Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9Er-532-2007.pdf
PDF · 71.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/532/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, Hronského 1811, pod č. k. EX 5457/07 na návrh oprávneného Sociálna poisťovňa so Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves proti F. P. F., A.. XX.X.XXXX, M. XX, pre vymoženie istiny 3179,75 eur takto
rozhodol:
1. Exekúciu z a s t a v u j e .
2. Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania z a m i e t a .
3. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie v sume 48,04 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na tunajší súd došiel návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie o vymoženie 3179,75 eur. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutia oprávneného č. 700-3830019507-GC04/07 zo dňa 15.5.2007, 700-3810075707-GC04/07 a č. 700-3840019307-GC04/07-5 zo dňa 15.5.2007.
Dňa 17.8.2015 bol tunajšiemu súdu predložený návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania v časti exekučných titulov č. 700-3830019507-GC04/07 zo dňa 15.5.2007 a . 700-3840019307-GC04/07-5 zo dňa 15.5.2007. Následne dňa 16.11.2015 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko bolo preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
-2-
Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Súd mal preukázané, že exekvovaná pohľadávka tohto konania bola len čiastočne postúpená na spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. a z hľadiska hmotnoprávneho uvedený subjekt nadobudol vlastníctvo k časti exekvovanej pohľadávky. V rámci exekučného konania v prípade singulárnej alebo univerzálnej sukcesie realizovanej po vydaní exekučného titulu prichádza do úvahy iba zmena účastníka a to len v prípade, že došlo k aprobovanému prechodu alebo prevodu všetkých práv alebo povinností tak, že pôvodný oprávnený alebo povinný z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje nový veriteľ a oprávnený. V danom prípade prišlo síce medzi účastníkmi predmetných zmlúv k právne účinnému prevodu časti pohľadávky, avšak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na realizáciu zmeny účastníka, pretože nedošlo k prevodu celej výšky pohľadávky, ale iba časti. Ak by súd rozšíril procesné spoločenstvo účastníkov na strane oprávneného, aplikoval by inštitút pristúpenia účastníka do konania podľa § 92 ods. 1 O.s.p., čo však exekučné procesné právo vylučuje keď ustanovuje iba inštitút zmeny účastníka v § 37 ods. 3 a nasl. Exekučného poriadku. Procesné spoločenstvo účastníkov je prípustné len u oprávnených, ktorí vychádzajú z toho istého exekučného titulu, t.j. sú označení v exekučnom titule, ktorý predstavuje právny základ na začatie exekučného konania a následnú exekúciu. Procesné spoločenstvo založené v prebiehajúcom konaní a žiadané návrhom na zmenu účastníka je vylúčené. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, ktorý otázky procesného nástupníctva rieši špeciálnou úpravou. Ak teda Exekučný poriadok pripúšťa návrh na zmenu účastníka konania, nejde v tomto prípade o návrh na pristúpenie účastníka, ktorý ako procesnoprávny inštitút je upravený všeobecným procesným civilným predpisom. Preto súd návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania zamietol.
-3-
Podľa § 203 ods. 2 práv veta, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v sume 154,33 eur, nakoľko v konaní bolo preukázané, že povinný je nemajetný. Súd vzhľadom na preukázanú nemajetnosť povinného exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 práva veta zák. č. 233/1995 Z.z. Tunajší súd preskúmal predložené vyúčtovanie spolu s exekútorským spisom a priznal trovy exekúcie v sume 48,04 eur v zmysle vyhlášky 288/95 Z. z. účinnej do 30.4.2008. Odmena bola priznaná za úkony odmeňované podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky v sume 6,64 eur ( vypracovanie výzvy o nevykonávaní zrážok 2 x, návrh na pripustenie účastníka konania ). Neboli priznané úkony - prevzatie návrhu, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazov v počte 7 ks , nakoľko tieto úkony sú odmeňované odmenou podľa § 15 citovanej vyhlášky a tieto úkony boli súdnemu exekútorovi priznané. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky bola priznaná odmena v sume 29,88 eur za úkony: získanie poverenia, doručovanie exekučného príkazu, 2 x zisťovanie bydliska povinného, 4 x
zisťovanie platiteľa mzdy, 4 x zisťovanie majetku povinného. Nebola priznaná odmena za 8 exekučných príkazov z dôvodu, že tento úkon nie je možné násobiť počtom adresátov, ktorým sa zasiela .
Podľa § 22 citovanej vyhlášky bola priznaná náhrada poštovného v sume 8,40 eur ( 7 x 1,20 eur, 1 x 1,75 eur ) ), pričom pri určení výšky poštovného vychádzal z predložených doručeniek, ktoré boli zasielané prostredníctvom poštového doručovateľa. Súd však nepriznal odmenu za poštovné, ktoré vznikne v budúcnosti, nakoľko nie je preukázané, že toto poštovné skutočne vznikne v takejto výške. Súdny exekútor je platcom 20% DPH, a tak odmena a náhrady boli zvýšené o 20% DPH. Trovy exekúcie tak boli určené sumou 48,04 eur ( 29,88 eur plus 10,15 eur plus 20% DPH).
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
-4-
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový s veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.