Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou v právnej veci navrhovateľa: V. V. D., D..O..M.., D. D. Y. XXX, XXX XX T., W.: XX XXX XXX, G. X.: C.. Y. D., S., D. D. I. T.S. X, XXX XX J. J., proti M.: G. J., L.. XX.XX.XXXX, J.: Y. X, XXX XX Ž., Š. M. D., o zaplatenie 267, 68 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 200,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,-Eur od 23.10.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 37,75 Eur a iných trov konania vo výške 8,16 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 24.02.2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 267,68 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 23.10.2014 do zaplatenia zo sumy 202,68 eur a na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 76,37 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 03.10.2014 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporca vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver vo výške 200,- eur spolu s odplatou za poskytnutý úver vo výške 2,68,- eur do 22.10.2014. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania.

Navrhovateľ k návrhu pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný.

Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 06.05.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 22.04.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 03.10.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 eur. Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 200,- eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver 200,- eur s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2,68,- eur, spolu sumu 202,68 eur do 22.10.2014.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky

a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, Podľa § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy ako aj reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov odporcu v sume 200,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu a ich poskytnutie odporca potvrdil.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere zo dňa 03.10.2014 je spotrebiteľským vzťahom, vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, z čoho možno usudzovať, že poskytnutie pôžičky zo strany navrhovateľa odporcovi nebola jednorazová záležitosť ale opakujúca sa činnosť, ktorá tvorí hlavný predmet jeho podnikateľskej činnosti. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu, avšak v zmysle §1 ods.3 písm.l) nejde o spotrebiteľský úver podľa z.č. 129/2010 Z.z. Napriek tomu, že nejde o spotrebiteľský úver v zmysle z.č. 129/2010 Z.z., v súlade s ustanovením §24 ods.1 z.č. 129/2010 aj na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> druhej vety, § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 15 až 17, § 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, ods. 2 písm. a) až z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20151223>, ods. 9 až 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 20 ods. 2 až 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje povinnú náležitosť obsiahnutú vo vyššie citovanom ustanovení §9 ods.2 písm. i) zákona, ktorou je určenie výšky úrokovej sadzby. V zmysle predmetnej zmluvy sa zaväzuje navrhovateľ odporcovi poskytnúť krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur, no zároveň je dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2,68 eur. Poplatok za poskytnutie úveru rovnako ako úrok z omeškania predstavujú druh/ formu odplaty za poskytnutý úver. Súd v danom prípade zastáva názor, že dohoda o poplatku za poskytnutie úveru fakticky obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru a navrhovateľ tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaný úver je bezúročný, navodzuje dojem výhodnosti úveru a vzbudzuje u dlžníka dojem, ako by skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „poplatku za poskytnutie úveru“ navrhovateľ od odporcu získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny (hoci uvádza, že úver je bezúročný) a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov. Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti úveru bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá v poplatku za poskytnutie úveru), pričom súd poznamenáva, že dohoda o úroku a dohoda o poplatku nemôžu byť zahrnuté do jednej sumy a je nevyhnutné, aby spotrebiteľ vedel jednoznačne určiť v akej výške je úroková sadza a v akej výške je poplatok za poskytnutie úveru. Za daných okolnosti však ide o zastieranie úroku pred spotrebiteľom a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu. Súd predmetné ustanovenie zmluvy považuje za nejednoznačné a zavádzajúce dojednanie povinnej náležitosti zmluvy, ktorou je určenie úrokovej sadzby za poskytnutý úver v zmysle §9 ods.2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z..

Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V úverovej zmluve absentujú obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z., takže v zmysle § 11 ods. 1 uvedenej právnej úpravy je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov po odčítaní odporcom realizovaných platieb. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 200,-eur a v konaní nebolo preukázané, že by odporca poskytnutý úver uhradil, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalovanej istiny z dôvodov vyššie uvedených návrh zamietol.

Súd v súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa na náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcu na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,- eur, zároveň považuje za potrebné doplniť, že navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporcovi zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou), rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov navrhovateľovi nepriznal, nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy 202,68 eur od 23.10.2014 do zaplatenia. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 200,- eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 23.10.2014 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 22.10.2014, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti úveru. Dňom 22.10.2014 sa celý úver stal splatným , a preto odo dňa 23.10.2014 je odporca v omeškaní s úhradou

peňažného dlhu. Ku dňu 23.10.2014 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol úspešný len v časti, keď mu súd priznal sumu 200,- eur a úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 200,- eur od 23.10.2014 do zaplatenia, úspech navrhovateľa predstavuje 74,72%, vo zvyšnej časti bol úspešný odporca, pričom úspech odporcu predstavuje 25,28%, čistý úspech navrhovateľa tak predstavuje 49,44%. Navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu k náhrade trov konania - t.j. zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v rozsahu dvoch úkonov právnych služieb vyúčtované vo výške 76,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu - 2x 23,24 eur, 2x režijný paušál 8,58 Eur - 17,16 eur, t.j. spolu 63,64 eur + 12,73 eur ako 20 % DPH). Takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú v súlade s platnou vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ust. §10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.1 písm. a), c), § 16 ods. 3, ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. v spojení s ust. § 22 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa vypočítaného pomeru úspešnosti súd priznal navrhovateľovi ako úspešnejšiemu účastníkovi súdneho sporu náhradu trov konania vo výške 49,44 % uplatnených trov konania. Táto náhrada trov konania jednotlivo predstavuje sumu na súdnom poplatku 8,16 eur a uplatnených trovách právneho zastúpenia 37,75 eur. Spolu takto súdom priznaná suma náhrady trov konania navrhovateľa, na ktorých zaplatenie zaviazal odporcu, predstavuje 45,91 eur. Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, vrátane osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods. 1 OSP účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.