Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/171/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s., 1. mája 11, Trenčín, IČO: 36 306 410, zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: PreVak, s.r.o., Púchovská 8, Bratislava, IČO: 35 915 749, zastúpený: advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 28.11.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť mu trovy konania 906,70 eur a trovy právneho zastúpenia 2.686,01 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 9.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 16.553,96 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval cenu poskytnutého plnenia na základe uzatvorenej Zmluvy č. 2326/25 o dodávke vody z diaľkového vodovodného systému do verejného vodovodu mesta Stará Turá zo dňa 31.3.2005.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov zúčastnených strán a oboznámením sa písomnými dokladmi založenými v spise: Zmluva č. 2362/25 o dodávke vody z diaľkového vodovodného systému do verejného vodovodu mesta Stará Turá (ďalej len „Zmluva č. 2362/25“), Dodatok k zmluve č. 2362/25 zo dňa 1.7.2011, faktúry č. 714119178, 714119179, 714119180, 714119184, Penalizačná faktúra č. 314000002, návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 18.12.2014, písomná odpoveď žalobcu na Návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 21.1.2015, Stanovisko žalovaného k odpovedi žalobcu zo dňa 5.3.2015, List žalovaného - Vrátenie faktúr č. 714119179 a 714119180 zo dňa 26.11.2014, faktúra č. 2015140, Žiadosť o stanovisko bodom týkajúcich sa VDJ Stará Turá - odpoveď zo dňa 16.7.2015, Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 12.5.2015, 4 x záručný list, Identifikácia meračov pretečeného množstva vody, Odborný výpočet množstva vypustených odpadových vôd z vodojemov, Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejnej kanalizácie, Prevádzkový poriadok, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0052/2005/V zo dňa 19.4.2005, č. 0007/2006/V zo dňa 21.12.2005, č. 0123/2007/V zo dňa 29.1.2007, č. 0157/2008/V zo dňa 16.1.2008, 0105/2009/V zo dňa 18.2.2009, č. 0102/2010/V zo dňa 21.12.2009, č. 0146/2011/V zo dňa 22.12.2010, č. 0132/2012/V zo dňa 23.12.2011, č. 0003/2012/V-ZR zo dňa 28.3.2012, č. 0153/2013/V zo dňa 18.12.2012, č. 0002/2013/V-ZR zo dňa 27.6.2013, č. 0122/2014/V zo dňa 20.12.2013, mail zo dňa 11.2.2016, Výpis z účtu 60120-tržby vodné domácnosť za rok 2014, Výpis z účtu 60121-tržby vodné ostatní za rok 2014, Platobné doklady - krycie listy č. 314000008, 314000002,

614002873, 614002571, 614002325, 614003684, 614002011, 614001707, 614001396, 614001165, 614000862, 614000525, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom dňa 31.3.2005 Zmluvu č. 236/25 podľa Obchodného zákonníka a platných predpisov o vodách. Predmetom Zmluvy bol záväzok dodávateľa uskutočniť dodávku vody z diaľkového vodovodu a záväzok odberateľa dodanú vodu odobrať a zaplatiť cenu za plnenie zmluvy. Odberateľ bude odoberanú vodu používať pre verejné zásobovanie mesta Stará Turá. V bode III bod 4 Zmluvy bolo špecifikované množstvo dodávanej vody a odberné miesto. Podľa bodu 7.1 Zmluvy cena za dodávku pitnej vody je určená Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na príslušné obdobie. Cena pre rok 2005 je 14,- Sk/m3 bez DPH, pričom DPH fakturuje dodávateľ v zmysle platných daňových predpisov. Podkladom pre zaplatenie ceny je faktúra vystavená dodávateľom, dodávka vody bude fakturovaná za obdobie jeden mesiac a odberateľ je povinný faktúru zaplatiť do 14 dní od jej vystavenia. Pre prípad omeškania s úhradou faktúr bol v bode 6.2 Zmluvy dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Žalobca poskytnuté plnenie v súlade so zmluvou fakturoval nasledovne:

- faktúra č. 714119178 na sumu 156,24 eur splatná 27.11.2014,

- faktúra č. 714119179 na sumu 5.226,48 eur splatná 27.11.2014,

- faktúra č. 714119180 na sumu 4.914,72 eur splatná 27.11.2014,

- faktúra č. 714119184 na sumu 16.045,92 eur splatná 27.11.2014, z ktorej žalovaný uhradil sumu 11.343,36 eur.

