Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-464-2015.pdf
PDF · 115.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/464/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej : A. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. R., Z.. A. XXX/XX, o zaplatenie 847,09 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2015 domáhal zaplatenia 1.173,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.173,05 Eur od 16.06.2015 do zaplatenia, to všetko titulom nesplateného úveru. Právny predchodca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovanou, ako dlžníčkou uzavrel dňa 10.05.2008 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú platobnú kartu, ku ktorej aj viedol účet. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 597,49 Eur a bola povinná platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 19,92 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 10.06.2015 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 1.173,05 Eur predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istinu, poplatky, sankčný úrok a štandardný úrok s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovanej. Nakoľko si podľa právneho predchodcu žalobcu žalovaná nesplnila povinnosť uhradiť mu záväzok vo výške 1.173,05 Eur, a to ani v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.06.2015, právny predchodca žalobcu si okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 1.173,05 Eur uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.10.2015 uviedla, že dňa 09.09.2011 dostala list, v ktorom ju informovali, že na karte triangel má dlh vo výške 1.263,15 Eur a uviedli, že jej ako dlhodobej klientke schvália pôžičku vo výške 799,92 Eur so splatnosťou 99 mesiacov a s mesačnou splátkou vo výške 8,08 Eur. Tento úver jej poskytli a uviedli, že ak dodrží splátky vo výške 8,08 Eur, bude žalovaný záväzok vysporiadaný.
Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2015 navrhol pripustiť zmenu účastníkov konania na strane žalobcu a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu, ako postupca a žalobca, ako postupník uzavreli dňa 01.08.2015, teda po podaní žaloby, Zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 28.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2015 navrhovanú zmenu účastníkov konania na strane žalobcu pripustil.
Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2015 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 325,96 Eur predstavujúcej nárok na zaplatenie poplatkov a sankčného úroku späť. Preto súd uznesením zo dňa 22.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.20216, konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 325,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 325,96 Eur od 16.06.2015 do zaplatenia zastavil s tým, že o trovách konania v zastavujúcej časti bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
Na pojednávanie konané dňa 06.05.2016 sa nedostavil žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 18.04.2016, pričom v tomto podaní vyslovili súhlas s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalovanej, žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 10.5.2008, všeobecných obchodných podmienok, výpisu z pôžičkovej karty Triangel, písomného vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe zo dňa 05.10.2015, oznámenia Slovenské kreditné karty adresovaného žalovanej, žiadosti klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky, splátkového kalendára, schválenia žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky zo dňa 29.09.2011, oznámenia spoločnosti Consumer Finance Holding adresovaného žalovanej zo dňa 03.10.2011, kópií poštových poukazov na účet Slovenskej pošty, písomného vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.12.2015, Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02.08.2012 spolu s kópiou doručenky žalovanej, výpisu z účtu ČSOB, a.s. č. XXXXXXXXXX, trvalých platobných príkazov na úhradu ČSOB, a.s., písomným prehľadom splátok vypracovaným žalovanou, ostatného spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. akceptáciou žiadosti žalovanej o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel uzavrela dňa 10.05.2008 zmluvu, ktorou sa zaviazala vydať žalovanej kreditnú kartu a k tejto kreditnej karte viesť v prospech žalovanej účet. Žalovaná mohla prostredníctvom tejto kreditnej karty čerpať úver v stanovenom úverovom rámci 398,33 Eur (12.000,- Sk) s tým, že schválená štandardná splátka bola dohodnutá na 13,28 Eur (1.000,- Sk) mesačne. Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe úhrady splátky formou poštovej poukážky. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..
Z výpisu Pôžičkovej karty Triangel vystaveného ku dňu 10.06.2015, ktorý predložil právny predchodca žalobcu vyplýva, že za obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2015 vznikla žalovanej povinnosť uhradiť sumu 1.173,05 Eur ku dňu splatnosti 15.06.2015, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 22,80 % a sankčnej úrokovej sadzbe vo výške 5,05 % ročne. Tento výpis obsahuje súhrn debetných a kreditných transakcií na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobie, pričom v zmysle tohto výpisu boli na ťarchu účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 2.483,93 Eur a v prospech tohto účtu kreditné transakcie spolu vo výške 1.746,72 Eur.
Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2015 uviedol, že po schválení žiadosti žalovanej o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel právnym predchodcom žalobcu, došlo dňom 10.05.2008 k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s.. Žalobca v tomto podaní uviedol, že kreditná karta je formou revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty, pričom žalovaná, ako majiteľ karty, môže ale nemusí tento úver čerpať. Z výpisu z účtu podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná kreditnú kartu v súlade s obchodnými podmienkami dlhodobo využívala, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 597,49 Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne a so štandardnou splátkou vo výške 19,92 Eur mesačne. Žalobca v tomto podaní definoval jednotlivé položky
výpisu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná suma vo výške 1.173,05 Eur pozostáva z istiny vo výške 500,48 Eur, poplatkov vo výške 195,90 Eur, štandardného úroku vo výške 346,61 Eur a sankčného úroku vo výške 130,06 Eur. Žalobca žalobu v časti nároku na zaplatenie poplatkov a sankčného úroku spolu vo výške 325,96 Eur vzal späť. Vo vzťahu k namietanému splateniu tohto úveru prostredníctvom iného úveru poskytnutého žalovanej žalobca uviedol, že úver poskytnutý spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 799,92 Eur nebol v rozsahu na úplné splatenie žalovaného úveru, o čom bola žalovaná poučená. Žalobca spolu s týmto podaním súdu predložil Všeobecné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a tiež vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku vystaveného spoločnosťou Slovenské kreditné karty dňa 02.08.2012, ktorou bola vyhlásená okamžitá splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte Triangel patriacej žalovanej vo výške 680,83 Eur a žalovaná bola vyzvaná na vrátenie tohto zostatku do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Ako vyplýva z kópie doručenky Slovenskej pošty, toto vyhlásenie žalovaná prevzala dňa 06.08.2012.
Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 06.05.2012 uviedla, že na základe tejto zmluvy jej bola vydaná pôžičková karta, ktorú má doposiaľ, pričom z tejto karty priebežne čerpala peňažné prostriedky vtedy, keď to bolo potrebné, a to prostredníctvom účtu vo VÚB banke. Naposledy takto čerpala peniaze pred šiestimi alebo siedmimi rokmi. Úver spočiatku splácala ale neskôr sa jej syn rozviedol a už neboli schopní úver splácať ani ona a ani jej syn. Potvrdila, že má viacero pôžičiek, o ktorých už nemá prehľad, avšak z rôznych strán prichádzajú ďalšie žiadosti o splácanie pôžičiek. Potvrdila, že pracovníčka banky ju informovala telefonicky a s ňou sa dohodla na splácaní tohto úveru po 10,- Eur, čo aj doposiaľ realizuje. Ako jej však povedali, aj napriek tomu pôjde na súd, v čom žalovaná nevidí žiaden zmysel. Žalovaná na pojednávaní súdu predložila výpis z účtu vedeného v ČSOB, a.s., ktorý je vedený na meno jej vnučky a prostredníctvom ktorého spláca viaceré úvery poskytnuté rôznymi subjektmi, vrátane žalovaného úveru vo výške po 10,- Eur mesačne. Žalovaná súdu tiež predložila ňou vypracovaný prehľad mesačných platieb, z ktorého vyplýva, že z jej dôchodku sú jej realizované exekučné zrážky vo výške 66,- Eur a titulom splátok viacerých úverov spláca sumy spolu vo výške 143,36 Eur, pričom jej zostáva dôchodok vo výške 186,74 Eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
,Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.05.2008) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.05.2008) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.05.2008) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.05.2008) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.05.2008) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.05.2008) pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.05.2008) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že akceptáciou žiadosti žalovanej o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel došlo v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 10.05.2008 (deň akceptácie návrhu) k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovanou, ako dlžníčkou. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej elektronickú platobnú kartu, prostredníctvom ktorej žalovaná mohla čerpať revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver.
Súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon účastníci konania, vrátane právneho predchodcu žalobcu a neskôr žalobcu ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.05.2008). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaná uzavrela Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.
Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
Z tohto dôvodu súd preskúmal obsah Zmluvy a jeho súladnosť s ustanovením § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a musí nutne konštatovať, že táto zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť tak, ako to stanovuje § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. Uvedené ustanovenie zákona č. 258/2001 Z.z. sleduje legitímny cieľ ochrany
spotrebiteľa v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záujem uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť, a to uvedením subjektu, na ktorý sa môže obrátiť. Nie je vylúčené, aby týmto subjektom mohol byť samotný veriteľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca), avšak uvedená skutočnosť musí výslovne vyplývať zo Zmluvy, čomu tak v danom prípade nie je.
V Zmluve ďalej úplne absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z.
Okrem toho súd po preskúmaní obsahu Zmluvy zistil, že táto neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to požaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.. Z obsahu Zmluvy vyplýva iba výška splátok, navyše bez toho, aby bolo zrejmé, koľko z tejto splátky pripadne na istinu úveru, úroky a iné poplatky.
Napokon súd zistil, že táto Zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001Z.z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tiež údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver /§ 4 ods. 2 písm. k)/. Skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby tieto náležitosti boli súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že zákon nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN alebo priemernej RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedené obligatórne náležitosti musia byť v Zmluve uvedené a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu, ako dodávateľa a profesionála podnikajúceho ako banka nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby bolo možné určiť RPMN a priemernú RPMN.
Absencia vyššie uvedených náležitostí v ustanoveniach Zmluvy má v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že úver čerpaný žalovanou prostredníctvom pôžičkovej karty Triangel je bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho súd v súvislosti s absenciou zmluvného dojednania upravujúceho ročnú úrokovú sadzbu a poplatky zdôrazňuje, že v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/20011 Z.z. nemôže žalobca od žalovanej požadovať úrok a ani poplatky, pretože tieto nie sú uvedené v Zmluve.
