Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4Pc/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v právnej veci navrhovateľky J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX - XX, L. X., právne zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, Tatranská 300/8, Považská Bystrica a otca dieťaťa G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXX/XX, P. W., t. č. I. XX, Ž., o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto

rozhodol:

I. Otec dieťaťa je povinný prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy po 100,- eur mesačne, od 23.11.2020 do 23.11.2022, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Zameškané výživné od 23.11.2020 do 30.09.2022 vo výške 2.222,58 eur súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, keď prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Otec dieťaťa je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 406,37 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Anny Kubovičovej.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa nevydatá matka domáhala uloženia povinnosti otcovi ich spoločného maloletého dieťaťa prispievať na jej výživu 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. V návrhu uviedla, že je slobodná a dňa 23.11.2000 (správny dátum je 23.11.2020) sa jej narodila dcéra G. T.. Otcom dieťaťa je G. W., keď jeho otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričnom úradom. V návrhu uviedla, že je na rodičovskej dovolenke a nemá žiaden iný príjem okrem rodičovského príspevku vo výške 280,- eur a prídavku na dieťa. Nemá ani žiaden iný majetok. Navrhovateľka žije v mestskom nájomnom jednoizbovom byte, kde jej mesačné náklady predstavujú: nájom 128,- eur, elektrina 43 eur, káblová TV 7,- eur, internet 9,- eur. Navrhovateľka má dlh na nájomnom vo výške 4.500,- eur, ktorý sa snaží uhrádzať. Bez pomoci rodičov a známych by nedokázala zvládať náklady na chod domácnosti a výchovu maloletej. Otec o maloletú nejaví záujem od jej narodenia. Navrhovateľke neprispel žiadnym spôsobom na výbavu pre maloletú a neprispieva ani na výživu maloletej. Konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej prebieha na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.

2. Na pojednávaní dňa 09.08.2022 právna zástupkyňa navrhovateľky upresnila, že navrhovateľka sa domáha uloženia povinnosti otcovi maloletej prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150,-

eur mesačne od narodenia dieťaťa, t. j. od 23.11.2020. Ďalej uviedla, že otec dieťaťa v súčasnej dobe žije s novou partnerkou. Okrem mal. G. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to na mal. G. W., na ktorého na výživu prispieva 80,- eur mesačne. Otec v minulosti podnikal v spoločnosti T. R. U..G..C.. (T. R. U..G..C.., so sídlom Považská Bystrica, B.. H.. V. XX/XX, N.: XX XXX XXX - pozn. súdu), a to v oblasti upratovacích služieb, kde v minulosti upratovala aj navrhovateľka. Podľa vedomostí navrhovateľky by otec mohol pracovať ako tréner vo fitnescentre v Žiline na ulici Z. XXX/X. Malo by sa jednať o novopostavené fitnescentrum L. R. Ž. - X.B.. Ďalej uviedla, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť na maloletú, ktorá už bola stanovená neodkladným opatrením vo veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Navrhovateľka preto podala návrh na výkon exekúcie.

3. Na pojednávaní dňa 06.09.2022 si navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania za tri úkony právnej služby, a to prípravu a prevzatie zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 09.08.2022 a 06.09.2022. Hodnotu úkonu určila na 131,13 eur. Zároveň si uplatnila aj náhradu režijného paušálu a DPH. Uplatnenie náhrady trov konania odôvodnila tým, že dobrovoľne navrhovateľke nič neplní a jeho vyhýbavým postojom ku konaniu.

4. Otec maloletej sa k návrhu nevyjadril. Pojednávaní dňa 09.08.2022 a dňa 06.09.2022 sa napriek doručenie predvolania nezúčastnil. Svoju neúčasť ani žiadnym spôsobom neospravedlnil.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením spisov Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XXP/X/XXXX a sp. zn. XXP/XX/XXXX a oboznámením listín: rodného listu maloletej, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica o príjme navrhovateľky, výsledku lustrácie navrhovateľky v systéme Sociálnej poisťovne, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 15.05.2022, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. W. zo dňa 09.06.2022, správy Sociálnej poisťovne, pobočky P. W. zo dňa 09.06.2022, výsledku lustrácie otca maloletej v systéme Sociálnej poisťovne, správy spoločnosti K. U..G..C.., výsledku lustrácie otca maloletej v živnostenskom registri, výsledku lustrácie otca v obchodnom registri a oznámenia Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica zo dňa 16.08.2022