Celkový dlh žalovaného bol vo výške 15.000,- eur.

Penalizačnou faktúrou č. 314000002 žalobca vyúčtoval žalovanému úroky z omeškania sumou 1.553,96 eur, faktúra bola splatná 15.1.2015.

Pred prvým pojednávaním vo veci samej zobral žalobca žalobu v časti o 1.553,96 eur späť, nakoľko žalovaný uvedenú sumu dňa 13.5.2015, t.j. po podaní žaloby zaplatil.

Tunajší súd uznesením č.k. -35 zo dňa 28.5.2015 konanie v časti istiny vo výške 1.000,- eur zastavil. Uznesením č.k. -42 zo dňa 17.6.2015 opravil súd výrok uznesenia č.k. -35 tak, že konanie čiastočne zastavil vo výške 1.553,96 eur.

Žalovaný vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach uvádzal, že mu bola spôsobená škoda tým, že žalobca fakturoval vodné v rozpore s právnymi predpismi SR v období od roku 2005 do roku 2014, nakoľko používal na fakturáciu v miestach obojsmerného prúdenia vody meradlá, ktoré nemajú typové schválenie a overenie na reverzný tok vody. Poukazoval na bod 3.4 Zmluvy, podľa ktorého malo byť odobraté množstvo vody merané fakturačnými vodomermi. Napriek tomu, že žalobca je v zmysle § 29 ods. 7 Zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a v zmysle § 8 ods. 4 Zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii povinný na účely merania množstva dodanej vody používať výhradne certifikované vodomery, žalobca používa vodomery bez vykonania takejto metrologickej skúšky, nakoľko vodomery na základe ktorých žalobca vyúčtovával žalovanému vodné sú vodomermi s obojsmerným prúdením vody, avšak certifikované sú len na jednosmerné prúdenie vody. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol žiaden nárok na zaplatenie vodného, nakoľko množstvo odobratej pitnej vody nikdy nebolo zmerané podľa zákona. Žalovaný poukázal na „Identifikáciu meračov pretečeného množstva vody“ vyžiadaného od spoločnosti Sensus Slovensko, a.s., podľa ktorého meradlo sa overuje iba na dopredný tok. Z uvedeného dôvodu žalovaný listom zo dňa 26.11.2014 vrátil žalobcovi faktúry č. 714119179 a 714119180.

Ďalej žalovaný namietal tú skutočnosť, že žalobca bol dlhodobo nezákonne napojený na infraštruktúru v nájme žalovaného - vodojemy v nájme žalobcu boli odkanalizované do infraštruktúry žalovaného, v dôsledku čoho žalovanému vznikajú aj naviac náklady súvisiace s odvádzaním odpadových vôd z týchto nezákonne napojených objektov žalobcu. Žalovaný si uplatnil náhradu škody vo výške 15.000,- eur faktúrou č. 2015140 s dátumom splatnosti 7.5.2015.

Listom zo dňa 12.5.2015 si žalovaný započítal svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 15.000,- eur s pohľadávkou žalobcu v celkovej výške 15.000,- eur z faktúry č. 714119178, 714119179, 714119180 a 714119184 vo výške 4.858,80 eur.

Výška škody bola stanovená na základe Odborného výpočtu množstva vypustených odpadových vôd z vodojemov, vypracovaného Y. V., technickým námestníkom žalovaného, ktorý má Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejnej kanalizácie. V Odbornom výpočte je stanovený spôsob výpočtu ceny odpadových vôd vypustených do kanalizácie v správe žalovaného za rok 2005 - 2014. Pri výpočte vychádzal žalovaný z § 29 ods. 5 Zák. č. 442/2002 Z.z., podľa ktorého, ak vypúšťa producent do verejnej kanalizácie vodu z iných zdrojov ako z verejného vodovodu a ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej odpadovej vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá Ministerstvo, zistí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom overeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie.

