Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/30/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: O. K., s.r.o., naposledy so sídlom Z. D. XXX/X, XXX XX B. E. K., IČO 34135031, t. č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 6.780,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. októbra 2015, č. k. -18, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil. Zároveň vo výroku II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 65,41 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 38/96/C zo dňa 05.11.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.1996, platobný výmer č. 5/97/A zo dňa 03.04.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.04.1997 a platobný výmer č. 5/97/B zo dňa 03.04.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.04.1997. Tamojší súd poveril vykonaním exekúcie dňa 02.04.1998 RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, súdneho exekútora so sídlom v Topoľčanoch. Exekútorský úrad RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického dňa 24.11.2009 zanikol a za náhradníka bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave. Dňa 06.07.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -47 zo dňa 08.09.2010 zrušený bez likvidácie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2010. Povinný bol dňa 10.11.2010 "ex offo" vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti bolo potrebné exekúciu zastaviť, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň konštatoval, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, sú v predmetnej veci splnené zákonné dôvody na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvého stupňa s poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002 a o

trovách exekúcie je preto potrebné rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002. Trovy súdneho exekútora prvostupňový súd určil v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. vo výške 54,51 Eur bez DPH. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor náhradník je evidovaný v Zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH, súd mu priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov navýšenú o DPH. 20% DPH zo sumy 54,51 Eur je vo výške 10,90 Eur, preto trovy exekúcie súdneho exekútora sú vo výške 65,41Eur vrátane DPH. K náhrade takto určených trov exekúcie zaviazal oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a na to, že exekučné konanie začalo do 31.01.2002. Oprávnený zastával názor, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale je tu daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že zastavenie exekúcie procesne nezavinil a nesúhlasil s uložením povinnosti platiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Namietal aj výšku priznaných trov súdnemu exekútorovi v sume 65,41 Eur, ktoré boli podľa jeho názoru neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Nesúhlasil tiež s priznaním 20 % DPH vypočítanej z odmeny a náhrad v sume 10,90 Eur. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 OSP na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne a vo výroku II. o trovách exekúcie zmeniť v súlade s § 220 OSP.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinný do 31.08.2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického so sídlom v Topoľčanoch, poverením č. 5301 000341 zo dňa 02.04.1998 vykonaním exekúcie. Jeho náhradníkom bol ustanovený JUDr. Pavol Holík so sídlom v

Bratislave. Súdny exekútor podal dňa 06.07.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a výmazu povinného, a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 73,38 Eur.

Vzhľadom na to, že povinný bol dňa 10.11.2010 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bolo potrebné predmetnú exekúciu zastaviť. V predmetnej veci však exekučné konanie začalo v roku 1998, a preto ho bolo v súlade s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné dokončiť podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nakoľko podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, nebolo možné exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného.

Pochybenie súdu prvého stupňa v rozhodnutí o dôvode zastavenia však malo vplyv aj na správnosť napadnutého rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora v roku 1998 a povinný bol ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra dňa 10.11.2010, t. j. až po 12 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP) nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z. z. Táto novela Exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku).

Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 220 OSP uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. zmenil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Odvolací súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie (). Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.