6. Navrhovateľka pri výsluch zopakovala svoje majetkové pomery, bytovú situáciu a to, že jej v starostlivosti o dieťa a o domácnosť pomáhajú rodičia. Otec sa s maloletou nestretáva a neprispieva na jej výživu. Navrhovateľka uviedla, že pred nástupom na materskú pracovala od marca 2016 v spoločnosti T. R. U..G..C.. Spočiatku mala uzatvorenú pracovnú zmluvu, od marca 2018 pracovala na dohodu a od roku 2019 v tejto spoločnosti pracovala bez akejkoľvek zmluvy. V spoločnosti T. R. U..G..C.. pracovala ako upratovačka, jeden čas dokonca firmu riadila. Oficiálny príjem však nikdy nemala. Za celé obdobie mala možno 3x príjem po 200,- eur. Do spoločnosti T. R. U..G..C.. dokonca vložila aj svoje vlastné finančné prostriedky, a to tak, že si zobrala úver. Tento však nesplácala. Následne bola nútená vyhlásiť osobný bankrot. S otcom maloletej navrhovateľka nežila v spoločnej domácnosti. Bývala v byte, v ktorom býva doposiaľ. Keďže nemala riadny príjem, vznikol jej na tomto byte dlh asi 6.500,- eur. V súčasnej dobe je dlh už vyrovnaný. Peniaze jej požičali rodičia. Navrhovateľka plánovala s otcom maloletej spoločnú budúcnosť. Otec maloletej ju dokonca požiadal o ruku. Dieťa však prišlo neplánovane a tým sa ich všetky spoločné plány zrušili. Otec maloletú videl naposledy v novembri 2021, keď boli na matrike uznať otcovstvo. Navrhovateľka podotkla, že sa tak stalo po tom, ako podala návrh na určenie otcovstva na súd.

7. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XXP/X/XXXX mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.03.2021, č. k. XXP/X/XXXX - XX, bola medzi rodičmi maloletého G. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je dieťaťom G. W., nar. XX.XX.XXXX a W. S., nar. XX.XX.XXXX bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bol maloletý Roman zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec dieťaťa sa zaviazal prispievať na maloletého G.a, nar. 09.07.2010 výživným vo výške 80,- eur mesačne od 01.01.2021. Zameškané výživné vo výške 240,- eur sa otec zaviazal uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto konaní bol otec dieťaťa vypočutý dňa 17.03.2021. Vtedy uviedol, že pracuje ako osobný tréner. Uvádzal, že nemá žiaden príjem, v dôsledku zatvorených fitness centier. Vtedy si privyrábal rozvozom jedla, kde zarábal 4,- eur/hod.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XXP/XX/XXXX bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.05.2022, č. k. XXP/XX/XXXX - XX, bolo

nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola do právoplatnosti skončenia veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. XXP/XX/XXXX uložená otcovi maloletej povinnosť platiť výživné na maloletú mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 25.05.2022. Konanie vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. XXP/XX/XXXX doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

9. Z rodného listu maloletej G. T. mal súd za preukázané, že táto sa dňa 23.11.2020 narodila rodičom

- navrhovateľke a G. W..

10. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica mal súd za preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa, pričom v období od 01/2021 do 12/2021 tento poberala vo výške 25,50 eur mesačne (v mesiaci 09/2021 vo výške 100,- eur) a od 01/2022 vo výške 25,88 eur mesačne. Navrhovateľka je zároveň poberateľkou rodičovského príspevku, ktorý v období od 01/2021 do 12/2021 poberala vo výške 275,90 eur a v období od 01/2022 poberá vo výške 280,- eur. Z výsledku lustrácie navrhovateľky v systéme Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že navrhovateľka v súčasnosti nie je zamestnaná a nepoberá dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Podľa lustrácie bola navrhovateľka od 01.03.2016 do 31.05.2018 zamestnankyňou spoločnosti T. R. s.r.o., so sídlom L. X., B.. H.. V. XX, IČO: XX XXX XXX, pričom v tomto období jej vymeriavací základ pre sociálne poistenie (hrubá mzda) kolísala v rozmedzí 220,72 eur až 631,69 eur. Od 01.06.2018 do 31.12.2018 navrhovateľka pracovala v spoločnosti T. R. s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti. V tomto období bol vykázaný vymeriavací základ len za mesiac 06/2018 vo výške 115,88 eur. V iných mesiacoch tohto obdobia nebol vykázaný žiaden vymeriavací základ.

11. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 15.05.2022 a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. W. zo dňa 09.06.2022 bolo preukázané, že otec maloletej nie vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi a ani štátnych sociálnych dávok. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky P. W. zo dňa 09.06.2022 bolo preukázané, že otec maloletej nepožiadal a ani nepoberá dávku v nezamestnanosti. Z lustrácie v systému Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec maloletej bol v období od 24.06.2022 do 30.06.2022 zamestnancom spoločnosti K. s.r.o., so sídlom Ž., H. G. XX, IČO: XX XXX XXX. Vymeriavací základ pre sociálne poistenie za toto obdobie bol len 15,60 eur. Dopytom spoločnosti K. s.r.o. bolo zistené, že otec maloletej už v tejto spoločnosti nepracuje, keď bol prepustený pre nadbytočnosť. V súčasnosti otec maloletej nie je evidovaný ako zamestnanec. Z lustrácie živnostenského registra bolo preukázané, že otec maloletej nie je živnostníkom. Z lustrácie obchodného registra bolo preukázané, že otec maloletej je od 24.03.2015 spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti T. R. s.r.o. Z oznámenia Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica zo dňa 16.08.2022 bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie 2019, 2020 a 2021 doposiaľ spoločnosť T. R. s.r.o. nepodala daňové priznanie k dani z prímov právnickej osoby. L. S. Ž., kde by mal byť otec maloletej podľa informácii navrhovateľky fitness trénerom, na opakované žiadosti o poskytnutie správy nereagoval.

12. Podľa o rodine (ďalej len ako zákon o rodine), otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom. V prípade príspevku na výživu nevydatej matky ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného. Vyživovacia povinnosť je teda časovo obmedzená na

dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Oprávnenou je matka dieťaťa, teda žena, ktorá dieťa porodila, a ktorá za otca dieťaťa nie je vydatá. Cieľom zákonného ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o rodine je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi) (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.04.2022, sp. zn. XXCoP/XX/XXXX).

16. V predmetnom prípade bol návrh podaný oprávnenou osobou - nevydatou matkou a bol podaný voči otcovi spoločného maloletého dieťaťa, pričom navrhovateľka a otec dieťaťa nie sú zosobášení. Navrhovateľkou bol uplatnený nárok na opakované mesačné dávky príspevku na jej výživu od pôrodu dieťaťa. Súd sa teda zameral na skutočnosť, či v dôsledku pôrodu dieťaťa navrhovateľkou došlo k zníženiu jej životnej úrovne oproti stavu pred pôrodom. Čo sa týka príjmov navrhovateľky mal súd za preukázané, že táto v období pred pôrodom pracovala, keď od 01.03.2016 bola zamestnaná v spoločnosti T. R. s.r.o. Od 01.03.2016 do 31.05.2018 pracovala na základe pracovnej zmluvy a od 01.06.2018 do 31.12.2018 na základe dohody o pracovnej činnosti. Následne, t. j. od 01.01.2019 do pôrodu dňa 23.11.2020 nebola vedená ako zamestnanec, avšak súd uveril jej tvrdeniu, že naďalej pracovala v spoločnosti T. R. s.r.o., ale bez pracovnej zmluvy (tzv. na čierno). Tomuto tvrdeniu súd uveril aj s ohľadom na to, že konateľom a spoločníkom spoločnosti T. R. s.r.o. bol otec maloletej, a teda vtedajší partner navrhovateľky. Je teda pravdepodobné, že sa navrhovateľka a otec maloletej dohodli na takomto (nelegálnom) spôsobe zamestnania navrhovateľky. O pochybnom prístupe otca maloletej k plneniu povinností vyplývajúcich z jeho postavenia v spoločnosti T. R. s.r.o. napokon svedčí aj to, že táto spoločnosť už tri roky nepodala daňové priznanie pre daň z príjmov právnických osôb. Možno teda očakávať, že v spoločnosti, ktorá si neplní základné povinnosti voči daňovému úradu, dochádzalo aj k nelegálnemu zamestnávaniu partnerky konateľa a spoločníka. O skutočnom príjme navrhovateľky v období pred pôrodom tak najlepšie vypovedá jej príjem, ktorý mala v čase, keď bola ešte v spoločnosti T. R. s.r.o. riadne zamestnaná a jej príjem podliehal odvodovej povinnosti (odvody Sociálnej poisťovni). Súd teda ustálil, že príjem navrhovateľky v čase pred pôrodom (pred 23.11.2020) bol na minimálne takej úrovni ako v období jej pracovného pomeru v spoločnosti T. R. s.r.o., teda v období od 01.03.2016 do 31.05.2018. Vtedy príjem navrhovateľky kolísal od 220,72 eur až do sumy 631,69 eur. Pohyboval sa tak na úrovni minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2016 vo výške 405,- eur, v roku 2017 vo výške 435,- eur, v roku 2018 vo výške 480,- eur, v roku 2019 vo výške 520,- eur a v roku 2020 vo výške 580,- eur. Čistá minimálna mzda predstavovala v roku 2020 cca 476,- eur, v roku 2021 cca 508,- eur a v roku 2022 cca 525,- eur.

