Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_18C-34-2015.pdf
PDF · 83.58 KB
No categories available
18C/34/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci navrhovateľky: T. I., C.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/X, V., štátny občan SR, zastúpená: B.. N. I., C.. XX.XX.XXXX S. V., Š. XXX/X, štátny občan SR proti odporcovi: X. I., C.. XX.XX.XXXX, S. XX, štátny občan SR o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 12.05.2015 sumou 180.-eur mesačne , vždy do 15.-dňa toho-ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky.
Z r o č n é výživné za obdobie od 12.05.2015 do 30.4.2016 v sume 582.-eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným v 3 mesačných splátkach po 194.-eur , pod hrozbou straty výhody splátok, prvú splátku zaplatí odporca navrhovateľke v mesiaci jún 2016.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky číslo konania 9 C 198/2009 zo dňa 2.11.2009 v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu k vtedy maloletej T. I., nar. XX.XX.XXXX.
Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 12.05.2015 domáhala , aby súd zvýšil výživné , ktoré na ňu platí odporca zo sumy 130 eur na sumu 260.-eur. Návrh odôvodnila tým, že v školskom roku 20151/2016 bude navštevovať posledný ročník Gymnázia v Bratislave. Za uplynulé obdobie sa jej zvýšili výdavky spojené so stužkovou, maturitou a prijímacím konaním na VŠ. Po maturite by si chcela podať prihlášku na vysokú školu so zameraním na právo. Podľa navrhovateľky bolo výživné naposledy určené v novembri 2009,keď sa rodičia rozviedli.
V priebehu konania splnomocnila na zastupovanie v konaní svoju matku Mgr. N. I..
Navrhovateľka v priebehu konania vyhlásila, že dostatočne neovláda slovenský jazyk, preto súd uznesením č.k. l8 C 34/2015 zo dňa 21.08.2015 ustanovil vo veci tlmočníka.
Navrhovateľka v priebehu konania k veci ďalej uviedla, že sa s odporcom nedokáže na zvýšení výživného dohodnúť. Poukázala na to, že býva na internáte, internát ju stojí 50.-eur mesačne, na internáte nemá zabezpečenú stravu, tak si stravu kupuje, mesačné náklady na stravovanie má asi 100,- eur. Náklady na školské pomôcky sú približne 20-30 eur mesačne, súd v tom knihy, zošity. Náklady na stužkovú a maturitu odhaduje na 100.- eur ročne, teda asi na 10 eur na mesiac. Pokiaľ ide o náklady na dopravu navrhovateľka uviedla, že má vlak zadarmo, električenku platí štvrťročne v sume 35 eur, čo je asi 12 eur za mesiac. Náklady na ošatenie uviedla vo výške asi 20,-eur mesačne, potrebovala by viac,
no nemôže si to dovoliť. Náklady na kozmetiku a hygienické potreby sú 20.-eur na mesiac. Uviedla, že cez týždeň je na internáte a cez víkend u mamy. Bude pokračovať na vysokej škole. Hlási sa na vysokú školu do Maďarska na právo do Budapešti a tak isto na právo do Bratislavy. Myslí si, že v prípade prijatia na vysokú školu sa jej výdavky ešte zvýšia.
Zástupkyňa navrhovateľky v priebehu konania uviedla, že je zamestnaná ako učiteľka v Materskej škole. Zarába v priemere 760,-eur tak, ako súdu preukázala. Býva s ňou ešte aj jej dcéra, ktorá má 24 rokov, je zamestná na dohodu. Mesačne dostane asi 250.-eur. Bývajú v byte. Platí hypotéku vo výške 220,59 eur mesačne, bytovému družstvu platí 110,-eur mesačne, v tom je aj kúrenie a voda. Za elektrinu platí 46.- eur mesačne, na internet platí 10,-eur mesačne. Celkové náklady na bývanie uviedla vo výške 386.- eur za mesiac, náklady na bývanie jednej osoby sú 128.-eur mesačne. Navrhovateľke platí telefón v sume 19,90 eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že sa s odporcom stretáva raz za dva týždne, resp. raz za mesiac podľa toho, ako má čas. Zástupkyňa navrhovateľky ďalej uviedla, že odporca platí výživné riadne, navrhovateľke neprispieva navyše ničím. Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že naposledy bolo výživné určené v roku 2009, odvtedy zvyšované nebolo.
Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že keby zarábal viac, bol by ochotný prispievať na výživu navrhovateľky viac. Nesúhlasí so žiadnym zvýšením výživného.
Výhrady k nákladom, ktoré súd preskúmal u navrhovateľky nemá, považuje ich za primerané a oprávnené. Odporca uviedol, že podniká v stavebníctve, ťahajú omietky, robia fasády. Je živnostník, robí spolu s kamarátom. Mesačne zarobí cca 200,-eur. Sú takí, čo mu dlžia peniaze a neplatia. Býva u otca v Brutoch v byte. Otcovi mesačne prispieva 80.-eur, platí leasing vo výške 140,-eur mesačne, bude ho platiť ešte jeden mesiac. Na benzín dá mesačne od 80-100.-eur výživné platí vo výške 130,-eur mesačne. Na vlastné stravovanie dá asi 50,-eur za mesiac, nemá dlhy, ktoré by splácal, nemá ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uviedol ďalej, že svoje výdavky vzhľadom na deklarovaný príjem hradí z pôžičiek od otca alebo od kamaráta. Jeho otec nepracuje , je v dôchodku, mesačný dôchodok má 500.-eur. Otcovi dlhuje okolo 400.-eur a kamarátovi dlhuje vyše 1000,-eur.
Odporca ďalej uviedol, že je vyučený tesár. V tejto profesii nepracuje preto, že ju nemá veľmi rád. Vyštudoval to iba kvôli tomu, že ho nezobrali za autoopravára.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o výške príjmu navrhovateľky, bankovými výpismi z účtu navrhovateľky, daňovým priznaním odporcu za roky 2014 a rok 2015, potvrdením Základnej školy a gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským zo Dňa 11.2.2016, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky , č.k. 9 C 198/2009 zo dňa 2.11.2009 , ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z výpovede účastníkov konania a z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9 C 198/2009 zo dňa 2.11.2009 mal súd preukázané, že naposledy bolo výživné na vtedy maloletú navrhovateľku určené vyššie uvedeným rozsudkom v sume 130,-eur mesačne. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom bol odporca súkromným podnikateľom s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 308,24 eur v roku 2007 a 254,-eur v roku 2008. Matka navrhovateľky bola zamestnaná ako riaditeľka Materskej škôlky vo O.Í. s priemerným čistým mes. príjmom vo výške 545,45 eur.
Z výpovede navrhovateľky a z potvrdenia Základnej školy a Gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským zo dňa 11.2.2016 mal súd preukázané, že navrhovateľka je študentkou X. S. triedy uvedenej školy.
Z potvrdenia o výške príjmu matky navrhovateľky a z jej výpovede mal súd preukázané, že matka navrhovateľky je zamestnaná v materskej škole , jej priemerný príjem za obdobie august 2014 - až júl 2015 bol 774,11 eur. Matka navrhovateľky potvrdila, že jej aktuálny mesačný príjem je v rovnakej výške . Z jej výpovede mal súd preukázané, že býva v byte s ďalšou dcérou , ktorá má 24 rokov, je zamestnaná a zarobí mesačne asi 250,-eur.
Z daňového priznania odporcu za rok 2014 mal súd preukázané, že odporca mal v roku 2014 príjmy vo výške 3770,-eur a výdavky vo výške 2182,87 eur.
Z daňového priznania odporcu za rok 2015 mal súd preukázané, že v roku 2015 mal odporca príjem vo výške 2750,00 eur a výdavky vo výške 1 768,44 eur.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom na vtedy maloletú navrhovateľku došlo k zmene pomerov na strane vtedy maloletej navrhovateľky, jej matky a otca (teda odporcu).
Základná podmienka pre zmenu rozsudku o výživnom bola teda splnená, súd preto v konaní konal a rozhodol o novej výške výživného.
