Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10P-26-2016.pdf
PDF · 80.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletých detí S. T., nar. XX.X.XXXX a I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov Ľ.Í. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, Y. a matky J.. S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, zast. JUDr. JUDr. Martinou Řeřichovou PhD., advokátkou, Mierová 2529/87, Humenné o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletých detí sa svojím návrhom domáhal, aby súd znížil výživné pre maloletého S. T., nar. XX.X.XXXX a I. T., nar. XX.XX.XXXX na sumu 50 eur mesačne na každého z nich od právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní dňa 15.4.2016 otec maloletých detí žiadal znížiť výživné na sumu 60 eur mesačne na každé dieťa. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.
Vo svojom návrhu a výpovedi uviedol, že jeho manželstvo s matkou maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 19P 134/2015 zo dňa 1.12.2015, pričom maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 80 eur mesačne na každé dieťa. Otec maloletého uviedol, že podľa jeho názoru došlo k zmene pomerov na jeho strane. Naďalej pracuje ako živnostník, ale v zimných mesiacoch nemá prácu a trvá dva až tri mesiace kým znova začne pracovať. Od 17.12.2015 je práceneschopný a jeho mesačný príjem je okolo 230 eur. Jeho príjem za rok 2015 bol v čistom vo výške 3 243,60 eur. Od 1.12.2015 si zobral byt do prenájmu, za ktorý platí sumu 250 eur mesačne. Jeho terajšia finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné vo výške 160 eur mesačne. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že od 1.3.2016 do konca roka 2016 má uzavretú zmluvu so zamestnávateľom ako v predchádzajúcom období. V januári tohto roka mu bola aj vyplatená faktúra za predchádzajúci rok na sumu 510 eur. Za práce vykonané v mesiaci marec 2015 vyfakturoval otec zamestnávateľovi sumu 987,50 eur, pričom ide o príjem v hrubom. Z tejto sumy uhrádza zdravotné poistenie vo výške 60,27 eur, poistenie do sociálnej poisťovne vo výške 142,50 eur. Býva v podnájme, kde náklady predstavujú sumu 250 eur mesačne. Keďže nemal v januári 2016 príjem, jeho matka si zobrala pôžičku vo výške 500 eur, pričom splátky budú po 100 eur a mal by dávať peniaze matke. Spláca ja splátky za práčku a chladničku vo výške 26,50 eur mesačne a za telefón platí sumu 78 eur, kde sú zahrnuté splátky za notebook vo výške 20 eur mesačne a platí aj telefón spoločnosti T- com po 23,88 eur mesačne.
Spolu s návrhom na začatie konania predložil otec maloletých detí zmluvu o nájme bytu zo dňa 1.12.2015, z ktorej vyplýva, že ide o prenájom jednoizbového bytu na dobu určitú od 1.12.2015 do
1.12.2016. Nájomné je dohodnuté vo výške 150 eur mesačne a úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu, najmä poplatky za odber teplej a studenej vody a poplatky za elektrinu sú zahrnuté v nájme. Otec maloletého sa zaviazal zložiť zábezpeku vo výške 250 eur. Podľa predloženého daňového priznania bol príjem otca za rok 2015 vo výške 7 727,50 eur a jeho výdavky vo výške 4 483,90 eur. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné bola v januári 2016 vyplatená nemocenská dávka vo výške 231,40 eur a v mesiaci február vo výške 216,50 eur. Zo strany otca bola predložená poštová poukážka na sumu 23,88 eur spoločnosti Slovak Telecom zo dňa 7.3.2016, poštová poukážka zo dňa 10.3.2016 na sumu 26,90 eur spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., faktúra č. XX/XXXX na sumu 510 eur, zmluva o spotrebiteľskom úvere na meno T. J. zo dňa 18.12.2015 na sumu 269 eur s mesačnou splátkou 26,90 eur.
Matka maloletých detí je zamestnaná v spoločnosti S. D..O..M.. s príjmom 451 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, kde má k dispozícii celé poschodie. Na bývanie rodičom neprispieva. Spláca pôžičku, ktorá vznikla za trvania manželstva vo výške 69-70 eur mesačne a celková výška pôžičky bola 3 000 eur. Maloletý S. navštevuje 5. ročník základnej školy , maloletý I. 1. ročník základnej školy. Obaja chodia na obedy, čo mesačne predstavuje sumu 40 eur a obaja navštevujú družinu, čo predstavuje sumu tri eurá mesačne na jedného. Obaja chodia na futbal, čo mesačne stojí 10 eur pre jedného, aj keď mladší syn momentálne na futbal nechodí, ale je tam prihlásený. Mesačne platí jedno euro za krúžky, ktoré maloleté deti navštevujú v škole. Maloletým deťom platí poistky vo výške 11,39 eur mesačne pre jedného a sebe vo výške 15,44 eur a za internet platí sumu 60 eur mesačne, kde je zahrnutý aj telefón. Matka je toho názoru, že k podstatnej zmene od posledného rozhodnutia nedošlo a otec je toho času zamestnaný, preto navrhla návrh otca zamietnuť.
