Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-362-2015.pdf
PDF · 89.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/362/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.l., Luxemburg L-1911, 9 rue du Laboratoire, zastúpený: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát so sídlom Svornosti 43, Bratislava, p r o t i žalovanej: B. E., U.. XX.X.XXXX, R. D. XXX, o zaplatenie 3332,06 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 3.9.2015 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 3332,06 Eur s úrokmi z omeškania 5,25% ročne od 31.12.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil z dohody o urovnaní zo dňa 17.10.2013, ktorá sa týkala dlhu žalovanej z úverovej zmluvy zo dňa 24.3.2009, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consummer Finance Holding a.s.
Žalovaná k okolnostiam uzavretia dohody o urovnaní uviedla, že bola oslovená žalobcom a pri osobnom stretnutí s jeho zástupcom jej bolo vysvetlené, že jedná sa o pohľadávku v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzatvorila so spoločnosťou Consummer Finance Holding a.s. Žalovaná prehlásila, že nič sporné ohľadom tejto pohľadávky medzi nimi nebolo, rozhovor sa týkal len uzavretia dohody o splácaní jej dlhu. Nebola žiadna reč o nejakej dohody o urovnaní, ktorá jej bola predložená na podpis v priebehu asi dvoch týždňov. Dohodu podpísala z dôvodu, že obsahovala skutočne uzavretú ústnu dohodu o splátkach. Nevedela, že podpisuje aj nejakú dohodu o urovnaní a žiadne vysvetlenie ohľadom tejto dohody o urovnaní alebo upozornenie na túto dohodu jej poskytnuté nebolo. Nebola informovaná o tom, že niektoré splátky sú už premlčané a prehlásila, že nikdy nemala záujem uzatvoriť nejakú dohodu o urovnaní. Išlo jej len o to, aby sa dohodla so žalobcom na splátkach.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, dohodou o urovnaní zo dňa 10.7.2013, úverovou zmluvou zo dňa 24.3.2009, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 26.3.2013, listom o zosplatnení dlhu zo dňa 11.8.2015, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 24.3.2009 bola uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Ide o formulárovú zmluvu, ktorou bola poskytnutá žalovanej pôžička 2.600 Eur s mesačnou splátkou 84 Eur, ktorú mala uhrádzať 46 mesiacov. Ako konečná splatnosť je uvedených 48 mesiacov. V zmluve je uvedená aj ročná úroková sadzba 21,85%, v tej istej hodnote je aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je 20,09%. Celková suma pôžičky bola vyčíslená na 3.864 Eur.
Podľa vyjadrenia žalobcu bola dňa 7.3.2013 pohľadávka z vyššie uvedenej zmluvy postúpená spoločnosťou Consummer Finance Holding a.s. na žalobcu, čo postupca oznámil žalovanej listom zo dňa 26.3.2013.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná zaplatila len jednu splátku vo výške 84 Eur dňa 23.6.2009. Prvá splátka pritom bola splatná 20.4.2009.
Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná okrem spomínanej jednej splátky zaplatila dňa 25.10.2013 sumu 100 Eur, ktorá bola v žalobe zohľadnená.
Dňa 17.10.2013 bola medzi účastníkmi spísaná dohoda o urovnaní týkajúca sa pohľadávky právneho predchodcu žalobcu zo zmluvy zo dňa 24.3.2009 č. 6063782, ktorá bola postúpená na žalobcu. V časti B dohody sa uvádza, že žalovaná má dlh voči veriteľovi 3.575,06 Eur, ktorý pozostáva z istiny 2.903,12 Eur, úroku a úroku z omeškania 626,94 Eur, zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov 45 Eur.
Ďalej sa v dohode konštatuje, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku z titulu zmluvy sporná a preto v časti C zmluvy sa dohodli na urovnaní tak, že doterajší záväzok dlžníka zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom vo výške 3.432,06 Eur spolu s úrokovou sadzbou 6% p.a., takže celková čiastka je tak vo výške 3754,03 Eur (Súčet úveru, príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 6% p.a. z dlžnej čiastky úveru). Táto čiastka bude uhradená dlžníkom v mesačných splátkach, ktoré sú následne rozpísané, ide o 37 splátok po 100 Eur od 29.10.2013 do 31.10.2016 a posledná splátka 54,03 Eur dňa 28.11.2016.
V bode V. časti C si účastníci dohodli zosplatnenie dlhu, pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky.
Právomoc slovenského súdu vyplýva z čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov o občianskych a obchodných veciach. Aplikácia slovenskej právnej úpravy je zrejmá z č.l. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.)
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 585 ods. 2 OZ ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa § 585 ods. 3 OZ doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 586 ods. 1 OZ omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.
Je nepochybné, že dohoda o urovnaní predstavuje nový záväzkový právny vzťah účastníkov. Aby súd vedel zaujať stanovisko k jej platnosti, bolo potrebné posúdiť predchádzajúcu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Nepochybne totiž ide o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 52 OZ.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spomínanú zmluvu je potrebné vyhodnotiť aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.8.2008 do 30.11.2009).
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. g/ je uvedená aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/, až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V predmetnej úverovej zmluve nepochybne chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý nemôže byť údaj o počte mesačných splátok. Inak by sa totiž zákonodarca uspokojil s náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená v § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd teda zastáva názor, že počet splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, ktorá musí byť určená dátumovo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/286/14 zo dňa 27.5.2014). Absencia vyššie uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo znamená, že žalovaná mala veriteľovi vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 2600 Eur. Keďže zaplatila do uzavretia dohody o urovnaní len 84 Eur, jej dlh predstavoval len sumu 2516 Eur.