Žalovaný použil metódu podľa § 5 ods. 7 písm. a) Vyhlášky č. 397/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, t.j. podľa údajov z obdobnej činnosti alebo prevádzky. Za roky 2005 - 2014 vyčíslil škodu sumou 46.833,60 eur, tým spôsobom, že množstvo vypúšťanej odpadovej vody 5.000 m3/rok ako súčet objemu všetkých komôr, pri čistení 1 x za rok vynásobil cenou stočného, uvádzanou na základe rozhodnutí ÚRSO. Z takto vyčíslenej škody si čiastku 15.000,- eur započítal voči nároku žalobcu.

Žalobca vo svojich ústnych a písomných vyjadreniach uvádzal, že vodomery v danom čase spĺňali všetky zákonné predpoklady, boli certifikované metrologickým pracoviskom a preto mohli slúžiť ako tzv. fakturačné meradlá. Žalobca nie je výrobcom vodomerov, je len ich užívateľom a preto zodpovedá iba za to, že v 6 ročnom cykle dá vodomery riadne overiť. Vysvetlil, že po 6 rokoch sa meradlo zo siete zdemontuje, odovzdá sa certifikovanému metrologickému pracovisku, ktoré vodomery preskúša a následne vydá potvrdenie o tom, že meradlo je spôsobilé na ďalšie používanie. Všetky 4 sporné meradlá boli riadne preskúšané, spoločnosť Sensus Slovensko, a.s., ako certifikované metrologické pracovisko vydalo pre každý vodomer záručný list, v ktorom bolo potvrdené, že výrobok bol používaný v zmysle prevádzkovo-montážneho predpisu a spôsobom zodpovedajúcim jeho funkcii a poslaniu. V jednotlivých faktúrach, ktoré žalovaný neuhradil, sú uvedené čísla vodomerov, ktoré sú totožné s číslami uvedenými v záručných listoch, avšak na faktúre č. 714119184 je v dôsledku pisárskej chyby uvedené nesprávne číslo vodomeru 3102913, keď správne má byť uvedené 3102918. Vodomer sa overuje ako celok a nie separovane na dopredný tok a reverzný tok. Sám žalovaný je prevádzkovateľom verejného vodovodu, iste má obojsmerné vodomery a preto mohol v rámci konania ilustrovať, ako vyzerá overenie vodomerov na dopredný tok a reverzný tok. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o množstve odobratej vody mal možnosť podľa § 30 zák. č. 442/2002 Zb. dať si meradlo overiť, čo však nikdy neurobil. Odkaz žalovaného na § 8 ods. 4 Zákona o metrológii je v danom prípade scestný, nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje na výrobcov meradiel a nie na ich užívateľov.

Pokiaľ ide o nárok žalovaného na sumu 15.000,- eur vyúčtovaný faktúrou č. 2015140, tento žalobca považoval za neoprávnený a vyfabrikovaný za účelom vyrobenia započítateľnej pohľadávky. Žalovaný nepreukázal akým spôsobom dospel k výpočtu 46.833,60 eur, nakoľko vodojem sa nečistí vtedy, keď je plný, ale pred čistením vodojemu sa ponechá v ňom minimálna hladina, vykoná sa fyzické čistenie a malé množstvo vody sa odčerpá von. Nikdy sa nevypustí celý obsah vodojemu naplnený pitnou vodou. Tým, že žalovaný započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, uznal existenciu pohľadávky žalobcu.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorú nie je možné subsumovať pod konkrétny typ zmluvy upravený v obchodnom zákonníku, takáto zmluva, je zmluvou nepomenovanou.

