Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Er/300/2011

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, Trnava, IČO: 00 735 825, proti povinnému: F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., O. XXXX/X, zomr. XX. XX. P., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Hlohovec, Nám. sv. Michala 5, o vymoženie pohľadávky 30 Eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,95 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 111749 zo dňa 06. 07. 2011 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Trnave, č. k. A 0448448 zo dňa 16. 11. 2010 v spojení s rozhodnutím, č. k. KRPZ-TT-VO2-TT-31-39/1/2011 zo dňa 10. 06. 2011.

Dňa 08. 03. 2016 bol tunajšiemu súdu doručené podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného s odôvodnením, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu ako aj z pripojeného uznesenia Okresného súdu Trnava, č. k. , -14 zo dňa 18. 12. 2015, súd zistil, že povinný F. N., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v tejto časti dňa 22. 01. 2016.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13. mája 2011, sp. zn. konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili

do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29. 12. 2012, sp. zn. .

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2393/2011 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 14. 06. 2011, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01. 01. 2009.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 03. 2016 zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 51,96 Eur, ktorá predstavuje odmenu súdneho exekútora v zmysle § 14, § 15 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, náhradu za stratu času vo výške 3,96 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 6,15 Eur + 20 % DPH.

Ustanovenia § 14 - 16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, keďže túto si súdny exekútor vyčíslil v minimálnej výške.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t. j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 1,30 Eur, nakoľko mal preukázaný vznik týchto výdavkov - 1 x závada v doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov za poštovné v celej uplatnenej výške, pretože tieto úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní, a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie doručenky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise a z ktorých bolo zrejmé, že si ich náhradu nežiadal v iných konaniach.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eura za každú aj len začatú polhodinu.

Súdny exekútor si uplatnil náhradu za stratu času vo výške 3,96 Eur za doručenie upovedomenia všeobecného oprávnenému (1,32 Eur) a doručenie príkazu na začatie exekúcie (2,64 Eur). Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného na

mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní, preto mu súd náhradu za stratu času nepriznal.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky aj hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20 % DPH zo sumy 35,79 Eur v celkovej sume 7,16 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 42,95 Eur.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).