Vyššie uvedený záver je potrebný pre posúdenie neskoršej dohody o urovnaní uzavretej medzi účastníkmi. Ako vyplýva už z označenia spornej dohody „o urovnaní“, ale aj s poukazom na už citované zákonné ustanovenie § 585 a násl. OZ je nepochybné, že tento inštitút má opodstatnenie vtedy, ak práva alebo záväzky účastníkov sú sporné. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej, tento predpoklad dohody o urovnaní naplnený nebol a ako uviedla samotná žalovaná, dohodu podpísala len preto, lebo mala záujem o splátky a vnímala ju ako dohodu o splátkach. Nevedela, že podpisuje aj dohodu o urovnaní a napokon ani nerozumela tomuto inštitútu a jeho dôsledkom, pričom nebola o nich informovaná a nebola informovaná ani o čiastočnom premlčaní jej dlhu. Ako výslovne uviedla, rozhodne nemala záujem uzatvoriť dohodu o urovnaní.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že skutočne dlh žalovanej v čase podpísania spornej dohody o urovnaní (17.10.2013) bol už čiastočne premlčaný. Nemohla totiž nastať predčasná splatnosť úveru, keďže účastníci úverovej zmluvy si možnosť predčasného zosplatnenia úveru nedohodli v zmysle § 565 OZ. Preto premlčacia lehota plynie osobitne pre každú splátku od jej splatnosti a je trojročná ako to vyplýva z § 103 OZ a § 101 OZ. V čase uzatvorenia spornej dohody o urovnaní boli teda premlčané splátky splatné od 20.4.2009 do 20.9.2010, z nich uhradila žalovaná jednu splátku, čo znamená, že 17 splátok bolo premlčaných. Finančne to predstavuje sumu 1428 Eur. Je preto zrejmý dôvod, prečo žalobca zvolil postup uzavrieť dohodu o urovnaní a nie len uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ, kde by musel žalovanú upozorniť na čiastočné premlčanie jej dlhu, inak by uznanie dlhu predstavovalo neplatný právny úkon. Takémuto postupu žalobcu však súd nemieni poskytnúť právnu ochranu, pretože považuje ho za rozporný s princípom, ktorý je upravený v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 4 ods. 8. Podľa citovaného ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovania služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Žalobca vnútil žalovanej ako spotrebiteľovi podpísanie dohody o urovnaní, aj keď neboli k tomu naplnené zákonné predpoklady (spornosť pohľadávky), v dohode uviedol výšku dlhu, ktorá bola v rozpore s právnym posúdením skutočnej výšky dlhu a zahrnul do nej aj premlčané splátky, čím znevýhodnil spotrebiteľa, keďže v prípade platnosti tejto dohody by mu začala plynúť nová premlčacia lehota, čím by došlo k jej neúmernému predĺženiu oproti pôvodnej zmluve.
Citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. vedú k záveru, že v dohode o urovnaní je nesprávny údaj o výške dlhu vzhľadom na prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako už súd uviedol v predchádzajúcej časti rozsudku.
Súd dohodu o urovnaní považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ (pre rozpor so zákonom) a tiež s poukazom na § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnosti vôle zo strany žalovanej na jej uzavretie. Rozpor so zákonom spočíva v tom, že nebol splnený zákonný predpoklad dohody o urovnaní
- spornosť pohľadávky a nesprávne bola ustálená výška dlhu.
V súvislosti s aplikáciou § 37 ods. 1 OZ súd uvádza, že má za preukázané, že žalovaná nemala záujem uzatvoriť dohodu o urovnaní, tento právny úkon jej vnútil žalobca, ktorý jej vôbec nevysvetlil jeho dôsledky a jeho význam. V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012, ktorý zdôraznil, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch má prioritu princíp ochrany práv spotrebiteľa pred princípom „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) a poukázal na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem iného sloboda a vážnosť vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Dohoda o urovnaní dlhu je právnym úkonom a osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. To v danom prípade u žalovanej absentuje a aj z toho dôvodu súd považoval daný právny úkon za absolútne neplatný.
Navyše podľa súdu dohoda o urovnaní práve ohľadom výšky dlhu je aj nezrozumiteľná, čo je tiež dôvod jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ a to vzhľadom na to, že sa v nej uvádza dlh 3.432,06 Eur a zároveň suma 3.754,03 Eur, ktorá má obsahovať aj úrok, ale za aké obdobie je tento úrok počítaný, už uvedené nie je, keďže je uvedená len úroková sadzba 6% p.a.
Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nárok na základe nového právneho vzťahu a to dohody o urovnaní (sám v dohode uvádza, že starý záväzok zaniká a nahrádza sa novým, čo je podstatou dohody o urovnaní v zmysle zákona) a keďže súd túto dohodu vyhodnotil ako absolútne neplatnú, žalobu musel zamietnuť. Posúdenie nároku žalobcu na základe pôvodného právneho vzťahu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere, by už bolo porušením dispozičnej zásady v konaní, keďže jedná sa o iný nárok vyplývajúci z iných skutkových okolností a právneho titulu. Súd preto žalobu v celku ako neopodstatnenú zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však bol vo veci neúspešný a preto mu náhrada trov konania neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.