Pre určenie práv a povinností strán je v takomto prípade okrem všeobecných ustanovení zákona rozhodujúci iba obsah zmluvy.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu č. 2362/25, ktorú súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú, na základe ktorej dodával žalobca žalovanému vodu, ktorej cenu mu vyúčtoval faktúrami 714119178 na sumu 156,24 eur, č. 714119179 na sumu 5.226,48 eur, č. 714119180 na sumu 4.914,72 eur a č. 714119184 na sumu 16.045,92 eur, z ktorej žalovaný uhradil 11.343,36 eur čiže celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 15.000,- eur, nakoľko faktúry v lehote ich splatnosti 27.11.2014 nezaplatil. Samotná dodávka vody medzi účastníkmi konania sporná nebola. Námietky žalovaného sa týkali tej skutočnosti, že meradlá, ktoré žalobca používal na fakturáciu vodného v miestach obojstranného prúdenia vody nemali overenie na reverzný tok vody.

Podľa § 29 ods. 7 Zák. č. 442/2002 Z.z. o verených vodovodoch a verejných a kanalizáciách, ak sa určuje množstvo vody dodanej verejným vodovodom meradlom, alebo sa odpadové vody vypúšťajú do verejnej kanalizácie cez meradlo musí takéto meradlo spĺňať požiadavky určené osobitným predpisom18, ktorým je podľa poznámky pod čiarou zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov metrologická kontrola sa uskutočňuje a) pred uvedením určených meradiel na trh, b) počas používania určených meradiel.

Podľa § 9 ods. 4 Zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov metrologická kontrola počas používania určených meradiel je následné overenie určených meradiel (ďalej len „následné overenie“).

Podľa § 9 ods. 5 Zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov metrologickú kontrolu vykonáva ústav a vo vymedzenom rozsahu aj organizácia určená úradom (ďalej len „určená organizácia“) a podnikatelia alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím úradu autorizované podľa § 24 (ďalej len „autorizovaná osoba“).

Podľa § 17 ods. 1 veta prvá) Zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov následné overenie je každé overenie ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ meradla.

Podľa § 30 ods. 1 Zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ak má odberateľ pochybnosti správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu18 Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámil odberateľovi.

Žalobca súdu preukázal, že meradlá, na základe ktorých prebehla fakturácia ceny vody boli v zmysle § 17 Zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov následne overené, o čom vydalo certifikované metrologické pracovisko ku každému meradlu záručný list výrobku po oprave, v ktorom potvrdilo, že každý výrobok bol používaný v zmysle prevádzkovo-montážneho predpisu a spôsobom zodpovedajúcim jeho funkcii a poslaniu. Žalobca potvrdil, že meradlo sa overuje ako celok a nie oddelene na dopredný tok a reverzný tok. Pokiaľ žalovaný namietal, že meradlo nebolo overené na obojsmerný tok, sám je prevádzkovateľom verejného vodovodu a teda, ak by disponoval potvrdením o tom, že určené organizácie vykonávajú overenie meradiel pre obojsmerný tok, tak by takéto potvrdenie do spisu za účelom preukázania tejto skutočnosti určite založil.

Dôkazom o potrebe overenia meradiel na obojsmerný tok nie je vyjadrenie Ing. V. Y. v maili zo dňa 11.2.2016, ide o názor osoby, o ktorej nemá súd informácie, v akej funkcii v Slovenskom metrologickom ústave pôsobí a či z titulu svojej funkcie je oprávnený svoj názor prezentovať, teda súd nemal preukázanú relevanciu názoru menovaného.

Žalovaný navyše nepostupoval podľa § 30 zák. č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a nepožiadal vlastníka verejného vodovodu o preskúšanie vodomeru v prípade, ak mal pochybnosti o správnosti údajov nameraných týmto vodomerom.

