Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-303-2015.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/303/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu IMPON SLOVAKIA s. r. o., Obchodná 53, Bratislava, IČO 17318581, zast. Advokátska kancelária Mgr. Iveta Vajdová, Bárdošova 25, Bratislava, proti žalovanému V. zast. JUDr. Barbora Šruteková, advokátka, Hlavná 44, Trnava , o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
1. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať a odovzdať žalobcovi X-izbový byt č. X nachádzajúci sa na C., v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom T. a to rodinného domu - stavby č. s. XXX, ktorý sa nachádza na pozemku parc. reg. „C“, č.XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX mX, do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 99,50 eur za súdny poplatok a k rukám zástupcu žalobcu Mgr. Ivety Vajdovej, advokátky, trovy právneho zastúpenia vo výške 925,10 eur na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. č. ú. I. všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému vypratania X-izbového bytu č. X v T., a to rodinného domu č. s. XXX na parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX mX z dôvodu, že žalovanému bola daná výpoveď z nájmu bytu pre neplatenie z nájomného a žalovaný byt nevypratal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného na vypratanie dvojizbového bytu č. X, C. LV XXXX, na tom základe, že žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného po dobu dlhšiu ako tri mesiace, čím je daný výpovedný dôvod podľa § 710 ods.3 OZ. Žalovaný počas výpovednej lehoty nepreukázal, že by bol v hmotnej núdzi ani nepodal žalobu na tunajší súd v zmysle § 711 ods.6 OZ. Z uvedeného dôvodu uplynula výpovedná lehota ku dňu 30.6.2012. Pôvodný vzťah sa zmenil zákonom 509/1991, nová nájomná zmluva, ktorá pôvodne bola uzavretá na dobu neurčitú, uzavretá nebola. Žalobu o vypratanie sme nepodali skôr z dôvodu, že musela uplynúť výpovedná lehota, potom prichádzalo do úvahy možnosť hmotnej núdze. Následne navrhol žalovanému možnosť dohody, zároveň so zvýšením nájmu, potom vec riešili s právnou zástupkyňou, a aj predchádzajúcim advokátom žalovaného. Neevidujú knihu pošty, a teda prevzatie zásielky je možné reklamovať iba dopytom na poštu. Predložil vyjadrenie K.a, z ktorého vyplýva, že výpoveď žalovanému doručená bola, a v tomto vyjadrení K. udáva, že pán C.r v čase doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi a teda výpovedná doba neskončí 30.6.2012, ale až 31.12.2012. Predložil tiež doklad o zvýšení nájomného zo dňa
20.3.2012, s doručenkou podpísanou žalovaným 26.3.2012, ktorým zvyšuje nájomné o 20%, podľa zákona 260/2011 a zároveň mu podľa § 3 cit.zákona dáva výpoveď z nájomného pomeru. K nahliadnutiu predložil stanovisko Mesta Trnava z 25.9.2014, z ktorého vyplýva, že pán OI.r v zákonom stanovenej lehote nepožiadal mesto Trnava o bytovú náhradu, preto jeho nárok na bytovú náhradu zanikol. Mesto poukazuje na § 7a Zákona 260/11, podľa ktorého žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu, môže podať žiadosť do 30.4.2013 obci, inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Nárok opiera o výpoveď zo dňa 6.3.2012, pričom nevedel objasniť, z akého dôvodu žalobca podal ďalšiu výpoveď 20.3.2012 podľa zákona 260/11. Prvá výpoveď bola doručená 9.3.2012. Predložil výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 12.2.2013 na vypratanie bytu, jedná sa o druhú výzvu. Vo výzve je uvedené, že žalovaný nepreukázal stav hmotnej núdze vo výpovednej lehote a ak by sa aj z tohto dôvodu predĺžila výpovedná lehota o ochrannú dobu, dlžné nájomné nebolo splatené. Dôkaz o hmotnej núdzi, ktorý žalovaný predložil súdu v priebehu konania, nikdy nedostal. Ak žalovaný tvrdí, že nedostal výpoveď, nemal dôvod žalobcovi dávať dôkaz o tom, že je v hmotnej núdzi. Toto žalobca ani nedostal. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo 133/2009, kde bola riešená otázka preukázania hmotnej núdze z objektívnych dôvodov ku dňu doručenia výpoveď. Potvrdenie, ktoré predložil žalovaný, je z 28.3.2012, teda nepreukazuje hmotnú núdzu ku dňu doručenia výpovede. A nepreukazuje, že došlo k stavu objektívnej núdze. Žalovaný chcel, aby mu podpísal, že nemá dlh na nájomnom, ale dlh mal, tak mu to nepotvrdil. Z predložených dôkazov, a to stanoviska K. potvrdzujú, že žalovaný výpoveď obdržal, nepreukázal stav objektívnej hmotnej núdze ku dňu doručenia výpovede. Žalovaný tvrdil, že pracoval, nepreukázal kedy, nie je evidovaný ani na úrade práce. Tvrdil, že pracuje na stavbách brigádne bez zmluvy. Má za to, že žalovaný sa nikdy ani nedostal do stavu objektívnej hmotnej núdze, nakoľko do roku 2010 mal aj živnosť na stavebné práce.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, vzhľadom na to, že je sporné, ktorá listina žalobcu má byť považovaná za výpoveď. Z korešpondencie je zrejmé, že za výpoveď malo považované podanie z 20.3. 2012, ktoré je zvýšením nájomného. Žalovaný výpoveď nájmu neprevzal. Doručenky nie sú zhodné, a to ani navzájom, ani so skutočným podpisom žalovaného. V rámci predsúdnej korešpondencie sa za výpoveď považovalo za výpoveď nájomného a až v rámci súdneho konania predložili výpoveď, o ktorej predtým nemali vedomosť a nebolo o nej hovorené. Žalobca len vo zvýšenom nájomnom dával žalovanému výpoveď. V prípade spornosti je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, či sa jedná na doručenke pri č.l. 6 o podpis žalovaného a rovnako na doručenke, ktorá tvorí prílohu jeho podania. Písomnosti, ktoré mali byť označené za výpovede, neboli doručené a písomnosť označená ako zrušenie nájomného nespĺňa zákonné podmienky výpovede, a je teda neplatná. A iba na túto až do podania žaloby žalobca poukazoval. Po nahliadnutím na doručenku pri č.l. 6 uviedol, že sa nejedná o jeho podpis. Je pravdou, že mal dlh na nájomnom, ale to aj preto, že žalobca mu nechcel podpísať podklady pre hmotnú núdzu. Aj v súčasnej dobe sa mu stalo, že zopárkrát neplatil nájomné. Nájomné platí asi 5 mesiacov. Keby mu bol žalobca podpísal doklady, bol by dostával príspevok na bývanie. Poberám invalidný dôchodok 120 eur mesačne. V byte býva s bratom. Má za to, že konkrétne listy, a to zvýšenie zo dňa 20.3.2012 aj predložený prípis odovzdanie bytu II zo dňa 12.2:2013 neboli žalovaným riadne prevzaté, oba podpisy na doručenkách nekorešpondujú s podpisom žalovaného a v priebehu komunikácie medzi žalobcom a mnou nebolo poukazované na výpoveď zo dňa 6.3. ale zo dňa 20.3. A. navštívil, lebo mal dlžné nájomné viac ako tri mesiace a žalobca mu zrušil nájom. Od roku 2011 pracuje príležitostne na dohodu, invalidný dôchodok nepoberá. V byte býva s bratom, ktorý je na invalidnom dôchodku. Keďže mu žalobca nepodpísal doklady, nemohol poberať príspevok na bývanie. Dávky v hmotnej núdzi mu nie sú vyplácané viac ako po dobu jedného roka, bol vyradený, pretože mu bola ponúknutá práca do Čiech, tá mu nevyhovovala. Doklad o hmotnej núdzi v roku 2012 žalobcovi doložil. Dával žalobcovi papiere zo sociálky, lebo chcel dostať príspevok na bývanie, to samotné dokazuje, že je v hmotnej núdzi. Predkladal dôkaz o poberaní v hmotnej núdzi kvôli dávkam, nie kvôli výpovedi. Z prípisu A. vyplýva, že bol predkladaný dôkaz o hmotnej núdzi zo 7.10.2011. Boli podávané dve výpovede, nie je zrejmé, ktorá by mala byť platná a celý postup žalobcu považuje za neprehľadný a tým, že nebola doručená výpoveď, o ktorú sa žaloba opiera, túto považuje za neplatnú a titul pre vypratanie teda neexistuje. K stanovisku A.a bolo prikladané potvrdenie o hmotnej núdzi žalovaného zo daň 7.10.2011, teda neskôr predložené potvrdenie je irelevantné, k dátumu doručenia výpovede. Žalovaný nemá vyriešenú bytovú otázku, nemal by kde bývať, spĺňa podmienky pre rozhodnutie o bytovej náhrade.
Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný sa stal nájomcom bytu C., a to na základe Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 21. 3. 1975. V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosť, v
ktorej sa byt nachádza, je vo vlastníctve žalobcu. Táto skutočnosť bola preukázaná aj listom vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, odbor katastrálny.
Žalobca listom zo dňa 6. 3. 2012 dal žalovanému výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že dlhoval nájom a náklady spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, vo výške 314,25 eur, preto mu dáva výpoveď z nájmu bytu na C. podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. Výpovedná lehota podľa tohto podania začne plynúť 1. 4. 2012 a skončí dňom 30. 6. 2012. Zásielku mal podľa predloženej doručenky prevziať žalovaný 9. 3. 2012.
Podpis na doručenke 9. 3. 2012 sa vizuálne zhoduje s podpisom na doručenke pri Rozkaze na plnenie, vydaného tunajším súdom.
Slovenská pošta a.s. poskytla informáciu, že doklady a údaje o zásielkach uchováva tri roky, a teda k zásielke doručenej 9. 3. 2012 nemôže poskytnúť informácie.
Dňa 5. 6. 2012 vystavil K. právnik spolupracujúci s Centrom pomoci pre rodinu, dňa 5. 6. 2012 písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého „N.r bol v čase doručenia výpovede v hmotnej núdzi , a preto výpovedná doba neskončí 30. 6. 2012 ako bolo uvedené vo výpovedi z nájmu bytu, ale až 31. 12: 2012“. „ Pán C. je v súčasnosti v hmotnej núdzi, a bol v stave hmotnej núdze aj v čase doručenia výpovede, tým sa menia všetky ustanovenia týkajúce sa jeho výpovede z nájmu bytu“. Konkrétne v tomto vyjadrení aplikoval ust. § 712a ods. 3 O. z.
Ďalej bolo súdu predložené Stanovisko JB. zo dňa 20. 9. 2012, adresované žalobcovi, z ktorého vyplýva „môjmu klientovi bola doručená výpoveď z nájmu bytu zo dňa 6. 3. 2012 ...vo svojej výpovedi uvádzate, že výpovedná doba skončí 30. 6. 2012“...“Môj klient bol v čase doručenia výpovede v hmotnej núdzi, a preto výpovedná doba neskončí 30. 6: 2012 ako bolo uvedené vo výpovedi z nájmu, ale až 31. 12. 2012“..“Zároveň Vás chcem upozorniť aj na skutočnosť, že v prípade, ak ste sa pokúšali vysťahovať môjho klienta s použitím násilia z predmetného bytu ako ste nám uviedli počas mojej návštevy dňa 13. 9. 2012 v sídle Vašej spoločnosti, dopúšťali by ste sa nezákonného konania....“
Žalovaný predložil súdu Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 28: 3. 2012 č. A2011/21142/SE o tom, že poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v sume 62,50 eur mesačne.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ O. s. p. prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 710 ods. 3 Obč. zák. ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Podľa ods. 4 Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 Písm. d/, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
K predĺženiu výpovednej lehoty však dôjde iba za podmienky, že nájomca prenajímateľovi preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Ak nájomca do uplynutia ochrannej lehoty nezaplatí dlžné nájomné alebo sa s prenajímateľom nedohode na spôsobe jeho úhrady, nájom sa skončí uplynutím ochrannej lehoty, o ktorú sa riadna výpovedná lehota predĺžila. Po skončení nájmu však nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada, ktorou môže byť náhradné ubytovanie alebo ak sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, náhradný byt v horšej kvalite a s menšou podlahovou plochou.
V danom prípade práve z dôvodu neplatenia nájomného bola v zmysle citovaného ustanovenia zákona daná žalovanému výpoveď, pričom s poukazom na ust. § 710 ods 3. Obč. zák. výpovedná lehota začala plynúť dňom 1. 4. 2012, riadna výpovedná lehota skončila dňom 30. 6. 2012, predĺžená o ochrannú lehotu najneskôr dňom 31. 12. 2012.