17. Po pôrode dňa 23.11.2020 matka poberala (a aj v súčasnosti poberá) len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, čo do 31.12.2020 predstavovalo celkom sumu 294,95 eur mesačne (rodičovský príspevok 270,- eur + prídavok na dieťa 24,95 eur), od 01.01.2021 do 31.12.2021 sumu 301,40 eur mesačne (rodičovský príspevok 275,90 eur + prídavok na dieťa 25,50 eur), od 01.01.2022 do 30.06.2022 sumu 305,88 eur mesačne (rodičovský príspevok 280,- eur + prídavok na dieťa 25,88 eur) a od 01.07.2022 sumu 310,- eur mesačne (rodičovský príspevok 280,- eur + prídavok na dieťa 30,- eur).

18. Celkovo sa tak z dôvodu pôrodu navrhovateľke znížil príjem v roku 2020 o približne 181,- eur mesačne (čistá minimálna mzda 476,- eur mínus príjem po pôrode 294,95 eur), v roku 2021 o približne 206,60 eur mesačne (čistá minimálna mzda 508,- eur mínus príjem po pôrode 301,40 eur) a v roku 2021 o približne 219,12 eur/215,- eur mesačne (čistá minimálna mzda 525,- eur mínus príjem po pôrode 305,88 eur/310,- eur). Iné zmeny pomerov u navrhovateľky neboli zistené, keď navrhovateľka žije v tom istom byte, ako pre pôrodom, a zároveň navrhovateľka neuvádzala iné zvýšené výdavky na seba (výdavky na maloletú nie sú pre toto konanie právne významné /nejedná sa o výživné na maloletú/). Zhrnujúco tak možno uviesť, že po pôrode došlo k zníženiu životnej úrovne navrhovateľky o cca 200,- eur mesačne.

19. Keďže obaja rodičia majú rodičovské povinnosti, a tak aj zodpovednosť za maloleté dieťa, obaja v rovnakej miere zodpovedajú aj za zníženie životnej úrovne navrhovateľky. Otcovi maloletej teda možno, za účelom kompenzácie zníženia životnej úrovne navrhovateľky, uložiť povinnosť prespievať na výživu nevydatej matky maximálne sumou 100,- eur mesačne.

20. Ďalej teda súd skúmal, či je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej prispievať na výživu nevydatej matky - navrhovateľky vo výške 100,- eur mesačne. Otec maloletej v konaní svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nedeklaroval. Z vykonaných šetrení súd nezistil žiadne príjmy otca. Výdavky otca boli zistené len v súvislosti s dvoma vyživovacími povinnosťami na jeho maloleté deti, a to 80,- eur na maloletého G. a minimálne výživné (31,11 eur) na maloletého Romana. Z výpovede matky v tomto konaní a aj z výpovede samotného otca maloletej v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. XXP/X/XXXX vyplynulo, že otec pracuje ako osobný tréner. Súd teda vychádzal z predpokladaného príjmu otca maloletej, za ktorý považoval priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Tá sa bola podľa Štatistického úradu SR v roku 2020 vo výške 1.133,- eur, v roku 2021 vo výške 1.211,- eur a v 1. a druhom kvartáli roku 2022 vo výške 1.252,- eur. Z uvedeného teda súd uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletej, pri štandardných výdavkoch na bývanie a živobytie a pri aktuálnych výdavkoch na výživné na maloleté deti 111,11 eur, prispievať na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky sumou 100,- eur mesačne.