Čiastočnú úhradu faktúry č. 714119184 súd posúdil podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako uznanie zvyšku dlhu. Taktiež jednostranný zápočet žalovaného svedčí o tom, že žalovaný uznáva existenciu pohľadávky žalobcu na úhradu čiastky 15.000,- eur. Tvrdenie žalovaného o tom, že zápočet vykonal z opatrnosti súd považuje za účelové, nakoľko zákon inštitút „zápočet z opatrnosti“ nepozná, pokiaľ by žalovaný mal za to, že nárok žalobcu neexistuje, nemal by dôvod si voči takémuto údajnému nároku započítať svoju pohľadávku na náhradu škody, ale túto by si uplatnil samostatnou žalobou. Súd je toho názoru, že žalovaný nepreukázal v konaní oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie sumy 15.000,- eur, keď nepreukázal existenciu predpokladov potrebných pre vznik nároku na náhradu škody a to porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Žalovaný nepreukázal, akú povinnosť žalobca porušil, čiže nepreukázal už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Výška škody je taktiež sporná, keďže pri výpočte žalovaný vychádzal zo stavu, kedy dôjde pred čistením vodojemov k vypusteniu ich plného objemu, čomu však podľa vyjadrenia žalobcu nikdy reálne nedošlo, nakoľko k čisteniu vodojemu dochádzalo v čase kedy boli vodojemy takmer prázdny.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že žalobca žalovanému vodu na základe uzatvorenej zmluvy riadne dodával, dodávku vody mu vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaný uhradil len čiastočne, čiastočnú úhradu súd posúdil ako uznanie aj zvyšku dlhu, žalobca preukázal, že vodomery boli riadne overené, o overení vodomerov založil do spisu písomné doklady, žalovaný tým, že si započítal voči nároku žalobcu svoju pohľadávku na náhradu škody uznal existenciu pohľadávky žalobcu vo výške 15.000,- eur, žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal vznik nároku na náhradu škody, teda nepreukázal existenciu pohľadávky ktorú by si reálne mohol započítať voči nároku žalobcu, a preto súd žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na úhradu úrokov z omeškania.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Účastníci konania mali zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy (bod 6.2 Zmluvy) a preto súd žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 993,- eur, uznesením tunajšieho súdu č.k. -35 zo dňa 28.5.2015 bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku vo výške 86,30 eur, rozdiel vo výške 906,70 eur je povinný nahradiť žalovaný žalobcovi. Žalobcovi ďalej prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.686,01 eur podľa nasledovnej špecifikácie:

- 5 úkonov po 320,34 eur podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby, 3. pojednávanie dňa 3.12.2015, 4. pojednávanie dňa 18.2.2016, 5. pojednávanie dňa 5.5.2016),

- 1 úkon za 160,27 eur ako polovica úkonu právnej služby (1. čiastočné späťvzatie žaloby,)

- 4 x režijný paušál po 8,39 eur (za úkony v roku 2015)

- 2 x režijný paušál po 8,58 eur (za úkony v roku 2016),

- cestovné náhrady:

1. služobná cesta Trenčín - Bratislava a späť 3.12.2015 osobným motorovým vozidlom Subaru Impreza EČV: TN XXXCH; 2 x 128 km = 256 km x (1,229 eur/l x 7,9 l/100 km + 0,183 eur/km) ...................71,68 eur, 2. služobná cesta Trenčín - Bratislava a späť 18.2.2016 osobným motorovým vozidlom Subaru Impreza EČV: TN XXXCH; 2 x 128 km = 256 km x (1,123 eur/l x 7,9 l/100 km + 0,183 eur/km) ...................69,63 eur,

3. služobná cesta Trenčín - Bratislava a späť 5.5.2016 osobným motorovým vozidlom Subaru Impreza EČV: TN XXXCH; 2 x 128 km = 256 km x (1,216 eur/l x 7,9 l/100 km + 0,183 eur/km) ...................71,44 eur,

- náhrada za stratu času: 1. v roku 2015 5 polhodín po 13,98 eur ..................69,90 eur, 2. v roku 2016 10 polhodín po 14,30 eur ............... 143,- eur , t.j. spolu 2.238,34 eur + 20 % DPH 447,67 eur.

Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon - Návrh na opravu chýb rozhodnutia, keďže uvedený úkon nie je možné subsumovať pod žiadne ustanovenie vyhlášky, špecifikujúcej úkony právnej služby v občianskom konaní.

Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.