na úhradu záväzku.
Aj zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým si banka a žalobca mienili upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti. Ako právny úkon banky a žalobcu zmluva odporuje účelu zákona o bankách, jeho hospodárskemu účelu, keď podľa § 5 písm. b) sa úverom, ktorý poskytuje banka rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vlastný účet alebo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu, teda predpokladá sa minimálne návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov bankou, podľa písm. i) bankovým obchodom je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami, ide tu aj o správu úveru, obchody banka vykonáva podľa § 27 s klientmi na zmluvnom základe a zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť žalobca právo veriteľa domáhať sa po žalovanej ako dlžníkovi splnenia záväzku. „Skutočným“ veriteľom žalovanej zostala Slovenská sporiteľňa a.s. Na strane žalobcu nie je daná aktívna legitimácia na podanie žaloby, práva veriteľa mu nesvedčia, čo je dôvodom vedúcim súd k zamietnutiu žaloby. Bezpredmetným je preto zaoberať sa hodnotením dôkazov ako sú oznámenie o postúpení pohľadávky, sadzobníkom či skúmať, či je nárok žalobcu premlčaný úplne alebo čiastočne alebo vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, či vznikol veriteľovi nárok na poplatky, úroky a do akej výšky, prípadne či zmluva neobsahuje pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky, zo zákona neplatné a žalobcovi nesvedči od žalovanej ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol nadobudnúť žalobca žiadne práva ani žalovaná povinnosti. Súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom o tom, že pred postúpením pohľadávky zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou bola žalovaná skutočne písomne vyzvaná na splnenie peňažného záväzku v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, či bola skutočne žalovaná vyzvaná na úhradu záväzku ešte pred postúpením pohľadávky. Súd má za to, že neboli splnené zákonné náležitosti ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spočívajúce v zaslaní výzvy žalovanej a teda Slovenská sporiteľňa, a.s. nemohla platne postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu a žalobca ako subjekt, na ktorého neprešlo právo právneho predchodcu z pohľadávky si toto právo nemôže uplatňovať, keďže nie je na to aktívne vecne legitimovaný. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na základe citovaného ustanovenia vzniklo v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, avšak súd jej právo na ich náhradu nepriznal, pretože jednak si ich náhradu v konaní neuplatnila (t.j. chýbal návrh na priznanie náhrady trov konania v zmysle § 151 ods. 1 OSP), a tiež z dôvodu, že v konaní jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).