Vo vzťahu k aplikácii Všeobecných podmienok, ktoré súdu predložil žalobca a právny predchodca žalobcu súd zdôrazňuje, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. musia byť jasne, určito a zrozumiteľne inkorporované do vlastného textu Zmluvy. Súd nepopiera, že časť zmluvných dojednaní môže byť určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky (resp. úverové podmienky a pod.), avšak toto sa môže vzťahovať iba na menej podstatné náležitosti zmluvy. Preto súd tieto úverové zmluvné podmienky neakceptoval ako relevantný právny nástroj na odstránenie vytýkaných obsahových nedostatkov Zmluvy. Súd ďalej zdôrazňuje, že tieto Všeobecné obchodné podmienky nemajú charakter individuálneho dojednania, a preto v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka predstavujú neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto podmienky sú tak v konečnom dôsledku v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celok neplatné. Nedostatok individuálneho dojednania vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná ako spotrebiteľ nemohla v procese uzatvárania zmluvy ovplyvniť ich obsah, pričom tento obsah bol výhradne tvorený právnym predchodcom žalobcu.
Právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru našiel svoj odraz aj v rozhodnutí súdu o zamietnutí tejto žaloby. Súd dôkladne preskúmal obsah výpisu z pôžičkovej karty Triangel z hľadiska druhu debetných a kreditných položiek a dospel k záveru, že žalovaná za obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2015, za ktoré si právny predchodca žalobcu uplatňuje svoje nároky, čerpala prostredníctvom výberov z bankomatov celkovo sumu 190,- Eur (položky výpisu označené ATM). To, že položky pod názvom „ATM“ predstavujú výbery z bankomatov vyplýva z oznámenia žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 9C 463/2015 vedeného na podklade skutkovo totožnej žaloby. Ostatné debetné položky tohto výpisu predstavujú rôzne sankčné a štandardné úroky, poplatky za spracovania poštovej poukážky, správu kartového účtu, za znovuvydanie karty a iné, ktoré však pri závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie sú relevantné z hľadiska výšky záväzku žalovanej. Súd si však v záujme komplexnej ochrany spotrebiteľa dovoľuje poukázať na jeden z aspektov používania tejto karty spočívajúci v rozsahu týchto úrokov a poplatkov, ktoré nie sú vôbec uvedené v
Zmluve a ktoré predstavujú podstatnú časť debetnej položky tohto výpisu (iba suma 190,- Eur zo sumy 2.483,93 Eur predstavuje skutočne žalovanou čerpané peňažné prostriedky). Rozsah tohto nároku je o to zarážajúcejší, že poskytovateľom karty nie je nebankový subjekt, ale banka pôsobiaca na bankom trhu pod dohľadom Národnej banky Slovenska, ktorého výsledkom by malo byť práve zabránenie poskytovania takto jednoznačne nevýhodných bankových produktov spotrebiteľom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná posledný výber z bankomatu realizovala 25.03.2009 vo výške 10,- Eur a odvtedy kartu nepoužívala. Je preto zarážajúce, že právny predchodca žalobcu napriek neplneniu si povinností zo strany žalovanej nepristúpil k blokácii karty alebo inej forme jej deaktivácie, ale ďalších viac ako päť rokov účtoval na ťarchu tohto účtu nepreberné množstvo rôznych poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania z úrokov a z poplatkov, a to aj napriek zosplatneniu úveru zo dňa 02.08.2012. Všetky tieto okolnosti považuje súd za tak závažné, že nutne vedú k záveru o neprijateľnom zásahu právneho predchodcu žalobcu do oprávnených spotrebiteľských práv a záujmov žalovanej, ktorých charakter je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že tento výkon práv právneho predchodcu žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi má za následok, že mu súd nemôže poskytnúť súdnu ochranu v podobe priznania nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov.
Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty Triangel je zrejmé, že žalovaná za uvádzané obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2015 uhradila splátky v celkovej výške 1.746,72 Eur (vrátane refinancovania úverom vo výške 799,92 Eur), teda pri právnom závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru žalovaná zaplatila viac, ako predstavuje suma čerpaná z revolvingového úveru prostredníctvom pôžičkovej karty (190,- Eur), a teda jej dlh v zmysle 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol splnením. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca využijúc svoje procesné právo vzal svoju žalobu čiastočne späť, pričom žalovaná svojím správaním nedala na toto späťvzatie žiadny podnet. Zodpovednosť za zavinenie v prípade zastavenia konania je na tom účastníkovi, ktorý realizoval procesný úkon majúci za následok zastavenie konania. Vzhľadom na vyššie uvedené je zodpovednosť za zastavenie konania nepochybne na strane žalobcu, ktorý ako „pán sporu“ realizoval svoje procesné právo, a preto v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. právo na náhradu trov konania v časti, ktorá bola predmetom zastavenia, vzniklo žalovanej. Z hľadiska výsledku konania možno rozhodnutie súdu o čiastočnom zastavení konania považovať pri rozhodovaní o trovách konania za úspech žalovanej. Vo zvyšnej časti bola žalovaná v celom rozsahu úspešná, pretože súd žalobu žalobcu voči nej v celom rozsahu zamietol. Preto v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. právo na náhradu trov konania vo vzťahu k celému žalobou uplatnenému nároku vzniklo žalovanej. Nakoľko žalovaná si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.