Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-153-2014.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/153/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom Trenčín, Piaristická, 707/25, adresa na doručovanie Piešťany, Teplická 7434/147, proti odporkyni: C. T., nar. X.X.XXXX, bytom W., E. cesta XXXX/XA, o zaplatenie 572,07 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 471,60 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 471,60 EUR od 14.5.2013 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
III. Navrhovateľovi právo na náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 572,07 EUR, spolu s kapitalizovaným ročným úrokom z omeškania v sume 61,69 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo žalovanej sumy od 9.9.2014 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.10.2012 uzatvoril s odporkyňou Úverovú zmluvu č. 4210127913, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 471,60 EUR zo strany navrhovateľa odporkyni. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 10 pravidelných mesačných splátkach po 56,13 EUR, splatných v zmysle zmluvy. Odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporkyne a spôsob ich započítania. Odporkyňa bola vyzvaná listom zo dňa 24.4.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalovanú sumu teda tvorí istina v sume 272,31 EUR, úrok vo výške 42,03 EUR, zosplatnená istina vo výške 199,29 EUR, poistenie Bill protection vo výške 22,44 EUR, poplatok za Upomienku II. vo výške 24,-EUR a poplatok za Upomienku II. vo výške 12,-EUR.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.5.2016. Navrhovateľ ani odporkyňa sa na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.10.2012, úverové zmluvné podmienky Home Credit Slovakia, a.s., informácie o poistení, informácie o úvere č.l. 12, výzva k splateniu celého úveru zo dňa 24.4.2013, podací hárok, výpis
čerpania splátok a úhrad, návrh na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 26.11.2015, rozsudok č.k. 2T/177/2015-121 zo dňa 14.12.2015.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Dňa 27.10.2012 uzavreli účastníci úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver na kúpu tovaru vo výške 471,60 EUR (cena tovaru bola 524,- EUR). Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola podľa textu zmluvy 523,90 EUR, s výškou mesačnej splátky 56,13 EUR, počtom splátok 10, ročnou úrokovou sadzbou 24,23 % a RPMN vo výške 27,4 % (podľa zmluvy). Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa neuhradila navrhovateľovi žiadnu čiastku. Výzvou zo dňa 24.4.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 527,07 EUR, a to najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Odporkyňa na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2T/177/2015-121 zo dňa 14.12.2015, právoplatným dňa 14.12.2015 bola odporkyňa uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Súd výkon trestu podmienečne odložil a uložil odporkyni skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Uvedeného prečinu sa odporkyňa dopustila tak, že so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. podpísala dňa 28.10.2012 v prevádzke ASKO nábytok spol. s r.o. v Prievidzi Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo 4210127913, pričom uviedla pracovníka predajne do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, tým že predložila falošnú pracovnú zmluvu, aj keď v skutočnosti bola v tom čase nezamestnaná. Navrhovateľ pôvodne vystupoval v trestnom konaní v postavení poškodeného, no náhradu škody si napokon neuplatnil.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, §589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Z vykonaného dokazovania v prvom rade vyplynulo, že odporkyňa sa podpisom zmluvy dopustila prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Objektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného prečinu spočíva v tom, že páchateľ vyláka od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, alebo splácanie úveru. Navrhovateľ teda právny úkon, podpis zmluvy o úvere, na základe ktorej odporkyni úver poskytol, urobil v omyle a odporkyňa tento omyl úmyselne vyvolala. Súd sa teda musel zaoberať otázkou, či zmluva o úvere podpísaná účastníkmi je platným právnym úkonom.
Zmluva, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom vyvolať u druhého účastníka omyl alebo využiť jeho omyl, nie je neplatná pre nedostatok vážnej vôle podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ alebo pre rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 OZ. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy podľa § 40a OZ. V tomto prípade teda ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom navrhovateľ sa tejto neplatnosti nedovolal. Súd preto zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi považuje aj naďalej za platný právny úkon.
Súd ďalej dospel k záveru, je táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (navrhovateľ) a dlžníkom (odporkyňa) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Okrem základných náležitostí upravených v Občianskom zákonníku to sú obligatórne náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Absencia niektorých týchto náležitostí má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takouto náležitosťou je aj správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
V zmluve je uvedené, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je 27,4 %. Podľa výpočtu súdu, ktorý vychádzal z údajov v zmluve, t.j. výška úveru, počet a výška splátok a doba splácania úveru, vykonaného pomocou kalkulačiek RPMN na internete (www.openiazoch.sk a www.ekonomika/sme.sk) je skutočná výška RPMN 47,61 %. Údaj v zmluve teda nezodpovedá skutočnosti a súčasne dáva spotrebiteľovi nesprávnu (klamlivú) informáciu o skutočnej cene úveru. Podľa názoru súdu je teda nesprávny údaj o RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa.
Na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou, poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 471,60 EUR. Úver mala odporkyňa splatiť 10 mesačnými splátkami po 56,13 EUR. Celková čiastka splatná odporkyňou ako spotrebiteľom tak predstavovala sumu 561,30 EUR (10 x 56,13 EUR). Navrhovateľ v úverovej zmluve však v rozpore s touto skutočnosťou uvádza, že celková čiastka splatná spotrebiteľom činí len 523,90 EUR.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že Zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade je teda splnená podmienka ustanovená v § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa by si teda v celom rozsahu bola splnila svoju povinnosť voči navrhovateľovi už uhradením samotnej istiny úveru bez úroku a poplatkov. Z dokazovania vyplynulo, že odporkyňa z poskytnutej sumy 471,60,-EUR doposiaľ navrhovateľovi neuhradila nič a je teda povinná uhradiť celú poskytnutú istinu. V tejto časti považoval súd návrh za dôvodný, zaviazal odporkyňu na úhradu sumy 471,60 EUR a vo zvyšnej časti žalovanej sumy návrh zamietol.
Keďže odporkyňa je od 14.5.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni mimoriadnej splatnosti úveru, v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku, vznikol navrhovateľovi od tohto dňa nárok na úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy. Odporkyňu preto súd zaviazal zaplatiť úrok z omeškania v navrhovateľom uplatnenej zákonnej sadzbe 8,15 % ročne zo sumy 471,60 EUR od 14.5.2013 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil nárok v sume 527,07 EUR. Súd mu priznal 471,60 EUR (89 % uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 55,47 EUR (11%) jeho návrh zamietol. Čistý úspech navrhovateľa v konaní je teda 78% (89 - 11) a z uvedeného dôvodu by mal nárok na náhradu 78 % účelne vynaložených trov konania. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, resp. si ich v konaní včas neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.