Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-30-2016.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/30/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: O. K., s.r.o., naposledy so sídlom Z. D. XXX/X, XXX XX B. E. K., IČO 34135031, t. č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 6.780,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. októbra 2015, č. k. 4Er/271/2008-18, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil. Zároveň vo výroku II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 65,41 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 38/96/C zo dňa 05.11.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.1996, platobný výmer č. 5/97/A zo dňa 03.04.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.04.1997 a platobný výmer č. 5/97/B zo dňa 03.04.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.04.1997. Tamojší súd poveril vykonaním exekúcie dňa 02.04.1998 RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, súdneho exekútora so sídlom v Topoľčanoch. Exekútorský úrad RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického dňa 24.11.2009 zanikol a za náhradníka bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave. Dňa 06.07.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbR/60/2005-47 zo dňa 08.09.2010 zrušený bez likvidácie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2010. Povinný bol dňa 10.11.2010 "ex offo" vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti bolo potrebné exekúciu zastaviť, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň konštatoval, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, sú v predmetnej veci splnené zákonné dôvody na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvého stupňa s poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002 a o
trovách exekúcie je preto potrebné rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002. Trovy súdneho exekútora prvostupňový súd určil v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. vo výške 54,51 Eur bez DPH. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor náhradník je evidovaný v Zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH, súd mu priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov navýšenú o DPH. 20% DPH zo sumy 54,51 Eur je vo výške 10,90 Eur, preto trovy exekúcie súdneho exekútora sú vo výške 65,41Eur vrátane DPH. K náhrade takto určených trov exekúcie zaviazal oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a na to, že exekučné konanie začalo do 31.01.2002. Oprávnený zastával názor, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale je tu daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že zastavenie exekúcie procesne nezavinil a nesúhlasil s uložením povinnosti platiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Namietal aj výšku priznaných trov súdnemu exekútorovi v sume 65,41 Eur, ktoré boli podľa jeho názoru neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Nesúhlasil tiež s priznaním 20 % DPH vypočítanej z odmeny a náhrad v sume 10,90 Eur. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 OSP na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne a vo výroku II. o trovách exekúcie zmeniť v súlade s § 220 OSP.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinný do 31.08.2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického so sídlom v Topoľčanoch, poverením č. 5301 000341 zo dňa 02.04.1998 vykonaním exekúcie. Jeho náhradníkom bol ustanovený JUDr. Pavol Holík so sídlom v
Bratislave. Súdny exekútor podal dňa 06.07.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a výmazu povinného, a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 73,38 Eur.
Vzhľadom na to, že povinný bol dňa 10.11.2010 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bolo potrebné predmetnú exekúciu zastaviť. V predmetnej veci však exekučné konanie začalo v roku 1998, a preto ho bolo v súlade s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné dokončiť podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nakoľko podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, nebolo možné exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného.
Pochybenie súdu prvého stupňa v rozhodnutí o dôvode zastavenia však malo vplyv aj na správnosť napadnutého rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora v roku 1998 a povinný bol ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra dňa 10.11.2010, t. j. až po 12 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP) nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z. z. Táto novela Exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku).
Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 220 OSP uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. zmenil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Odvolací súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie (II. ÚS 12/2005). Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.