21. Súd tak vyhovel dôvodnému návrhu nevydatej matky a otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy po 100,- eur mesačne. Keďže príspevok na výživu nevydatej matky možno priznať najneskôr od pôrodu, a navrhovateľka to takto žiadala, uložil súd túto povinnosť od 23.11.2020. Nakoľko povinnosť prispievať na výživu nevydatej matky trvá najviac po dobu dvoch rokov od pôrodu, uložil súd otcovi maloletého dieťaťa túto povinnosť do 23.11.2022. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko preskúmaním skutočného stavu nebolo zistené, že by navrhovateľke ako nevydatej matke klesla z dôvodu pôrodu životná úroveň v takej miere, aby bol priznaný vyšší príspevok.

22. Súd rozhodol aj o zameškanom príspevku na výživu nevydatej matky, ktoré, vzhľadom na jeho výšku

- 2.222,58 eur a len predpokladom určené príjmy otca, uložil otcovi maloletej zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne. Právo výhody splátok otca maloletej bude kompenzované stratou výhody splátok, ktorá strata nastane už po nezaplatení čo i len jednej splátky zameškaného príspevku na výživu nevydatej matky.

23. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

24. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

26. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

27. Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

28. Podľa § 13a ods. 1 písm. a) a e) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,

29. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

30. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

31. Otec maloletej doposiaľ navrhovateľke neprispel v súvislosti s jej tehotenstvom a pôrodom žiadnu peňažnú sumu. Navrhovateľka tak musela všetky s tým spojené výdavky hradiť sama, hoci na ne nemala. To, že na ne nemala, spôsobil vo veľkej miere práve otec maloletej, ktorý matku zamestnával vo svojej spoločnosti bez pracovnej zmluvy, čím matka stratila nárok na materské. Túto svoju chybu otec maloletej nenapravil náležitým prispievaním navrhovateľke v čase jej tehotenstva a po pôrode. Otec maloletej zostal v úplnosti nečinným, navrhovateľke ako matke jeho maloletého dieťaťa nepomáhal a neprispieval. Matka tak bola nutná, za účelom dosiahnutia svojich práv, podať návrh na súd. Ani následne otec maloletej neprejavil žiadnu mieru sebareflexie. Súdnemu konaniu sa vyhýbal, minimálne dvakrát sa nezúčastnil pojednávania bez akéhokoľvek ospravedlnenia, pričom navrhovateľka sa týchto pojednávaní vždy riadne zúčastnila. Navrhovateľka si v tomto konaní musela nájsť právnu pomoc v podobe advokátky, ktorá skutočnosť ju peňažne zaťažila. S ohľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd jednoznačne k záveru, že v danom prípade je spravodlivé, aby bolo prelomené všeobecné pravidlo mimosporových konaní, kde si každý účastník spravidla znáša svoje trovy konania sám, a aby bola navrhovateľke priznaná plná náhrada trov konania.

32. Navrhovateľke v konaní vznikli trovy v súvislosti s jej právnym zastúpením, keď v konaní boli vykonané tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, účasť právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 09.08.2022 a účasť právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 06.09.2022. Tarifnou hodnotou tohto konania bola suma 2.400,- eur (suma priznaného plnenia /24 mesiacov po 100,- eur/). Za jeden úkon právnej služby tak prináleží odmena 101,25 eur. Za každý úkon zároveň prináleží režijný paušál vo výške 11,63 eur. Za tri úkony právnej služby tak právnej zástupkyni prináleží 338,64 eur. Keďže právna zástupkyňa je platiteľkou DPH, patrí právnej zástupkyni navrhovateľky aj náhrada DPH vo výške 67,73 eur. Spolu tak právnej zástupkyni navrhovateľky vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 406,37 eur. Keďže tieto trovy právneho zastúpenia musí uhradiť navrhovateľka, vznikli navrhovateľke v tomto konaní trovy vo výške 406,37 eur.

33. Preto súd, v súlade s , uložil otcovi maloletej povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 406,37 eur, a to, v súlade s , k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na vykonanie výkonu rozhodnutia.