Pomery na strane navrhovateľky sa zmenili tak, že navrhovateľka je staršia, s čím sú nepochybne spojené aj vyššie výdavky na jej výchovu a výživu. Výdavky, ktoré uviedla, navrhovateľka, resp. jej zástupkyňa na výchovu a výživu navrhovateľky v priebehu konania súd považuje za primerané vo všetkých kategóriách. Súd považuje ako primerané výdavky na internát vo výške 50.-eur mesačne, stravu vo výške 100,-eur mesačne, školské pomôcky vo výške 20.-eur mesačne, výdavky na stužkovú vo výške l0.-eur mesačne, výdavky na električenku vo výške 12.-eur mesačne, výdavky na oblečenie vo výške 20.-eur mesačne, výdavky na hygienu vo výške 20.-eur mesačne a výdavky na telefón vo výške 19,90 eur mesačne a výdavky na bývanie vo výške 128.-eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky potrebné na výživu a výchovu navrhovateľky súd považuje za primerané v sume 380,-eur mesačne. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľka bude po skončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej škole, s čím sa jej výdavky ešte zvýšia.
Pri určení novej výšky výživného súd zohľadnil aj zmenu pomerov na strane matky navrhovateľky. Od posledného určenia výživného došlo pri matke navrhovateľky k zvýšeniu príjmu, kým v roku 2009 matka navrhovateľky zarábala mesačne priemerne 545,45 eur v súčasnosti matka navrhovateľky zarába
v priemere 760,-eur mesačne. Náklady na bývanie, ktoré matka navrhovateľky v priebehu konania uviedla súd považuje za primerané, mali preukázané z výpisu z bankového účtu matky navrhovateľky v L. banke. Súd zohľadnil pri určení výšky výživného aj skutočnosť, že matka navrhovateľky býva v spoločnej domácnosti so staršou dcérou, ktorá je zamestnaná a mesačne zarába okolo 250,-eur. Matka navrhovateľky teda ďalšiu vyživovaciu povinnosť v súčasnosti nemá.
Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj zmenu pomerov na strane odporcu. Podľa tvrdenia odporcu, odporca v súčasnosti zarába ešte menej peňazí ako v r. 2009. Vzhľadom na výdavky odporcu však súd toto tvrdenie nepovažuje za pravdepodobné. Odporca je vyučený tesár - ako tesár môže odporca zarobiť oveľa viac peňazí ako zarába (resp. deklaruje) v súčasnosti. Súd poznamenáva, že odporca je podnikateľ - živnostník. Podnikanie je činnosť zameraná na tvorbu zisku. Ak odporca ako podnikateľ nedokáže zarobiť dostatok finančných prostriedkov na riadne plnenie si svojej vyživovacie povinnosti, mal by sa snažiť nájsť zdroje iného príjmu napr. zamestnať sa. Vzhľadom na kvalifikáciu odporcu je možnosť zamestnať sa veľmi reálna. Pri určení výšky výživného súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že odporca za mesiac prestane splácať leasingové splátky na auto v sume 140,-eur za mesiac. Tieto peniaze môže využiť na platenie zvýšeného výživného tak, ako rozhodol súd.
Pri určení novej výšky výživného teda súd zohľadnil v prvom rade potreby navrhovateľky, reálne výdavky, ktoré súvisia s výchovou a výživou navrhovateľky, príjmy obidvoch rodičov a zárobkové pomery odporcu. Súd jeho toho názoru, že výživné na navrhovateľku bolo naposledy určené v r. 2009, bolo ho teda potrebné zvýšiť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje výživné v sume 180,-eur mesačne za dostatočné. Vo zvyšnej časti preto návrh navrhovateľky zamietol.
Súd zaviazal odporcu na úhradu zročného výživného od podania návrhu , teda od 12.5.2015 do 30.6.2016. Za mesiac máj 2015 je výška zročného výživného 32,-eur (zvýšenie výživného na jeden deň predstavuje 1,67 eura, čo je za 19 dní 31,73 eur, teda po zaokrúhlení 32,-eur). Za mesiace jún 2015 až apríl 2016 predstavuje výška zročného výživného 550,-eur. Celkové zročné výživné v sume 582,-eur súd povolil odporcovi uhradiť vzhľadom na jeho majetkovú situáciu v 3 mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Trovy konania súd účastníkom konania nepriznal preto, že im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.