Podľa § 712a ods. 3 Obč. zák. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Podľa § 712a ods. 4 Obč. zák. ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať, možno ho poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Podľa ods. 5 ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.
Podľa odseku 3 nájomca je povinný preukázať, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, tento stav hmotnej núdze musí existovať /resp. pretrvávať/ ku dňu, keď sa má nájomca z bytu vysťahovať, resp. ku dňu, keď súd rozhodne o tom, že výpoveď je platná, teda zamietne návrh na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a potvrdí s tým súvisiacu povinnosť nájomcu sa z bytu vysťahovať. Ak nájomca nepreukáže stav hmotnej núdze, má právo iba na prístrešie.
V danom prípade mal súd za preukázané, že žalovanému bola doručená výpoveď zo dňa 6. 3. 2012 z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák., a to dňom 9. 3. 2012. Okrem vizuálnej zhody podpisov na doručenke o prevzatí výpovede a prevzatí rozkazu na plnenie doručenie výpovede vyplýva aj z vyjadrenie K., ktoré nadväzujú na práve doručenú výpoveď a z obsahu týchto podaní je nepochybné, že žalovanému výpoveď doručená bola. Jeho tvrdenie, že z doručenky nevyplýva práve doručenie výpovede a nejedná sa o jeho podpis, sú len účelové. Súd nepovažoval práve s poukazom na uvedené pribrať do konania znalca za hospodárne a účelné, jednalo by sa nielen o prieťahy v konaní, ale neúmerné navýšenie trov konania.
Žalovaný nenamietal platnosť ani dôvody výpovede súdnou cestou.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že výpovedná lehota žalovaného uplynula najneskôr dňom 31. 12. 2012, keď z prípisov K. vyplýva hmotná núdza žalovaného a súd v záujme hospodárnosti konania neskúmal v tom čase objektívnosť hmotnej núdze žalovaného z hľadiska uplynutia výpovednej doby a v čase rozhodovania už v tomto smere nebola smerodatná vzhľadom na odstup času. Ako bolo uvedené, doručenie výpovede bolo preukázané nielen doručenkou, ale aj prípisom právnych zástupcov žalovaného. Nepochybne však žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal objektívnosť hmotnej núdze /trvalú invaliditu, iné dôvody, pre ktoré by sa nemohol riadne zamestnať/ a z hľadiska rozhodovania o bytovej náhrade je rozhodujúci čas, keď súd rozhodne o vyprataní bytu. V čase rozhodovania už žalovaný nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a to naviac vlastným zavinením, keď odmietol ponúknutú prácu, a teda riadny príjem. Pri výpovedi z nájmu bytu sa výpovedná lehota predlžuje o ochrannú šesťmesačnú lehotu (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka) len ak nájomca najneskôr do konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka) preukáže prenajímateľovi, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi.(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn.3 Cdo 133/2009. Žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi preukázal stav hmotnej núdze ku dňu doručenia výpovede, a teda výpovedná lehota uplynula v zákonnej lehote - ak by tomu tak aj nebolo, najneskôr 31. 12. 2012.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti, tiež skutočnosť, že žalovaný riadne neuhradil nájomné a ďalej uvádzané dôvody potom nebolo potrebné viazať vypratanie bytu na akúkoľvek bytovú náhradu.
Dňa 20. 3. 2012 bola zo strany žalobcu daná žalovanému výpoveď v zmysle § 3 zák. č. 260/2011, ktorá bola daná na vedomie MsÚ Trnava za účelom riešenia bytovej náhrady a žalovaný bol poučený, aby si podal podľa § 7 cit. zák. žiadosť o náhradný byt. Výpoveď si žalovaný prevzal 26. 3. 2012. Pokiaľ žalobca neopiera svoj nárok o túto výpoveď, súd sa musel zaoberať i ďalšou výpoveďou, ktorú si žalobca uplatnil a využil tak svoj zákonný nárok. Jedná sa o dva samostatné výpovedné dôvody, resp. výpovede, pričom sa navzájom nevylučujú.
Žalovaný nepreukázal, že by počas výpovednej doby preukázal žalobcovi sta hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, neuhradil ani nedoplatok na úhradách za užívanie bytu.