Zo spisu Okresného súdu Humenné č. 19P 134/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 1.12.2015 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a na základe dohody rodičov boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo výške 80 eur mesačne na každé dieťa od právoplatnosti rozsudku, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.15.2015. V čase poslednej úpravy výživného bol príjem otca vo výške 560 eur mesačne po odpočítaní odvodov a pracoval na živnosť a príjem matky bol vo výške 450 eur mesačne.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaný dokazovaním súd zistil, že naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 19P 134/2015 zo dňa 1.12.2015, kedy bolo určené výživné vo výške 80 eur mesačne na každé dieťa na základe dohody rodičov od 29.12.2015. V čase poslednej úprave výživného bol príjem otca vo výške 560 eur mesačne po odpočítaní odvodov a príjem matky vo výške 450 eur mesačne. Otec pracoval na základe živnosti. Už dňa 9.2.2016 podal otec maloletého návrh na zníženie výživného na sumu 50 eur mesačne na každé dieťa s tým, že je od 17.12.2015 práceneschopný a jeho príjem je vo výške 230 eur mesačne a ako živnostník nemá počas zimného obdobia dva - tri mesiace prácu. V priebehu konania navrhol zníženie na sumu 60 eur mesačne. V priebehu konania uviedol, že od 1.3.2016 opätovne pracuje pre rovnakého zamestnávateľa a za marec mu za práce vyfakturoval sumu 987,50 eur. Z tejto sumy platí odvody vo výške 60,27 eur do zdravotnej poisťovne a vo výške 142,50 eur do sociálnej poisťovne. V januári mu bola vyplatená suma vo výške 510 eur. Titulom práceneschopnosti mu bola v mesiaci január vyplatená suma 231,40 eur a v mesiaci február suma 216,50 eur. Ako ďalšie výdavky uvádza otec maloletých detí pôžičku vo výške 500 eur, ktorú si zobrala jeho matka a splátky za nákup spotrebného tovaru za práčku a chladničku vo výške 26,50 eur mesačne, ktorú zmluvu podpísala jeho matka. Otec maloletých detí si prenajal byt, pričom uviedol že nájom je vo výške 250 eur mesačne. Z predloženej zmluvy o nájme
bytu zo dňa 1.12.2015 však vyplýva nájomné vo výške 150 eur mesačne, kde sú zahrnuté aj náklady na vodu a elektrinu.
Matka maloletých detí má rovnaký príjem ako v čase poslednej úpravy výživného a maloleté deti navštevujú rovnaké krúžky, ročník, aj majú rovnaké výdavky na školu ako v čase poslednej úpravy výživného, pretože otec nový návrh podal len mesiac a niečo po právoplatnosti rozsudku.
Podľa názoru súdu na strane otca detí nedošlo oproti poslednej úprave výživného k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Pri poslednej úprave výživného rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu. Otec detí podnikal na základe živnostenského oprávnenia a uvádzal príjem cez 500 eur mesačne po odpočítaní odvodov. Pokiaľ ako dôvod na zníženie výživného otec maloletých detí uvádza, že v zimnom období nemá prácu počas doby dvoch troch mesiacov súd je toho názoru, že to pre otca maloletých detí nie je nová skutočnosť. Keďže podniká v oblasti stavebníctva je mu známa skutočnosť, že zimné mesiace sú na prácu chudobnejšie. Okrem toho už od marca 2016 opätovne pracuje u toho istého zamestnávateľa a s rovnakým predpokladaným príjmom pretože za mesiac marec mu vyfakturoval sumu 987,50 eur. Ani za mesiace január a február 2016 nebol bez príjmu, pretože v januári 2016 mu bola vyplatená faktúra za rok 2015 vo výške 510 eur a poberal nemocenské dávky v celkovej výške 447,90 eur. Takže jeho príjem za dva mesiace bol 957,90 eur, čiže necelých 500 eur mesačne, tak ako v predchádzajúcich obdobiach. Na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov a ako podnikateľ v oblasti stavebníctva musí predvídať, že v zimnom období je práce menej a prispôsobiť tomu svoje výdavky. Otec maloletých detí si oproti poslednej úprave výživného zobral do podnájmu byt, za ktorý podľa predloženej zmluvy platí 150 eur mesačne. Ani prenájom bytu nemá podstatný vplyv na zmenu jeho výdavkov a pokiaľ otec uvádza pôžičky, ktoré si zobrala jeho matka, tak vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred ostatnými výdavkami a nákup spotrebného tovaru nemôže byť na úkor maloletých detí. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože ide o konanie vo veciach maloletých detí, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.