Žalobca predložil súdu stanovisko Mesta Trnava zo dňa 25. 9. 2014, z ktorého vyplýva, že žalovaný v zákonnej lehote nepožiadal Mesto Trnava o bytovú náhradu, jeho nárok zanikol v zmysle § 7a zák. č. 260/2011 Z. z..
Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 260/2011 Prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Podľa ods. 2 Prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. c) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o vydaní nehnuteľnosti. Výpovedná lehota je šesť mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Podľa ods. 4 Prenajímateľ uvedený v odsekoch 2 a 3 doručí do vlastných rúk nájomcovi a obci príslušnej na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady do 31. marca 2012 oznámenie o budúcej výpovedi nájmu bytu. Podľa ods. 5 Výpoveď nájmu bytu prenajímateľ doručí nájomcovi do vlastných rúk a kópiu výpovede nájmu bytu obci príslušnej na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z. z. Ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi.
Podľa § 7 ods. 1 Žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od prenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Podľa ods. 3 Žiadateľ, ktorý je nájomcom bytu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. c), podá žiadosť do dvoch mesiacov od doručenia výpovede nájmu bytu podľa § 3 ods. 2, inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Podľa § 7a cit. zák. žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa § 7 ods. 1 a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu alebo ktorý vypovedal nájom bytu podľa § 3a, môže pdoať žiadosť do 30. Apríla 2013 obci, v územnom obvode ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať, inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. V danom prípade žalobca dal žalovanému výpoveď tiež v zmysle citovaných ustanovení zákona, podľa potvrdenia Mesta Trnava žalovaný nepožiadal o bytovú náhradu, a teda jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady s poukazom na citované ustanovenia zanikol.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca využil právo na výpoveď v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z., ktorá bola neskoršou výpoveďou ako výpoveď daná podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák., nie je možné s poukazom na zánik nároku na bytovú náhradu aplikovať ust. § § 712a ods. 3 Obč. zák., keď naviac žalovaný nepreukázal, že by žalovanému preukázal hmotnú núdzu a objektívne dôvody, pre ktoré sa v hmotnej núdzi nachádzal. V tomto smere i v prípade aplikácie ust. § 712 a ods. 3 OZ dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom, tento iba preukázal, že stav hmotnej núdze existoval, nie však skutočnosť, že o tejto skutočnosti informoval žalobcu, naviac v čase rozhodovania už nebol v stave hmotnej núdze. Samotné tvrdenia žalovaného o pretrvávaní stavu hmotnej núdze sa javia ako účelové vzhľadom na dĺžku tohto obdobia /najmenej od r. 2011 do r. 2016/, keď nemožno potom uvažovať o objektívnosti tohto stavu hmotnej núdze, sám žalobca uviedol, že pracoval, mal možnosť pracovať, a teda nie je z objektívnych dôvodov /zdravotné, starostlivosť o invalidné dieťa a podobne/ vylúčený z možnosti zapojenia sa do pracovného procesu, a teda prípadný stav hmotnej núdze si zapríčinil i sám, v tomto smere na preukázanie svojich tvrdení neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy. Za daného stavu potom nie je možné viazať vypratanie bytu na bytovú náhradu. Tvrdenia žalovaného sa s prihliadnutím na uvedené dôkazy a skutočnosti javili ako účelové a nepreukázané.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému žalobcovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby, porada s klientom po podaní odporu /polovičný úkon/, vyjadrenie k odporu, á 64,53 eur, paušál 8,39 eur, DPH
20% v zmysle § 11, 13a ods. 1 písm. a, § 13 ods. 1 písm. c/, § 13 ods. 2 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., pojednávanie 4. 2. 2016 - 66 eur, paušál 8,58 eur, strata času 4xpolhodina Bratislava - Trnava a späť / polhodina á 14,30 eur/, strata času 57,20 eur DPH 20%, porada s klientom - 33 eur, paušál 8,58 eur, DPH 20ˇ, vyjadrenie 18. 2. 2016 - 66 eur, paušál 8,58 eur, DPH 20%, pojednávanie 17. 3. 2016, 5. 5. 2016 á 66 eur, paušál á 8,58 eur, DPH 20%, strata času 4xpolhodina á 14,20 eur, v zmysle § 11, § 13a ods. 1 písm. c, d/vyhl. č. 655/2004 Z. z., spolu trovy právneho zastúpenia 925,10 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.